Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/1068/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118304703
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6118304703.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpeny: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., o vymoženie 10 101,60 Eur s
príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 369,27 eur,
ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.07.2018 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 10 101,60 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu: Platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06. 06. 2017, sp. zn. 1CbZm/393/2015-44, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 24.07.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 25.07.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11 09301
Vranov nad Topľou, IČO: 42 341 795, ktorý ju vedie pod sp. zn. 399EX 309/18.

3. Dňa 27.10.2025 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému na
vyjadrenie. Povinný si Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.06.2019 neprevzal, a tak následne

súdny exekútor postupoval podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zverejnením v Obchodnom
vestníku č. 131/2019. Upovedomenie sa považuje povinnému za doručené dňa 15.07.2019. Súd
z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej
lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, cit.: „Vážený pán exekútor, obraciam sa

na Vás ako povinná v exekučnom konaní vedenom pod číslom XXXXX XXX/XX vo veci pohľadávka
spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. Týmto podávam návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
exekúcia sa vykonáva na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v rozpore so
zákonom a s ochranou spotrebiteľa. Dňa 15. augusta 2014 mi bol poskytnutý revolvingový úver vo
výške 3000 eur. Po zaplatení troch splátok mi bol dňa 13. novembra 2014 posyknutý ešte úver vo
výške 1000 eur. Pri podpise prvej zmluvy som, bez dostatočného vysvetlenia,podpísala aj zmenku

na sumu 15069,60 eur, ktorú som považovala za súčasť zabezpečenia úveru. Zmenka však bola
neskôr použítá na súdne konanie a vydanie zmenkového platobného rozkazu. Tento zmenkový platobnýrozkaz prikazuje zaplatiť sumu 00101,60 eur hoci som v skutočnosti čerpala len 4000 eur. Zmluva
obsahovala aj zmluvnú pokutu (už v januári 2015 vo výške 496,80 eur),čo považujem za neprimerané
a v rozpore s dobrými mravmi. Zmenka bola vystavená v rámci spotrebiteľskej zmluvy, čo znamená,

že jej použitie ako samostatného exekučného titulu je neprípustné. Zmenkový platobný rozkaz bol
vydaný bez preskúmania, či ide o spotrebiteľský vzťah,čim bolo porušené moje právo na spravodlivý
proces. Suma uvedená na zmenke niekoľkonásobne prevyšuje skutočne poskytnutý úver, čo napĺňa
znaky úžery a neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na povahu veci rozhodnutia súdov SR
a EÚ o neprípustnosti zmeniek v spotrebiteľských zmluvách žiadam,aby bola exekúcia zastavená ako

nezákonná.“

5. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 11.11. 2025 následovne: „Oprávnený
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Povinný tvrdí, že Zmluva o revolvingovom
úvere č. 196905-23132 zo dňa 14.07. 2014 (ďalej len zmluva) je vzťahom spotrebiteľským, že peňažné
prostriedky použil v prospech rodiny, neevidoval úver v účtovníctve, pohľadávku neuznáva čo do dôvodu

a výšky a nebol informovaný o vzniku exekučného titulu. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných
v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného
konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré
existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového
vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal

povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom, podaním odporu proti
platobnému rozkazu. Povinný možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a svoje
námietky týkajúce sa zmluvy o úvere, jej podmienok v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje
právomocouriešiťokolnosti,ktorénastalipredvznikomexekučnéhotitulu.Návrhnazastavenieexekúcie
nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť

namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Oprávnený zdôrazňuje, že
exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd,
ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme
súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní
sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera

o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené
skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie
pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy
práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť

zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v
lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného
odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená
nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty

exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv
určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho
dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v
tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom
možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali

pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní)
a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne
v rozhodnutí sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže
procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo

v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť
brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní.
Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym
opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže
posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov

odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie
exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn.
16Er/5381/2014 – 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jehovznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná
v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy.
Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom

konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami
(námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v
námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie
§ 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému

titulu. Napriek neprípustnosti namietaných skutočností oprávnený poukazuje na to, že exekučným
titulom je súdne rozhodnutie Platobný rozkaz Okresného súd Bratislava V sp.zn. 1CbZm/393/2015 - 44
zo dňa 06.06. 2017. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku a netrpí žiadnymi vadami. Oprávnený zdôrazňuje, že prílohou žaloby (v znení doplnenia návrhu
na začatie konania) bola aj zmluva so všetkými prílohami a súd v základnom konaní posudzoval aj
právny základ žalovanej pohľadávky oprávneného, t.j. zmluvu so všetkými jej prílohami. V doplnení

návrhu na začatie konania zo dňa 16.03. 2016 oprávnený opísal vlastný záväzkový vzťah s povinným, z
ktorého vyplývalo, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny a nie spotrebiteľský a zároveň svoje tvrdenia
preukázal listinnými dôkazmi a to Zmluvou o revolvingovom úvere č. 199266-73572 zo dňa 15.08. 2014 ,
Žiadosťou o úver a oprávnením povinného na podnikanie v zahraničí. Nie je žiadna pochybnosť o tom,
že súd náležite posúdil nárok oprávneného po stránke skutkovej a právnej a následne vydal platobný

rozkaz. Pokiaľ by zmluva bola spotrebiteľskou zmluvu a obsahovala neprijateľné podmienky ako tvrdí
povinný, súd by platobný rozkaz nevydal. Vo vzťahu k uvedeným namietaným skutočnostiam v návrhu
na zastavenie exekúcie ide o prekážku res iudicata, pretože o nich už bolo právoplatne rozhodnuté.
Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste
podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku

exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia
otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, výšky úveru a sankcií za omeškanie a
pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom
konaní zákonom stanoveným spôsobom. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom
konaní nevyužil, nepodal odpor proti platobnému rozkazu a k žalobe sa nevyjadril. Účelovo tak robí

až v exekučnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred
vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok
proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a
neuplatnil v základnom konaní. Namietanie spotrebiteľského charakteru zmluvy a ďalších zmluvných
podmienok mal povinný uplatniť v základnom konaní. V exekučnom konaní sú uvedené námietky

povinného, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, neprípustné. Dôkaz : Doplnenie a zmena
návrhu na začatie konania zo dňa 16.03. 2016. Oprávnený, napriek skutočnosti, že súd posudzoval
právny charakter zmluvy v základnom konaní, poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom
úvere č. 199266-73572 zo dňa 15.08. 2014 je zmluvou obchodnoprávnou, uzavretou medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a úver bol povinnému poskytnutý na

výkon jeho podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala
dôveryhodnosť tvrdení povinného o jeho spotrebiteľskom postavení. Je zavádzajúce a nesprávne sa
domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len
na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný v
základnom konaní povahu zmluvy nespochybnil, ale robí tak až v čase exekučného konania svedčí o

účelovosti tvrdení povinného. Tvrdenia povinného bez toho, aby boli preukázané zo strany povinného
by boli popieraním existencie písomnej formy právneho úkonu. Veriteľ by potom nemal možnosť nikdy
obhájiť svoje práva a postavenie, pretože dlžníkovi by stačilo tvrdiť čokoľvek, vrátane popierania svojho
konania a bol by bez ďalšieho považovaný za spotrebiteľa a záväzkový vzťah za spotrebiteľský. Povinný
sa nemôže dovolávať prípadného ľahkovážneho konania pri uzatváraní zmluvy. Takáto ochrana nie je

prípustná ani v prípade ak sa jedná o spotrebiteľa. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe
prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah
žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Považujeme za nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu
s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Argumentácia o spotrebiteľskom
postavení povinného je preto len účelová. V súvislosti s týmto tvrdením povinného poukazujeme

tiež na rozhodnutie zverejnené na www.justice.gov.sk, podľa ktorého Ak spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné
takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť
dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva. (rozhodnutieBundesgerichtshof VIII ZR 91/04). Súdny dvor Európskej únie rozhodol (C-464/01, vo veci Johann
Gruber proti Bay Wa AG), že Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný

ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Terézia Hromádková, sídlo
Letná 3374/29, Poprad 058 01 a v zmluve je uvedený aj zápis podnikateľa v príslušnom zahraničnom
registri.Zustanoveniačlánku1.,ods.1.1ZmluvyvyplývaVeriteľposkytneDlžníkovinaúčelyvýkonujeho
podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...) Aj z ďalších ustanovení zmluvy je zrejmé, že upravujú
práva a povinnosti výlučne podnikateľských subjektov. Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy

Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy
a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne
vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i
uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy,
b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej
osoby – podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú

potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom.
Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto
Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré
môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve
alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť

alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Podľa článku 17, ods. 17.1 písmeno b) Zmluvy Ktorákoľvek z
nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia (ďalej len „Prípad neplnenia“) : Dlžník
prestane prevádzkovať svoju činnosť ... Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového
vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného
zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku

zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v
zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 21., ods. 21.9 uzatvorenej
zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe
svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok.
Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté

peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský –
spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne,
hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho
podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa,
nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných

prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania
vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah uzavretý medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri výkone
ich podnikateľskej činnosti a v zmysle § 261 Obchodného zákonníka sa tento zmluvný vzťah riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka „Táto časť zákona

upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
„Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy : zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§
591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).“
Konanie povinného pri uzatváraní zmluvy je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných
ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie § 35
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj Občiansky zákonník).

Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie
úveru. Z tejto žiadosti vyplýva, že povinný požiadal o úver ako fyzická osoba – podnikateľ, čomu svedčí
aj vyplnenie bodu III. a V, kde sa identifikoval ako podnikateľský subjekt. Ako účel čerpania úveru

uviedol povinný „investičný“ účel. Uviedol aj predmet podnikania „opatrovateľstvo“ a adresu miesta
podnikania v zahraničí. K žiadosti pripojil dokumenty, ktoré preukazujú jeho postavenie podnikateľa pri
uzatváraní zmluvy a to oprávnenie na podnikanie v zahraničí. Uvedené dokumenty mohol oprávnený
získať len od povinného na základe jeho súčinnosti pred uzatvorením zmluvy. Z obsahu žiadostia vypĺňaných údajov jednoznačne vyplýva, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické
osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Správanie
zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy

zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť
s odstupom času, že povinný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní,
a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie
uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa
malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom

má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného. Na základe uvedeného
tvrdíme, že tvrdenia povinného o jeho spotrebiteľskom postavení ako aj zákaze zabezpečenia úveru
zmenkou sú nedôvodné. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy.
Dôkaz : Zmluva o revolvingovom úvere č. 199266-73572 zo dňa 15.08. 2014 Žiadosť o úver zo dňa
13.08. 2014. Povinný neuvádza v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý

by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie
dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby
súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k
dnešnému dňu v celkovej výške 369,26 EUR vrátane DPH (2 úkony – prevzatie a príprava zastúpenia a

podanie tohto vyjadrenia zo sumy 10.101,60 EUR vo výške 166,38 EUR vrátane DPH /135,27 EUR + 23
% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 18,25 EUR vrátane DPH /14,84 EUR + 23% DPH/).“

6. Súdny exekútor vo svojom podaní k uvedenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b.) exekučný titul bol zrušený,
c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,

d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e.)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na

súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.13. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
15.07.2019 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 27.10.2025. Súd po preskúmaní návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného

na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno mu teda
priznať odkladný účinok.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu,
že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať

sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie

zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,
avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to

bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré

musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania
návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie

na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané
po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a
ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods.

1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku

exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňuneprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa
zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

18. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je
oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak
neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným

ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.

20. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinného a uvádza,
že povinný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by predstavovali právo povinného na zastavenie
exekúcie. Taktiež dodáva, že obsah namietaných skutočnosti nie je po vecnoprávnej stránke exekučný
súd oprávnený preskumávať. Skutočnosti, ktoré povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
uviedol, spadajú do preskúmavania súdom v základnom konaní.

21. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

22. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné
chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým
exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom

predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie
sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon
nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

23. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný

nesplnil to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení,
a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka

na zastavenie exekúcie a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení navykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa §199e Exekučného poriadku, k je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena
za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má
oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej
služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov
právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na

vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie

a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na
pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. O trovách účastníkov konania rozhodol exekučný súd tak, že v konaní úspešnému oprávnenému
priznal proti povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu dvoch úkonov právnej

služby z titulu prevzatia a prípravy zastúpenia a podaného vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie vo výške 270,54 eur (tarifná hodnota v sume istiny ustálená k okamihu začatia exekučného
konania: 10 101,60 eur) , 2x prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 14,84 eur za rok 2025 a 23 %
DPH, t. j. v súhrne 369,26 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na výkon exekúcie
po právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok II. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.