Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19Csp/189/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125213552.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. sudkyňou D. E. F. v spore žalobcu: E. F. A. C., G. B., so sídlom H. X, XXX XX C., IČO: XX XXX

XXX, právne zast. D. F. I., G., B., so sídlom J. X, C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX C., o zaplatenie 61 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 61,00 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 61,00 EUR od 20.8.2024 do zaplatenia a s príslušenstvom pohľadávky vo výške
3,30 EUR (poštovné), do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny

61 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej istiny od 20.8.2024 do zaplatenia,
poštovného vo výške 3,30 EUR a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný
sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (autobusom) žalobcu dňa 19.8.2024 nepreukázal platným
cestovným lístkom a túto sumu neuhradil napriek písomnej upomienke.

2. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci
rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.
4. Keďže hodnota tohto sporu neprevyšuje sumu 1 000,- eur, ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s § 297 CSP vec prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 235433 VS: XXXX zo dňa 19.8.2024
vyhotoveného prepravným kontrolórom žalobcu bolo zistené, že žalovaný toho dňa na trase linky č. XX
cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. Výzvou zo dňa 26.8.2024

vyzval žalobca žalovaného k úhrade cestovného 1 EUR, úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom 60,- EUR a ostatných nákladov 3,30 EUR.7. Súd má za preukázané, že žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle
ustanovení § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú
prepravné poriadky.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave v znení účinnom
v čase vykonania kontroly, prevádzkovať verejnú osobnú dopravu možno na účely tohto zákona ako
autobusovú dopravu.

9. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, verejnú osobnú dopravu podľa odseku 1 možno prevádzkovať
ako pravidelnú dopravu, osobitnú pravidelnú dopravu alebo príležitostnú dopravu.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena posádky dopravného prostriedku, oprávneného zamestnanca dopravcu alebo
dispečera preukázať sa platným cestovným lístkom.

11. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, cestujúci, ktorý sa v dopravnom prostriedku alebo
bezprostredne po vystúpení z dopravného prostriedku nepreukáže platným cestovným lístkom
oprávnenému zamestnancovi dopravcu, je povinný na mieste zaplatiť sankčnú úhradu a cestovné od
nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify, alebo preukázať sa

dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie sankčnej úhrady a cestovného
v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu
alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom
zástupcovi. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a sankčnú úhradu, bude vylúčený z prepravy
na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie sankčnej úhrady a

cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

12. Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri
nastupovaní do dopravného prostriedku, ak ide o už označený cestovný lístok, ak ho vydala výdajňa
cestovných lístkov mimo dopravného prostriedku alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného

elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do dopravného prostriedku
alebo pred odjazdom dopravného prostriedku z východiskovej zastávky, ak cestovný lístok vydáva
vodič, iný člen posádky dopravného prostriedku, oprávnený zamestnanec dopravcu alebo elektronické
zariadenie, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení dopravného prostriedku podľa
prepravného poriadku, d) mať platný cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri

vystupovaní z dopravného prostriedku a na výzvu sa ním preukázať posádke dopravného prostriedku,
oprávnenému zamestnancovi dopravcu alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

13. Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona, sankčná úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom je najviac stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v železničnej doprave sa

na účely výpočtu sankčnej úhrady základným cestovným rozumie cestovné v 2. vozňovej triede vlaku
osobnej dopravy.

14. Podľa čl. 12 ods. 1 Prepravného poriadku E. F. A. C., G. platného v čase vykonania kontroly, cestujúci
je povinný na vyzvanie vodiča alebo iného člena osádky, alebo oprávneného zamestnanca, kedykoľvek

počas prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla predložiť na nahliadnutie cestovný lístok, prípadne
preukážku na zľavu cestovného. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na priestor mimo vozidla, pokiaľ sa
vystupuje na konečnej zastávke, resp. uzavretý priestor.

15. Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platnej v čase vykonanej kontroly žalovaného,

hodnota základného cestovného lístka predstavovala 1 euro.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Žalovaný ako cestujúci bol povinný pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť
cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Základný
cestovný lístok mal v tom čase hodnotu 1 EUR.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za preukázané, že nárok žalobcu v časti
zaplatenia istiny vo výške 61 EUR je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny

pozostávajúcej zo sumy 1 EUR titulom cestovného a zo sumy 60,- EUR titulom sankčnej úhrady pri
nepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkomsúrokomzomeškaniavovýške 9,25%ročneod20.8.2024
do zaplatenia z istiny 61 EUR. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe citovaného ustanovenia
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi dňa 19.8.2024 a
teda dňom 20.8.2024 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, preto súd žalobcovi

priznal ním žiadané úroky z omeškania.

22. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3,30 EUR
titulom poštovného, resp. ostatných nákladov (náklady na tlač upomienky, papier, obálku a pod.), ktoré
mu súd v súlade s § 121 ods. 3 OZ v uplatnenom rozsahu priznal.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §

150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu

§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému
z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže
dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde
k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré

sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

27. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu
písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala
vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne

pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného
v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady
trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia
náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade
trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 61 EUR a súd mu priznal sumu 61 EUR.
Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného
dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.29. Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).