Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/2546/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419698
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121419698.9

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Rooseveltova 794/6, 040
01 Košice, IČO: 42 244 129, o vymoženie 16.502,55 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraj
Sabol, so sídlom Košice, Hutnícka 1, IČO: 35 553 359, pod č. 279EX 675/21, o sťažnosti povinného

proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2026, sp. zn. 1Ek/2546/2021, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia peňažnej pohľadávky na podklade Výkazu nedoplatkov
DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s., č. 8888021463, zo dňa 07.02.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 23.03.2011 a Výkazu nedoplatkov Daňového úradu Košice, č. 102178099/2017, zo dňa 16.10.2017,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.10.2017.

3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že právo na poistné priznané výkazom

nedoplatkov č. 8888021463 zo dňa 07.02.2011, vykonateľným dňa 23.03.2011, ktorý vydala Dôvera
zdravotná poisťovňa a.s., je premlčané, keď oprávnený nepodal opätovný návrh na vykonanie exekúcie
v lehote jedného roka od ukončenia starej exekúcie. Povinný uviedol, že začatie a vedenie exekučného
konania nemá za následok pretrhnutie ani spočívanie plynutia premlčacej doby a právo vymáhať poistné
sa premlčí bez ohľadu na exekučné konanie. Poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/21/2022, podľa ktorého nemožno analogicky aplikovať § 112

Občianskeho zákonníka (o spočívaní premlčacej lehoty) na vzťahy verejnoprávneho charakteru. Právo
vymáhať poistné znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj
k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Keďže v lehote 3 rokov od právoplatnosti výkazu
nedoplatkov č. 8888021463 zo dňa 07.02.2011 nedošlo k faktickému vymoženiu pohľadávky, právo
oprávneného sa premlčalo najneskôr 23.03.2014. Totožne právo priznané rozhodnutím Daňového úradu
Košice,č.102178099/2017zodňa16.10.2017sapremlčalouplynutímšiestichrokov,teda03.12.2009.§

85 ods. 2 daňového poriadku o neplynutí premlčania počas daňového exekučného konania sa neuplatní,
nakoľko takéto konanie začaté nebolo. Exekučného konanie podľa Exekučného poriadku nemá na
uplynutie premlčacej doby žiaden vplyv.

4. Súdny úradník o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol už 29.04.2025, toto jeho uznesenie však
bolo na podklade sťažností zrušené sudcom.5. Súdny úradník preto opätovne vec posúdil, pričom aplikoval § 61k ods. 1 až 5, § 61l ods. 3,
4 Exekučného poriadku a uviedol, že v danom prípade ide zo strany povinného o druhý v poradí
návrh na zastavenie exekúcie. Aj v prvom povinný namietal premlčanie, pričom o tomto návrhu bolo

rozhodnuté tak, že súd námietku premlčania považoval za nedôvodnú a návrh na zastavenie exekúcie
zamietol. Súdny úradník tak poukázal na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že sa už môže
zaoberať iba námietkou povinného, že od rozhodnutia o v poradí prvom návrhu na zastavenie exekúcie
nastala nová skutočnosť, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2023, sp. zn.
41CoKR/21/2022. Uviedol, že toto rozhodnutie nie je judikátom, t. j. záväzným rozhodnutím, ktoré by

patrilo do ustálenej súdnej praxe. Je záväzné len pre strany v konkrétnom prípade, ale nemusí mať širší
právny význam. Predmetný rozsudok teda nemožno považovať za novú skutočnosť, ktorá by mala vplyv
na prebiehajúce exekučné konanie.

6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný s tým, že v návrhu na zastavenie
exekúcie poukázal na relevantný vývoj rozhodovacej praxe všeobecných súdov vo vzťahu k premlčaniu

verejnoprávnych pohľadávok. Záver súdneho úradníka, že nejde o novú skutočnosť, je formalistický
a neudržateľný. Vývoj judikatúry predstavuje relevantnú okolnosť, ktorá môže mať zásadný dopad na
právne posúdenie veci. Súdny úradník nesprávne odmietol opätovne preskúmať námietku premlčania,
čo je v rozpore so základnými princípmi exekučného konania. Premlčanie predstavuje trvajúcu právnu
prekážku vymáhateľnosti nároku, pričom súd je povinný skúmať existenciu dôvodov na zastavenie

exekúcie v ktoromkoľvek štádiu konania. Nemožno preto vylúčiť opätovné posúdenie tejto otázky, ak je
podopreté novou právnou argumentáciou. Povinný preto navrhol zmenu uznesenia súdneho úradníka
tak, že sa exekúcia zastaví.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného

konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Preskúmaním kompletnej spisovej dokumentácie je zrejmé, že povinný už námietku premlčania
práva priznaného exekučnými titulmi vzniesol a bolo o nej právoplatne exekučným súdom rozhodnuté.
V zmysle princípu nie dvakrát v tej istej veci sa teda nemôže exekučný súd opätovne zaoberať tou
istou námietkou povinného, hoci aj iným spôsobom (poukazom na dosiaľ nepoužitý právny názor)

odôvodnenú. Nový návrh na zastavenie exekúcie nemôže byť ďalším opravným prostriedkom voči
právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o zamietnutí pôvodného návrhu na zastavenie exekúcie. Ak by
súd pristúpil k inému vyriešeniu veci, porušil by tak princíp právnej istoty.

9. Ak povinný uviedol, že premlčanie predstavuje trvajúcu právnu prekážku vymáhateľnosti nároku,

pričom súd je povinný ju skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania, súd uvádza, že námietku premlčania
musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. Vzhľadom na koncentráciu konania (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku) exekučný súd
neprihliadne na námietku premlčania, ak je vznesená v neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie
(ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 357.). Preto

pravdou je tak pravý opak tvrdenia povinného, teda možno vylúčiť opätovné posúdenie tejto otázky
(premlčania), hoci je podopreté novou právnou argumentáciou. Súdny úradník správne neposudzoval
námietku premlčania povinného opätovne. Jeho rozhodnutie tak nie je nedostatočne odôvodnené či
nepreskúmateľné, keď sa úplne vedome vyhol odpovedi na otázky povinného, ktoré už právoplatne
zodpovedané boli.

10. Ak povinný považuje za novú skutočnosť (podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku) relevantný
vývoj rozhodovacej praxe všeobecných súdov, toto dozaista nie je správne. V predmetnom súdom
rozhodnutí bol ponúknutý (len) určitý výklad právnych predpisov. Nevyplýva z neho žiadna skutočnosť
významná pre túto exekúciu. Toto súdne rozhodnutie navyše (ako to správne uviedol súdny úradník)

nie je zaväzujúce a jeho význam spočíva len v sile právnej argumentácie, ktorá do budúcna môže
ovplyvniť aplikáciu práva súdmi SR. Určite však nie je dôvodom na preskúmavanie, rušenie či zmenu už
existujúcich právoplatných súdnych rozhodnutí mimo konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.11. Súdny úradník tak správne konštatoval, že z dôvodu koncentrácie exekučného konania a aj z dôvodu
právoplatného rozhodnutia o už povinným nastolenej námietke premlčania sa už nemohol opätovne
touto zaoberať. Rovnako správne súdny úradník neoznačil za novú skutočnosť v zmysle § 61k ods. 3

Exekučného poriadku poukaz na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2023, sp. zn.
41CoKR/21/2022, či na právny názor vyjadrený v ňom. Súd preto považuje uznesenie súdneho úradníka
za vecne správne a sťažnosť povinného za nedôvodnú. Preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).