Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205003
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124205003.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej o žalobe žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: LESY MB s.r.o., IČO:
50 296 353, Robotnícka 4334, Považská Bystrica, právne zastúpenému: AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36
867 306, so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská

Bystrica pod sp. zn. 7C/29/2018, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
2. októbra 2024, č.k. 80C/27/2024-101, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu
konania odmietol a zároveň výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom
1/, 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia podali dňa 12.04.2024 žalobu, ktorú označili
ako žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/29/2018.

Dôvodili,žežalovanýnaúkoržalobcovvdanomkonanípreukázateľneklamalsúduazatajovalpodstatné
skutočnosti o spornom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Klamal, ak uvádzal, že žalobcov presne a
dôsledne informoval o svojom zámere odkúpenia pozemkov žalobcov, lebo aj pomocou notárky oklamal
oboch žalobcov. Žalovaný zneužil ich nízke právne vedomie aj zlý zdravotný stav rodičov žalobcov ku
klamlivému nadobudnutiu pozemkov od žalobcov. Žalobu na obnovu konania podali, lebo je možné
preukázať, že žalovaný okrem klamstva s prevodom vlastníckeho práva nesplnil ani svoju zmluvnú

povinnosť vyplatiť im zmluvne dohodnutú kúpnu cenu v trhových cenách. Rozhodnutiami súdov bol
porušený zákon a súd vec nesprávne právne posúdil. Žaloba na obnovu konania je dôvodná, lebo
je možné preukázať, že žalovaný nevyplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti žalobcov, čím nedodržal
zmluvné podmienky, exekučný titul na základe rozhodnutia súdu je nespôsobilým titulom - je neúčinný,
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný im už vážne zasiahol do
ich práv tak, že im a rodine žalobcov preukázateľne spôsobuje finančnú a majetkovú ujmu. Žalobcovia

popierajú nárok žalovaného na ich nehnuteľnosti v celom rozsahu. Žalobcovia ďalej uviedli, že dali
podnet na trestné oznámenie voči osobe notára a jeho pracovníčky, ktorí overovali ich podpisy a na
žalovaného. Notár a ním poverená osoba ich podviedli k okamžitému podpisu bez overenia podstatných
náležitých skutočností ako bola trhová cena predávaných nehnuteľností v porovnaní s cenou uvedenou
v kúpnej zmluve a tak ich uviedli do omylu v prospech kupujúcich, ktorých považujú za podvodníkov.
Na základe notárskej zápisnice a kúpnej zmluvy boli následne vyhotovené záznamy vlastníckeho práva

na katastri. Notár a ním poverená pracovníčka ich pripravili o vlastnícke právo k v spore popísanému
nehnuteľnému majetku. Žalobcovia aj napriek poznámke, že notársku zápisnicu prečítali, túto notárskuzápisnicu nevideli a pokiaľ v notárskej zápisnici je uvedené, že ju podpísali ako prejav ich skutočnej
a slobodnej vôle, tak tomu tak nebolo. V závere uviedli, že podávajú žalobu na určenie neplatnosti
právneho úkonu, na určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadali, aby súd

rozsudkom určil, že prevod vlastníckeho práva nehnuteľností - parciel registra „C“ parc. č. 138 - orná
pôda o výmere 2666 m2 a registra „E“ parc. č. 691/25 - trvalé trávne porasty o výmere 2457 m2 na
žalovaného, je neplatný; tiež určil, že vlastníkmi nehnuteľností uvedených v bode 1/ sú žalobcovia.
V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že zhľadom k tomu, že z podanej žaloby nebolo zrejmé,
či sa jedná o žalobu na obnovu konania, alebo určovaciu žalobu, súd považoval za potrebné vypočuť

žalobcov, preto ich dvakrát predvolal na výsluch (termín výsluchu 29.05.2024 a 21.06.2024) v zmysle
§ 130 CSP majúc za to, že práve výsluchom žalobcov bolo možné dosiahnuť odstránenie vád podania
lepšie ako výzvou - uznesením podľa § 129 CSP. Nakoľko však žalobcovia sa ani raz na výsluch
nedostavili, pričom z písomných podaní, ktoré súdu doručili v súvislosti s predvolaniami na výsluch
bolo zrejmé, že sa ani na výsluch nechcú dostaviť, súd následne vyzval žalobcov uznesením č. k.
80C/27/2024-46 zo dňa 19.06.2024 na doplnenie svojho podania tak, aby uviedli, či sa jedná o žalobu na

obnovu konania, alebo žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, či žalobu o určenie vlastníckeho
práva. Žalobcovia na túto výzvu zareagovali podaním zo dňa 29.06.2024, kde uviedli, že sa jedná o
žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/29/2018,
ktorá bola pôvodne o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva a nariadenie
neodkladného opatrenia. To, že podávajú návrh na obnovu konania uvádzajú od prvej chvíle. Rovnaké

tvrdenia, ako je uvedené v bode 3/ odôvodnenia uviedli žalobcovia aj v ďalších podaniach zo dňa
02.08.2024 a 03.09.2024. Žalobcovia k žalobe a k ďalších podaniam nepripojili žiadne listinné ani iné
dôkazy.

3. Súd prvej inštancie skutočnosti uvedené v žalobe posúdil so zreteľom na ust. § 397, § 400, § 403, §

404, § 413 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospejúc k záveru,
že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, napadnutým rozhodnutím ju podľa § 413 ods. 1
písm. a/ CSP odmietol. V konkrétnosti dôvodil, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a ktorú
možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania (musí byť podaná

oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet a dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná
lehota na jej podanie, žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti a nesmie ísť o zjavne nedôvodnú
žalobu). Pokiaľ súd zistí, že nie je splnená čo i len jedna podmienka, žalobu uznesením odmietne (§
413 CSP). Súd prvej inštancie teda najskôr preskúmal podanú žalobu na obnovu konania z hľadiska
jej prípustnosti a zistil, že bola podaná síce oprávnenou osobou (žalobcovia boli v konaní vedenom na

Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 7C/29/2018 neúspešní, keďže súd ich žalobu zamietol),
a tiež smeruje proti právoplatnému rozsudku, nebola však podaná v zákonnej lehote podľa § 403
CSP. Rozsudok č. k. 7C/29/2018-72 zo dňa 22.01.2019, ktorým súd žalobu žalobcov v celom rozsahu
zamietol, nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/55/2019-109 zo dňa
12.06.2019 právoplatnosť dňa 25.06.2019. Od tohto dňa začala plynúť objektívna 3-ročná lehota na

podanie žaloby na obnovu konania, ktorá by uplynula dňa 25.06.2022 (§ 121 ods. 3 CSP). Pretože
však dňa 25.06.2022 bola sobota, v zmysle § 121 ods. 4 CSP bol posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 27.06.2022. Žaloba na obnovu konania bola podaná dňa
12.04.2024, súd preto konštatuje, že bola podaná po uplynutí objektívnej lehoty v zmysle § 403 ods.
2 CSP, teda oneskorene. Civilný sporový poriadok ustanovuje síce výnimky z objektívnej 3-ročnej

lehoty na podanie žaloby na obnovu konania - jedná sa konkrétne o ustanovenie § 404 písm. a)-c), súd
však konštatoval, že ani jedna z týchto výnimiek nebola v konaní preukázaná. Nakoľko teda súd prvej
inštancie ustálil, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, v zmysle § 413 ods. 1 písm.
a) CSP ju uznesením odmietol. Žaloba na obnovu konania bola odmietnutá, preto úspešným v tomto
spore je žalovaný, ktorému v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník samostatným uznesením.

4.Uzneseniesúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadližalobcovia,navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a zároveň v priebehu odvolacieho konania ako súčasť odvolania žiadali vydať aj neodkladné
opatrenie, ktorým by do doby rozhodnutia o ich žalobe na obnovu konania boli upravené pomery medzi
stranami, a to tak, že žalovanému bude zakázané užívať nimi identifikované nehnuteľnosti. Zároveň
vzniesli námietku zaujatosti konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie Mgr. Silvie Kysuckej. Uviedli, žeuplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové
a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) a posúdiac tiež uplatnenie
námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie je zrejmé (i keď to odvolatelia takto

neformulujú), že z ich strany bol uplatnený tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1
písm. c/ CSP (rozhodnutie vydané zaujatým sudcom) a v konečnom dôsledku tvrdiac porušenie ich
práva na spravodlivý proces uplatňujú tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP. V konkrétnosti uvádzajú, že súd sa nevysporiadal s ich dôvodmi na obnovu konania a svojím
rozhodnutím preukázateľne kryje úžernícke praktiky podvodníkov. Podľa ich názoru zákonná sudkyňa

súdu prvej inštancie podporuje podvodníkov, ktorí pripravili žalobcov o majetok, čím je podľa ich
názoru daný jej vzťah k sporu. Napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do ich ústavných práv.
Rozhodnutie vnímajú ako nezáujem o spravodlivé konanie, šikanózne konanie s finančnými dôsledkami
v ich neprospech. Nimi podaná žaloba je jednoznačne návrhom na obnovu konania vo veci vedenej
na OS Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/29/2018, prostredníctvom ktorej napádajú celé rozhodnutie
vydané vo vyššie uvedenej veci. Žalovaný ich svojimi obchodnými trikmi vo vyššie uvedenom konaní

neoprávnene pripravil o pozemky. V uvedenom konaní preukázateľne klamal súdu a zatajoval podstatné
právne skutočnosti a za pomoci notárky žalobcov oklamal. Zneužil ich nízke právne povedomie, ako
aj zdravotný stav ich rodičov. Žaloba na obnovu konania je podľa ich názoru dôvodná. Súdy však vec
vedenú pod sp. zn. 7C/29/2018 nesprávne právne posúdili a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu dali žalobcovia aj podnet na trestné oznámenie

voči zainteresovaným osobám, konkrétne na žalovaného a notára. V súvislosti s výškou trhovej ceny boli
uvedení do omylu. Pred podpisom im nebola predložená na prečítanie kúpna zmluva. Žiadajú preto, aby
v tomto konaní bola zjednaná náprava nesprávneho rozhodnutia vydaného vo veci 7C/29/2018. Žiadajú,
aby ich žalobe na obnovu konania bolo vyhovené a vo výsledku určené, že prevod vlastníckeho práva
nimi identifikovaných nehnuteľností nie je platný a vlastníkmi nehnuteľností sú žalobcovia. Vo vzťahu

k nimi vznášanej námietke zaujatosti konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie uvádzajú, že o jej zaujatosti
sadozvedelipráveznapadnutéhorozhodnutia,keďžepodľaichnázorusudkyňaprirozhodovanínebrala
doúvahyichdoterajšieargumentyavýhrady.Zároveňuvádzajú,žeodmietajúplatiťnáhradutrovkonania
podvodníckej protistrane a preto žiadajú o zrušenie ich povinnosti platiť akékoľvek trovy konania podľa
§ 257 CSP.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, podľa jeho názoru konanie pred súdom
prvej inštancie netrpí žiadnou vadou, skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie
sú preskúmateľné a dostatočne presvedčivé a skutočnosti tvrdené žalobcami tak v samotnej žalobe,

ako aj v podanom odvolaní nemôžu podľa žalovaného obstáť. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne a uplatňuje si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobcovia vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného opätovne poukazujú na klamlivé konanie
žalovaného s podporou sudcov a úradníkov konajúceho súdu. Súd sa podľa ich názoru nevysporiadal

s ich dôvodmi, ktoré popísali vo svojich podaniach, kryje úžernícke praktiky podvodníkov, konajúca
sudkyňa súdu prvej inštancie podľa ich názoru preukázateľne podporuje nezákonné konanie na
ťarchu žalobcov. Postupom súdu a samotným rozhodnutím došlo k zásahu do ich základných práv
garantovaných ústavou. Zo strany súdu prvej inštancie vnímajú nezáujem o spravodlivé konanie
a šikanózne konanie s finančnými dôsledkami v ich neprospech. V podanej žalobe jasne označili číslo

konania, ktorého obnovy sa domáhajú, a to z dôvodu, že žalovaný v danom konaní preukázateľne
klamal súdu a zatajoval podstatné právne skutočnosti o vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, oklamal
žalobcov, zneužil ich nízke právne povedomie k nadobudnutiu pozemkov. Konajúci súd v danej veci vec
nesprávne posúdil a vo výsledku nesprávne vecne rozhodol. Na žalovaného, ako aj zainteresovaného
notára podali podnet na trestné oznámenie. Zdôrazňujú, že majú naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti právneho úkonu prevodu vlastníckych práv medzi dotknutými stranami z hľadiska ust. § 137
písm. c/ CSP. Napadnutým uznesením došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov, preto žiadajú povoliť
obnovu konania, následne vydať rozsudok na ich prospech, týkajúci sa prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a tiež identicky ako v odvolaní žiadajú dočasne upraviť pomery medzi stranami
prostredníctvom neodkladného opatrenia. V konečnom dôsledku znova uvádzajú, že odmietajú platiť

akúkoľvek náhradu trov konania žalovanému odkazom na § 257 CSP. Poukazujú na svoje právo na to,
aby im boli doručované všetky podania protistrany a bola im zachovaná možnosť sa k týmto vyjadriť.7. Žalovaný vo svojej duplike na repliku žalobcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza,
že sa v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených už v predchádzajúcom písomnom vyjadrení s tým,
že žalobcovia neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilým dôvodom pre povolenie obnovy

konania, svoju pozornosť venujú tomu, čo právne významné z hľadiska toho, čo požadujú, nie je, na
strane druhej nevenujú pozornosť tomu, čo skutkovo a právne významné je. Ich podanie označujú za
nevhodné a odvolanie za nedôvodné.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v

spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (žalobcovia) podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
obnovy konania v právoplatne skončenej veci pôvodne vedenej na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 7C/29/2018 (o určenie neplatnosti právneho úkonu, určenie vlastníckeho práva a nariadenie
neodkladného opatrenia).

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom I. žalobu ako oneskorene podanú odmietol
a výrokom II. žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia
uvádzajúc, že uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (existencia

inej vady, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie)
a posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu tiež dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/
a c/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vydané zaujatým sudcom) v konkrétnosti
tvrdiac zaujatosť zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie, ktorú vzhliadali v spôsobe ako o ich žalobe
rozhodla, ďalej podľa ich názoru spôsobom, akým súd prvej inštancie rozhodol, bolo porušené ich právo

na spravodlivý proces a ťažiskovo sa venujú vecným vadám konania a rozhodnutia, ktorého obnovy sa
dožadujú. Navrhujú tak zmenu/zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zároveň s podaným odvolaním sa
dožadujú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadajú upraviť pomery medzi stranami do doby,
ako súd rozhodne o povolení obnovy a tiež následne opätovne vo veci, ktorej obnovu žiadajú.

13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie

rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolatelia ani netvrdili.
14. V ďalšom sa odvolací súd venoval námietke odvolateľov, prostredníctvom ktorej spochybňujú
objektivitu zákonnej, o tejto veci konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie Mgr. Silvie Kysuckej
prostredníctvom tvrdenia o jej zaujatosti, ktorú vychádzajúc z obsahu odvolania spájajú s procesným
postupom v tejto veci a jej rozhodovacou činnosťou, menovite so spôsobom, ako o ich žalobe na

obnovu konania rozhodla, keď takto prostredníctvom vydaného rozhodnutia podľa ich názoru podporuje
podvodníkov, ktorí ich pripravili o majetok, tvrdia jej vzťah k sporu, ktorý bližšie nekonkretizujú, čo
indikuje (i keď to odvolatelia takto priamo neformulujú) k uplatneniu odvolacieho dôvodu uvedeného
v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP (rozhodnutie vydané zaujatým sudcom), ktorú námietku z hľadiska
vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu musel odvolací súd preskúmať bez ohľadu na to, že už

o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne vznesenej už aj predtým z identických dôvodov, bolo
rozhodované (naposledy pri odvolacom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol
o posledných návrhoch žalobcov na nariadenie NO v priebehu odvolacieho konania - 27Co 11/2026 zodňa 23.02.2026 dospejúc k záveru, že neboli zistené skutočnosti diskvalifikujúce menovanú sudkyňu
z konania a rozhodovania vo veci z hľadiska jej objektivity).

15. V ustanovení § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody,
ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/
rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

16. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní
garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods.1
ústavy. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

(nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej
veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a
objektívneposúdilvšetkyskutočnostizávažnéprerozhodnutievoveci.Nestrannýsúdposkytujevšetkým
účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,

pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

18. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý

návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť
o tomto návrhu (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom,
alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej
funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie

vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe
skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom
je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených
citovaným ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných
skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť

pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah
sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom
stanovejpovinnostisudcanebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisleanestrannerozhodnúť.Zákon
teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými
a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým

subjektívnypohľadnavylúčeniesudcu;nato,abybolsudcavylúčený,nemôžupostačovaťpochybnostio
možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní,
môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému sa zároveň
môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i
vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej

súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS
76/1999 z 20. júla 1999).

19. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie Mgr. Kysuckej však v konkrétnostiach z tvrdení
odvolateľov nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle

§ 49 CSP diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej
nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka odvolateľov je formulovaná
len všeobecne, bez konkretizovania tvrdených rodinných, či iných väzieb medzi sudkyňou a žalovaným,
či osobami, ktoré by mohli sudcu o okolnostiach veci inak, ako zo súdneho spisu informovať, teda je
formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudkyne ani v najmenšom spochybniť.

20. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobcovia už v priebehu konania objektivitu zákonnej sudkyne
spochybňovali (v princípe ťažiskovo prostredníctvom obdobných tvrdení), a to v odvolaní podanom
dňa 21.10.2024 proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.10.2024, č.k. 80C/27/2024-101, ajv podaniach žalobcov nachádzajúcich sa v spise na č.l. 145 a 153, ktoré námietky boli predložené v tom
čase Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý vrátil vec pod sp. zn. 80C/27/2024 súdu prvej inštancie bez
rozhodnutia o žalobcami vznesenej námietke zaujatosti s odôvodnením, že neboli splnené zákonnom

stanovené podmienky na predloženie veci z dôvodu nesplnenia náležitosti predpísaných v ustanovení
§ 52 ods. 2 CSP a jej neuplatnenie v lehote podľa § 53 ods. 1 CSP. V konečnom dôsledku
aktuálne vznesenou námietkou, ktorá bola súčasťou aktuálne podaného odvolania, sa už odvolací súd
vysporiadaval v rozhodnutí o odvolaní proti nevyhoveniu návrhu žalobcov na nariadenie NO (27Co
11/2026), posúdiac ju ako nedôvodnú, na ktorom závere nie je dôvod ani pre potreby rozhodovania

o odvolaní proti rozhodnutiu o nevyhovení žaloby na obnovu konania nič meniť.

21. Odvolací súd tak len opätovne duplikuje, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže
byť subjektívne hľadisko účastníka konania, či jeho ničím nepodložené domnienky. Spochybňovanie
objektivityzákonnéhosudculenvovšeobecnejrovine,takakotoverbalizujúodvolatelia,t.j.bezbližšieho
konkretizovania možného vzťahu k žalovanému, či k jeho právnemu zástupcovi, ktorý by presahoval

rámec výkonu advokátskej činnosti, tiež pri absencii predloženia akéhokoľvek dôkazu na takéto aj
prípadne produkované tvrdenie (v tomto prípade absentovalo), nie je takto ničím objektivizované a vo
výsledku tak nespôsobilé k odvolateľmi požadovanému postupu (vylúčeniu zákonnej sudkyne súdu prvej
inštancie z konania a rozhodovania vo veci).

22. Odvolateľmi produkované skutočnosti, od ktorých odvodzujú svoj subjektívny názor o zaujatosti
zákonnej sudkyne, nie sú vyžadovaným spôsobom konkretizované a tak bez ďalšieho zostávajú len v
rovine ničím nepodložených, naviac nekonkretizovaných tvrdení. Pokiaľ objektivitu sudkyne ťažiskovo
spochybňujú odvodzujúc to od procesného postupu súdu, či od samotného spôsobu, ako súd prvej
inštancie rozhodol o ich žalobe na obnovu konania, nejde o okolnosti, ktoré sú spôsobilým dôvodom na

vylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), tieto sú spôsobilé k preskúmaniu len z hľadiska iných odvolacích
dôvodov.

23. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo
k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

24. V ďalšom odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska možného naplnenia
produkovaných odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

25. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je

spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

26. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne

mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

27. Aj vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nespôsobilé

k odlišnému, na ich prospech vydanému rozhodnutiu. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal zistenými skutočnosťami v rozsahu potrebnom pre
prijatie záverov o oneskorene podanej žalobe, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými
v ust. § 191 CSP a v konečnom dôsledku z nich vyvodil tiež správny právny záver, na ktoromzaložil svoje rozhodnutie, ktorým odmietol žalobu podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene
podanú. Súd prvej inštancie postupoval pri riešení ťažiskovej otázky včasnosti podanej žaloby v súlade
so zákonom, poukazom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú považované za rozhodujúce,

s následkom nespôsobilosti odvolania žalobcov k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho
súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných
právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
potvrdenie rozhodnutia v celom rozsahu vrátane trov konania. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach
naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu
so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil,
že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa

posúdenie relevantnej právnej otázky tak, ako je v posudzovanej veci prezentovaná súdom prvej
inštancie. Rozhodnutie, ani jeho dôvody nevykazujú známky žalobcami tvrdenej nezákonnosti, či
protiústavnosti.

28. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd považuje za

potrebné doplniť nasledovné:

29. Zistené skutočnosti týkajúce sa tejto veci, tak ako sú uvedené aj súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí spornými tak pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní nie sú, a to v rozsahu,
že zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C/29/2018 je zrejmé, že žalobcovia sa v danom

konaní domáhali proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - k parcele registra
„E“ parc. č. 160 - orná pôda o výmere 5071 m2, k parcele registra „E“ parc. č. 691/25 - trvalé trávne
porasty o výmere 2457 m2 a k parcele registra „C“ parc. č. 138 - orná pôda o výmere 2666 m2, všetko
k. ú. D.. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/29/2018-72 zo dňa 22.01.2019, ktorým
žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalobcov potvrdený

odvolacím Krajským súdom v Trenčíne, a to rozsudkom č. k. 19Co/55/2019-109 zo dňa 12.06.2019.
Rozhodnutie, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť dňom 25.06.2019.
Žalobcovia sa teraz domáhajú obnovy tohto konania pod sp. zn. 7C/29/2018. Žaloba na obnovu konania
bola podaná dňa 12.04.2024. V rámci odvolania správnosť žiadnej z týchto skutočností odvolateľmi
spochybnená nebola.

30. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli

vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné
ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva
z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom
členskom štáte Európskej únie.

31. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

32. Podľa § 403 CSP (odsek 1) žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia (odsek 2).33. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého
sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové

dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

34. Podľa § 413 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
bolapodanáoneskorene.Aksapostupujepodľaodseku1,žalobunaobnovukonanianetrebadoručovať

ostatným subjektom na vyjadrenie.

35. Ako správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza tiež súd prvej inštancie, žaloba na obnovu
konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia. Smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobu na obnovu konania
možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to, že musí byť

podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet a dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná
zákonná lehota na jej podanie, musí obsahovať predpísané náležitosti a nesmie ísť o zjavne nedôvodnú
žalobu. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, súdu nezostáva nič iné, len žalobu
uznesením odmietnuť (§ 413 CSP).

36.Súdprvejinštanciepretovzmyslevyššieuvedenéhopredpísanéhopostupusprávnepostupoval,keď
primárne preskúmal podanú žalobu na obnovu konania z hľadiska prípustnosti a jeho záver, že bola síce
podaná oprávnenou osobou (žalobcovia boli v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica
sp. zn. 7C/29/2018 neúspešní, keďže súd ich žalobu zamietol), a tiež smeruje proti právoplatnému
rozsudku, avšak nebola podaná v zákonnej lehote podľa § 403 CSP, aj odvolací súd považuje za v celom

rozsahu správny. Nakoniec samotní žalobcovia v odvolaní správnosť tohto záveru ani v najmenšom
nespochybňujú.

37. Ustanovenie § 403 v odseku 1 CSP upravuje subjektívnu a v odseku 2 objektívnu lehotu, v ktorej je
potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota musí byť dodržaná v rámci objektívnej 3-

ročnej lehoty, ktorá objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. V konkrétnostiach tejto veci je
pravdou, že rozsudok vydaný pod č. k. 7C/29/2018-72 zo dňa 22.01.2019, ktorým súd žalobu žalobcov v
celom rozsahu zamietol (obnovu ktorého konania žiadajú žalobcovia), nadobudol v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/55/2019-109 zo dňa 12.06.2019 právoplatnosť dňa 25.06.2019,
od ktorého dňa začala plynúť objektívna 3-ročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá by

uplynula dňa 25.06.2022 (§ 121 ods. 3 CSP). Keďže však dňa 25.06.2022 bola sobota, v zmysle § 121
ods. 4 CSP je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 27.06.2022.
Keďže žaloba na obnovu konania bola podaná až dňa 12.04.2024, súd prvej inštancie správne posúdil,
že bola podaná po uplynutí objektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 2 CSP, teda oneskorene.

38. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal tiež s možnými výnimkami z objektívnej 3-ročnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (konkrétne uvedenými v ustanovení § 404 písm. a)-c)),
keď konštatoval, že ani jedna z týchto výnimiek nebola v konaní preukázaná (odvolací súd uvádza,
že dokonca ani tvrdená, a to ani v priebehu odvolacieho konania). Žalobcovia totiž netvrdili a ani
nepreukazovali skutočnosti podľa § 404 písm. a), b), resp. § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm.

d), e) CSP. Pokiaľ ide o dôvod v ust. § 404 písm. c) v spojení s § 397 písm. c) CSP žalobcovia síce
tvrdili, že žalovaný aj s pomocou notára a jeho pracovníčky oklamal žalobcov a žalobcovia na nich
podali trestné oznámenie, nepreukázali však, že v dôsledku trestného činu žalovaného (alebo inej osoby
zúčastnenej na konaní alebo sudcu) bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica
sp. zn. 7C/29/2018 rozhodnuté v neprospech žalobcov. Za týchto okolností potom záver, že žaloba na

obnovu konania bola podaná oneskorene je správny a súd prvej inštancie ju tiež správne v zmysle §
413 ods. 1 písm. a) CSP uznesením odmietol, pričom vecnými dôvodmi obnovy konania produkovanými
žalobcami sa správne nezaoberal (ani nemohol), identicky ako aj odvolací súd.

39. Ďalšou časťou odvolania žalobcovia tvrdia, že spôsobom, akým súd prvej inštancie o ich žalobe

rozhodol, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, čo možno subsumovať pod dôvod na
odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, avšak toto ich tvrdenie nie je spôsobilé k záveru
o naplnení tohto odvolacieho dôvodu.40. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva. Stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR rešpektuje

totižnázor,podľaktoréhonemožnoprávonasúdnuochranustotožňovaťsprocesnýmúspechom,zčoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konaniavrátaneichdôvodovanámietok(napr.sp.zn.I.ÚS204/2010,II.ÚS3/97).Nemožnotaksúhlasiť
ani s názorom žalobcov, že postupom súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do ich základných práv
(najmä práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré každému garantuje možnosť

domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred súdom, vrátane práva podať
návrh, predkladať dôkazy a využívať všetky procesné prostriedky na presadenie svojich nárokov, či
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktoré zaručuje nezávislosť a nestrannosť súdu, rovnaké postavenie účastníkov, primeranú
lehotu konania a spravodlivé posúdenie predložených tvrdení, ktoré tiež zabezpečuje, že súd nesmie
konať len formálne správne, ale materiálne spravodlivo, tiež že nesmie ignorovať podstatné procesné

nároky účastníka a v konečnom dôsledku aj práva na vlastníctvo majetku podľa čl. 20 Ústavy SR,
ktoré chráni vlastnícke práva pred svojvoľným zásahom a umožňuje majetok užívať, disponovať ním
a primerane s ním nakladať). Zásah do týchto práv by mohol nastať napríklad vtedy, ak by súd
znemožnil účastníkovi uplatniť nárok pred súdom, konal nespravodlivo alebo v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov, predlžoval konanie bez opodstatneného dôvodu, nerešpektoval predložené dôkazy

alebo neoprávnene obmedzil vlastnícke práva účastníkov. V posudzovanej veci však žiadna z takýchto
skutočností a procesných postupov z obsahu spisu nevyplynuli a nakoniec ani samotní odvolatelia takýto
postup nekonkretizovali, čím ich tvrdenia v tomto smere (len vo všeobecnej rovine) nie sú spôsobilé
k záveru o zásahu do ich garantovaných práv, ktoré zmieňujú. Vo vzťahu k ich tvrdeniam v tomto smere,
z ktorých možno dovodiť, že prostredníctvom nich vyjadrujú nespokojnosť s tým, že ich žalobu súd

vecne neprejednal, tejto nevyhovel a vo výsledku nedosiahli odlišné rozhodnutie vo veci, ktorej obnovy
sa domáhajú (majetkový spor), odvolací do ich pozornosti dáva starú rímsku zásadu „Vigilantibus iura
scripta sunt“ (práva patria bdelým, alebo ostražitým), ktorá vyjadruje princíp, že zákon chráni tých, ktorí
si svoje práva aktívne uplatňujú a dbajú o ne, zatiaľ čo nečinnosť môže viesť k strate nároku, napríklad
cez stratu možnosti vecného prejednania žaloby pre jej oneskorené podanie (pokiaľ zákon stanovuje

lehotu na jej podanie, ako je to v prípade žaloby na obnovu konania), ktorá zásada je základom aj pre
moderné súkromné právo. V podmienkach tejto veci, keďže žalobcovia vo vzťahu k svojim záujmom
na podaní žaloby o obnovu konania neboli bdelí a túto nepodali včas, ide plne na ich ťarchu, že sa
pripravili o možnosť jej vecného prejednania, ku ktorému súd práve z dôvodu jej oneskoreného podania
pristúpiť nemohol a bez ďalšieho musel žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť. Zároveň odvolací

súd konštatuje, že odvolacím prieskumom nebola zistená ani žiadna iná vada, ktorá by spôsobilá
k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, keď nakoniec
túto odvolatelia ani nekonkretizovali.

41. V konečnom dôsledku odvolanie žalobcov smeruje aj proti výroku o trovách konania, keď požadujú

na svoj prospech aplikáciu § 257 CSP, a to bez bližšieho zdôvodnenia, či produkovania skutočností
takýto postup odôvodňujúcich, obmedziac sa len na tvrdenie, že trovy platiť nebudú.

42. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

43. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa v sporovom konaní, o ktoré ide tiež
nepochybne v posudzovanej veci, povinnosť nahradiť trovy konania primárne spravuje zásadou
úspechu v konaní (§ 255 CSP), či zásadou zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania (§
256 CSP) čo znamená, že strana, ktorá v spore uspela, či procesne nezavinila zastavenie konania má
v princípe právo na to, aby sa jej nahradili trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto

základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona. Prelomenie
uvedených zásad je možné len za splnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 257 CSP.

44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvárasudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

46. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda
v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl.
CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom,
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach u strán sporu. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany
povinnej, či je u nej možnosť plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne
jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný, alebo úplný zánik práva na náhradu

trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom.

47. Judikatúra však tiež konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné

prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (príkladmo viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009), nejde o predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

48. Pri posudzovaní možnosti aplikácie ust. § 257 CSP nemožno tiež v konečnom dôsledku opomenúť,
že náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o
funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú.
To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na

škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže
nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti
svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu, alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde
a tiež sankčnú funkciu.

49. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/29/2018, pričom súd prvej inštancie po zistení, že bola
podaná oneskorene, túto odmietol. Niet teda sporu o tom, že žalovanému by takto v princípe so zreteľom
na zásadu úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách sporového konania, prináležal plný
nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom (§ 255 ods.1 CSP), ktorým spôsobom tiež

súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol.

50. Žalovaní síce vyslovujú nespokojnosť s takýmto rozhodnutím, avšak netvrdia žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ktoré by nimi požadovanú aplikáciu ust. § 257 CSP opodstatňovali, a to jednak
z hľadiska ich sociálneho aspektu, či okolnosti veci a takéto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Skutočnosť vzniku trov v tomto konaní súvisí s oneskoreným podaním žaloby, na čom žalovaný nemal
ako participovať, preto žalobcovia legitímne ani nemohli očakávať iné, ako v ich neprospech vydané
rozhodnutie, spojené tiež s trovami konania, ktoré je potrebné nahradiť.

51.Zatejtosituácieodvolacísúdpreabsenciuskutočnostíodôvodňujúcichmožnosťaplikácie§257CSP

(ktoré samotní odvolatelia ani v konkrétnosti netvrdili) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov ani v tomto
smere nie je možné vyhovieť. Pokiaľ zároveň žalobcovia žiadajú v rámci odvolania aj o oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, touto žiadosťou sa bude po vrátení spisu zaoberať súd prvej inštancie.

52. Odvolanie žalovaných tak sumárne nebolo spôsobilé privodiť v prospech nich priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

53. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celomrozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa
nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.

54. Záverom odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že pokiaľ súčasťou odvolania bol tiež
návrh žalobcov na nariadenie NO, ktorým žiadali dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi do doby,
ako bude o ich žalobe na obnovu konania a následne potom aj vo veci, ktorej sa obnova má týkať,
právoplatne rozhodnuté, tak o tomto ich návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením Okresného

súdu Trenčín zo dňa 12. novembra 2025, č.k. 80C/27/2024-187 tak, že výrokom I. konanie o návrhu
žalobcov1/a2/nanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa18.10.2024zastavil,výrokomII.konanieo
návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.07.2025 zastavil a výrokom III.
návrhy žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.01.2025 odmietol. O odvolaní
žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 23.02.2026 pod č.k.
27Co/11/2026 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - zastavujúcej časti (výroky I. a II.)

potvrdil a odvolanie žalobcov 1/ a 2/ voči výroku III. odmietol.

55. Odvolací súd v konečnom dôsledku tiež rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému vzhľadom k jeho plnému úspechu v odvolacom
konaní, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom ako odvolateľom,

keď identicky ako v prípade náhrady trov konania vzniknutých stranám pred súdom prvej inštancie
nevzhliadol dôvody opodstatňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP na prospech žalobcov (z dôvodov ako
sú konkretizované v bodoch 42/ až 51/ tohto rozhodnutia), keď nakoniec existenciu takýchto dôvodov
samotní žalobcovia v konkrétnostiach ani netvrdili.

56. O výške náhrady trov konania žalovaného (vrátane trov vzniknutých v súvislosti s podanými
návrhmi na NO) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§

393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ( § 427 ods. 1CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 CSP).