Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/2438/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123419665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123419665.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C.
XX, XXX XX D. D., v zák. zast. matky: E. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D. D., proti
povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. D., o vymoženie výživného, vykonávanej
súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39,
97401 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn. 217EX 781/23, o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2023 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky na výživnom., na základe exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 08.11.2021, sp. zn. 37P/40/2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.12.2021 (ďalej len ako
„exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 30.10.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Mário Mičák, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, ktorý ju vedie pod sp. zn. 217EX 781/23.

3. Dňa 17.12.2025 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému na

vyjadrenie. Povinný si Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.11.2023 neprevzal, a tak následne
súdny exekútor postupoval podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zverejnením v Obchodnom
vestníku č. 49/2024. Upovedomenie sa považuje povinnému za doručené dňa 09.04.2024. Súd
z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej
lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, cit.: „Vážený súd touto cestou Vás žiadam
o zrušenie exekučného príkazu na výživné syna A. B. nar. XX.XX.XXXX z dôvôdu lebo je to choré, ja
musím ísť do mesta, premiesniť peniaze exekútorovi, on premiesni peniaze matke maloletého A. B.
nar. XX.XX.XXXX. Starám sa o matku 90 ročnú 24 hod. kde a si musím zabezpečiť stráženie. A ďalší
z dôvodou je, bývam v jednom chode kde býva aj matka maloletého, som s ním každý deň a poštu mám
200 metrov od domu a mne je ľahšie ísť na poštu ako apsolvovať takýto maratón. Preto Vás žiadam

o zrušenie exek. príkazu, lebo s matkou sa nedá komunikovať.“5. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 12.01.2026 tak že, so zastavením
exekúcie nesúhlasí.

6. Súdny exekútor vo svojom podaní k uvedenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril
tak, že navrhuje predmetný návrh zamietnúť s odôvodnením, že nie je splnená žiadna z podmienok na
zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b.) exekučný titul bol zrušený,
c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e.)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie

exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

13. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
09.04.2024 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 17.12.2025. Súd po
preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že
návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,

nemožno mu teda priznať odkladný účinok.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu,
že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať
sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu navykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia

exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,
avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení

uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,

ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv.

koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania
návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie
na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané
po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného

poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a
ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods.
1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným

účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu

neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa
zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

18. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa

ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je

oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak
neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.20. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinného a uvádza,
že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje, najmä tým, že nezvladá výkon exekúcie
a navrhuje jej zrušenie. Súd zdôrazňuje účel exekučného konania, kedy neodmysliteľnou prioritou je

uspokojenie pohľadávky oprávneného za podmienky splnenia zákonných náležitosti. Z hľadiska právnej
úpravy de lege lata je súd povinný skúmať návrh na zastavenie exekúcie v medziach zákonných
mantineloch uvedených v § 61k Exekučného poriadku, ktoré predstavujú dôvody na zastavenie
súdom. Dôvod uvedený povinným je nielen oneskorene uvedený, ale aj skutkovo a právne irelevantný
a nespôsobilý subsumovania pod niektorý z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku.

21. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

22. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné
chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým
exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom
predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie

sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon
nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

23. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný
nesplnil to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení,
a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného

poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa
ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému
účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v
súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku

exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj
aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1
Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si
účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne
trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na
daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4

ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne
neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť

tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči
povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému vočipovinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal,
tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.