Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/2100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125365836
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125365836.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
C. A., o vymoženie istiny 4688,25 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Bíla, súdny
exekútor, Exekútorský úrad Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp.zn. 315EX 648/25, o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 31.07.2025 domáhal od povinného
vymoženia 4688,25 Eur s prísl., na základe exekučných titulov – Uznesenie Okresného súdu Košice I
zo dňa 08.03.2023, sp. zn. 15C/14/2020, právoplatné dňa 12.04.2023 a vykonateľné dňa 18.04.2023;
Uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 18.02.2025, sp. zn. 24Csp/234/2020, právoplatné dňa
25.06.2025 a vykonateľné dňa 01.07.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením číslo ECLI: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 12.08.2025, poveril súd vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Bíla, súdny exekútor, Exekútorský úrad Hlavná 115, 040 01
Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 315EX 648/25.

3. Dňa 14.08.2025 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
povinnému doručené podľa predloženej doručenky dňa 05.09.2025.

4. Dňa 22.09.2025 bolo na exekútorský úrad doručené podanie povinného, ktoré poverený súdny
exekútor predložil súdu ako Návrh povinného na zastavenie exekúcie. K návrhu poverený súdny
exekútor predložil vyjadrenie oprávneného zo dňa 07.10.2025. S poukazom na ustanovenie § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnom
stanovenej 15-dňovej lehote, teda má odkladný účinok.

5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie s názvom „Návrh povinného na odklad a zastaveni
exekúcie“ zo dňa 18.09.2025 (ďalej len „Návrh povinného“) uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie
podáva s odôvodnením, že Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 342/2025-19
z 11.06.2025 jej bol ustavnený právny zástupa JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/

A, 984 01 Lučenec na konanie pred Ústavným súdom SR v právnej veci konania o ústavnej sťažnosti,
ktorú povinná namietala za porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a č.1 ods. 1 Ústav Slovenskej republiky. Povinná argumentujúc vyššie uvedenými skutočnosťami navrhuje
zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu začatia konania o ústavnej
sťažnosti. Na záver taktiež namieta neprimerane vysoké trovy exekúcie súdneho exekútora, ktoré sú

likvidačné pre jej osobu.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2025 k predmetnému podaniu uvádza, že podanie
ústavnej sťažnosti nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu a neznamená
automaticky odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa názoru oprávneného exekúcia, ktorá je

vedená na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia a samotné iniciovanie konania pred Ústavným
súdomSRnepredstavujelegitímnydôvodnajejzastaveniealeboodklad.Taktiežzdôrazňuje,žepodanie
ústavnej sťažnosti neznamená, že povinná bude v konaní úspešná. Na záver dodáva, že má ísť
oničímnepodloženétvrdenie,ktorénemôžemaťvplyvnaprebiehajúceexekučnékonanie.Zuvedeného
vyplýva, že oprávnený jasne nesúhlasí s podaným návrhom povinného a má za to, aby ho súd v celom
rozsahu zamietol.

7. Súdny exekútor sa k návrhu povinného explicitne nevyjadril.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na

zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.16. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto
je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to,
čo mu exekučný titul ukladá.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18.Podľa§128zák.č.314/2018Z.z.vzneníneskoršíchpredpisvoÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
a o zmene a doplnení niektorých zakonov, podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok.

19. Podľa § 129 zák. č. 314/2018 Z.z. v znení neskorších predpisv o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zakonov, Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť
vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi

následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná
ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde
exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene.
Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie,
ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je
exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

21.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §
61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,

a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

22.Vosvojompodaní,Návrhunazastavenieexekúcie,povinnážiadalaozastavenieexekúcie, zdôvodu
podanej ústavnej sťažnosti voči exekučnému titulu a už v tomto štádiu žiada o zastavenie exekúcie z
dôvodov podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a žiada exekučný súd, aby exekúciu zastavil.
Súd k predmetnému uvádza, že samotné podanie ústavnej sťažnosti proti exekučnému titulu nie je
právnouskutočnosťou,ktorábymohlamaťzanásledokzastavenieexekúcie.Podanieústavnejsťažnosti

samo o sebe nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu.
Inštitútu ústavnej sťažnosti zákon nepriznáva žiadne účinky, vrátane odkladného účinku vo vzťahu k
napadnutému rozhodnutiu a to až do času, kým o ňom súd nerozhodne. Samotné podanie ústavnej
sťažnosti nepreukazuje zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané
exekučným titulom.

5
23. Nad rámec súd uvádza, že povinný síce podal proti exekučnému titulu ústavnú sťažnosť, avšak
súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť
a právoplatnosť exekučného titulu. Ústavná sťažnosť ako taká nemá suspenzívny účinok a teda
podanie ústavnej sťažnosti nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Takáto skutočnosť nastáva len v

prípade, že Ústavný súd SR na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak by právnymi
následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná
ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. Kým Ústavný súd SR právoplatne
nerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcia je vedená na základe právoplatnéhoa vykonateľného rozhodnutia. Obsahom takéhoto rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z
neho vychádzať. Prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní vytýkané povinným sú pre

exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž podľa názoru
súdu znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd ďalej uvádza, že z platného
právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť
primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú.
V tomto prípade ide o Ústavný súd SR, ktorý má rozhodnúť o ústavnej sťažnosti a zároveň môže

odložiť vykonateľnosť. Aj keby povinný predložil tunajšiemu súdu právoplatné rozhodnutie o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), tak súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na
to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí
zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na
zastavenie exekúcie. Záverom súd uvádza, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu)
možno použiť len ako dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h), teda nie ako dôvod na

zastavenie exekúcie.
24. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce určitú
povinnosť, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať
pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil,
má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky toto plnenie vynútiť

prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní
návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali
dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade predloženého právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

25. Súd tak mohol konštatovať, že nárok oprávneného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a
aj vydania poverenia na vykonanie exekúcie bol v plnom rozsahu dôvodný.

26. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že Návrhu povinného na zastavenie exekúcie
nie je možné vyhovieť, nakoľko bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne
a povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh
povinnéhonazastavenieexekúciepodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadkuzamietol.(takakojeuvedené

vo výroku I. tohto rozhodnutia)

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnenému
možno prisúdiť plný úspech vo veci. Nakoľko si oprávnený trovy konania neuplatňoval, súd rozhodol
tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal. Povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie
neúspešný, trovy si neuplatňoval, súd mu preto uvedený nárok nepriznal. (tak ako je uvedené vo výroku

II. tohto rozhodnutia).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.