Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vodičková

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 17T/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124012281
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vodičková

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012281.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Andreou Vodičkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

L. P., M.. XX.XX.XXXX F. F.Ľ. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. P. M.. XX.XX.XXXX F. F. B.
A. Q. P. U. XXX

sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 65/24/1104 zo dňa
28.05.2024 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 04.03.2024 v presne nezistenom čase v dvojizbovom byte na 5. poschodí bytového domu na E.. Š.
B.Č..X,akootecmaloletejdcéryL.S.nar.XX.XX.XXXX,oktorúsavtomtobytespoločnestarásosvojou
družkou Q. B., využil nezrelosť osobnosti svojej maloletej dcéry poškodenej L.S. nar. XX.XX.XXXX a
žiadal maloletú poškodenú L.S. nar. XX.XX.XXXX, aby sa táto dotýkala jeho pohlavného údu, v dôsledku
čoho mu maloletá poškodená L.S. nar. XX.XX.XXXX opakovane, minimálne dvakrát chytila a stláčala
pohlavný úd, ktorý si obvinený vytiahol von z nohavíc, o čom sa maloletá poškodená zdôverila svojej
tete R. F. a následne svojej mame Q. B.I.,
pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa odkazuje maloletá poškodená C. P. M.. XX.XX.XXXX, Q. L. XX/XX,
Ž. so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.05.2024 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal obžalobu na L. P. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného L. P. v

zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku o tom, že je nevinný, vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Q. B., R. F., S. P., L. P., R. C., Ľ.X. C.,
výsluchom znalcov L.. I. J., znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia a psychológia
sexuality, U.. V. P., znalkyne v odbore psychológia, odvetvie psychológia detí, D.. L.. R.J. B., U.., znalcaz odboru psychológia, odvetvie psychológia dospelých a prečítaním záverov z ich znaleckých posudkov,
prečítaním znaleckého posudku č. 8/2024 I.. T. L., znalca v odbore elektrotechnika a odborného
vyjadrenia L.. S. M., U.., pediatrického gynekológa postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku, prečítaním

zápisnice o výsluchu opatrovníka poškodenej T.. P. T. a svedka T. Š.J. postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.
poriadku, prehratím na technickom zariadení výpovede maloletej poškodenej C. P. postupom podľa §
263 ods. 1, ods. 5 Tr. poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Tr. poriadku, čítaním listinných dôkazov postupom
podľa § 269 Tr. poriadku, a to konkrétne zápisnica o trestnom oznámení (č.l. 1-3), zápisnica o trestnom
oznámení (č.l. 5-8), správa od ÚPSVaR Bratislava (č.l. 214), správa S. E..U..W. XX, Bratislava (č.l. 218),

potvrdenie o absolvovaní psychologických vyšetrení (č. l .413), odpis registra trestov obžalovaného a
výpiszregistrapriestupkovobžalovaného.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniasúdzistilskutkový
a právny stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd po vykonaní dokazovania v uvedenom rozsahu považoval skutkový stav za náležite zistený v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania, preto súd podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že ďalšie dôkazy sa vykonávať
nebudú a vyhlásil dokazovanie za skočené.
Súd po vykonanom dokazovaní tieto dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali strany alebo súd a dospel k nižšie uvedeným skutkovým a právnym záverom.

Z výpovede obžalovaného L. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že trvá na tom , že sa ho dcéra
dotkla len raz a to cez oblečenie. Nikdy nežiadal aby sa ho dotýkala a tak isto sa ho sama od seba
nedotýkala. On sa jej nikdy nedotýkal na intímnych partiách, nikdy v jej prítomnosti nevyvrcholil ani
nemal pred ňou erekciu. Keď bol v sprche mal záves zatiahnutý, pričom dcéra prišla , odtiahla záves
a videla ho v sprche , ale nevie či na priamo, alebo zboku, ale vysvetli jej, že sa to nerobí. Pokiaľ ide

o situáciu keď mala dcéra chytať iného dospelého muža za penis , pri tomto nebol , hovorila mu to
jej matka , malo sa tak stať najskôr v Lidli a následne na opekačke, pričom dcére povedal, že sa to
nepatrí. Nepamätal si, či dcére povedal alebo nepovedal že si môže chytiť, ale ak povedal, tak to ľutuje.
Správanie dcéry ku nemu nepovažoval za sexuálne provokatívne a nevie si vysvetliť prečo uviedla , že
mal von pipík a chcel, aby ho chytala, resp. že ho má niekedy vyzlečený, niekedy oblečený a mala

ho stláčať. Nikdy sa nestalo také, že by som ju nútil a neviem si vysvetliť prečo uviedla, že sa to stalo
opakovane. Bolo to len raz , matka maloletej spala s maloletou v obývačke, on spal v detskej, matka
maloletej išla na rannú , zobudila ho , aby išiel za malou do obývačky, mohlo byť pol šiestej až šesť
ráno. Mal oblečené pyžamo, ona už bola hore a bola zvedavá, že čo to , pričom jej možno povedal ,
že sa môže chytiť , myslí, že stlačila len raz, potom jej povedal, že sa to nepatrí. Následne vstala ,

išla sa umyť a išli sa nachystať. Uviedol, že čo sa týka vzťahu s matkou ich dcéry tento bol najskôr
normálny ale posledný cca 1,5 rok city ochladli a čo sa týka ich intímneho styk, ten bol len sporadický. V
prítomnosti maloletej si dal pivo , ale nikdy nie drogy . Zmeny správania u dcéry nezaznamenal. Pokiaľ
ide o starostlivosť o dcéru a jej večernú hygienu, tá sa buď sprchovala alebo kúpala, podľa toho čo
chcela, pričom ak nebola doma jej matka maloletej ju okúpal , prípadne jej do vane dal hračky , ak bola

doma jej matka tak ona. Nikdy nedošlo k hygiene maloletej pod vplyvom alkoholu. Je pravdou, že sa
kúpal s maloletou vo vani, ale len keď bola jej matka doma, mal slipy a pod vplyvom alkoholu nebol.
Uviedol, že vo vzťahu k dcére nepociťoval žiadne sexuálne vzrušenie. Pokiaľ ide o jeho vzťah s dcérou
pred daným skutkom , od narodenia sa o ňu stará, veľmi dobre spolu vychádzajú, chodili spolu na výlety,
na nákupy, na jumping, prípadne do ZOO, hrávali basketbal, futbal, učil sa s ňou. Pokiaľ ide o daný

skutok deň predtým v nedeľu sa pilo viac, ráno cítil, že nemôže ísť autom, keď si išiel ľahnúť k dcére,
táto bola zvedavá, asi podhodnotil situáciu, ale nejde o nejaké sexuálne konanie.
Z výpovede svedkyne Q. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je matkou maloletej poškodenej.
Pokiaľ ide o predmetný skutok , bola v práci, volala jej sestra, že sa chce dačo spýtať a keď sa
stretli, sestra jej povedala, že sa jej malá zverila, že ju tato núti chytať pohlavný úd. Dcéry sa na to

spýtala, pričom povedala rovnakú vec a teda , že ju tato núti chytať pohlavný úd. Išli domov , volala
staršej sestre, ktorá má známu psychologičku, či by si mohla malá niečo také vymyslieť a bolo jej
povedané, že to sa bude musieť vyšetriť a následne išla na políciu. Čo sa týka obžalovaného , ten
si rád vypil ,niekedy viac , niekedy menej. Čo sa týka zasahovania obžalovaného do intímnych sfér
dcéry, je pravda, že sa s ňou kúpal, ale trenky mal vždy na sebe, stalo sa aj , že keď bola u nich

mama , tak sa s ňou kúpal. Vzťah obžalovaného k dcére bol dobrý, ako otec a dcéra si rozumeli. Dcéra
ho mala rada, pričom nezaznamenala nejaký okamih napr. dotyky, ktoré by ju prekvapili zo strany
obžalovaného k dcére. Posledné 2-3 roky pred skutkom s obžalovaným nemali pohlavný styk, predtým
áno. Alkohol v prítomnosti maloletej pil , omamné a psychotropné látky nie. U dcéry zaznamenala zmenusprávania, videla to na nej, dostala za nevhodné správanie v škole poznámky a bola upozornená zo
strany vychovávateľky, že aj s ďalšou žiačkou boli na chlapčenských záchodoch. Pokiaľ ide o večernú
hygienu tá prebiehala tak, že malá sa sprchovala alebo kúpala , ak bola doma tak ju sprchovala resp.

kúpala ona, ak nebola doma , tak obžalovaný. Vo vzťahu k tomuto nezaznamenala žiadne nezvyčajné
okamihy. Obžalovaný sa nedožadoval sexuálnej stimulácie s ňou ani pred ňou. Nemá vedomosť o tom,
že by malá mala sklony k fabulácii. Dcéra navštevovala psychologičku v Dúbravke, pričom po skutku ju
navštevovala 1-krát mesačne, ale v poslednom období tak 1-krát za 3 mesiace, ale na malej pozoruje,
že má výkyvy nálad.

Z výpovede svedkyne R. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že boli jarné prázdniny, mali jej doniesť
malú, okolo 10tej volal obžalovaný že ju donesie a keď bola s malou v parku, pýtala sa jej prečo prišli
tak neskoro, on povedala, že najskôr spala s mamou, tá išla potom do roboty a prišiel si za ňou ľahnúť
otec, ktorý jej dovolil chytať pipíka, pričom aj ukázala rukou na rozkrok. Keď sa jej pýtala viac, nechcela
odpovedať a odišla. Vie ale, že uvádzala, že to bolo viackrát. Nevie o tom, že by obžalovaný malú
obchytkával. Čo sa týka obžalovaného, mal problémy s alkoholom, pil odkedy sa malá narodila, pričom

keď nepil bolo dobre. Má s maloletou dobrý vzťah, je jej krstná mama, stále sa stretávajú, čo sa týka
vzťahu obžalovaného k maloletej bol dobrý, takisto v prípade keď nepil bol dobrý avšak keď si vypil bol
premúdrený aj čo sa týka výchovy. Maloletá ho mala veľmi rada, nemala s ním žiaden problém. Nevie
o tom, že by bol nejaký moment, ktorý by ju prekvapil vo vzťahu obžalovaného k maloletej, teda nejaké
dotyky, iba klasické objatia a podobne. O skutku som povedala sestre, ktorá žije v rakúsku a následne

aj druhej sestre a teda matke maloletej, a tá potom išla na políciu.
Z výpovede svedka L. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je otcom obžalovaného. Čo sa týka
osoby obžalovaného, resp. jeho vzťahu k maloletej, všetko bolo v poriadku, žili dobre, ale zlom nastal,
keď boli u nich v U. na návšteve, pýtal sa vnučky, že koho má radšej či otca alebo mamu a ona povedala,
že ocinka, že mama len leží a telefonuje, pričom boli pootvorené dvere a jej matka to asi počula. Maloletá

bola usmiate dieťa, mala radosť zo života, a teraz keď mala 8 rokov ju videl, bola bez úsmevu, iné
dievča, radosť zo života sa stratila. Pýtal sa jej, čo jej je, a povedala, že u maminy býva iný pán, nemá ho
rada, a nevie sa dočkať ocka. Podľa neho je toto celé zinscenované, obžalovaný je dobrák od kosti. V
žiadnom prípade nebol svedkom intímneho kontaktu medzi obžalovaným a maloletou. S obžalovaným
majú vynikajúci vzťah, chodí do roboty, keď príde z roboty, stará sa o neho, hneď sa pýta čo treba spraviť,

napr. oholiť, okúpať, ďakuje bohu, že má takého syna. O skutku som sa dopočul od obžalovaného a
stále mu tu dačo nesedí, obžalovaného nepoznám týždeň, je naozaj dobrý, celý život pomáha ľuďom,
matka maloletej nie je bohvieaká. Myslí si, že keď malá bude mať 18 rokov, odíde od mamy lebo úplne
lipne na ockovi.
Z výpovede svedkyne S. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je matkou obžalovaného. Uviedla,

že vzťah obžalovaného s maloletou, bol výborný aj je výborný. Telefonujú si síce málo, ale malá ho
ľúbi, počula keď spolu telefonovali, stále volá ocka. Obžalovaný predtým býval v spoločnej domácnosti
s maloletou a jej mamou, zo začiatku bolo dobre, nevie o tom že by boli problémy, no potom Q. mala
stále nervy, aj na malú, že vraj aj nábytky porozbíjala. O maloletú sa väčšinou staral obžalovaný, robil
všetko čo bolo treba, keď aj boli u nich na návšteve, vždy on chodil okolo malej. Nikdy nebola svedkom

intímneho konania obžalovaného na maloletú. Nevie ako to takto mohlo dopadnúť. Malej by to nikdy
neurobil veď ju veľmi ľúbi. Stále rozpráva o svojej dcére, chcel by ju aj vidieť, ale len si volajú. Malá
stále vyvoláva, a hovorí, že by chcela vidieť ocka. Malá povedala, že mama má frajera, a ona už má
druhého ocka.
Z výpovede svedka R. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je jeho strýko, pričom

uviedol, že obžalovaný varil, upratoval, o všetko sa staral, malá bola väčšinou na mobile. Pokiaľ ide o
matku maloletej, tá väčšinou po nej kričala a strýko (obžalovaný) jej vysvetľoval. Na maloletej si všimol
zvláštne správanie, a to keď bol u nich, šúchala sa rozkrokom o gauč, mohlo to byť tak 5 krát, následne
jej bolo povedané aj zo strany strýka aby prestala a ona potom prestala. Zvláštne správanie maloletej
si všimol už dávnejšie, bolo to asi 2 roky dozadu, cez prázdniny.

Z výpovede svedkyne Ľ. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je sestrou obžalovaného, pričom
uviedla,ževzťahobžalovanéhokmaloletejbolveľmidobrý,napr.aj keďboliunichlenonjuobskakoval,.
Veľmi čuduje, že čo toto má celé znamenať, nakoľko nič tomuto nenaznačovalo. To čo sa tvrdí že sa
stalo, že ju zneužíval, to určite nie je pravda. Uviedla, že matka maloletej mala obžalovanému povedať,
že malá chytila za rozkrok aj Beátinho otca, toto mohlo byť tak v roku 2023. Uviedla, že jej syn bol u

obžalovaného na prázdninách a hovoril, že maloletá si šúchala rozkrok o gauč. Podľa jej názoru to bolo
celé narafičené.
Z výpovede svedka T. Š. z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný je jeho známy, kedysi boli
kamaráti, ale cca 2 roky už nie sú, ale ich partnerky sa kamarátia, takže sa občas stretávame. Niesú kamaráti skrz to, že obžalovaný je alkoholik a požičal mu peniaze, ktoré mu nevrátil, je to klamár,
nespoľahlivý človek. Q. je kamarátka jeho priateľky, oni majú rovnako staré deti, takže sa spriatelili a
vlastne sa zoznámili tak, že Q. P. L. J. C. bývali v podnájme v jeho byte, viem, že tam boli veľa krát

policajti a prišli kvôli tomu, že bol obžalovaný opitý, že robil problémy. K veci uviedol, že bol účastníkom
jedného zvláštneho incidentu, stalo sa niečo čo by sa diať nemalo a takéto veci sú nevysvetliteľné, no
on upozornil na to, že sa udialo niečo, čo nie je v priadku a že by sa to malo riešiť. Udialo sa to, že
boli v potravinách v obchode v Lidli v nedeľu 03.03.2024 v čase okolo 11 hod doobeda, bol tam on,
jeho priateľka S. L., Q.A. B. J. L. C., ich otec teda obžalovaný bol v tom čase vonku, strážil bicykle a

kolobežku. Stáli pri zelenine, Q. vyberala zeleninu a rozprávali sa, on jej hovoril akú má zobrať cibuľu,
jej dcéra C. stála od neho asi 3 metre, on na ňu nepozeral, ale periférne ju vnímal, že je pred ním, zrazu
urobila niekoľko krokov a pristúpila smerom k nemu a dotkla sa ho medzi nohy, bolo to cielené, nebolo
do nechtiac a teda rukou, dlaňou mu siahla na rozkrok, on zostal v šoku, úplne bol prekvapený a rázne
ju upozornil a so zvýšeným hlasom povedal „. to nesmieš“. Jej mama sa ho opýtala, že čo sa stalo, tak
jej povedal, čo sa udialo. Potom v ten istý deň išli na opekačku do „Srdca“ to je časť lesa v Devínskej

vyhradené na opekanie, tam opekali a keď sa začalo stmievať, nejako po 17tej hodine sa rozhodli, že
uhasia oheň a teda ako to býva, oheň hasia chlapi tak, že začnú na neho močiť, čo aj obžalovaný chcel
spraviť, močom chcel uhasiť oheň, dievčatá vtom čase už neboli pri tom ohni, oni boli tak ďalej, aj Q., S.
aj deti a obžalovaný bol otočený chrbtom a čúral na oheň a C. stála vedľa a boli vzdialení od neho asi 3
metre, ona potom pristúpila k nemu, naklonila sa a pozerala mu na penis, on ju musel periférne vidieť, že

ona na neho pozerá, ako močí a on sa nijako neotočil, ani nič podobné a nechal ju sa na seba pozerať
a potom všetci odišli. V piatok 01.03.2024 boli na návšteve u Q. J. Q. A. P. S. a s jej 6 ročným synom
C. a vtedy, keď sa C. W. P. C. tak behali okolo nich, šantili sa a vtedy sa udialo niečo podobné, kedy
nejako rukou mu narazila C. do rozkroku, ale nie je si istý, či to bolo rukou akože dlaňou alebo lakťom,
ale vtedy tomu vôbec nevenoval pozornosť, myslel si, že to bolo nechtiac, až potom keď sa udialo toto v

nedeľu tak si to spojil, či už vtedy to nebolo zámerne. Toto si myslel, že to môže byť náhodne ale v tom
obchode si je istý, že to bolo zámerne, že podišla ku nemu a rukou sa mu dotkla rozkroku. Uviedol, že
v tú nedeľu bol obžalovaný veľmi opitý, už keď prišiel tak bol očividne pod vplyvom alkoholu.
Z výpovede maloletej poškodenej C. P. z prípravného konania vyplynulo, že je dcérou obžalovaného,
pričom ku skutku uviedla, že obžalovaný si vždycky večer dá von ,,pipík“, potom chce aby ho chytala,

že to stále robia, nevie ako to bližšie prebieha, obžalovaný chce len aby mu ho chytala, on je oblečený,
má oblečené pyžamo, následne uviedla, že má ho aj vonku. Uviedla, že to bolo veľakrát, ani nevie, keď
sa to stalo boli doma, nepáčilo sa jej to, obžalovaný jej nepovedal aby to nikomu nehovorila, nevedela
si spomenúť kedy sa to stalo, ani koľkokrát, následne uviedla, že viackrát, pričom o danom nikomu
nepovedala.

Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého
posudku znalca L.. I. J.W., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a
psychológia sexuality č. 52/2024, z ktorých vyplynulo nasledovné:
Obžalovaný duševnou chorobou v úzkom slova zmysle netrpí a netrpel. V čase spáchania trestného
činu mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a ovládať svoje konanie. U obžalovaného

bolo vykonané komplexné sexuologické vyšetrenie, pričom sexuálnou deviáciou v pravom slova zmysle
netrpel a netrpí. Je heterosexuálne orientovaný, psychosexuálne, je napriek bežným skúsenostiam v
sexuálnej oblasti menej pregnantný, nezrelý, slabšie integrovaný, čo sa navonok prejavuje slabšou
vitalitou, či temperamentom voči partnerke v intímnej oblasti. Jeho osobnosť nesie znaky nezrelosti
a infantilných znakov, nie ale vo forme plne vyformovanej poruchy osobnosti. Sklony obžalovaného k

agresivite zistené neboli, ku konaniu maloletej dcéry nebol dostatočne kritický, vec ponímal „naivne“
ako nevinnú hru, ktorá ho môže s dieťaťom citovo zblížiť. Podľa znalca sa nejednalo o sexuálne
motivované konanie. Obžalovaný je škodlivým konzumentom alkoholu, znalec sa však nedomnieva,
že by v konkrétnej trestnej veci zohrával bezprostredný účinok alkoholu významnejšiu úlohu. Táto
okolnosť sa z hľadiska ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného neuplatňovala. Závislosť

na návykových látkach, včítane alkoholu u obžalovaného zistená nebola. Pravdepodobná prognóza
ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného sa javí ako priaznivá, znalec v danej veci ochranné
psychiatrické, protialkoholické, resp. sexuologické liečenie nenavrhuje. Obžalovaný je schopný sa z
danej skúsenosti poučiť a svoje možné budúce vnútorné frustrácie riešiť primeranými prostriedkami. U
obžalovaného neboli pri vyšetrení zistené žiadne známky iného patologického stavu, resp. psychickej

poruchy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou trestnou vecou. Pobyt obžalovaného na
slobode nie je z psychiatrického a ani sexuologického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť.
Znalkyňa U.. V. P., U.., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí na hlavnom
pojednávaní uviedla, že to prečo nevie maloletá presne posúdiť časové opakovanie deja je z dôvodu,že mala 6 rokov a deti v tomto veku ešte nevedia presne určiť. Je to teda jednak z hľadiska vývinu, ale
aj ona sama povedala, že sama nevie určiť koľkokrát. Uviedla, že bola prítomná pri výsluchu maloletej,
pričom jej odpovede boli primerané vzhľadom na jej vek, vyspelosť a teda boli v súlade s jej vekom,

pričom nezaznamenala niečo čo by ju negatívne ovplyvňovalo. Pokiaľ ide o pravdovravnosť maloletej, v
súvislosti s tým, či obvineného chytala keď bol nahý alebo oblečený, bolo výslovne uvedené, že bol nahý
a to, že potom následne uviedla že bol oblečený, môže vyplývať z toho, že dieťa nikdy nevie vyhodnotiť,
čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol, to už je potom úlohou znalca.
Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého

posudku znalkyne U.. V. P., U.., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí. č. 3/2024,
z ktorých vyplynulo nasledovné:

Úroveň intelektu maloletej je v pásme vyššieho priemeru, funkcia pamäti je nenarušená, schopnosť
správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať predložený materiál je zachovaná, lokalizácie
miesta a času sú veku primerané. Vzhľadom k vývinovému obdobiu mladšieho školského veku ešte

C. nie je schopná presne posúdiť časové opakovanie určitých dejov, vie rozlíšiť, či sa daný dej,
správanie, prežívanie udialo Ix alebo viac krát, ale má sebareflexiu v tom, že nedokáže presne určiť
koľkokrát sa uvedené správanie udialo. Jej osobnosť je detská, vo vývine, v osobnostnej štruktúre
sú prítomné extrovertné tendencie, má rada spoločnosť iných detí, je zhovorčivá, pohotovo využíva
príležitosti (k hre, objavovaniu nového), vyhľadáva zábavu a potešenie, uprednostňuje pohyb a dianie.

Ide o stabilnú osobnosť, s tendenciou odpovedať emóciami vcelku mierne, po emočnej aktivácii sa
rýchlo dostane späť na východiskovú úroveň. Vo vnútornom prežívaní mal. nachádzame kontrolovanú
iniciatívnosť, orientáciu na úspech, túžbu pôsobiť na okolie, nerozhodnosť, nedostatok odhodlania,
obáv, pocit nepriaznivosti, nepríjemnosti, neschopnosť adaptačného zladenia vnútorného a vonkajšieho
sveta, pričom tento odraz vonkajšieho sveta je veľmi veľký a posilňuje jej úzkostné stavy Vo vnútornom

prežívaní nachádzame aj prežívanie zaťažené negatívnymi predstavami a nenachádzaním východiska,
potrebu ohľaduplnosti v zaobchádzaní, potrebu nepreťažovania v zmysle telesnom ako aj psychickom.
Jej morálny vývin nie je ukončený. Nerozumie kontextu správania sa otca voči nej v zmysle možného
trestného činu. Nachádza sa v období mladšieho školského veku, je priemerane vyspelá tomuto
vývinovému obdobiu. Psychosexuálny vývin sa nachádza vo fáze latencie, kedy nie je prítomná

experimentácia s vlastným telom a dochádza k ústupu pudových energetických túžob. Zistili sme
sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií tela detí
alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu.
Maloletá poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich interpretovať vzhľadom k jej veku,
netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu, skresľovaniu alebo zatajovaniu

ňou vnímaných a reprodukovaných skutočností, ani sklon ku konfabulácii. V zhode s výpoveďou
krsnej, matke, sociálnej pracovníčke, výsluchu na polícii a rovnako u znalkyne dokáže opísať zážitky
s otcom. Jej verbálna výpoveď pri výsluchu na polícii ako aj u znalkyne bola doprevádzaná súhlasnou
neverbalitou: sklopeným pohľadom, tichším hlasom, znížením frekvencie reprodukcie, naznačením
pravourukouakodržalaotcazapohlavnýúd.Týmtomaloletáposkytlastabilnéakonzistentnéinformácie

o udalosti, ktorú prežila a preto nemohla byť navedená inou osobou. Vzťah k matke je pozitívny, je pre
ňu primárnou vzťahovou osobou, ktorá sa o ňu stará kontinuálne od narodenia, má k nej vytvorený
pozitívny vzťah, je pre ňu zdrojom kooperácie v bežných denných činnostiach. Vzťah k otcovi je
pozitívny v situáciách, kedy jej venoval pozornosť, oceňuje na ňom humor, robenie srandičiek. Zároveň
negatívne vníma jeho alkoholizmus, lebo je to oblasť pre ktorú sa mama s otcom hádali. Negatívne

vníma, že jej otec dovolil robiť niečo, čo sa jej nepáčilo, ale nedokáže to dať do kontextu explicitne s
reálnymi sexuálnymi obsahmi, nakoľko túto oblasť vzhľadom k veku nie je schopná pochopiť. Vzťah
rodičov si idealizuje a túži, aby boli zase všetci spolu. Vzťah k otcovi je pozitívny v situáciách, kedy
jej venoval pozornosť, oceňuje na ňom humor, robenie srandičiek. Zároveň negatívne vníma jeho
alkoholizmus, lebo je to oblasť pre ktorú sa mama s otcom hádali. Od času skutku negatívne vníma,

že jej otec dovolil robiť niečo, čo sa jej nepáčilo, ale nedokáže to dať do kontextu explicitne s reálnymi
sexuálnymi obsahmi, nakoľko túto oblasť vzhľadom k veku nie je schopná pochopiť. Prežité udalosti
majú v súčasnosti vplyv na jej vývin v zmysle symptómov postraumatickej stresovej poruchy - pocity
strachu, problémy so zaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo sa stalo, funkčné narušenie v sociálnej
oblasti: sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií

tela detí alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú
sexu. U maloletej sa vyskytujú pocity strachu, problémy so zaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo
sa stalo, funkčné narušenie v sociálnej oblasti: sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému
obdobiu - dotýka sa intímnych partií tela detí alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi,rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu. Prežité udalosti majú vplyv na akceleráciu (urýchlenie) jej
sexuálneho vývinu a na jej psychický vývin, je potrebná psychologická resp. psychoterapeutická
podpora, starostlivosť. Trvalosť následkov vzhľadom na plasticitu a individuálnosť detského vývinu nie je

možné predpovedať. Všeobecná vierohodnosť maloletej je zachovaná (priemerný intelekt, dobrá úroveň
pamäťových schopností, primerané vnímanie, podržanie a schopnosť reprodukovania). Špecifická
vierohodnosť je zachovaná, v zhode s výpoveďou krsnej, matke, sociálnej pracovníčke, výsluchu na
polícii a rovnako u znalkyne dokáže opísať zážitky s otcom. Jej verbálna výpoveď pri výsluchu na polícii
ako aj u znalkyne bola doprevádzaná súhlasnou neverbalitou: sklopeným pohľadom, tichším hlasom,

znížením frekvencie reprodukcie, naznačením pravou rukou ako držala otca za pohlavný úd. Týmto
C. poskytla stabilné a konzistentné informácie o udalosti, ktorú prežila. Zo psychologického hľadiska
neodporúča výsluch maloletej poškodenej v súvislosti so stíhaným skutkom. Maloletá poškodená vo
vzťahu k obvinenému mohla prejaviť svoj nesúhlas so sexuálnymi aktivitami zameranými na ňu, avšak s
otcom mala pozitívny vzťah, otec bol pre ňu prirodzenou rodičovskou autoritou a nechápala kontext jeho
správania. Správanie maloletej poškodenej v škole, voči svedkovi F., ako aj vlastnému dedkovi počas

návštevy cez Veľkú noc sa nazýva sexualizované správanie. Deje sa vtedy, keď je dieťa predčasne
zahltené a stimulované sexuálnym impulzmi v rámci tzv. traumatickej sexualizácie. Mal.poškodená
vykazuje takéto sexualizované správanie s vyzývavým a sexuálnym podtónom, neprimerané veku,
vývinovému obdobiu, v ktorom sa nachádza. Vzhľadom k vývinovému obdobiu mladšieho školského
veku ešte mal. poškodená nie je schopná presne posúdiť časové opakovanie určitých dejov, vie však

rozlíšiť, či sa daný dej, správanie, prežívanie udialo Ix alebo viac krát, aj počas ktorej časti dňa sa dialo.
Zároveň má sebareflexiu v tom, že nedokáže presne určiť koľkokrát sa uvedené správanie udialo.
Znalec D.. L.. R. B., U.., znalec z odboru psychológia, odvetvie psychológia dospelých na hlavnom
pojednávaní uviedol, pokiaľ ide o časť znaleckého posudku na strane 15 ods. začínajúci ,,
psychosexuálne nezrelý, sociosexuálne menej adaptovaný... " znamená to: uvedená otázka sa týka

motivácie, čiže ak sa dotyčného konanie stalo, čo k tomu obžalovaného viedlo. V zásade máme 2
okruhytakýchtomotivačnýchfaktorov.Prvýokruhjedeviantnýčižekzneužívaniudochádzapodvplyvom
deviácie, vyšetrenie v odvetví psychológie a sexuality, PPG vyšetrenie ako ani závery znalca sexuológa
nenasvedčujú pre konanie pod vplyvom parafílie (deviácie). Sexuálne zneužívanie maloletých osôb
môže byť však motivované aj nedeviantne. Nedeviantné faktory sú opísané v rozbore posudku na str.

17 bod b. Tu hľadáme rizikové faktory u skúmanej osoby ktoré zvyšujú pravdepodobnosť sexuálneho
zneužívania bez toho aby muselo ísť o parafilnú osobu(devianta). Psychosexuálna nezrelosť sa spája s
kolísaním v objekte čo prakticky znamená že ak obžalovaný nemá príležitosť uspokojovať svoj pohlavný
pud s preferovanými objektmi, čiže dospelými osobami, môže sa odkloniť k iným dostupným objektom.
Uvedené nie je jeho bazálnym nastavením ale situačným zlyhaním v kontrole správania. Zvýšené riziko

v zlyhaní kontroly správania nachádza oporu v záveroch psychodiagnostického vyšetrenia. Obžalovaný
je prevažne introvert, intenzívnym emočným výmenám s okolím sa vyhýba, takto sa stáva aj menej
atraktívnym vo vzťahu k partnerkám a môže dôjsť k narušeniu jeho komfortu pri realizácii pohlavného
života. Takto obžalovaný trpí nielen sexuálne ale aj emočne, hľadá blízkosť a tú nachádza u objektov,
ktoré vníma ako menej ohrozujúce pre neho, teda u detí. Obžalovaný vykazuje faktory, ktoré zvyšujú

jeho pravdepodobnosť v zlyhaní kontroly jeho sexuálneho správania. Správanie, ktoré vzniká na základe
takýto motivačných faktorov voláme náhradným sexuálnym správaním.
Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého
posudku znalca D.. L.. R. B., U.., znalca z odboru psychológia, odvetvie psychológia dospelých č.
52/2024, z ktorých vyplynulo nasledovné:

U obžalovaného ide o prevažne introvertovanú osobnosť s prevahou racionálnych mechanizmov
v procesoch rozhodovania a zvládania záťaže s rizikom narušenia kvality myslenia a adaptívnosti
rozhodnutí s ohľadom na zníženú kapacitu zvládania záťaže, hlavne interpersonálnej. Celová nezrelosť
mádopadnaemočnúnezrelosťsozníženouemočnoudiferencovanosťouazvýšenýmrizikomnarušenia
stability s deficitom v kvalite emočnej modulácie. Takto je kvalita schopnosti regulovať svoje správanie

zníženáareagovanievzáťažovýchsituáciáchimpulzívne.Vierohodnosťosobyobžalovanéhojeznížená
(všeobecná vierohodnosť). Vierohodnosti jeho výpovede u znalca k veci vo vzťahu k stíhanému skutku
je znížená (špecifická vierohodnosť). Schopnosť obžalovaného správne vnímať a reprodukovať prežité
udalosti na faktickej úrovni je zachovaná. Neboli zistené sklony ku klamstvu, fabulácii, fantázii, pričom
sklonom rozumieme prevažný spôsob takého spracovania reality. Skresľovanie na úrovni súvislostí

je pravdepodobné s ohľadom na stavy silného emočného vplyvu na interpretáciu deja. Zľahčovanie
významu udalostí je rovnako pravdepodobné pod emočným vplyvom vyvolaným pozíciou obžalovaného
vo vyšetrovaní a nemusí ísť nutne o vedomý proces. Vzťah obžalovaného k maloletej poškodenej L. S.
je pozitívny a je pre neho zdrojom pozitívnych emócií ako emočne významná osoba. Jeho postavenie vrodine je narušené narušeným vzťahom k matke dieťaťa a ich pravdepodobné odcudzenie. Obžalovaný
nepreferuje maloleté osoby. Preferuje dospelé heterosexuálne objekty. Sexuálne motivované správanie
k maloletým objektom je zlyhaním v kontrole, nie preferenciou. Motivácia obžalovaného vyplýva

z motivačného predpolia ako súboru osobnostných charakteristík obžalovaného uplatňujúcich sa
v konkrétnej situácii nežiadúcej intímnej aktivity s maloletou dcérou. Ide o sexuálne motivovanú
aktivitu s následným racionálnym spracovaním vedúcim k odmietnutiu takto neprijateľného stavu pre
samotného obžalovaného, ktorý sa nevyznačuje takou mierou disociálností, aby to bolo pre neho
prijateľné. Jeho sexuálna orientácia je väčšinová s prevahou dospelých heterosexuálnych objektov v

záujmovom spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia. Minoritné objemy menej zrelých objektov
(deti) v záujmovom spektre sú psychologicky zrozumiteľné v kontexte psychosexuálnej nezrelosti s
dopadom na nežiadúce sexuálne správanie ako situačné zlyhanie v kontrole správania aj v zmysle
konania obžalovaného opísaného v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 05.03.2024. Vzhľadom
na vlastnú rozumovú a mravnú vyspelosť si obžalovaný mohol uvedomiť, že jeho konanie odporuje
normám spoločnosti a aj si to uvedomil v čase, keď došlo k stabilizácii racionálnej kontroly správania

po odznení stavu zlyhania v kontrole správania ako následku prechodného zníženia kvality myslenia,
vrátane možného vplyvu alkoholu. Sociálna úroveň vzťahov je mierne narušená zníženou kvalitou
interpersonálnych zručností a obranným emočným odstupom od diferencovaných emočných výmen.
Takto je menej sociálne atraktívnym, čo má dopad na zníženie sociosexuálnej adaptácie a schopnosť
udržať emočne uspokojivé vzťahy. Jeho sociálna a občianska adaptácia nevykazuje zásadný odklon od

väčšinovej normy v zmysle disociálnosti. Obžalovaný nemá sklony k agresívnemu, násilnému správaniu,
V záťažových situáciách môže konať menej adaptívne, pričom konanie má impulzívny charakter.
Prognóza jeho ďalšieho vývoja je pozitívna s tendenciou k emočnej stabilizácii v procese starnutia.
PPG vyšetrenie bolo vykonané so záverom, že ide o záznam reprezentujúci vzhľadom k veku prevažne
priemernú tumescenčnú (erektilnú) aktivitu jedinca s aktívnym záujmom o uspokojovanie svojich

sexuálnych potrieb s prevažujúcou heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku. Juvenilné
objekty v detskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo
tumescenčnou (erektilnou) reakciou sa odlišujú významne od reakcií na podnety s obsahmi dospelých
osôb (žien). Takýto profil odoziev na uvedené podnety nesvedčí pre významný (prevažujúci) vzťah k
sexuálne apelovaným objektom v zmysle nezrelých objektov (deti, dievčatá), resp. je prítomný nízky

predpoklad pre vyvolanie vzrušenia a následné uspokojenie. Jeho orientácia môže byť nevyhranená,
pripadne blokovaná úzkosťou s ohľadom na masívne úzkostné reakcie na dospelé ženské podnety
v nahote (bez aktivity). Nález nie je typický pre osoby trpiace deviáciou v zmysle pedofílie (deti),
resp. hebefílie (dospievajúce objekty). Odzrkadľuje psychosexuálnu nezrelosť a negatívnu sexuálnu
skúsenosť spojenú možnými erektilnými zlyhaniami u probanda a vyvolávajúcimi anticipačnú úzkosť (z

očakávania zlyhania). PPG vyšetrenie odráža zníženie stability v erektilných mechanizmoch vo vzťahu
k preferovaným objektom, čo je zdrojom rizika kolísania v objekte záujmu. Je v súlade s úvahou o
situačnomzlyhanívkontrolesprávanie,nepodporujeúvahuovýznamnejpreferenciimaloletýchobjektov
pre dosiahnutie vzrušenia a nie je podporou pre úvahu o deviácii.
Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého

posudku znalca I.. T. L., znalca v odbore elektrotechnika č. 8/2024, z ktorých vyplynulo nasledovné: V
mobilnom telefóne obžalovaného sa nepodarilo identifikovať súbory s pornografickou tématikou.
Z odborného vyjadrenia L.. S. M., U.., pediatrického gynekológa, vyplynulo, že maloletá poškodená bola
pri prehliadnutí celého tela bez stôp násilia. V oblasti genitálu žiadne stopy po manipulácii, pokuse o
kontakt s genitálom, či násilí nenájdené. Maloletá bola pannou.

Zo správy Základnej školy vyplynulo, že rodičia sa o maloletú poškodenú riadne starajú, do školy chodí
pripravená, o rodičoch rozpráva len kladne, neboli zaznamenané žiadne zmeny na jej správaní alebo
na psychike, prospech sa jej nezhoršil a nebolo spozorované žiadne podozrivé správanie, ktoré by
nasvedčovalo o násilí páchanom na dieťati.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný,

pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplynulo, že sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému
za vinu, nie je trestným činom, a preto súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno
b/ Trestného poriadku.V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných
dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny.
Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces
vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti,
nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov
nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov

zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno
rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle zásady „in dubio
pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Predmetná zásada sa odvíja a nadväzuje na
jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje,
aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny.
Súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom a to z viacerých

dôvodov.
Obžaloba sa opierala najmä o dôkaz - výpoveď maloletej poškodenej C. P. a poukazovala na to, že sa
obžalovaný v podstate priznal, avšak orgány činné v trestnom konaní podľa názoru súdu nepreukázali
protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného
činu sexuálneho zneužívania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Súd má jednoznačne preukázanú skutočnosť o tom, že obžalovaný a maloletá boli v deň skutku v byte
na E.. Š. B. Č.. X, pričom maloletá chytila obžalovaného za pohlavný úd, pričom obžalovaný nevylúčil
skutočnosť, že to maloletej dovolil. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že nikdy neboli svedkom intímneho
konania obžalovaného na maloletú.
Obžalovaný po celý čas tvrdil, že sa maloletá dotkla jeho pohlavného údu len raz, bol oblečený a

vysvetlil maloletej, že sa to nepatrí, vysvetľoval si to jej zvedovosťou. Maloletá poškodená pri svojom
výsluchu uviedla, že tatino si vždycky večer dal von pipík a potom chcel aby som ho chytala, že to
stále robia, potom uviedla, že bol oblečený, potom niekedy oblečený, potom, že ho má vonku, že mu
ho stláčala veľakrát, že ani nevie. Obžaloba, tak ako to vyplýva zo skutkovej vety obžaloby, tvrdila, že
maloletá sa mala pohlavného údu obžalovaného dotýkať opakovane, minimálne dvakrát, o čo maloletú

mal obžalovaný žiadať. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď znalkyne U.. V. P., U.., kde uviedla,
že to prečo maloletá nevie presne posúdiť časové opakovanie deja je z dôvodu, že mala 6 rokov a deti
v tomto veku to ešte nevedia presne určiť. Je to jednak z hľadiska vývinu, ale aj ona sama povedala,
že sama nevie určiť koľkokrát. Pokiaľ ide o pravdovravnosť maloletej, v súvislosti s tým, či obvineného
chytala keď bol nahý alebo oblečený, znalkyňa uviedla, že bolo výslovne uvedené, že bol nahý a to,

že potom následne uviedla že bol oblečený, a teda dané môže vyplývať z toho, že dieťa nikdy nevie
vyhodnotiť čo to znamená že oblečený bol alebo nebol. Súd má tak za to, že nie je možné prisvedčiť
tvrdeniam obžaloby, že k dotýkaniu pohlavného údu obžalovaného maloletou dochádzalo opakovane,
minimálnedvakrát,nakoľkoajzvýsluchuznalkynemožnovyvodiťzáver,žedieťavoveku6rokov,ktorým
maloletá poškodená v čase skutku bola, nevie presne určiť opakovanie deja a taktiež nevie vyhodnotiť

či oblečený bol alebo nebol.
Súd taktiež nemal za preukázané, že by maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a že
dané vyplýva zo znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne U.. V. P., U.., k otázke,
či sa u maloletej vyskytujú symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa, vyplynulo, že sa u maloletej
vyskytujú pocity strachu, problémy so zaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo sa stalo, funkčné

narušenie v sociálnej oblasti: sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka
sa intímnych partií detí alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré
sa týkajú sexu. Absentuje tak záver, že by maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a
preto dotvorené tvrdenie obžaloby o tomto symptóme považuje súd za neakceptovateľné. Súd v tomto
smere poukazuje aj na vyššie uvedený záver o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej, a teda

sexualizované správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu, pričom súd upriamuje pozornosť na to,
že práve maloletá, tak ako to vyplynulo z výpovedí svedkov, sa mala dotýkať pohlavných údov svedka T.
Š. (o danom vypovedal sám svedok Š.) a taktiež starého otca maloletej (vypovedala o tom svedkyňa C.),
pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletá takto konala práve dôsledkom konania
obžalovaného.

Ustanovenie § 201 ods. 1 Tr. zákona upravuje trestný čin sexuálneho zneužívania a to v znení, že: kto
vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne
zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.Objektom uvedeného trestného činu je ochrana zdravého mravného a fyzického vývoja osôb mladších
ako pätnásť rokov a objektívna stránka sa delí na buď vykonanie súlože s takouto osobou,
alebo iným spôsobom ju sexuálne zneužiť. Iný spôsob sexuálneho zneužívania nie je taxatívne zákonom

stanovený, ale spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry maloletých osôb,
ako napr. ohmatávanie ich pohlavných orgánov, prípadne bozkávanie na také miesta ich tela, ktoré
smeruje k vzrušeniu páchateľa a podobne. Bude to tak aj v prípade aktívneho konania poškodenej
osoby na popud páchateľa. V tomto prípade podľa obžaloby malo byť takýmto konaním, ako je to
popísané v rámci skutku, to, že obžalovaný žiadal maloletú poškodenú aby sa dotýkala jeho

pohlavného údu opakovane, minimálne dvakrát. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
konštatuje, že konanie obžalovaného, a teda, že sa ho maloletá dotýkala pohlavného údu (avšak bez
preukázaniaopakovaniadanéhodeja)nedosiahlotakýstupeň,abybolozasiahlointenzívnymspôsobom
pohlavnúsférumaloletej,resp.žebysmerovalokpohlavnémuvzrušeniuobžalovaného.Naviacvkonaní
nebolo preukázané, že by maloletá konala na popud obžalovaného, pričom súd opätovne poukazuje
na to, že maloletá sa dotkla aj pohlavných údov iných osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného

činu sexuálneho zneužívania ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na vek
poškodenej osoby, pričom stačí úmysel eventuálny. Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného
uplatňovania
zodpovednosti za zavinenie. Záver o tom, či v tomto prípade išlo o zavinenie a v akej forme, je
záverom právnym, ktorý sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania. Súd mal za to, že nebol naplnený ani tento znak skutkovej podstaty, keď v plnej miere
poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B., U.., z ktorých vyplynulo, že v prípade
obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné
v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou reakciou sa odlišujú významne od
reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien).

Keďže v konaní nebolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania, súd nemal inú možnosť, ako oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. zákona, pretože skutok uvedený v obžalobe
nie je trestným činom. Súd pri vyhodnocovaní pochybností vyplývajúcich z dokazovania vychádzal zo
zásady ,,in dubio pro reo“, a takto vzniknuté pochybnosti potom vyhodnotil v prospech obžalovaného.

T.. P. T., opatrovník maloletej poškodenej, v mene poškodenej, uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
15.000,- Eur, avšak keďže bol obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodený,
súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.