Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204992
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124204992.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom
Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovaným: 4/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
H., 5/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, G., 6/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX
G., 7/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., XXX XX M., N. O., 8/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
XX, Q. - R. Q., 9/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G. - T. I., 10/ U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, H., 11/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XX/ I. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX/X, T., 13/ I. F., O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. XX/X, D., 14/ O. P., O. W., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. XXXX/XX, H., 15/ O. W., O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Q. - A. Q., 16/ T. W.,
O. W., nar: 26.08.1970, bytom I. N. XXX, 17/ I. F., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, XX/ E.
T., O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/X, D., zast. splnomocneným zástupcom X. I., O. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/X, D., 19/ A. I., O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. XXX/X, H. – P., 20/
D. I., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, D., 21/ T. P., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X,
D., zast. splnomocneným zástupcom U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, P. G. A., 22/ E. R., O.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. XXXX/XX, H., 23/ F. I., O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX,

D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovaným 4/, 11/ a 13/ z a s t a v u j e .

II. Žalovaným 4/, 11/ a 13/ voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd žalobu proti žalovaným 5/ až 10/, 12/, 14/, 15/ až 23/ v celom rozsahu z a m i e t a .

IV. Žalovaným 5/ až 10/, 12/, 14/, 15/ až 23/ voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.04.2024 proti pôvodne označeným žalovaným 1/ E. W.,
2/ H. W., O. B., 3/ F. L., O. F. a žalovaným 4/ až 12/ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej ako KNE parc. č. 246 orná pôda o výmere 1120 m2 pre kat.
úz. D., evidovaná na LV č. XXXX a túto žiadal vyporiadať tak, že tento pozemok prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť finančnú náhradu žalovaným 1/ až 12/.

2. V priebehu konania súd uznesením č.k. 17C/36/2024-52 zo dňa 05.06.2024 (právoplatným dňa

27.11.2024) z dôvodu nedostatku procesných podmienok v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 CSP
zastavil konanie voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/, (t.j. E. W., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX,
H. W. O. B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a F. L., nar.X.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX), ktorí
nemali v čase začatia konania spôsobilosť byť stranou v konaní, nakoľko zomreli pred podaním žaloby.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/132/2024-110 zo dňa 30.09.2024 na odvolanie
žalobcu proti označenému uzneseniu, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v posudzovanom prípade žalobca v žalobe zo dňa 22.04.2024

označil žalovaných 1/ a 2/ len menom a priezviskom, bez ďalších identifikačných údajov, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom. Žalovaného 3/ označil menom, priezviskom, dátumom narodenia a
trvalým pobytom. Ako prílohu žaloby pripojil výpis z LV č. XXXX k. ú. D., v ktorom pri žalovanom 1/ je
zapísanýakotitulnadobudnutiač.d.1161/1919;prižalovanom2/jezapísanýdátumúmrtiaXX.XX.XXXX
a ako titul nadobudnutia č.d. 2673/1917 a č.d. 1161/1919; pri žalovanom 3/ je zapísaný dátum narodenia

XX.XX.XXXX a ako titul nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. 21D 1561/2005,Dnot 129/2007, č. Z
7037/10-164/10. Z oznámenia obce Hôrky zn. OH96/2024-001 zo dňa 12.03.2024, ktoré žalobca pripojil
k žalobe, vyplýva, že H. W., O. B., sa narodila XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, rodičmi boli V. B.
a H. F., manžel E. W.; E. W., O. W., sa narodil XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, rodičmi boli E. W. a I.
I.. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, číslo SAZA-2024/001892
zo dňa 25.03.2024, ktoré žalobca pripojil k žalobe, vyplýva, že E. W. (E. W., W. a I. I. syn, 20-ročný, bytom

Q. XX) a H. B. (T. T., V. a T. F. dcéra, 21-ročná, bytom D. XX) uzavreli manželstvo dňa 23. januára 1913.
V rodnej matrike Rímsko-katolíckeho farského úradu v Lietave sa nachádzajú záznamy: Agnes Sophia
Spanyik, dňa 21. januára 1892, rodičia V. T. a T. F., bytom D. XX, E. W., dňa 19. novembra 1892, rodičia
W. W. a I. I., bytom Q. XX. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje, že z údajov poskytnutých obcou
Hôrky v oznámení zo dňa 12.03.2024 nevyplýva, že ide o totožnú osobu s menom E. W. evidovanú na

LV č. XXXX, a zároveň spochybňuje údaj na LV č. XXXX evidovaný pri žalovanom 2/ o dátume jeho
úmrtia dňa XX.XX.XXXX, odvolací súd nepovažuje ani túto námietku za dôvodnú.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu následne podaním doručeným súdu krátkou cestou na
pojednávaní dňa 03.09.2025 upravil okruh účastníkov v spore vedenom v danej veci, a to na strane

žalovaných 13/ až 23/ a v tejto súvislosti uviedol, že došlo k dodatočnému prejednaniu dedičstva po
pôvodne označenej žalovanej 2/ (H. W. O. B.) a žalovanej 3/ (F. L.), v dôsledku čoho boli právni
nástupcoviapôvodneoznačenýchžalovaných2/a3/zaevidovanínaLVč.XXXXkat.úz.D.akopodieloví
spoluvlastníci na dotknutej nehnuteľnosti a požiadal o pripustenie pristúpenia na strane žalovaných 13/
až 23/ spisu. Súd uznesením č. k. 17C/36/2024-179 zo dňa 09.09.2025 pripustil vstup účastníkov na

strane označených žalovaných 13/ až 23/. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2025.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu následne podaním doručeným súdu dňa 29.01.2026
vpriebehukonaniažiadaloúpravuoznačeniažalovanýchažalobuvovzťahukžalovanej4/,žalovanému
11/ a žalovanej 13/ zobral späť, nakoľko sa mimosúdne dohodli na prevode ich spoluvlastníckych

podielov dotknutej nehnuteľnosti žalobcovi ako kupujúcemu, v dôsledku čoho žalobca nadobudol
spoluvlastnícky podiel žalovanej 4/ o veľkosti 1/800, žalovaného 11/ o veľkosti 1/800 a žalovanej 3/
o veľkosti 111/3360 na základe nadobúdacích titulov zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., a to zmluvou
V 6936/2025 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa 24.09.2025, V 6937/2025 – kúpna zmluva, vklad
povolený dňa 02.10.2025 a V 7788/2025 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa 29.10.2025. V dôsledku

čoho žalobca zotrval v spore na uplatnenom návrhu voči označeným žalovaným a to 5/, 6/, 7/, 8/, 9/,
10/, 12/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ a 23/ a upravil žalobný návrh.

5. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a na pojednávaní prítomných
označených žalovaných 14/, 15/, 16/, 18/, 19/, 21/, 22/, 23/, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanom návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. D., evidovaná ako EKN parc. č. 246
o výmere 1120 m2 orná pôda a túto žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu. Na doplnenie

uviedla, že ešte pred pojednávaním s prítomnými žalovanými rokovala a majú záujem uzavrieť
mimosúdnu dohodu ohľadom predmetu sporu. Vyjadrili sa, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním
podielovéhospoluvlastníctvaažalobcanavrhujecenu100eurzam2. Zdôvoduhospodárnosti,účelnosti
konania žiadala, aby súd umožnil stranám uzavrieť zmier. Vo vzťahu k subjektu označenému na LV č.
XXXX - E. W. ako podielovému spoluvlastníkovi v podiele 1/20 uviedla, že žalobca vykonal rozsiahle

pátranie a nedošlo k identifikácii tejto osoby a nie je možné zisťovať informácie nad rámec týchto
ustanovení a má zato, že v tomto štádiu konania E. W. je možné označiť ako neznámeho, nezisteného
právneho nástupcu ostatného pozemnoknižného vlastníka E. W., ktorý na tomto LV nie je identifikovaný
ani adresou, ani dátumom narodenia, a teda z procesného hľadiska je na mieste takéto označenie.7. Žalovaní 14/, 15/, 16/, 18/, 19/, 21/, 22/ prítomní na pojednávaní vo svojom vyjadrení uviedli, že svoje
podiely nadobudli po neb. H. W., O. B. v dedičskom konaní a súhlasili so zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva a za primeranú považovali cenu 100 až 150 eur za m2 tak, ako by sa
dohodli. Žalovaná 22/ uviedla, že podiely nadobudla po starej matke H. W. a jej starý otec sa volal E.
W.. Žalovaná 23/ ako dedič po F. L. so zrušením a vyporiadaním súhlasila a na cene sa dohodnú.

8. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. (č.l. 198) zo dňa 11.02.2026 súd zistil, že

ku KNE parc. č. 246 o výmere 1120 m2 orná pôda je zapísaný vlastník, a to por. č. 1 Gašpierik
Ján, SR spoluvlastnícky podiel 1/20 - titul nadobudnutia č.d 1161/1919, ďalej por.č. 39 žalobca
v spoluvlastníkom podiele 9487/10500 (tituly nadobudnutia kúpne zmluvy, vklady povolené v období
od 10.09.2020 do 29.10.2025) a ostatní podieloví spoluvlastníci v záhlaví rozhodnutia označení a to
žalovaný 5/ v spoluvlastníckom podiele 1/1000; žalovaný 6/ v spoluvlastníckom podiele 1/1000, žalovaný
7/ v spoluvlastníckom podiele 1/1000, žalovaný 8/ v spoluvlastníckom podiele 1/1000, žalovaný 9/

v spoluvlastníckom podiele 1/3000, žalovaný 10/ v spoluvlastníckom podiele 1/800, ( u žalovaných
5/ až 10/ nadobúdací titul osvedčenie o dedičstve 21D 1561/2005, Dnot 129/2007); žalovaný 12/
v spoluvlastníckom podiele 3/2000, (nadobúdací titul uznesenie č.37D 505/2021, Dnot 217/2021);
žalovaný 14/ v spoluvlastníckom podiele 15/5040, žalovaný 15/ v spoluvlastníckom podiele 6/840,
žalovaný 16/ v spoluvlastníckom podiele 3/840, žalovaný 17/ v spoluvlastníckom podiele 3/5040,

žalovaný 18/ v spoluvlastníckom podiele 3/560, žalovaný 19/ v spoluvlastníckom podiele 3/560, žalovaný
20/ v spoluvlastníckom podiele 3/840, žalovaný 21/ v spoluvlastníckom podiele 6/840, žalovaný 22/
v spoluvlastníckom podiele 3/1120, ( u všetkých žalovaných 14/ až 22/ nadobúdací titul uznesenie č.
9D 1108/2021, Dnot 177/2022); žalovaný 23/ v spoluvlastníckom podiele 1/1000 (titul nadobudnutia
uznesenie č. 30D/221/2023, Dnot 136/2023); ťarchy bez zápisu.

9. Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie,
na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí

vystupujú na jednej strane.

10. Z ustanovenia § 77 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko,
koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetky strany sporu, ktoré vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich

i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých strán sporu, ktoré vystupujú na jednej strane

11. Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie

je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1

12. Z ustanovenia § 78 ods. 1 CSP vyplýva, že o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď
hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda, ak je z hľadiska hmotného
práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech

v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V takomto prípade sa konania musia zúčastniť všetci
spoločne, a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného.

13. Riadne označenie všetkých účastníkov konania ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou
podmienkou podanej žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci

z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je
nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že
je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej
legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví
v rozhodnutí vo veci samej. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma

i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia
žalovaných. Je teda zrejmé, že súd v každom štádiu konania musí skúmať či existuje právny vzťah,
z ktorého žalobca vyvodzuje tvrdené právo.14. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142
Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť ten

cieľ dosiahnutý, musia byť účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie všetci doterajší aktuálni
spoluvlastníci. Je tomu tak preto, že účastníci tohto konania majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov. Zákon rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné § 76, nerozlučné spoločenstvo § 77
CSPanútenéspoločenstvo§78CSP.Nútenéspoločenstvojeprocesnéspoločenstvo,vktoromosobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne,

ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 (§ 78 ods. 1 a 2 CSP).

15. V danom prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva jedná sa o konanie, kedy
ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov
ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych
podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Napokon ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené,
keď posúdenie hľadiska účelnosti využitia veci by nebolo pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov
realizovateľné. Ak sa teda konania nezúčastnia všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť
dôvodom k zamietnutiu žaloby. Preto ak sa konania nezúčastnia všetci vlastníci dotknutých
nehnuteľností, nemôže byť daný úplný okruh účastníkov konania na ktorých sa má rozhodnutie súdu

vzťahovať a do ktorých vlastníckeho práva sa rozhodnutím zasahuje, a teda súd musí žalobu zamietnuť
z dôvodu nedostatočného označenia okruhu účastníkov konania. Aby súd mohol rozhodnúť o návrhu,
je potrebné označiť všetkých vlastníkov alebo spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností či už na strane
žalobcov alebo žalovaných. Ak sa okruh vlastníkov zmení počas konania je v záujme účastníka, aby na
túto skutočnosť reagoval či už návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka konania (§ 79 CSP) alebo

zámenou účastníkov konania, prípadne postupom podľa § 80 CSP. Súd nemôže účastníkov poučovať,
súd poučuje len účastníkov nezastúpených advokátom o ich procesných právach a povinnostiach, inak
by narušil rovnosť účastníkov konania (rovnosť zbraní). Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko
spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť
prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu.

16. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že na LV č. XXXX pre kat. úz. D. je ako
podielový spoluvlastník k nehnuteľnosti zapísaný por. č. 1/ Gašpierik Ján, spoluvlastnícky podiel 1/20
- titul nadobudnutia č.d 1161/1919. Žalobca ani napriek právoplatnému uzneseniu okresného súdu,
ktorým konanie voči žalovanému 1/ zastavil ( nedostatok procesnej subjektivity, keďže zistil, že pôvodne

označeným žalobcom žalovaný 1/ nie je neznámym vlastníkom) tento nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žiadnym spôsobom, resp. procesným návrhom neodstránil. Žalobcovi nič nebránilo v tom,
aby potom, ako preukázateľne vykoná šetrenie smerujúce k zisteniu právnych nástupcov po žalovanom
v rade 1/ učinil návrh prezumovaný § 79 CSP, t.j. návrh, aby do konania pristúpili dedičia po zomrelom
žalovanom v rade 1/, tak ako učinil v prípade po zomrelých žalovaných v rade 2/ a 3/. Žalobca vo

veci nepodal žiadny procesný návrh, a preto súd musel s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaných žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané dôvody na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď otázku vecnej legitimácie súd posudzuje na základe

vykonaného dokazovania a právneho posúdenia konkrétnej veci. V sporových konaniach, ktoré možno
začať iba na základe žaloby je žalovaným a žalobcom ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania
označuje. Predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť
všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. V tomto prípade povaha veci nepripúšťa (jeden zo
spoluvlastníkov označený v pôvodnom návrhu ako žalovaný 1/ zomrel pred začatím konania) a za

účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe označený ako žalovaný, a to
ani v prípade, že sa ho vec týka. Ako už súd uviedol, pokiaľ sa v konaní nezúčastnia všetci nerozluční
spoluvlastníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného
práva. Ak by súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu, bol by takýto rozsudok nevykonateľný, zmätočný,
a teda ničotný, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal samotným

meritom veci. Súd je tiež toho názoru, že otázka vecnej legitimácie strán sporu, ktorá má hmotnoprávny
charakter, vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP) a procesný postup odstraňovania vád
podania. Súd tak, žalobcu zastúpeného právnym zástupcom nepoučoval o riadnom (konkrétnom)
označení strán sporu.18. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu proti žalovaným 5/ až 10/, 12/, 14/, 15/
až 23/ v celom rozsahu zamietol.

19. V časti o zastavení konania voči žalovaným 4/, 11/ a 13/ súd rozhodol pri aplikácii ustanovení
§ 144 až 145 ods. 1, 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu podaním zo

dňa29.01.2026, ktorým je späťvzatie žaloby voči žalovaným 4/, 11/ a 13/, pričom späťvzatie žaloby
predstavuje jedno z dispozičných oprávnení žalobcu, je prejavom jeho autonómnej vôle spôsobilým
ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby, preto súd rozhodol pri
aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa
procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti

nároku vo veci samej. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri
rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania a dospel k záveru,
že vnútorná pohnútka žalobcu realizovať prevody spoluvlastníckych podielov v priebehu konania a
vedúca k späťvzatiu žaloby, ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Žalovaným
4/, 11/ a 13/ vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak zo spisu im trovy nevyplývajú, preto súd

žalovaným 4/, 11/ a 13/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

24. Žalovaní 5/ až 10/, 12/, 14/, 15/ až 23/ mali v konaní plný úspech, a preto majú právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplynulo, že žalovaným v konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie

podľa ustanovenia čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Prezentovaný
právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018
(publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018). Preto súd
žalovaným 5/ až 10/, 12/, 14/, 15/ až 23/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).