Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208020
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124208020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. X,
zastúpenej F. A. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. X, proti žalovaným v 1. rade H. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., I. XX, zastúpenej JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, v 2. rade C. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom D., I. XX, o zaplatenie 1149,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1.
rade proti rozsudku 65C/14/2024-276 z 27.3.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III., ktorým žalovaní v 1. a 2. rade boli
zaviazaní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.075,36 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a ktorým žalobkyni voči žalovaným spoločne a nerozdielne bol priznaný nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 87%.

Priznáva žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie neprerušil, žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.075,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni proti žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu

trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 87%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 1.149,75 eur s odôvodnením, že je vlastníčkou bytu č. X J. I. K. L. XX I. D., ktorý
dlhodobo neoprávnene užívajú žalovaní, a to bez toho, aby uhrádzali akékoľvek poplatky za bývanie jej,
či správcovi bytového domu. Vzal do úvahy obranu žalovaných, ktorí namietali, že konaním manžela
žalobkyne A. G. C. boli pripravení o ich práva k bytu č. X J. I. K. L. XX I. D. v dôsledku toho, že na

NotárskomúradeH.I.D.došlokpozmeneniuzmluvy opôžičke,ktorousipožičaliodmanžela žalobkyne
finančnú sumu s úrokom 7.000 eur, a to na zmluvu kúpnu, keď svojich práv sa v minulosti domáhali aj
súdnou cestou. Z výpisu z účtu predloženého žalobkyňou vyplynulo, že táto vykonala úhradu zálohových
platieb za užívanie bytu v jej výlučnom vlastníctve v prospech správcu bytového domu – ÚBD dňa
26.9.2023 v sume 1.149,76 eur, a to za mesiace marec až jún 2023. Reprodukoval obsah výpovede
žalovanej, ktorá upozorňovala, že v byte, za ktorého užívanie úhrady žalobkyňa žiada, nebýva od
septembra 2018, nakoľko bývala v byte svojej dcéry. Popísal zistenia vyplývajúce z čestných prehlásení

F. G. M., H. D. G., H. L. a D. H. a popísal aj zistenia z potvrdeniek transakcií z výpisu z účtu predložených
žalovanou. Z výpovede svedkyne H. D. G. mu vyplynulo, že táto býva od roku 2018 na Lúčnicovej ulici
č. 4 v Košiciach a podľa nej na tejto adrese v dvojizbovom byte od roku 2018 býva aj žalovaná v 1. rade.
Z rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 23C/37/2018-1026 mu vyplynulo, že žalovaným v 1. a 2. radením bola uložená povinnosť vypratať byt č. X J. I. K. L. XX I. D., keďže ho užívajú bez právneho dôvodu.
Vočitomutorozsudkužalovanáv1.radepodalaodvolanie.Citoval§451a§456Občianskehozákonníka
a mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu na I. K. L. XX I. D.. Okolnosť, že

predmetný byt užívali obaja žalovaní mu vyplynula už zo samotného odôvodnenia rozsudku Mestského
súdu v Košiciach sp. zn. 23C/37/2018 zo dňa 3.10.2024 a skutočnosť, že byt užívala žalovaná v 1.
rade aj v rozhodnom období od marca 2023 do júna 2023 je pre neho zrejmá aj z ňou podpísaného
odvolania voči uvedenému rozsudku, v ktorom tvrdila, že predmetný byt je jediným bývaním žalovaných.
V rozpore s tvrdením žalovanej v 1. rade o neužívaní bytu na Varšavskej ulici od septembra 2018 je aj

vyjadrenie žalovanej pred ústavným súdom v sťažnostnom konaní ku konaniu o určenie vlastníckeho
práva, ktoré konanie bolo vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 12C/215/2010, keďže pred
ústavným súdom žalovaná uviedla, že byt na Varšavskej ulici je jej jedinou strechou nad hlavou. Čestné
prehlásenia svedkov F. G. M., D. H. a H. L. vyhodnotil ako nevierohodné, keďže ani jeden z týchto
svedkov nebýva na N. K. L. 4 I. D. a nemôže osvedčiť okolnosť nepretržitého bývania žalovanej na tejto
adrese. Samotná svedkyňa H. D. G. ako domový dôverník bytového domu na N. K. L. X v Košiciach vo

svojej výpovedi pripustila možnosť, že žalovaná v 1. rade bývala aj inde. Dospel k záveru, že ani doklady
o úhradách nájomného a inkasa za byt na N. K. I. D. v rozhodnom období nevylučujú užívanie bytu
žalovanou v 1. rade na Varšavskej ulici v Košiciach, keďže túto skutočnosť potvrdila žalovaná aj v konaní
pred ústavným súdom tvrdiac, že býva na I. K., avšak navštevuje aj dcéru na Lúčnicovej ulici v Košiciach.
Mal za to, že žalovaná nepreukázala nedostatok pasívnej legitimácie v konaní a zaviazal preto oboch

žalovaných na zaplatenie sumy 1.075,36 eur s príslušenstvom, zohľadňujúc pri ustálení tejto sumy aj
preplatoknavyúčtovanýchplneniachspojenýchsužívanímbytuzarok2023.Návrhžalovanéhov2.rade
na prerušenie konania pokladal za nedôvodný, v dôsledku čoho konanie podľa § 164 C.s.p. neprerušil.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobkyne v konaní
jej priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v rozsahu 87 %.

3. Rozsudok v jeho II. a III. výroku napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 1. rade, navrhla ho
zmeniť a žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť a to s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP. Trvala na tom, že v rozhodnom období od marca do júna 2023 bývala výlučne v byte
na N. K. L. X I. D., čo potvrdila aj vypočutá domová dôverníčka bytového domu na tejto adrese H. D. G.

a tento fakt potvrdili aj ďalší vlastníci bytového domu na tejto adrese vo svojich čestných vyhláseniach
zo dňa 1.4.2025. Podľa jej názoru tak bolo bez pochybnosti preukázané, že reálne v rozhodnom období
bývala výlučne na N. K. L. 4 I. D. a tak je vylúčené, aby v tej dobe bývala na I. ulici. Túto skutočnosť
potvrdzujú aj predložené potvrdenia o zrealizovaní platieb správcovi za služby spojené s bývaním za
byt na Lúčnicovej ulici v Košiciach. Uznala, že v konaní o vypratanie sporného bytu uvádzala, že byt

na I. K. L. XX I. D. je jej jedinou strechou nad hlavou, avšak bolo to v súvislosti s uplatnením jej práva
na bývanie, kedy sa spolu so žalovaným C. B. ako pôvodní nájomcovia domáhajú obnovy konania vo
vzťahukurčeniu,ževšetkyprávneúkonysúvisiacesbytom,ktorémalispôsobiťzánikichprávahoužívať
považujú za neplatné a to vo vzťahu ku konaniam na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 24C/1/2023
a 23C/37/2018. Namietala, že konajúci súd pokladal za relevantný rozsudok Mestského súdu Košice

sp. zn. 23C/37/2018 zo dňa 3.10.2024, ktorý však nie je právoplatný.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny a žalovanú zaviazať na plnú úhradu trov konania. Venovala sa výpovedi svedkyne G.,
ktorá počas svojho výsluchu pripustila, že žalovaná v 1. rade mohla bývať aj inde ako na Lúčnicovej ulici.

Súdprvejinštanciepodľajejnázoruracionálnealogickyodôvodnilsvojerozhodnutieatoberúcdoúvahy
najmä zápisnicu z pojednávania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III.ÚS/89/2019,
kde žalovaná uviedla, že byt na Varšavskej ulici je jej jediným bývaním. Upozornila, že žalovaná v 1.
rade v odvolaní voči rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 23C/37/2018, kde ide o vypratanie bytu
na Varšavskej ulici podala odvolanie a trvá na ňom, z čoho logicky vyplýva, že v tomto byte musí bývať,

keďže inak by nebolo racionálne brojiť proti vyprataniu z bytu, v ktorom nebýva.

5. Žalovaná v 1.rade v stanovisku z dňa 25.5.2025 zotrvala na podanom odvolaní a tvrdení, že
v rozhodnej dobe bývala na N. K. L. X I. D., čo potvrdila aj svedkyňa H. D. G. a ďalší susedia vo svojich
čestných prehláseniach. Byt na I. K. v rozhodnom období a aj doposiaľ užíva výlučne žalovaný v 2. rade,

ktorý je invalidným dôchodcom a trpí psychickými problémami v dôsledku toho, že o tento byt prišiel.

6. Žalobkyňa v odvolacej duplike trvala na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a mala za to, že súd
prvej inštancie pri hodnotení dôkaznej situácie veľmi seriózne a kriticky sa priklonil ku dobovým dôkazomvytvoreným žalovanou a jej manželom v čase, kedy ešte netušili, že bude podaná žaloba o bezdôvodné
obohatenie.

7. Žalovaný v 2. rade v stanovisku zo 16.6.2025 uviedol, že jeho manželka – žalovaná v 1. rade býva
od septembra 2018 na Lúčnicovej ulici č. 4 v Košiciach oddelene od neho a to z dôvodu jej vlastnej
bezpečnosti a psychického pokoja. Uviedol ďalej, že už viac ako 15 rokov sa snaží domôcť svojich
práv k nehnuteľnosti, o ktorú ho pripravil svojim konaním Peter Talán – manžel žalobkyne a to za veľmi
pochybných okolností. Rozoberal ďalej nedovolený nátlak a obťažovanie, ktorým podľa jeho názoru

v rozpore s právom je vystavený.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení z 12.7.2025 v reakcii na stanoviská žalovaných opätovne navrhla rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdiť, označiac tvrdenia žalovaných za nepravdy a polemizujúc aj so
svedectvom svedkyne H. D. G. a čestnými prehláseniami vlastníkov bytov na Lúčnicovej ulici.

Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalovanejv1.radeuvedenýchvodvolaní)a§379CSPspoluskonaním,ktorémupredchádzaloadospel
k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné a preto rozsudok v napadnutých výrokoch II.

a III. potvrdil ako vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že táto podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) a namietala aj nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.

13. Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový

stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súduprvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

17. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne
predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie

o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania. Odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku možno taktiež pokladať za presvedčivé a úplné.

18. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia – špecifikovaného finančnou

sumou, ktoré získali žalovaní užívaním jej bytu na I. K. L. XX I. D. a to bez právneho dôvodu. Podstatu
obrany žalovanej v 1. rade a jej odvolacej argumentácie predstavuje tvrdenie, že byt na I. K. L. XX
v Košiciach v rozhodnej dobe neužívala. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
(v bodoch 25. až 28. odôvodnenia rozsudku) výstižne a presvedčivo vysvetlil, prečo tvrdeniam žalovanej
v 1. rade neuveril, prečo podľa jeho názoru v období od marca do júna 2023 byt na I. K. L. XX I. D. užívala

aj žalovaná v 1. rade a z ktorých dôkazov pri tomto závere vychádzal. S jeho postupom a hodnotením
dôkaznej situácie sa stotožňuje aj odvolací súd.

19. Pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 23C/37/2018 prebiehalo konanie, v ktorom sa žalobkyňa
voči totožným žalovaným domáhala vypratania bytu č. X J. I. K. L. XX v Košiciach. V spise (na čl.

116-118) sa nachádza odvolanie žalovaných podané proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn.
23C/37/2018, v ktorom žalovaní navrhli rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na to, že ako
pôvodní nájomcovia užívajú byt oprávnene a všetky právne úkony súvisiace s bytom, ktoré by mali
spôsobiť zánik ich práva ho užívať považujú za neplatné.

20. V spise sa ďalej (na čl. 122) nachádza splnomocnenie, ktorým žalovaný v 2. rade splnomocnil
žalovanú v 1. rade svojim zastupovaním v konaní pred Mestským súdom Košice vo veci 65C/14/2024,
pričom ako adresu jej pobytu uviedol Varšavskú ulicu č. 27 v Košiciach.

21. Na pojednávaní konanom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 15.3.2022 vo veci III.ÚS

89/2019 žalovaná v 1. rade (tam v pozícii sťažovateľky) uviedla: „Ja bývam teraz na I. XX, ale chodievam
dosť často ku dcére ...“ (viď zápisnicu na č.l. 138 – 151 súdneho spisu).

22. Podľa listiny nachádzajúcej sa v spise na č.l. 154-155 zo dňa 21.11.2024, adresovanej Krajskému
súdu v Košiciach navrhla žalovaná v 1. rade, aby súd rozsudok Mestského súdu Košice 23C/37/2018

jej doručoval na adresu I. XX, D..

23. V zmysle čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. zjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné

a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.

25. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že strana sporu má povinnosť produkovať skutkové tvrdenia
pravdivo a úplne. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru v spore. Na
druhej strane, porušenie tejto povinnosti nemá za následok trestnoprávnu zodpovednosť. Strana sporu
vystupujúca v civilnom spore by teda mala vo vlastnom záujme vypovedať pravdivo a neprispôsobovaťskutkové tvrdenia momentálnej procesnej situácii, v záujme dosiahnuť v spore úspech. Ak vystupuje
vo viacerých konaniach, jej vyjadrenia by mali byť vnútorne konzistentné, inak strana riskuje stratu
vierohodnosti, dôveryhodnosti a oslabuje svoju pozíciu.

26. V prejednávanej veci žalovaná v 1. rade svoju obranu založila na tvrdení, že v rozhodnej dobe v byte
na Varšavskej ulici v Košiciach nebývala, keďže bývala vtedy výlučne na N. K. L. X I. D..

27. Toto jej tvrdenie však je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými listinami a skutkovými tvrdeniami

z nich vyplývajúcimi.

28. Navyše, odvolaciemu súdu z úradnej činnosti (rovnako ako stranám sporu) je zrejmé, že Mestský
súd Košice v konaní 23C/37/2018 rozsudkom z 3.10.2024 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, konajúc
na podklade žaloby žalobkyne, vypratať byt č. X J. I. K. L. XX I. D. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 8Co/41/2025 rozsudkom z 31.10.2025 tento rozsudok Mestského

súdu Košice zo dňa 3.10.2024 potvrdil. Predpokladom takýchto rozhodnutí znejúcich na vypratanie bytu
na I. K. I. D. je, aby žalované osoby bez akýchkoľvek pochybností spornú nehnuteľnosť užívali – obývali,
keďže inak by predmetné rozhodnutie nespĺňalo prvotný a základný predpoklad. Krajský súd v Košiciach
v konaní 8Co/41/2025 teda vychádzal z premisy, že žalované osoby byt na Varšavskej ulici užívajú
neoprávnene, čiže bez právneho dôvodu (viď bod 40. odôvodnenia predmetného rozsudku).

29. Z dôkazov vyššie uvedených má teda aj odvolací súd v prejednávanej veci za nepochybne
preukázané, že žalovaná v 1. rade byt na I. K. I. D. užívala (bez právneho dôvodu) aj počas žalovanej
doby a na úkor žalobkyne sa tak bezdôvodne obohatila. Opačný výklad by odobroval postup žalovanej
v 1. rade, zjavne účelovo prispôsobujúcej si skutkové tvrdenia podľa momentálnej potreby a to v rôznych

konaniach. Zvlášť je nutné poukázať na jej výpoveď pred Ústavným súdom SR dňa 15.3.2022, ako
pred najvyšším nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, kde v tej chvíli deklarovala Varšavskú
ulicu ako miesto, kde býva. S čestnými prehláseniami, predkladanými žalovanou, ako aj s výpoveďou
svedkyne G., ako aj úhradami spojenými s bytom na N. K., odporujúcimi vyššie rozoberaným listinným
dôkazom sa priliehavo vysporiadal už súd prvej inštancie.

30.Možnotakuzavrieť,žespoukazomnaviacerédôkazyatvrdeniavyššieprezentovanésavdanejveci
žalovanej v 1. rade nepodarilo preukázať, aby na Varšavskej ulici v Košiciach v spornej dobe nebývala,
čo vyústilo do výsledku sporu pre ňu nepriaznivého.

31. Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. bolo
nevyhnutné potvrdiť ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto jej odvolací

súd voči žalovaným priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v konaní vystupovali ako
nerozluční spoločníci, na plnenie boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a aj žalovaný v 2. rade (hoci
sám odvolanie nepodal) i v odvolacom konaní hájil pozíciu žalovanej v 1. rade, opakujúc jej (vyvrátené)
tvrdenie o neužívaní bytu na Varšavskej ulici jej osobou.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).