Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 39C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222762
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7117222762.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. sudkyňou D. E. F. v spore žalobkyne: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.,

právne zast.: D. H. J., advokátkou so sídlom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: B. K., v ktorej mene
koná: A. B. B., so sídlom K. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 518,28 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni škodu vo výške 168,96 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.10.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanej,
B. zastúpenej A. B. B. a L. F. B. spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 8 386,78 Eur, na účet
jej právnej zástupkyne a zaplatiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej vznikla škoda z dôvodu trov konania pred orgánmi činnými
v trestnom konaní, ako aj v súdnom konaní pred M. B. C. G. pod č. XX/XX/XXXX a v konaní vedenom na

M. B. C. G. pod č. XXXX/X/XXXX a nemajetková ujma, pričom trestné konanie bolo proti nej vedené pre
trestnýčinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,prečinpodľa§349TZ,pričomvpredmetnomtrestnom
konaní argumentovala tým, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní,
nakoľko toto rozhodnutie nebolo riadne doručované a napriek tomu M. C. G. vyznačil na rozhodnutí
právoplatnosť, pričom toto rozhodnutie bolo podkladom vedenia trestného konania voči nej. Nakoľko
rozhodnutie v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX nebolo doručené jej
právnej zástupkyni, nemohla voči nemu podať odvolanie a napriek tomu súd na tomto rozhodnutí

vyznačil právoplatnosť, pričom žalobkyňa opakovane žiadala M. C. G. o doručenie rozhodnutia, ako aj
o opravu vyznačenej doložky právoplatnosti, avšak bezúspešne. Následne z dôvodu zmeny miestnej
príslušnostibolokonaniepostúpenénaM.C.G.podč.konaniaXXXX/X/XXXX,ktorýjejžiadostivyhovel,
doručil jej právnej zástupkyni rozhodnutia s poznámkou, že ešte nenadobudli právoplatnosť, pričom toto
potvrdenie bolo v trestnom konaní predložené, avšak súd a prokurátor odmietli toto akceptovať, nakoľko
bolo vyhotovené len vyšším súdnym úradníkom a v trestnom konaní pokračovali ďalej. Žalobkyňa sa až
rozhodnutím N. B. B., sp. zn. XXXX/XXX/XXXX domohla opravy, kedy N. B. B. sa vysporiadal s otázkou

právoplatnosti rozhodnutia M. C. G. a uviedol, že toto nie je právoplatné ku dňu 4.12.2009, ale z dôvodu
jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne sa stalo právoplatným až dňa 13.9.2012 (N. B. zrejme
chybouuviedoldátum12.9.2012,nakoľkovpotvrdeníboldátum13.9.2012).Ažnazákladepredmetného
rozhodnutia N. B. B. prokurátor v trestnom konaní odstúpil od obžaloby a M. B. C. G. v konanívedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX žalobkyňu dňa 21.10.2014 oslobodil spod obžaloby. Žalobkyni teda
v konaniach vedených pod sp. zn. XXXX/X/XXXX a ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX vznikli náklady spojené so
zaplatením trov právneho zastúpenia, ktoré by jej neboli vznikli, pokiaľ by M. C. G. postupoval v súlade

so zákonom, a rovnako ani M. nevyhoveli v trestnom konaní žalobkyni, aby pripojili spis č. XXXX/X/
XXXX, z ktorého by bolo zrejmé, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, a teda nie sú splnené
podmienky pre vedenie trestného stíhania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je zamestnankyňa O. K. B.,
E. P. C., pričom bola počas vedenia týchto konaní voči jej osobe nedôvodne vystavená neprimeranej
psychickej záťaži, nakoľko bola preverovaná z dôvodu prípadného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru pre spáchanie úmyselného trestného činu a ako matka starajúca sa o maloleté dieťa bola pod
hrozbou straty zamestnania podrobená psychickej traume, a to dlhodobo. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že jej nárok bol predbežne prerokovaný na dotknutých orgánoch, ktoré jej odpovedali, žalovaný v 1.
rade listom zo dňa 21.4.2016 a žalovaný v 2. rade listom zo dňa 24.11.2015. K podanej žalobe pripojila
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. 514/2003 Z. z., Oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 21.4.2016 od A. B. B., odpoveď

L. F. B. zo dňa 24.11.2015 a vyčíslenie trov právneho zastupovania.

3. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 1.12.2017, v ktorom uviedla, že žalovaná SR
nemôže vystupovať na strane žalovaného viackrát, a teda nemôže byť zaviazaná vo forme solidárneho
dlžníctva. Zároveň uviedla, že ňou uplatnený nárok nie je konkretizovaný, ani preukázaný, preto ho

považujú za nedôvodný v celom rozsahu, pričom s ohľadom na nastolenú pasívnu vecnú legitimáciu
bolo podľa ich názoru potrebné rozčleniť uplatnený nárok voči jednotlivým orgánom verejnej moci, ktoré
majú za štát konať a definovať rozsah miery zodpovednosti tak A. B. B., ako aj L. F. B..

4.KpodanejžalobesavyjadrilaSRajprostredníctvompôvodnetiežzastupujúcejL.F.B.podanímzodňa

4.12.2017. V podanom vyjadrení poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci, nepreukázala žiadny nesprávny úradný postup F. B., ktorý
by bol konštatovaný na to oprávneným orgánom, resp. na nezákonný zásah M. F. do práv a právom
chránených záujmov, celý postup príslušných orgánov prokuratúry, ako aj jednotlivých prokurátorov bol
v súlade s platnou právnou úpravou procesných postupov M. upravených zákonom č. 301/2005 Z. z.

Ďalejuviedla,žeonesprávnyúradnýpostupnemôžeísťvkonaní,ktoréjezavŕšenévydanímrozhodnutia
vo veci samej, tam prichádza do úvahy len náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia, pričom
žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v konaní nešpecifikuje, čo
tvorí ňou uplatnený nárok, či ide o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. K trestnému konaniu, ktoré
sa viedlo voči žalobkyni uviedla, že toto bolo začaté uznesením vyšetrovateľa M. K. F. C., odbor justičnej

polície sp. zn.: ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX z 26.2.2010 o vznesení obvinenia, pričom podkladom bolo
uznesenie M. C. G. č. XXXX/X/XXXX zo dňa 27.4.2009, ktorým jej bola ako matke uložená pokuta
za nerešpektovanie rozhodnutia o B. M. B. A., pričom toto rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa
4.12.2009 a následne bola dňa 15.12.2010 podaná na žalobkyňu obžaloba. Ďalej uviedli, že ťažiskovým
problémom bol dátum právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ktorý bol ustálený aj C. B. C. na dňa

4.12.2009, pričom toto rozhodnutia C. B. B. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.8.2013 bolo napadnuté
dovolaním, ktoré N. B. B. odmietol uznesením pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.4.2014, pričom
v odôvodnení ustálil právoplatnosť uloženia pokuty na deň 12.9.2012, a po tomto dni protiprávny stav
netrval, preto neostávalo nič iné, len žalobkyňu oslobodiť spod obžaloby. L. F. uviedla, že celé trestné
stíhanie v prípravnom konaní bolo vedené v súlade so zákonom, keďže obžaloba bola podaná dňa

15.12.2010 a správny dátum právoplatnosti uloženia pokuty ustálil N. B. B. až vo svojom uznesení zo
dňa 29.4.2014, pričom dovolanie voči uloženiu pokuty odmietol, preto uloženie pokuty bolo podľa jej
názoru dôvodné a M. a súd nie sú oprávnené svojvoľne si vykladať dátum právoplatnosti rozhodnutí
vydaných iným súdom vo veciach úpravy B. B. E., nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 7 ods. 1 a 2 TP.
L. F. uviedla, že nemôže byť ani objektívne zodpovedná za škodu, ktorá vznikla pochybením civilného

súdu v inom konaní, keďže trestné konanie bolo následkom rozhodnutia iného orgánu, nie jeho príčinou.
Zároveň uviedla, že nie je možné, aby B. bola žalovaná viackrát v zastúpení rôznymi orgánmi, ale v
žalobe musí byť konkretizovaný jeden štátny orgán, ktorý SR zastupuje, pričom poukázala na uznesenie
N. B. B., sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX a § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.4.2018 žalobkyňa uviedla, že nárok uplatnený v tomto konaní
si uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť M. B. C. G. tým, že
nedoručil svoje rozhodnutie č. XXXX/X/XXXX zákonným spôsobom, aj právnej zástupkyni žalobkyne,
a to napriek viacerým žiadostiam o doručenie a vyznačil na tomto svojom rozhodnutí právoplatnosťa vykonateľnosť dňa 4.12.2009, hoci ako to potvrdil aj N. B. B., právoplatnosť nadobudlo až dňa
13.9.2012, t. j. po troch rokoch. V dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti viedli M. voči žalobkyni
trestné konanie, pričom po dobu trestného stíhania sa jej zamestnávateľ opakovane dopytoval M. B.

C. G. na stav predmetného trestného konania z dôvodu možného skončenia Q. F. B. R.. Zároveň
uviedla, že úprava B. E. B. M. bola opakovane zmenená rozsudkom M. B. C. G. pod sp. zn.: XXX/
XXX/XXXX zo dňa 9.12.2010, ktoré nahradilo Uznesenie M. C. G., ktoré bolo podkladom vedenia
trestného stíhania a následne aj dňa 15.12.2010 Uznesením C. B. C. č. XXXX/XXX/XXXX. Čo sa
týka uplatneného nároku, žalobkyňa uviedla, že nárok pozostáva z vecnej škody, ktorá jej vznikla

v súvislosti s pochybením nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutiach M. B. C. G. č.
XXXX/X/XXXX, pričom tým, že rozhodnutia boli doručené jej právnej zástupkyni až dňa 13.9.2012 bola
vylúčená z úkonov jej patriacich, podať odvolanie, a teda najprv sa cez mimoriadne opravné prostriedky
musela domáhať zhojenia vady vyznačenia právoplatnosti, docielila doručenie týchto rozhodnutí právnej
zástupkyni a posun dátumu právoplatnosti, z dôvodu ktorého ju potom súd oslobodil spod obžaloby,
kde v danom čase už existovali rozhodnutia civilných súdov, ktoré upravovali styk k maloletému odlišne,

a to spôsobom v záujme maloletého. Žalobkyňa si teda uplatnila titulom skutočnej škody náklady na
právne zastupovanie v konaní pod sp. zn.: XXXX/X/XXXX v sume 518,28 Eur, za zastupovanie pre
účely doručenia rozhodnutí svojej právnej zástupkyni a opravou dátumu právoplatnosti, trovy právneho
zastúpenia z titulu zastupovania v trestnom konaní vo výške 4 068,50 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 3 800,- Eur, nakoľko z dôvodu chybného postupu M. C. G. sa viedlo proti žalobkyni trestné

stíhanie, čím bolo poškodené jej dobré meno a hrozilo jej prepustenie zo zamestnania, ohrozenie jej
sociálneho postavenia, ako aj jej A. E., o ktoré sa osobne stará, nakoľko by ostala bez príjmu, celá
situácia v zamestnaní bola pre ňu traumatizujúca, čo v spojení s náročnou starostlivosťou o dieťa s F. H.
H. H. B. vyvolalo neprimeranú psychickú záťaž, v zamestnaní bola poškodená jej vážnosť, nakoľko celá
situácia vyvolávala v očiach jej kolegov posmešky a šuškanie. Dlhodobý stres vyvolaný niekoľkoročným

trestným stíhaním spojený s reálnou hrozbou prepustenia zo zamestnania viedol k tomu, že sa utiahla
do seba a vyhýbala sa kolegom, pričom celková situácia viedla aj k zhoršeniu S. B. D. K., T. C. B. E. I..
Žalobu upravila tak, že žalovanou je Slovenská republika v zastúpení A. B. B. a L. F. B.. K označeniu
orgánu, ktorý spôsobil škodu, uviedla, že je to jednak M. B. C. G., ktorý nesprávne vyznačil právoplatnosť
a vykonateľnosť svojich rozhodnutí a M. – M. F. C., P. D. H. C. F., M. D. F., M. F. C. G., ktorá zamietla

sťažnosť žalobkyne o voči vzneseniu obvinenia, a tým, že neakceptovali návrhy žalobkyne na pripojenie
spisu č. XXXX/X/XXXX, z ktorého by vyplynula skutočnosť o správnom dátume právoplatnosti, a teda
podmienok pre začatie trestného stíhania.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrilo A. B. B. podaním doručeným súdu dňa 25.6.2018, ktoré uviedlo,

že žalobkyňa v podaní označuje ako právny titul vzniku škody nesprávny úradný postup M. B. C. G.
pri vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak v skutkovom opise uvádza aj ďalší titul, a to
vedenie trestného stíhania, ktoré môže byť samostatným titulom nároku na náhradu škody, avšak tento
tak neoznačuje, hoci v závere svojho podania za orgány verejnej moci, ktoré škodu spôsobili uvádza
okrem M. B. C. G. aj M. a zároveň za zástupcu B. ako žalovaného uvádza aj L. F. B.. Uviedlo, že ani

úpravavykonanážalobkyňouvovzťahukžalovanémuorgánuniejesprávna,nakoľkoniejezrejmé,ktorý
zorgánovzastupujúcichštátmázažalovanúplniťavakomrozsahu.Uviedla,žeA.B.B.mázaštátkonať
len v rozsahu, v akom je titulom škody nesprávny úradný postup M. B. C. G., nie však v rozsahu, v akom
je právnym titulom škody trestné stíhanie, teda údajne nezákonné rozhodnutie v podobe uznesenia
o vznesení obvinenia. Ku škode z titulu náhrady trov v konaní vedenom pod č. XXXX/X/XXXX vo

výške 518,28 Eur uviedla, že si vo vzťahu k tomuto nároku žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia, aké
položky túto sumu tvoria, za aké úkony a ani dôkaznú povinnosť, preukázať, že skutočne tieto trovy
uhradila, a teda jej škoda vznikla. Ku škode vo výške 4 068,50 Eur z titulu trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní uviedla, že jednak je titulom tejto škody trestné stíhanie a nie nesprávny úradný
postup súdu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

a že si ani vo vzťahu k tejto položke nároku na náhradu škody nesplnila tak povinnosť tvrdenia, ako ani
dôkaznú povinnosť, že skutočne tieto trovy uhradila, a teda, že jej škoda vznikla. K nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy uviedlo, že tento nárok žalobkyňa odvodzuje od vedeného trestného stíhania, preto
nie je orgánom, ktorý má za tento nárok zodpovedať, a zároveň, že tento svoj nárok nepreukázala.
V závere uviedlo, že žiadajú ustáliť rozsah zodpovednosti štátu v zastúpení A. B. B. a L. F., z dôvodu

nepreukázania nároku žiadajú žalobu zamietnuť a uplatňujú si nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom ak by súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný, aby súd určil na plnenie lehotu 30 dní.7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila SR aj prostredníctvom konajúcej L. F. B. vyjadrením doručeným
súdu dňa 26.6.2018, ktorá uviedla, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, že žalovaná má byť
Slovenská republika zastúpená A. B. B., nakoľko M. aj F. sú viazané rozhodnutím súdu, a teda aj

doložkou právoplatnosti vyznačenou civilným súdom na svojom rozhodnutí.

8. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila podaním doručeným dňa 9.11.2020, v ktorom uviedla, že hlavným
pochybením bol nesprávny úradný postup M. B. C. G., ktorý nedoručil svoje rozhodnutia v rámci výkonu
rozhodnutia právnej zástupkyni žalobkyne, napriek tomu, že mala v spise založenú plnú moc a následne

nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti, čím vytvoril priestor pre začatie trestného stíhania, teda M.
vzniesli žalobkyni obvinenie napriek tomu, že neexistovali právoplatné rozhodnutia súdu a nakoniec
pochybil F., ktorý podal obžalobu na žalobkyňu a následne aj súd, ktorý vo veci podanej obžaloby
konal. Až na základe rozhodnutia N. B. B., ktorý potvrdil žalobkyňou tvrdené, že neexistujú právoplatné
rozhodnutia súdu v rámci súdneho výkonu rozhodnutia došlo k späťvzatiu obžaloby a trestný súd
žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. V danej veci teda podľa žalobkyne sa viaže uplatnený nárok

k nesprávnemu úradnému postupu M. B. C. G., ktorý spôsobil primárne vznik nezákonného stavu, ktorý
pretrval a premietol sa do nezákonného trestného stíhania. Primárnym pôvodcom nezákonného stavu
bol M. B. C. G., avšak podľa názoru žalobkyne aj následne M. H. F. a M. C. G., ktorí nerešpektovali
nezákonnosť postupu M. B. C. G., preto upravila žalobný petit vo vzťahu k nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur tak, že tento nárok je povinná žalobkyni nahradiť Slovenská

republika v zastúpení A. B. B. eventuálne L. F. B..

9. Slovenská republika zastúpená A. B. B. sa vyjadrila k vyčíslenému nároku na náhradu škody
vyjadrením doručeným súdu dňa 14.11.2021 tak, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody dôkazom
o tom, že skutočne z jej strany došlo k úhrade trov právneho zastúpenia, ktorých náhrady sa ako škody

v tomto konaní domáha. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, tam považujú za
odôvodnené trovy vo výške 1 381,58 Eur, a vo vzťahu k trovám v civilnom konaní trovy vo výške 168,96
Eur, avšak to len za predpokladu, že bude ustálená zodpovednosť a preukázaná reálna úhrada týchto
trov.

10. Súd uznesením zo dňa 27.1.2022 rozhodol, že vo veci bude ako so zástupcom B. K. ako žalovanej
konať s A. B. B..

11. Dňa 8.12.2022 žalobkyňa doručila súdu doklady o úhradách trov právneho zastúpenia svojej právnej
zástupkyni.

12. Napriek tomu, že žalobkyňa v konaní avizovala doplnenie podkladov o úkonoch právnej služby
na základe urgencie súdu zo dňa 19.12.2022 vyjadrením zo dňa 5.1.2023, pričom žalobkyňa, ako aj
jej právna zástupkyňa boli za týmto účelom nahliadnuť do súdneho spisu dňa 26.1.2023, k doplneniu
dôkazu – dokladu o vykonaných poradách, ktoré sú uplatnené v konaní z ich strany došlo až dňa

23.6.2023.

13. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.07.2023, a to tak, že žalovanému v zastúpení A.
B. B. uložil zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 937,35 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Žalovaný podal dňa 18.08.2023 odvolanie proti vydanému rozsudku, vrátane uznesenia zo dňa
27.01.2022, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie si skutkový základ ohľadne právneho titulu
uplatneného nároku a v nadväznosti na to aj celý mechanizmus vzniku škody, ako aj vzťah príčinnej
súvislosti nesprávne ustálil, v nadväznosti na čo nesprávne uplatnil tak zákonnú úpravu právnych titulov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nadväzujúcu súdnu prax styk kajúcu

sa príčinnej súvislosti, ale najmä samotný procesný úkon žalobkyne a procesnú obranu žalovanej, súd
prijal skutkové závery rozporné so skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania a v nadväznosti
na to tieto aj nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného zo žalobkyňou uvedeného skutkového
odôvodnenia žaloby, ako aj následne vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo,
žežalobkyňabolatrestnestíhanánazákladeuzneseniaovzneseníobvinenia,nazákladesamostatného

rozhodnutia vydaného z vôle orgánov činných v trestnom konaní, nie na základe samotnej skutočnosti,
že M. B. C. G. nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je
potrebné vyvodiť z právnej úpravy, že zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby
majú v zmysle ust. § 6 rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má pri
splnení zákonných predpokladov podľa ustanovení zákona o zodpovednosti štátu za škodu právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím. Za situácie,

že žalobkyňa bola trestne stíhaná, pričom jej trestné stíhanie bolo ukončené právoplatným oslobodením
spod obžaloby je právna kvalifikácia titulu s ohľadom na uvedenú súdnu prax celkom nesporná,
súd prvej inštancie však túto podľa žalovaného nerešpektoval a v spojení s nesprávnymi skutkovými
závermi prijal nesprávny právny názor o tom, že jediným právnym titulom v prípade žalobkyne má byť
nesprávny úradný postup M. B. C. G. v konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax ohľadne príčinnej súvislosti pri zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona,
nesprávne vyhodnotil skutkové odôvodnenie žaloby, modifikoval si právny základ žalobného nároku
podľa vlastného názoru nereflektujúceho právnu úpravu zodpovednosti štátu za škodu a nerešpektoval
ani judikatúru N. B. B. v otázke orgánu konajúceho v mene štátu v prípade nezákonného trestného
stíhania, ktoré skončilo oslobodením žalobkyne spod obžaloby. Na tomto základe žalovaný v zastúpení

A. B. odôvodňoval skutočnosť, že A. B. nemohol v danom prípade vystupovať ako zástupca štátu v
tomto konaní. Čo sa týka priznanej náhrady škody, podľa názoru žalovanej súd nesprávne ustálil, že
žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom M. B. C. G., táto škoda,
aj keby bolo možné považovať ju za preukázanú, nebola v celom rozsahu škodou vzniknutou v priamej a
bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom M. B. C. G.. S poukazom na ust. §

18 ods. 2 a 3 príslušného zákona žalovaný zdôraznil, že trovy obhajoby jednoznačne neboli žalobkyňou
vynaložené v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, rovnako to platí aj
na trovy vynaložené v súvisiacom konaní vedenom justičnou pokladnicou, kde žalobkyňa na rozdiel od
trestného konania vedeného na základe uznesenia o vznesení obvinenia ani potenciálne nedisponuje
žiadnym právnym titulom. Podľa žalovaného teda súd rozhodol nesprávne a žalobkyni priznal náhradu

trov právneho zastúpenia v konaní vedenom justičnou pokladnicou a tiež trov obhajoby v trestnom
konaní vedenom na základe uznesenia o vznesení obvinenia, tieto trovy právneho zastúpenia žalobkyne
jednoznačne nie sú škodou vzniknutou žalobkyni v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom M. B. C. G., a preto ich náhradu žalobkyni nemožno priznať. Čo sa týka
výšky náhrady škody, žalovaný poukázal na úkony, ktoré považuje za nedôvodné v civilnom konaní aj v

trestnom konaní. Čo sa týka preukázania vzniku škody zo strany žalobkyne, žalovaný poukázal na to, že
žalobkyňa bola od počiatku konania vo vzťahu k preukazovaniu vzniku škody pomerne laxná, procesný
útok formulovala operatívne v priebehu konania až na námietky žalovanej a výzvy súdu, dôkazné
prostriedky predkladala so značnými časovými odstupmi, aj keď sa jednalo o dôkazné prostriedky,
ktoré mohli a mali byť predložené aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania už spoločne so

žalobou. Žalobkyňa predložila do súdneho spisu kópie príjmových pokladničných dokladov, z ktorých
majú vyplývať úhrady, uvedené zhrnutie v rozsudku ohľadne týchto úhrad je však vnútorne rozporné
s tým, čo je uvedené na inom mieste rozsudku, poukazujúc pritom na zostatky a úhrady v rozdielnych
výškach, než ako vyplývajú z predložených príjmových pokladničných dokladov.

15. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, v ktorom namietala, že súd nesprávne postupoval,
pokiaľ vykonal pojednávanie, na ktorom vyniesol rozsudok bez jej účasti, čím jej mal odňať právo konať
pred súdom a porušil tak jej ústavou garantované právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že
pokiaľ sa jedná o podania žalobkyne, ktoré boli doručované súdu - urgencie z dôvodu nedoručenia
písomností a rozhodnutí o pokute v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, všetky uplatnené právne úkony

vychádzajú z dokladov, ktoré má žalobkyňa k dispozícii a pokiaľ by bola prítomná na pojednávaní, tak
pokiaľ sa nenachádzajú v súdnych spisoch bola by ich predložila súdu. Čo sa týka nepriznaného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyňa má za to, že nárok na túto náhradu jej vznikol, poukázala na
rozhodnutie P. B. B., podľa ktorého nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vedenie trestného stíhania,
ktoré sa právoplatne skončilo inak než odsúdením zakladá nárok na satisfakciu, nemajetkovú ujmu

vyjadrenúvpeniazoch.Vdanomprípadepodľanázoružalobkyneniejemožnéspochybniť,žežalobkyňa
bola dlhodobo vystavené vnútornému stresu z trestného stíhania, žalobkyňa si neuplatnila neprimerane
vysokú náhradu v porovnaní s inými, súdmi priznávanými náhradami.

16. O podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd uznesením dňa 18.12.2023, a to tak, že zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie vydané súdom prvej inštancie dňa 27.01.2022 a vrátil
súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej
veci žalobkyňa označila tituly, na základe ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy tak, že týmto titulom je nesprávny úradný postup M. B. C. G. pri doručovaní a následnomvyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti svojich rozhodnutí a nesprávny úradný postup M. F. C.,
P. D. H. C. F., M. D. F. v konaní M./X-XXX-XX-XXXX a M. F. C. X, ktorá zamietla sťažnosť žalobkyne
voči vznešenému obvineniu. Ďalej uviedol, že existencia nesprávneho úradného postupu M. B. C. G. v

spore nebola spochybnená a bola vyslovená uznesením N. B. B. zo dňa 29.04.2014, v ktorom dovolací
súd konštatoval, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k procesným pochybeniam, ktoré spočívali
v nesprávnom doručovaní rozhodnutí, ale tieto pochybenia boli konvalidované doručením sporných
rozhodnutí právnej zástupkyni povinnej dňa 12.09.2012. Zároveň uviedol, že žalobkyňou označený
nesprávny úradný postup M. nenapĺňa kritériá nesprávneho úradného postupu definovaného ustálenou

súdnou praxou, nakoľko žalobkyňou skutkové vymedzenie nesprávneho úradného postupu našlo svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, ktorým bol rozsudok M. B. C. G. zo dňa 21.10.2014
vydaný pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktorým bola žalobkyňa v pozícii obžalovanej oslobodená, pretože
F. ustúpil od obžaloby v plnom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z ustálenej
rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného
stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Odvolací

súd preto uviedol, že na základe tohto záväzného právneho názoru bude v ďalšom konaní úlohou
súdu prvej inštancie opätovne preskúmať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vrátane príčinnej súvislosti, vysporiada
sa aj s námietkami vznesenými žalovaným v odvolaní týkajúcimi sa príčinnej súvislosti a výšky škody a
opätovne rozhodne aj o žalobkyňou uplatnenej nemajetkovej ujme vo vzťahu k nesprávnemu úradnému

postupu, resp. nezákonnému rozhodnutiu. K zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2022
odvolací súd uviedol, že toto uznesenie zrušil vzhľadom na nesprávne ustálenie právneho titulu
uplatneného nároku, čím je ustálenie orgán, ktorý koná v mene štátu predčasné, avšak odvolací súd
netvrdil, že je nesprávne. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zároveň bude posúdiť, ktorý
orgán je oprávnený konať v mene štátu a následne s ním bude súd prvej inštancie v spore konať.

17. V ďalšom konaní sa súd vysporiadal s otázkou orgánu, ktorý je oprávnený konať v mene štátu a
dospel k záveru, že v predmetnom konaní sú uplatnené dva samostatné a oddeliteľné nároky, pričom
vo vzťahu ku každému z týchto nárokov má štát v konaní zastupovať iný, podľa zákona jednoznačne
určiteľný orgán verejnej moci.

18. Na základe uvedeného konajúci súd dňa 18.11.2024 uznesením rozhodol, že nárok na náhradu
škody vo výške 4 068,50 Eur spolu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur, ktorý
bolskutkovožalobkyňouodôvodňovanývedenímtrestnéhostíhaniaprotijejosobevylúčilnasamostatné
konanie, v ktorom žalovaného v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. zastupuje L. F.

B.. Zvyšný nárok na náhradu škody vo výške 518,28 Eur ostal predmetom tohto konania, v ktorom ako
zástupca štátu vystupuje A. B. B. podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

19. V podaní doručenom súdu dňa 2.12.2024 žalobkyňa uviedla, že jej vznikla škoda o. i. titulom
nesprávneho úradného postupu zahájeného M. B. C. G. v konaní XXXX X/XXXX, kde bez splnenia

zákonných podmienok došlo k vyznačeniu právoplatnosti na neprávoplatnom rozhodnutí a následne
odmietali nápravu napriek výzvam právnej zástupkyne.

20.Žalobkyňavpodanídoručenomsúdudňa10.3.2025uviedla,žepovylúčenínárokunanáhraduškody
a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia na samostatné konanie dopĺňa žalobu v tomto

konaní, a to tak, že navrhuje, aby jej súd priznal titulom náhrady nemajetkovej ujmy z titulu morálnej ujmy
nárok vo výške 3 800,- Eur, a teda, aby predmetom konania bola pohľadávka vo výške 4 318,28 Eur,
a v tomto smere, aby súd pripustil zmenu žaloby. Túto zmenu žaloby odôvodnila tým, že nárok uplatnila
voči Slovenskej republike podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z titulu nezákonného postupu a nezákonného
rozhodnutiaM.B.C.G.vkonaníXXXX/X/XXXX,M.vydanímuzneseniaovzneseníobvinenia,postupuF.

B. – odmietanie oboznámenia sa s dôkazmi, podanie obžaloby a následne M. B. C. G. v trestnom konaní,
ktorý rovnako odmietal aplikáciu zákonných ustanovení o právoplatnosti rozhodnutia ako takého, dôkazy
predložené, či označené v tomto smere a to až do štádia vydania rozhodnutia N. B., kde bola nútená sa
obrátiť, aby súdna autorita nadriadená prvostupňovému súdu poukázala na platné ustanovenia zákona
v dôsledku ktorých deklarovala platný právny stav – nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti,

nedoručenie listín v súlade so zákonom, zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá jej bola spôsobená v osobnom aj pracovnom živote, kde v dôsledku nesprávneho postupu orgánov
štátu a ich rozhodnutí bola dlhodobo vystavená tlaku z trestného stíhania, ktorému by nebola vystavená,
pokiaľ by M. B. C. G. v konaní XXXX/X/XXXX na výzvu jej právnej zástupkyne, následne hoci aj na jejurgencie opravil svoju chybu, doručil rozhodnutie jej právnej zástupkyni a opravil doložku právoplatnosti.
Ďalej M. B. C. G. v konaní XX XX/XXXX napriek argumentácii jej obhajkyne, napriek žiadosti o pripojenie
listinných dôkazov, predloženiu listinných dôkazov (potvrdenie M. C. G., že rozhodnutie trpí vadami

nedoručenia, teda nemôže byť právoplatné) konajúci súd na trestnom úseku negoval tieto potvrdenia
civilnej sekcie súdu a riadne pokračoval v trestnom konaní, teda šikanóznym postupom M. B. C.
G., či už v konaní XXXX/X/XXXX alebo v konaní XX/XXXX jej bola spôsobená nemajetková ujma.
Ďalej citovala rozhodnutie P. B. B., G.. P. XXX/XX a G.. P. XXX/XX, v tom smere, že pokiaľ M.
dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr ukáže ako nezákonné, ide vo vzťahu k takto stíhanej osobe

o postup porušujúci jej základné ľudské práva, ak má byť jednotlivej povinný podrobiť sa úkonom
trestného konania, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú
činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený.
Uviedla, že negatívny stres odzrkadľujúci sa na jej psychike, duševné vypätie, boli znásobené postupom
zamestnávateľa, ktorý sa pravidelne informoval o stave trestného konania z dôvodu možného skončenia
jej štátnozamestnaneckého pomeru, ako samoživiteľka, v tom čase A. E., ktorému je diagnostikovaná

H. H. H. B. musela neustále vytvárať dojem bezproblémovosti, nakoľko aj tá najmenšia zmena, výkyv
v nálade rodiča rozladí dieťa s U. E. do vážnych rozmerov. Preto uviedla, že by malo byť rozhodnuté
o jej nemajetkovej ujme, ktorá bola spôsobená o. i. aj priamymi postupmi orgánov štátu, za ktoré koná
A. B. B., konkrétne za M. B. C. G., či už civilný alebo trestný úsek.

21. Uznesením zo dňa 12.3.2025 súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podanej zmeny žaloby,
a teda aby uviedla podstatné a rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera rozširovaný nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, keďže táto obsahuje vadu nezrozumiteľnosti, neobsahuje dostatočné
a jednoznačné ozrejmenie skutkových okolností, resp. skutkového základu rozširovaného nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur.

22. Podaním doručeným súdu dňa 14.4.2025 žalobkyňa zopakovala dôvody uvádzané aj v podaní
– zmene žaloby, súvisiace s tlakom, ktorému bola vystavená z dôvodu prebiehajúceho trestného
stíhania.

23. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2025 konajúci súd vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či trvá na
podanej zmene žaloby, vzhľadom na to, že ňou uplatňovaný nárok tak ako bol skutkovo vymedzený
v zmene žaloby, o ktorý žiada rozšíriť toto konanie, bol už právoplatne priznaný vo vylúčenom konaní
vedenom pod sp. zn. XXX/X/XXXX, pričom žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá.

24. Vzhľadom na existujúcu prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP súd rozhodol tak,
žezmenužalobynepripustil,nakoľkoonároku,oktorýžalobkyňažiadalarozšíriťnárokuplatnenývtomto
konaní, už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/X/XXXX.

25. Podľa ust. § 142 ods. 2 CSP á contrario konajúci súd písomné vyhotovenie uznesenia o nepripustení

zmeny žaloby nevyhotovoval a ďalej pokračoval v prejednaní veci – nároku na náhradu škody vo výške
518,28 Eur.

26. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom
spisu a jednotlivými listinami predloženými stranami sporu, ako aj ich písomnými a ústnymi vyjadreniami

a relevantnými listinami z pripojeného civilného spisu bývalého M. B. C. G., sp. zn. XXXX/X/XXXX
a následne XXXX/X/XXXX a rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu zistil nasledovný
skutkový stav.

27. Z uznesenia N. B. B., sp. zn. XXXX/XXX/XXXX vyplynulo, že rozhodnutie vydané v konaní XXXX/X/

XXXX nenadobudlo právoplatnosť tak ako to vyznačil bývalý M. B. C. G. dňa 4.12.2009, a to v dôsledku
pochybenia pri jeho doručovaní a po náprave vykonanej doplnením doručovania až dňa 13.9.2012 (N.
B. zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum 13.9.2012) .

28. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. súd

zistil, že žalobkyňa požiadala A. B. B. a L. F. B. o prerokovanie jej nároku na náhradu škody vo výške
4 586,78 Eur, pozostávajúcu (s relevanciou pre toto konanie) z nároku na náhradu škody vo výške trov
právneho zastúpenia v civilnom konaní vo výške 518,28 Eur.29. Z vyjadrenia A. B. B. zo dňa 21.4.2016 súd zistil, že A. B. B. žalobkyni uviedlo, že jej žiadosti nie je
vyhovené, žiadosť posúdilo ako nedôvodnú a predbežné prerokovanie ako ukončené a vybavené.

30. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 spolu s prílohami (čl. 208 –
210) súd zistil, že za úkony v civilnom konaní si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala 518,28 Eur,
za úkony právnej služby v trestnom konaní 4 068,50 Eur, pričom žalobkyňa uhradila na zálohách 4 200,-
Eur a ostalo jej doplatiť 386,78 Eur. Z prílohy k faktúre o úkonoch právnej služby v civilnom konaní
vyplynulo, že žalobkyňa mala uhradiť dňa 9.6.2009 zálohu vo výške 100,- Eur, dňa 11.11.2009 zálohu

vo výške 100,- Eur a dňa 18.1.2010 zálohu vo výške 100,- Eur.

31. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 (čl. 219) súd zistil, že za
úkony v civilnom konaní si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala 518,28 Eur, za úkony právnej služby
v trestnom konaní 4 068,50 Eur, pričom žalobkyňa uhradila na zálohách 4 160,- Eur a ostalo jej doplatiť
426,78 Eur.

32. Z výpovede žalobkyne (pojednávanie dňa 27.10.2022, zápisnica na čl. 211 – 212) vyplynulo, že táto
všetky okolnosti vnímala veľmi negatívne, trvalo to veľmi dlho, samozrejme museli byť informovaní aj
členovia rodiny, aj keď sa snažila A. B. nezaťažovať, avšak všetko malo vplyv aj na jej správanie, bolo
viditeľné, že nie je v pohode, čo malo vplyv aj na A. B., aj na M. R., ovplyvnilo to aj jej pracovný život,

nakoľko je J. V., S. O. K. B., od prvej chvíle bol jej S. G. M. F. U. C. H. S. D. F. F., často a pravidelne
sa na súde informoval o priebehu konania písomnými žiadosťami, aby vedel ako ďalej vo vzťahu k nej
postupovať, žila v strese a neistote, aj postoj kolegov bol iný, došlo k zmene ich správania voči nej, menili
sa ich vzťahy k nej k horšiemu, boli voči nej podozrievaví, ona sama mala vážne problémy s výkonom,
pracujeakoC.E.,napriektomuostalanarovnakejpracovnejpozícii.Zvýpovedezároveňvyplynulo,žesi

žalobkyňa nepamätá ako hradila právnej zástupkyni odmenu za zastupovanie, avšak zrejme v hotovosti,
postupne v priebehu osobných konzultácií.

33. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.11.2009 (čl. 217) súd zistil, že žalobkyňa uhradila
právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/XXXX zálohu vo výške 200,- Eur.

34. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.1.2010 (čl. 217) súd zistil, že žalobkyňa uhradila
právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/XXXX zálohu vo výške 60,- Eur.

35. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.10.2014 (čl. 218) súd zistil, že žalobkyňa uhradila

právnej zástupkyni za zastupovanie doplatok k faktúre č. XX/XX vo výške 426,78 Eur.

36. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. platí, že štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci (...) d) nesprávnym úradným postupom.

38.Podľaust.§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.účinnéhovčasenesprávnehoúradného
postupu súdu platilo, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3

ods. 1, koná v mene štátu A. B. B. K., ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

40. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.41. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

42. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase

nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

43. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym
úradným postupom

45. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase nesprávneho úradného postupu
súdu platilo, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

46. Podľa ust. § 14 ods. 2 písm. f) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.1.2009 odmena vo
výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k

takému odvolaniu (...).

47. Podľa ust. § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2010 odmena vo
výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,

vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

48. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.7.2013, odmena vo
výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

49. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci
alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, (...).

50. Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2009 platí, že výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“).

51. Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.7.2013 platí, že výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len

„výpočtový základ“).

52. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

53. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

54. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP platí, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

55. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP platí, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

56. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP platí, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Identifikácia predmetu konania

57. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
súdu v civilnom konaní v intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. Úlohou súdu pre rozhodnutie tohto sporu
bolo posúdenie splnenia podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verenej moci
– nesprávnym úradným postupom.

58. Za nespornú v konaní súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.10.2015
požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v tejto súvislosti o zaplatenie sumy vo
výške 4 586,78 Eur, pozostávajúcej aj z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia
v civilnom konaní vo výške 518,28 Eur. Žiadosť bola podaná tak na A. B. B., ako aj na L. F. B.. Dôvody

uvádzané žalobkyňou v žiadosti boli totožné s dôvodmi uvádzanými v žalobe, pričom nebolo sporné, že
žalovaná žiadosti nevyhovela ani sčasti.

59. V konaní bola ďalej nesporné, že orgánom konajúcim za štát má byť vo vzťahu ku škode spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdu A. B. B..

Predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu

60. Zákon stanovuje predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím tak, že nimi je existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho

úradného postupu, ktoré sú v rozpore s objektívnym právom, existencia škody, a to majetkovej alebo
nemajetkovej, vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup

61. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vrátane záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
súd konštatoval, že prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu súdu pri vyznačovaní doložky
právoplatnosti na jeho rozhodnutí bola konštatovaná N. B. B. v rozhodnutí sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX,

kedy N. B. sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti rozhodnutia M. C. G. a uviedol, že toto nie
je právoplatné k 4.12.2009, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne sa stalo
právoplatným až 13.9.2012 (N. B. zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol
dátum 13.9.2012) tak ako to uviedla žalobkyňa, a teda N. B. jednoznačne potvrdil, že zo strany M. B.
C. G. došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

62. Prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu žalobkyňa v konaní preukázala.

Vznik škody63. Vznik majetkovej škody na strane žalobkyne z titulu nákladov na právne zastupovanie v civilnom
konaní bol v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, pripojením súdneho spisu M. B. C. G. sp. zn.: XXXX/

X/XXXX, z ktorého vyplynuli jednotlivé úkony právneho zastúpenia žalobkyne v civilnom konaní, ďalej
vyúčtovaním úkonov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalobkyne a príjmovými pokladničnými
dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila a ktorými preukázala, že z jej strany skutočne došlo k úhrade
odmeny právnej zástupkyni za zastupovanie v civilnom súdnom konaní.

64. Čo sa týka námietok žalovanej proti predmetným dôkazom, nesúlad vyúčtovaní predložených
žalobkyňou bol žalobkyňou dostatočným spôsobom v konaní vysvetlený, keď pochybenie vo vyúčtovaní
bolo spôsobené nesprávnym uvedením a zápočtom záloh vyplatených žalobkyňou. Predmetné
vysvetlenie považoval súd za presvedčivé a dostatočné pre prijatie záveru o existencii vyúčtovania
právnych služieb právnou zástupkyňou žalobkyne, pričom predmetnú chybu, ktorej vysvetlenie zároveň
potvrdzujúajpokladničnédokladypredloženéžalobkyňousúdnepovažovalzaskutočnosť,ktorábymala

vzbudzovať pochybnosti o dôveryhodnosti týchto dôkazov, ako sa toho domáhala žalovaná.

65. Žalovaná vytýkala príjmovým pokladničným dokladom predloženým žalobkyňou, že tieto nie sú
dostatočným dôkazom o vzniku škody, a to z toho dôvodu, že z nich nie je zrejmé, aké úkony mali byť
zo strany žalobkyne platbami uhrádzané a nie je z nich možné ustáliť základ vzniku trov a ich účelnosť.

66. Konajúci súd sa s uvedenou argumentáciou žalovanej nestotožnil.

67. Pre účely vzniku škody – majetkovej ujmy na strane žalobkyne súd zohľadnil kontext dôkazov, ktoré
v konaní predložila. Z hľadiska vzniku majetkovej ujmy na strane žalobkyne je rozhodným skutočnosť,

že majetok žalobkyne sa zmenšil o peňažné prostriedky vynaložené na účely právneho zastúpenia
v súdnom, civilnom konaní, čo žalobkyňa preukázala príjmovými pokladničnými dokladmi. Rozpis
úkonov právnej služby, ktoré boli hradené zo strany žalobkyne jej právnej zástupkyni v priebehu súdneho
konania, ako aj výška tarifnej odmeny za tieto úkony sú uvedené v predloženom finálnom vyúčtovaní.
Tieto boli hradené jednotlivými platbami počas poskytovania právnych služieb a ich dorovnanie bolo

vykonané na základe vyúčtovania po skončení právneho zastupovania. Súd nevzhliada v uvedenom
postupe úhrady za poskytovanie právnych služieb žiadnu nezrovnalosť, ani neurčitosť a tento postup
považuje za súladný aj so zákonom o advokácií.

68. Konajúci súd sa nestotožnil s obranou žalovanej v tom smere, že na dôkazy predložené žalobkyňou

ohľadne preukázania vzniku škody – vyúčtovacie faktúry a príjmové pokladničné doklady by súd nemal
prihliadať z dôvodu porušenia povinnosti tieto predložiť včas. Vyúčtovacie faktúry a jej príloha – rozpis
jednotlivých úkonov právnej služby boli súdu predložené na pojednávaní konanom dňa 27.10.2022 ako
reakcia na podanie stanovisko žalovanej ohľadne nedostatočného preukázania vzniku škody, pričom
na základe predbežného právneho posúdenia súdu, konštatujúceho, že predmetné listinné dôkazy

nie sú postačujúce, predložila žalobkyňa spolu s podaním zo dňa 8.12.2022 ďalšie listinné dôkazy –
príjmové pokladničné doklady v súlade s ňou uvádzanými skutkovými tvrdeniami na danom pojednávaní
o úhradách právnych služieb v hotovosti, a to v súlade s výzvou súdu na pojednávaní konanom dňa
27.10.2022, ktorou bola vyzvaná tieto doklady predložiť do 15.12.2022.

69. Zohľadniac uvedené, a teda riadne splnenie povinnosti žalobkyne uloženej súdom nemohol súd
konštatovať porušenie povinnosti predložiť dôkazy zo strany žalobkyne včas, na tieto dôkazy v konaní
prihliadol a na ich podklade konštatoval zníženie majetku žalobkyne o deklarovanú čiastku, teda vznik
škody v jej majetkovej sfére.

70. Druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu – vznik škody v majetkovej sfére žalobkyne –
zníženie jej majetku o finančné prostriedky vynaložené na právne zastupovanie v namietanom civilnom
konaní mal teda súd na strane žalobkyne za preukázaný.

Príčinná súvislosť

71. Príčinnú súvislosť ako posledný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovanej voči žalobkyni súd
posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú odkazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
odvolací súd, ako aj v kontexte rozsahu škody uplatňovanej žalobkyňou, teda v súvzťažnostiku konkrétnym úkonom právnej služby, ktoré mali byť škodou vzniknutou žalobkyni v civilnom
súdnom konaní v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu pri vyznačovaní doložky
právoplatnosti na súdnom rozhodnutí o uložení pokuty žalobkyni.

72. Príčinná súvislosť je otázkou skutkovou, jej existenciu zisťuje súd, ktorý s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci zisťuje, či medzi ujmou a jej príčinou príčinná súvislosť existuje.

73. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti platí, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda

podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu, pričom súčasne musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

74. Súd sa venoval jednotlivým úkonom právnej služby špecifikovaným zo strany žalobkyne, a to
zhľadiskauneseniadôkaznéhobremenavovzťahukichuskutočneniu,akoajkvyčíslenejvýškeodmeny
za tieto úkony ako škody uplatnenej v tomto konaní, a taktiež aj z hľadiska príčinnej súvislosti medzi

týmito úkonmi a nesprávnym úradným postupom súdu v civilnom konaní.

75. Z úkonov vyúčtovaných advokátkou žalobkyne za konanie vedené na M. B. C. G. pod sp. zn.: XXXX/
X/XXXX boli medzi stranami nesporné z hľadiska náhrady úkony právnej služby, a to:

- úkon zo dňa 9.6.2009 – prevzatie a príprava PZ, vrátane prvej porady a podanie na súd v hodnote
15,25 Eur,
- úkon zo dňa 25.11.2011 – pojednávanie k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,71 Eur,
- úkon zo dňa 31.10.2013 – dovolanie v hodnote 69,- Eur,
- úkon zo dňa 4.4.2014 – vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu v hodnote 69,- Eur.

76. Vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby súd konštatoval, že išlo o úkony právnej služby, ktoré boli
vykonané v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a tieto úkony zároveň mali priamy
súvis s nesprávnym úradným postupom a boli týmto nesprávnym úradným postupom priamo vyvolané.
Nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, žalobkyňa by tieto náklady nebola nútená vynaložiť. Súd

preto konštatoval, že vo vzťahu k tomuto rozsahu škody má za splnený aj predpoklad zodpovednosti
za škodu, a to príčinnú súvislosť.

77. Žalobkyňa si ďalej v rámci nároku na náhradu škody uplatnila nárok na náhradu za trovy právneho
zastúpenia v konaní vedenom C. B. I. – D. F., pričom šlo o úkony zo dňa 18.5.2011, 9.8.2012.

78. V tejto súvislosti súd posudzoval naplnenie podmienky podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., teda, že či tieto úkony právne služby je možné považovať za trovy konania, ktoré by žalobkyni ako
poškodenej vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

79. Vymáhanie súdnych pohľadávok je upravené v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok, pričom tento zákon upravuje podmienky konania o výkone súdneho rozhodnutia
– vymáhania súdnej pohľadávky ako samostatné konanie, so samostatným, osobitne v tomto zákone
upraveným procesným postupom, vykonávané na to príslušným orgánom, ktorým je Justičná pokladnica
ako výkonný orgán C. B. J. I. na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie B. K..

80. S prihliadnutím na takýto charakter konania o výkon rozhodnutia – vymáhanie súdnych pohľadávok
ako samostatného konania, ktoré nie je konaním, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu
súdu ako bolo preukazované v tomto konaní, má súd za to, že náklady na právne služby v tomto konaní
niejemožnépriznaťprenenaplneniepodmienkyust.§18ods.2zákonač.514/2003Z.z.,zčohovyplýva

aj absencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a takto uplatnenou škodou.

81. Ďalším sporným uplatneným nárokom na náhradu škody bol nárok na náhradu škody za úkon právne
služby – odvolanie voči pokutám zo dňa 27.9.2012.

82. V súlade s ust. § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. konajúci súd vo vzťahu k tomuto úkonu
posudzoval naplnenie tam stanovených podmienok, a teda, či išlo o úkon v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu súdu, a zároveň, či tento úkon s nesprávnym úradným postupom
priamo súvisel, teda, či bol nesprávny úradný postup bezprostrednou príčinou jeho uskutočnenia.83. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že tento úkon právnej služby bol vykonaný
a zároveň, že ide o úkon právnej služby vykonaný v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému

postupu súdu, teda v konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX.

84. S prihliadnutím na obsah tohto právneho úkonu však nemohol súd dospieť k záveru, že išlo o úkon,
ktorý by priamo súvisel s nesprávnym úradným postupom súdu – nesprávnym vyznačením doložky
právoplatnosti na súdnom rozhodnutí. Podľa obsahu tohto úkonu právnej služby je zrejmé, že šlo

o odvolanie, ktorým sa žalobkyňa bránila voči jeho podstate, voči tomu, že z jej strany malo dôjsť
k takému porušeniu povinnosti (vo vzťahu k A. B.), pre ktoré by jej mala byť v konaní o výkon rozhodnutia
voči maloletému uložená pokuta. Ak teda účelom a podstatou tohto úkonu bola obrana voci postate
konania o výkon rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by bezprostrednou príčinou tohto úkonu bol
nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti súdom ako nesprávny úradný postup, keď príčinou tohto
úkonu bol návrh oprávneného (M. A. E.) a samotné vedenie konania o výkon rozhodnutia ohľadne A..

85. Konštatujúc absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom súdu
a týmto úkonom, teda konštatujúc, že nesprávny úradný postup súdu nebol príčinou uskutočnenia tohto
úkonu, súd nemohol žalobkyni voči žalovanej priznať náklady na tento úkon ako škodu, za ktorú by
zodpovedala žalovaná.

Úkony právnej služby, ktoré neboli preukázané

86. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody aj za odmenu právnej zástupkyni za
zastupovanie v civilnom konaní za nasledovné úkony právnej služby:

- úkon zo dňa 16.4.2009 – právny rozbor k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,25 Eur,
- úkon zo dňa 30.6.2009 – podanie vo veci v hodnote 15,25 Eur,
- úkon zo dňa 6.7.2009 – podanie vo veci v hodnote 15,25 Eur,
- úkon zo dňa 26.6.2012 – urgencia o doručenie rozhodnutí v hodnote 15,93 Eur,
- úkon zo dňa 16.10.2014 – VR justičná pokladnica E8270023811 (50, Eur) v hodnote 16,34 Eur,

- úkon zo dňa 16.10.2014 - VR justičná pokladnica E8270023711 (60, Eur) v hodnote 16,34 Eur,
-úkonzodňa4.11.2014–odvolanievočiuzneseniuC.J.I.č.E8270023811zodňa16.10.2014vhodnote
16,34 Eur,
-úkonzodňa4.11.2014–odvolanievočiuzneseniuC.J.I.č.E8270023711zodňa16.10.2014vhodnote
16,34 Eur.

87. Vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby žalovaná v konaní namietala, že ich uskutočnenie
v civilnom konaní, kde malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalobkyne, nebolo
preukázané.

88. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
o uskutočnení týchto úkonov, a to ani predložením listinných dôkazov o týchto úkonoch do súdneho
spisu, ani vykonaním v rámci pripojeného súdneho spisu sp. zn. XXXX/X/XXXX, keďže listinné dôkazy
o týchto úkonoch sa ani v pripojenom súdnom spise sp. zn. XXXX/X/XXXX nenachádzali.

89. Súd preto konštatoval, že uskutočnenie týchto úkonov právnej služby nebolo v konaní preukázané,
škodu v rozsahu odmeny za tieto úkony preto nebolo možné priznať.

90. Ďalšia časť nároku na náhradu škody, ktorú súd vylúčil z prieskumu príčinnej súvislosti, bol nárok na
náhradu škody za úkony právnej služby – porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, pričom dôvodom

bolo uplatnenie sudcovskej koncentrácie. V tejto súvislosti súd akceptoval obranu žalovanej týkajúcu sa
ďalšieho žalobkyňou predloženého dôkazu, a to listinného dôkazu o úkonoch právnej služby (poradách)
a konštatoval, že tieto žalobkyňa v konaní včas nepredložila.

91. Žalobkyňa mala možnosť predložiť dôkaz o poradách so svojou právnou zástupkyňou ako úkonoch

právnej služby, ktorých náhrady sa domáha, už od doručenia obrany žalovaného, ktoré bolo doručené jej
právnej zástupkyni ešte v novembri 2021, následne na vyjadrenie bola vyzývaná súdom dňa 5.10.2022,
bola jej uložená povinnosť sa vyjadriť na pojednávaní dňa 27.10.2022 a tento dôkaz nepredložila ani na
tieto výzvy, ani v podaní zo dňa 8.12.2022, ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 19.12.2022, ani vo vyjadrenízo dňa 5.1.2023, pričom tento dôkaz predložila až dňa 23.6.2023 a keďže ide o dôkaz o úkonoch právnej
služby z obdobia rokov 2011 – 2014, je zrejmé, že tento dôkaz žalobkyňa mohla predložiť skôr, pokiaľ
by bola konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

92. Súd teda v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na tento dôkaz – listinný
dôkaz o poradách medzi žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou, nakoľko ho považoval za nepredložený
včas a úkony právnej služby – porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, ktorých uskutočnenie bolo
zo strany žalovanej namietané, preto považoval za nepreukázané úkony právnej služby.

Náklady na úkony, ktoré nemali povahu úkonov právnej služby

93. Žalobkyňa si v rámci nároku na náhradu škody uplatnila náklady na úkony – žiadosti o doručenie
súdnych rozhodnutí (úkony zo dňa 24.1.2011, 2.2.2011, 17.5.2012, 28.5.2012).

94. V tejto súvislosti súd konštatuje, že za trovy konania, ktoré spadajú do rozsahu nahrádzaného
v súdnych konaniach je možné považovať trovy právneho zastúpenia, ktoré sú vymedzené vo vyhláške
MS SR č. 655/2004 Z. z. Medzi úkony právnej služby, ktoré sa nahrádzajú v súdnom konaní sa považujú
úkony, ktoré je možné považovať za účelné, ako písomné podanie na súd, zastupovanie na pojednávaní,
listina o právnom úkone a i. Za úkon právnej služby je teda možné považovať taký písomný výstup,

alebo prezenčný úkon, ktorý dosahuje určitú intenzitu odbornosti. Žiadosť o doručenie rozhodnutia podľa
názoru súdu, ako aj vychádzajúc zo súdnej praxe priznávania trov právneho zastúpenia v súdnych
konaniach, takúto požiadavku nespĺňa.

95. Súd preto v tomto smere akceptoval výhradu žalovanej, že žiadosti o doručenie súdnych rozhodnutí

nespĺňajú svojim obsahom a svojou povahou charakter úkonu právnej služby, na ktorých náhradu je
možné v rámci vyvodenej zodpovednosti zaviazať štát podľa § 18 zákona č 514/2003 Z. z., a preto
náhradu za nich nie je možné v rámci zodpovednostného konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z. voči
štátu priznať.

Výška škody

96. Súd teda žalobkyni z uplatneného nároku vo vzťahu ku škode vo výške trov konania – trov právneho
zastúpenia, ktoré bola nútená hradiť svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní vedenom pred
M. B. C. G. pod sp. zn.: XXXX/X/XXXX priznal nárok na náhradu škody len za úkony právnej služby

uvedené pod bodom 75. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

97. Pri hodnote jednotlivých úkonov sa súd stotožnil s výškou uplatnenou žalobkyňou, ktorá vychádzala
z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde pri hodnote pokuty 50,- Eur vychádzala tarifná odmena
vo výške 16,60 Eur, pričom podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky patrí pri výkone rozhodnutia odmena

vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, t.j. odmena vo výške 8,30 Eur. Ku každému úkonu v súlade s ust.
§ 16 ods. 3 vyhlášky žalobkyňa pripočítala 1/100 výpočtového základu za ten ktorý rok.

98. Čo sa týka úkonu – dovolanie zo dňa 31.10.2013, konajúci súd ma s ohľadom na vyššie citované
právne predpisy za to, že odmena za tento úkon mala byť len vo výške 67,88 Eur, nakoľko 1/13

výpočtového základu pre rok 2013 bola vo výške 60,07 Eur a výška náhrady výdavkov, t.j. 1/100
výpočtového základu bola vo výške 7,81 Eur. Vzhľadom však na to, že žalovaná výšku škody vo vzťahu
k tomuto úkonu nepopierala, súd priznal žalobkyni za predmetný úkon odmenu vo výške 69,- Eur, ako
si ju táto uplatnila.

99. Čo sa týka úkonu – vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu zo dňa 4.4.2014, konajúci súd
mal za to, že za tento úkon prislúchala žalobkyni škoda vo výške 69,89 Eur, nakoľko 1/13 výpočtového
základu za úkon v roku 2014 bola 61,85 Eur a 1/100 výpočtového základu bola 8,04 Eur, preto za jeden
úkon prislúchala v tomto roku odmena vo výške 69,89 Eur, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si
uplatnila len škodu vo výške odmeny 69,- Eur, súd nemohol žalobkyni priznať za tento úkon vyššiu sumu.

100. Súd teda žalobkyni z uplatneného nároku vo vzťahu ku škode vo výške trov konania, ktoré bola
nútená hradiť svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní vedenom pred M. B. C. G. pod sp.zn.: XXXX/X/XXXX priznal nárok na náhradu škody vo výške 168,96 Eur, ktorý v konečnom dôsledku
nebol ani zo strany žalovanej popieraný.

Náhrada trov konania

101. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

102. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

103. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

104. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že vo vzťahu
k nároku na náhradu škody, kde bola žalobkyňa s uplatneným nárokom vo výške 518,28 Eur úspešná
len v časti 168,96 Eur, t.j. v rozsahu 32,60%, súd priznal žalovanému ako úspešnejšej strane sporu
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalobkyni v rozsahu 34,80%
(100% - úspech žalobkyne 32,60% - neúspech žalovaného 32,60%).

105. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia
opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.