Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100346
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: PECO s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava -
mestská časť Rača, IČO: 43 991 009, právne zastúpený: AK Dane a clá, s. r. o., so sídlom Račianska
1524/75, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Messto, IČO: 57 400 491 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100829403/2024 zo dňa 08.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal

u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2021 (ďalej aj len ,,daňová kontrola“) na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, s dátumom začatia dňa 16.06.2021. O
výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol č. 102280929/2021 zo dňa 16.11.2021
(ďalej aj len „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole
žalobcovi doručený dňa 23.11.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj

len „Daňový poriadok“) ukončená. Pripomienky k Protokolu boli prerokované dňa 02.03.2022, o čom
spísalsprávcadaneZápisnicuoústnompojednávaníč.100403883/2022.Nazákladevýsledkovdaňovej
kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 100506979/2022
zo dňa 18.03.2022. V zmysle záverov správcu dane dôvodom nepriznania odpočítania dane z faktúr
vystavených dodávateľom Bon Group s.r.o., so sídlom Vrančovičova71, 841 03 Bratislava – mestská
časť Lamač, IČO: 52 128 539 (ďalej aj len „Bon Group s.r.o.“) bola skutočnosť, že v posudzovanom
prípade sa nejednalo o reklamu, ale o sponzoring. Dňa 19.04.2022 sa žalobca voči rozhodnutiu správcu

dane odvolal. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích
námietok žalobcu rozhodnutie správcu dane č. 100506979/2022 zo dňa 18.03.2022 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 102368294/2022 zo dňa 25.08.2022.
Daňové konanie bolo následne dňom 15.03.2023 prerušené rozhodnutím č. 100777416/2023 zo dňa13.03.2023 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii. Dňa 26.07.2023 bola na
predmetnú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií prijatá odpoveď, čím pominuli dôvody, pre ktoré
sa konanie prerušilo. Túto skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi písomnosťou zo dňa 28.07.2023.

Po doplnení dokazovania správca dane prehodnotil svoj záver vo veci a žalobcovi nepriznal uplatnené
právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti Bon Group s.r.o. z dôvodu účasti žalobcu
na podvodnom konaní. Dňa 06.09.2023 vydal správca dane ďalšie rozhodnutie č. 102252730/2023
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 12.000,- Eur, nadmerný odpočet znížil zo sumy 21.464,89

Eur na sumu 9.464,89 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“).

2) Zo zistení správcu dane vyplynulo, že hlavnou ekonomickou činnosťou žalobcu v zdaňovacom období
marec 2021 bola stavebná činnosť – armovanie. Žalobca evidoval okolo 111 zamestnancov, ktorí boli
v prevažnej miere vysielaní na stavby do Rakúska a Nemecka za účelom vykonávania železiarskych
armovacích prác. Okrem toho žalobca prenajímal nehnuteľnosti v Trenčíne.

3) Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Bon Group s.r.o., predmetom ktorých
bola propagácia spoločnosti na základe Zmluvy o reklame č. 19 zo dňa 28.02.2021 (ďalej aj len „Zmluva
o reklame“), konkréte sa jednalo o:

- faktúru č. 210100022 zo dňa 17.03.2021 (jazdec: A. B. C., kvalifikácia, 20 % DPH v sume 4.000,- Eur),
- faktúru č. 210100023 zo dňa 18.03.2021 (jazdec: A. B. C., Race 1, 20 % DPH v sume 4.000,- Eur) a
- faktúru č. 210100050 zo dňa 19.03.2021 (jazdec: A. B. C., Race 2, 20 % DPH v sume 4.000,- Eur).
Faktúry boli uhradené na základe zálohovej faktúry č. 210800009, a to dňa 17.03.2021 vo výške 35.000,-
Eur a dňa 18.03.2021 vo výške 37.000,- Eur.

4) Podľa predmetu a účelu Zmluvy o reklame uzatvorenej medzi poskytovateľom Bon Group s.r.o.
a žalobcom ako reklamným partnerom sa poskytovateľ, ako vlastník/držiteľ licencie LAMA RACING
teamu zaviazal zabezpečiť pre hlavného reklamného partnera reklamu, ktorá zahŕňala predvedenie,
prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho obchodného mena, loga, ochranných známok a dobrej

povesti (ďalej aj len ,,reklama“) v mieste, čase a spôsobom dohodnutých nižšie a reklamný partner
sa zaviazal poskytovateľovi za riadne poskytnutú reklamu zaplatiť dohodnutú odplatu/cenu. Zmluva
o reklame bola uzavretá na reklamu na podujatí Formula 1 Rolex Sakhir Grand Prix 202l – Bahrain
International Circuit (sprievodné preteky F1 v rámci seriálu pretekov Porsche Sprint Challenge Middle
East) v čase od 26.03.2021 do 28.03.2021. Poskytnutie reklamy sa malo uskutočniť formou umiestnenia

nálepky s logom spoločnosti ,,PECO bau stahl armierung“ na produkčnom motorovom vozidle účastnom
na vyššie uvedenom podujatí.

5) Správca dane preveroval počas daňovej kontroly okolnosti obchodnej spolupráce žalobcu s
dodávateľom Bon Group s.r.o., pričom zistil nižšie uvedené skutočnosti:

6) Nahliadnutím do časti daňového spisu žalobcu, vedeného v súvislosti s daňovými kontrolami
DPH za zdaňovacie obdobia júl 2020 a september 2020, správca dane disponoval vyjadreniami
dodávateľa Bon Group s.r.o., z ktorých vyplynulo, že A. B. C. je zamestnancom spoločnosti Bon Group
s.r.o. (závodný pretekár), a tiež, že žalobca ako objednávateľ mal uzatvorenú Rámcovú zmluvu o

spolupráci s poskytovateľom UREN s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 506 681 (ďalej aj len ,,UREN s.r.o.“), ktorej predmetom bolo zabezpečenie dodania
a nájmu športového motorového vozidla na športové súťaže motorových vozidiel, transport vozidla,
cateringové služby, zabezpečenie reklamy na športových motorových vozidlách a zabezpečenie iných
služieb týkajúcich sa účasti na športových motoristických podujatiach. Z vyjadrenia spoločnosti UREN

s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť UREN s.r.o. mala uzatvorenú Rámcovú zmluvu o spolupráci
s poskytovateľom Pemata s. r. o., so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, IČO: 53 024 541
(ďalej aj len ,,Pemata s. r. o.“), ktorej predmetom bolo zabezpečenie dodania a nájmu športového
motorového vozidla vrátane 100 % reklamnej plochy na športovom motorovom vozidle (bez akýchkoľvek
polepov) na športové súťaže motorových vozidiel v základnom obutí, transport vozidla, cateringové

služby, zabezpečenie dodania náhradných dielov, pneumatík, diskov na pneumatiky, chémie a iného
doplnkového materiálu.7) Správca dane si vyžiadal výstupy z kontrolných výkazov daňových subjektov Bon Group s.r.o.,
UREN s.r.o., Pemata s. r. o. a Metrola s. r. o., so sídlom Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica, IČO:
53 024 354 (ďalej aj len ,,Metrola s. r. o“) za zdaňovacie obdobie marec 2021, nahliadnutím do ktorých

zistil reťazec dodávateľov: Pemata s.r.o. alebo Metrola s.r.o. – UREN s.r.o. – Bon Group s.r.o. – PECO
s. r. o., rovnaký ako v zdaňovacích obdobiach 07/2020, 09/2020 a 12/2020. Správca dane zistil, že
spoločnosť Bon Group s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie marec 2021 riadne daňové priznanie k DPH,
v ktorom vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.591,38 Eur, pričom najväčšie odpočítanie dane
si uplatnila od spoločnosti UREN s.r.o. (30.060,- Eur). Spoločnosť UREN s.r.o. podala za zdaňovacie

obdobie marec 2021 riadne daňové priznanie k DPH, v ktorom vykázala vlastnú daňovú povinnosť
vo výške 119,40 Eur, pričom najväčšie odpočítanie dane si uplatnila od spoločnosti Pemata s. r. o.
(54.891,40 Eur). Konateľom spoločnosti bola od 05.02.2020 občianka Českej republiky. Spoločnosti
Pemata s. r. o. a Metrola s. r. o. podali posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august
2020. Žalobca (v zastúpení na základe splnomocnenia C. C.) do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
13.09.2021 uviedol, že sa nakontaktoval na spoločnosť Bon Group s.r.o., komunikoval s p. D.. Zmluvu č.

l9/202l zo dňa 28.02.2021 vyhotovila spoločnosť Bon Group s.r.o. a v sídle tejto spoločnosti bola zmluva
ipodpísaná,pričomzažalobcujupodpísalkonateľp.B.D..Všetkyjednaniaprebiehalivsídlespoločnosti
Bon Group s.r.o. K logu vyobrazenému na nálepke – polepe ,,PECO bau stahl armierung“ sa žalobca
vyjadril tak, že dodatok B. E. F. znamená oceľové konštrukcie, čím sa žalobca aj zaoberá a logo je v
nemeckom jazyku z dôvodu, že p. B. D. je nemecký občan a žalobca pôsobí aj na medzinárodnom trhu.

V rámci zmluvy sa jednalo o poskytnutie nadštandardného balíčka služieb. Grafický návrh loga žalobcu
zhotovila spoločnosť NoGrey s.r.o. z Trenčína, pričom žalobcovi bol doručený mailom. Komu patrilo
vozidlo, kto vyrobil nálepku s logom, kto ju lepil na automobily teamu LAMA RACING žalobca neuviedol.
Podľa jeho názoru si reklamu objednali u dodávateľa Bon Group s.r.o., ktorá zabezpečovala ďalšie
veci v zmysle zmluvy. Týmto spôsobom chcel žaloba vytvoriť pozitívny vnem u nových potencionálnych

zákazníkov a partnerov, chcel upevniť vzťahy s existujúcimi obchodnými partermi, vyzdvihnúť atraktivitu
spoločnosti vzhľadom na veľkosť a dôležitosť tohto eventu, kde sa malo nachádzať množstvo dôležitých
a vplyvných ľudí. Ľudia videli reklamný názov na aute, či už počas závodu, v boxovom státí, v televízii,
vo videách, na fotkách, v katalógoch a na DVD nosičoch. Na otázku správcu dane, ako vie platiteľ
preukázať, že logo ,,PECO bau stahl armierung“ zabezpečovalo propagáciu len pre neho a nie aj pre

odštepný závod v ČR, ktorý používal rovnaké 1ogo, platiteľ odpovedal, že zmluva bola uzavretá so
slovenskou spoločnosťou.

8) Správca dane v zmysle Nariadenia Rady (EU) 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.

13*63654/22, ktorou žiadal vypočuť G. H. ako svedka. Dňa 03.10.2022 bola predmetná žiadosť správcu
dane zamietnutá, z dôvodu nenáležitého presunu administratívneho zaťaženia medzi členskými štátmi.
Vypočutie konateľky spoločnosti UREN s.r.o. G. H. bolo slovenskou daňovou správou požadované
opakovane, pričom svedok opakovane využil svoje právo nevypovedať. Prílohou odpovede o zamietnutí
žiadosti boli formuláre o medzinárodnú výmenu informácií a k nim protokoly o výsluchu svedka

zo dňa l1.07.2022 a zo dňa 22.09.2022. G. H. do protokolu uviedla svoje vyjadrenia, ktoré mala
pripravené a správcovi dane ich nadiktovala. Z vyjadrení G. H. vyplynulo, že od 05.02.2020 je
konateľkou a od 10.03.2020 spoločníčkou spoločnosti UREN s.r.o. Spoločnosť UREN s.r.o. sa zaoberá
komplexným prenájmom závodných vozidiel a ďalšími službami spojenými s motošportom, prípadne
sprostredkovaním medzinárodných závodov, vrátane všetkých náležitostí v danej oblasti. Účtovná

dokumentácia bola zaslaná kontrolným orgánom daňového úradu SR, činnosť spoločnosti UREN s.r.o.
bola riadne vykonaná v mesačných prehľadoch DPH aj v daňovom priznaní za príslušné roky. Daňová
povinnosť bola riadne zaplatená, spolupráca prebiehala so spoločnosťou Bon Group s.r.o. buď emailom
alebotelefonicky,atovrokoch2020 2021,všetkoboloriadnevyfakturovanéazaplatenédodávateľským
spoločnostiam Metrola s.r.o., prípadne Pemata s.r.o. Išlo o prenájom závodných vozidiel Škoda Fabia

R5, Mitsubishi EVO 9, BMW M3 Formula Tathus, Porsche 718 GT4 a služby – pneumatiky. Na
všetky služby a tovar boli riadne vyhotovené zmluvy, platby prebehli transparentne účtom FlO banky.
Spoločnosť UREN s.r.o. je v súčasnej dobe v útlme a ukončuje svoju činnosť. Správca dane uviedol,
že G. H. napriek poučeniu (ohľadne výpovede ako svedka), odmietla odpovedať na ďalšie otázky. Ďalej
správca dane poznamenal, že G. H. síce ústne potvrdila spoluprácu so spoločnosťou Bon Group s.r.o.,

avšak neobjasnila okolnosti obchodného vzťahu s jej dodávateľmi a odberateľmi, a teda neposkytla
potrebné informácie k preverovaným obchodom. Jej slovné všeobecné vyjadrenie nemožno považovať
za potvrdenie dodávok tovarov a služieb pre spoločnosť Bon Group s.r.o. Takéto konanie považujesprávca dane za účelové, utvrdzujúce ho v tom, že spoločnosť UREN s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť, o čom svedčia aj jej celkové hospodárske výsledky.

9)Dňa22.11.2022správcadanevypočulvprocesnompostavenísvedkaG.D.(konateľaspoločnostiBon
Group s.r.o.). Svedok potvrdil vystavenie faktúr č. 210100022, č. 210100023 a č. 210100050 v období
marec 2021 pre žalobcu a poskytnutie služieb na základe Zmluvy o reklame č. 19 zo dňa 28.02.2021.
Tvrdil, že s uvedenou spoločnosťou spolupracujú od apríla 2020, buď telefonicky alebo mailom. Oslovila
ich spoločnosť žalobcu. Išlo o zabezpečenie reklamy pre hlavného reklamného partnera na podujatí

Formula 1 Rolex Sakhir Grand Prix 2021 v Bahraine v rozsahu služieb základného balíka, umiestnením
loga obchodného mena na vozidle Porsche 718 Cayman GT4. Jazdcom bol p. B. C., ktorý sa na preteky
prihlasoval sám a sám sa za spoločnosť Bon Group s.r.o. zúčastnil aj podujatia. Zo spoločnosti UREN
s.r.o.nepoznalsvedoknikoho,paniG.H.videlibarazvživote.Komunikovalispoluibatelefonicky,pričom
cenu za poskytnutie služieb vždy navrhla p. G. H., akú cenu navrhla, takú svedok prijal. S vozidlom bolo
spoločnosti Bon Group s.r.o. dodané všetko čo súvislo s pretekmi, t.j. palivo, pneumatiky a iný spotrebný

materiál. Aké doklady boli dodané k vozidlu uviesť nevedel, poznamenal však, že musel mať všetky
potrebnédoklady,inakbysanemoholzúčastniťpretekov.Vozidloajdokladypreberalp.C..G.D.nevedel
uviesť kto bol vlastníkom vozidla, ani to komu, a v akom stave ho odovzdal, vrátane dokladov súvisiacich
s jeho prevádzkou. Nálepky objednal svedok u spoločnosti Relly Design, kto a kedy ich ale nainštaloval
na vozidlo uviesť nevedel. Tiež nevedel uviesť, kto vykonával a zabezpečoval servisné práce na vozidle,

ani to komu a v akom stave vozidlo vrátil. Správca dane zdôraznil, že dodávateľ Bon Group s.r.o. bol
ochotný od spoločnosti, ktorú nepozná, nakúpiť a zaplatiť jej za služby súvisiace s prenájmom vozidla D.
I.J.vzdaňovacomobdobímarec2021sumu180.360,-Eur.Ďalejuviedol,žeG.D.dostatočneneobjasnil
okolnosti obchodného prípadu s jeho dodávateľom UREN s.r.o. Jeho všeobecné vyjadrenia nemožno
považovať za potvrdenie dodávok tovarov a služieb od spoločnosti UREN s.r.o.

10) Správca dane vyhodnotil údaje z kontrolných výkazov DPH jednotlivých spoločností nasledovne:

11) Spoločnosť UREN s.r.o. v časti A1 kontrolného výkazu deklarovala dodávky v celkovej výške: základ
dane 275.300,- Eur (DPH 55.060,- Eur), z toho pre odberateľa Bon Group s.r.o. vo výške: základ dane:

150.300,- Eur (DPH 30.060,- Eur). V časti B2 kontrolného výkazu deklaroval prijaté dodavky v celkovej
výške: základ dane: 274.457,- Eur (DPH 54.891,40 Eur), všetky od dodávateľa Pemata s.r.o. V časti
A1 cudzie pre odberateľa UREN s.r.o. nedeklaroval v období marec 2021 žiadny dodávateľ žiadne
dodávky. Spoločnosť Bon Group s.r.o. v časti A1 kontrolného výkazu deklarovala dodávky v celkovej
výške: základ dane: 67.500,- Eur (DPH 13.500,- Eur, z toho pre žalobcu vo výške: základ dane: 0,00

Eur /DPH: 0,00 Eur/), v časti B2 kontrolného výkazu deklaroval prijaté dodávky v celkovej výške: základ
dane: l53.540,54 Eur (DPH: 30.708,11 Eur), z toho 97,9 % od dodávateľa UREN s,r.o., a to vo výške:
základdane:150.300,-Eur(DPH:30.060,-Eur),včastiB1cudziekontrolnéhovýkazudeklarovalžalobca
dodávky od dodávateľa Bon Group s.r.o. vo výške: základ dane: 60.000,- Eur (DPH: 12.000,- Eur). V
tejto súvislosti správca dane konštatoval, že zistil nespárované transakcie, a tiež, že údaje z kontrolného

výkazu spoločnosti Bon Group s.r.o. sa nezhodujú s údajmi v jeho daňovom priznaní. Po vyhodnotení
dôkazov, ktorými správca dane disponoval, vyhodnotil, že nespárované transakcie vznikli formálnou
chybou. Spoločnosť Pemata s.r.o. kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie marec 2021 nepodala.

12) Za účelom preverenia a vyhodnotenia, čí prezentácia formou loga na pretekárskych automobiloch

priniesla daňovému subjektu nejakú pridanú hodnotu a ekonomické opodstatnenie zaslal správca
dane žalobcovi výzvu zo dňa 19.10.2022, aby objasnil hospodársky cieľ a ekonomickú súvzťažnosť
medzi touto reklamou a jej prínosom pre podnikanie žalobcu. V zmysle vyhodnotenia správcu dane,
odpoveď doručená dňa 25.10.2022 neobsahovala žiadne objasnenie prínosu prezentácie formou loga
pre žalobcu. Žalobca uviedol, že uvedená výzva je pre neho nezrozumiteľná, zmätočná a duplicitná.

Ďalej uviedol, že správca dane sa vyhol právnemu posúdeniu, či má za preukázané, že prijaté zdaniteľné
plnenie správca dane posudzuje ako reklamu alebo ako sponzoring. Na uvedené správca dane reagoval
v rozhodnutí s poukazom na aktuálnu judikatúru SR týkajúcu sa reklamy a sponzoringu vyjadrením,
že pre prijatie záveru o splnení alebo nesplnení zákonných podmienok pre odpočítanie dane nie je
rozhodujúce, či sa jedná o reklamu alebo ide o sponzoring.

13) Ďalej správca dane ako dôkazom disponoval prílohou č. 2 k podaniu žalobcu zo dňa 10.02.2021, a to
e-mailovou komunikáciou zo dňa 08.01.2020, prostredníctvom ktorej žalobca oslovil pretekársky team
LAMA RACING za účelom spolupráce. Správca dane uviedol, že z predmetnej e-mailovej komunikáciejasne vyplýva, že prebiehala s D. H., ktorá vystupovala za spoločnosť KALENA s.r.o. Jediným konateľom
spoločnosti KALENA s.r.o. bol v tomto období A. B. C., zakladateľ a pretekár teamu LAMA RACING.

14) Správca dane preveril i pohyby na bankových účtoch do reťazca zapojených obchodných
spoločností.SpoločnosťPematas.r.o.bolamajiteľomúčturegistrovanéhousprávcudaneod05.06.2020
do 20.04.2021. Disponentom účtu bola G. E. K.. Správca dane zistil, že takmer l00 % kreditných obratov
bolo na účet spoločnosti pripísaných z účtu spoločností UREN s.r.o. alebo RM Alpha, s.r.o., ktorých
konateľombolaod21.10.2019G.H..Správcadanezistil,žespoločnosťURENs.r.o.nepoužívalavrámci

svojej obchodnej činnosti účet zaregistrovaný u správcu dane, ale používala účet vedený vo L. B., F.,
ktorýsprávcadanepreverilvrámciinéhokonaniaprostredníctvommedzinárodnejvýmenyinformácií.Zo
získanýchbankovýchvýpisovsprávcadanezistil,žeod05.01.2021do15.04.2021bolizúčtuspoločnosti
UREN s.r.o. realizované debetné operácie v prospech účtu Pemata s.r.o. v čiastke celkom 869.104,-
Eur (z toho v zdaňovacom období marec 2021 v čiastke celkom 315.100,- Eur). Spoločnosť Bon Group
s.r.o. mala vo M. B. F. vedený účet zaregistrovaný u správcu dane, ktorého disponentom bol od jeho

založenia majiteľ G. D.. Z bankových výpisov, ktoré predložila spoločnosť Bon Group s.r.o. správca dane
zistil, že v období od 01.03.2021 do 31.05.2021 tvorili úhrady na účet spoločnosti UREN s.r.o. 93,74
% všetkých debetných úhrad a v rámci kreditných operácii bolo 45,33 % realizovaných z účtu žalobcu.
Z Informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že v priebehu rokov 2021 a 2022 bolo
spoločnosti UREN s.r.o. zaslaných sedem výziev, pričom ani na jednu z nich nereagovala, podobne ako

aj spoločnosť Pemata s.r.o.

15) Správca dane získal údaje aj zo systému VIES, pričom zistil, že rakúsky platiteľ dane Lechner
Racing GmbH deklaroval za 1. štvrťrok 2021 (február 2021) intrakomunitárne dodanie služieb pre
slovenského platiteľa Pemata s.r.o. v celkovej sume 6.783,- Eur. Prostredníctvom medzinárodnej

výmeny informácií, na základe odpovedi prijatej zo dňa 26.07.2023 správca dane zistil, že vlastníkom
športového motorového vozidla D. I. J. bola rakúska spoločnosť Lechner Racing GmbH, ktorá bola
servisným partnerom pretekov D. E. I. C. N., konaných v dňoch 26.03.2021 – 28.03.2021. Predmetné
vozidlo si na vyššie uvedené podujatie prenajal B. C., ktorý sa týchto pretekov zúčastnil ako vodič.
Spoločnosť J. I. I. C. N. O. vystavila faktúru v sume 20.981,10 Eur pre spoločnosť Pemata s.r.o., v mene

ktorej vystupoval B. C.. Z odpovede taktiež vyplynulo, že cena prenájmu zahŕňala kompletné používanie
závodného vozidla – prenájom vozidla, organizáciu, podporu, dopravu, spotrebný materiál, poistenie,
pneumatiky, reklamné plochy. Vozidlo bolo odovzdané priamo B. C., ktorý vozidlo aj vrátil.

16) Správca dane v rámci vykonaného dokazovania nahliadol aj na webové stránky

www.rentherace.com – s kontaktom na spoločnosť UREN s.r.o. a www.racecarforent.com – s kontaktom
na spoločnosť Pemata s. r. o, ktorých predmetom je prenájom športových motorových vozidiel Škoda
Fabia R5 EVO II, BMW M3 E36, Tatuus FR 2000, Porsche 718 Cayman GT4 Clubsport, BMW M14,
Mitschubishi Lancer Evo IX. Správca dane poukázal na to, že ani na jednej zo stránok nie sú uvedené
žiadnekritériá,podmienkyacenyprenájmu,pričomspoločnostiURENs.r.o.aPematas.r.o.prenajímajú

úplne identické športové motorové vozidlá, a to prostredníctvom identických webových stránok. Správca
dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. nebola aj napriek deklarovanej príslušnosti k športovej
organizácii – pretekárskemu teamu LAMA RACING, v súlade so zákonom o športe zapísaná v registri
právnických osôb v športe, čo si mohol žalobca preveriť. Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že
spoločnosť KALENA s.r.o. (ktorej konateľom bol v čase od 22.02.2018 do 18.08.2020 A. B. C., športový

jazdec teamu LAMA RACING a zamestnanec spoločnosti Bon Group s.r.o. a ktorej zakladateľkou bola
p. P. Q., tiež zakladateľka spoločnosti Bon Group s.r.o.), je zapísaná v registri právnických osôb v
športe od 30.04.2018. Správca dane nahliadol aj na verejne dostupný portál O. a zistil, že A. B. C.
bol konateľom viacerých spoločností, z ktorých jedenásť bolo vymazaných alebo boli prepísané na
iných slovenských alebo zahraničných občanov. Spoločnosť Bon Group s.r.o. podľa verejne dostupných

informácií vykázala za rok 2020 pri celkových výnosoch vo výške l.477.868,- Eur stratu vo výške
– 3.058,- Eur s nulovými hodnotami hmotného alebo nehmotného majetku a s ročnými nákladmi na
zamestnancov vo výške 6.363,- Eur. Spoločnosť UREN s.r.o. podľa verejne dostupných zdrojov za rok
2020 pri celkových výnosoch vo výške 2.179.601,- Eur vykázala stratu 68.389,- Eur, za rok 2021 pri
celkových výnosoch vo výške l.029.799,- Eur, zisk 3.072,- Eur, pričom nebol vykázaný nákup žiadneho

investičného majetku, ale bolo vykázané záporné vlastné imanie vo výške – 63.389,- Eur, nulové náklady
na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku.17) Správca dane na základe analýzy dodávateľsko-odberateľských vzťahov zistil, že bol vytvorený
účelový dodávateľský reťazec: Majiteľ vozidla › Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. › PECO
s. r. o. (žalobca).

18) Majiteľ športového motorového vozidla - rakúska spoločnosť, predala službu – prenájom
pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v mnohonásobne nižšej cene
oproti cene, za ktorú bol tento prenájom fakturovaný ostatnými účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca.
Faktúry za služby boli vystavené pre B. C., ktorý mal vystupovať za spoločnosť Pemata s.r.o., napriek

tomu, že nebol jej konateľom ani zamestnancom.

19) Správca dane vyhodnotil spoločnosť Pemata s.r.o. ako umelý článok reťazca. Jednalo sa o
spoločnosť s charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu. Bola zriadená iba za účelom
fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť
(zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktrosť, nespolupráca, žiadni zamestnanci, ani majetok).

Spoločnosť mala nakúpiť od rakúskeho dodávateľa služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so
službami súvisiacimi s týmto prenájmom v celkovej sume 20.981,- Eur a následne v neopodstatnene
navýšenej cene neodrážajúcej ekonomickú realitu ich mala predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o.
za sumu 274.457, Eur (bez DPH). Z takto účelovo navýšenej ceny toho istého zdaniteľného plnenia
fakturovaného rakúskym dodávateľom vzniknutý rozdiel sumy DPH neodviedla najjednoduchším

spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňového priznania (posledné daňové priznanie podala
za zdaňovacie obdobie august 2020). Spoločnosť nedeklaruje ani žiadne nadobudnutie tovaru a služieb
z iného členského štátu a ani dodanie pre spoločnosť UREN s.r.o., teda daň uplatnená spoločnosťou
UREN s.r.o. nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu odvedená.

20) Spoločnosť UREN s.r.o. správca dane taktiež vyhodnotil ako umelý článok reťazca. V kontrolnom
výkaze deklarovala nákupy od dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. Jedná sa o spoločnosť s
charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu, ktorá bola zriadená iba za účelom fakturácie,
bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný
konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť, nespolupráca, žiadni zamestnanci, ani majetok, hospodárske

výsledky vykázané samotnou spoločnosťou preukazujú nereálnu, resp. nepravdivo vykazovanú
podnikateľskú činnosť). Spoločnosť UREN s.r.o. mala nakúpiť služby – prenájom pretekárskeho vozidla
spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených
cenách, ktoré následne prefakturovala spoločnosti Bon Group s.r.o. Zakladateľkou a konateľkou
spoločnosti bola P. Q.. Konateľka G. H. neobjasnila okolnosti obchodného vzťahu s jej dodávateľmi a

odberateľmi, neposkytla potrebné informácie k preverovaným obchodom. Daň z fakturovaných plnení
prespoločnosťBonGroups.r.o.neboladoštátnehorozpočtuodvedená,nakoľkospoločnosťURENs.r.o.
si svoje vlastné vysoké daňové povinnosti účelovo ponižovala deklarovanými nákupmi od dodávateľov
Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o., ktoré však voči spoločnosti UREN s.r.o. predaje vôbec nedeklarujú, resp.
vôbec si neplnia svoje daňové povinnosti na DPH – nepodávajú ani daňové priznania, ani kontrolné

výkazyDPH,resp.daňuplatnenáspoločnosťouBonGroups.r.o.neboladoštátnehorozpočtuodvedená.

21)SpoločnosťBonGroups.r.o.bolaobchodnáspoločnosť,ktoráekonomickyviedlačinnosťšportového
klubu LAMA RACING v roku 2020. Zakladateľkou a konateľkou bola P. Q.. Hlavným a jediným
príjmom tejto spoločnosti boli príjmy za predaj reklamy od reklamných partnerov teamu LAMA RACING.

Spoločnosť dodala služby – propagáciu spoločností svojim obchodným partnerom, teda aj žalobcovi v
ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách. Služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu
so službami súvisiacim s týmto prenájmom nakúpila od svojho dominantného dodávateľa UREN s.r.o.
v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách, v porovnaní s mnohonásobne nižšími cenami,
za ktoré reálne poskytol tieto služby majiteľ pretekárskeho vozidla.

22) Vyhodnotením všetkých zistení a analýzou súvislostí správca dane zistil, že DPH v celkovej
výške 12.000,- Eur odpočítaná žalobcom v zdaňovacom období marec 2021 nebola účastníkmi
posudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená.

23) Správca dane zistil nesúlad dodávateľsko-odberateľských vzťahov deklarovaných cez podané
kontrolné výkazy DPH, a tiež získal vyššie uvedené relevantné dôkazy preukazujúce, že spoločnosti
Pemata s.r.o., UREN s.r.o. a Bon Group s.r.o. vykazovali nepravdivé hodnoty deklarovaných nákupov.
Vo vzájomnej súvislosti je tak oprávnené pochybovať o hodnotách predávaných reklamných služiebdeklarovaných dodávateľom Bon Group s.r.o. aj v zdaňovacom období marec 2021. Koneční odberatelia
dodávateľa Bon Group s.r.o., teda aj žalobca neboli dostatočne obozretný, keď boli ochotní nakúpiť
reklamné služby od spoločnosti Bon Group s.r.o. za neprimerané vysoké protihodnoty nezodpovedajúce

reálnej hodnote nakúpených reklamných služieb.

24) Za ďalší znak dostatočne neobozretného správania sa žalobcu správca dane považoval skutočnosť,
žezaúčelomspoluprácežalobcaoslovilspoločnosťKALENAs.r.o.,konateľomktorejjeB.C. (zakladateľ
a pretekár teamu LAMA RACING). Aj napriek tomu bol žalobca ochotný nakupovať reklamné služby od

úplne inej spoločnosti, a to spoločnosti Bon Group s.r.o. v marci 2021 za sumu 72.000,- Eur (za rok 2020
nakúpil žalobca reklamné služby od spoločnosti Bon Group s.r.o. vo výške 624.000,- Eur).

25) Na základe týchto skutočností je v zmysle vyhodnotenia správcu dane relevantné vyvodiť záver,
že žalobca, ktorý bol ochotný nakúpiť od dodávateľa Bon Group s.r.o. služby za ceny nezobrazujúce
skutočné hodnoty poskytovaných služieb, tak potom mal alebo mohol vedieť, že by sa svojimi nákupmi

od dodávateľa Bon Group s.r.o. mohol zúčastniť na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo
vzťahu k DPH. Cena, ktorá bola preukázateľne nadhodnotená, môže byť indikátorom podvodu na
DPH v obchodnom reťazci. S uvedenými skutočnosťami zistenými v priebehu ďalšieho konania
vykonávaného za zdaňovacie obdobie marec 2021, správca dane oboznámil žalobcu písomnosťou č.
10199585212023 zo dňa 07.08.2023, ku ktorej sa žalobca vyjadril podaním doručeným dňa 30.08.2023.

Vyjadrenia žalobcu, ako aj stanoviská správcu dane k nim, sú obsiahnuté na stranách 24 až 33
prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorých správca dane aplikovaním tzv. Axel Kittel testu posúdil
podvodné konanie v zistenom obchodnom reťazci. Po vyhodnotení všetkých dôkazov získaných v
daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní a v ďalšom konaní, správca dane neuznal žalobcovi nárok na
odpočítanie DPH vo výške 12.000,- Eur, uplatnený z faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group

s.r.o. z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

26) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100829403/2024 zo dňa 08.03.2024 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. 102252730/2023 zo dňa 06.09.2023 potvrdil.
Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutiasprávcudaneapooboznámenísasobsahompripojenéhospisovéhomateriálukonštatoval,
že správca dane postupoval v danom prípade v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď

neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od spoločnosti Bon Group, s.r.o.
vzhľadom k tomu, že zistené objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a
jeho priamym dodávateľom vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie
a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom. Žalovaný poukázal
na to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo išlo v uvedenom

prípade o podvodné konanie a v čom spočívalo, ako aj poukázal na zistené objektívne okolnosti v
súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, na základe ktorých žalovaný konštatoval, že žalobca
nepostupoval v posudzovanom prípade dostatočne obozretne a neprijal také opatrenia, ktorými by
zabránil svojej hoc nevedomej účasti na zistenom podvodnom konaní. Žalobca sa v dôsledku svojej
neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie podľa názoru žalovaného dostal do podvodného

obchodného reťazca.

27) Žalovaný poukázal na to, že predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, predložené doklady však ešte
nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek

doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové
doklady tak musia byť odrazom reálneho plnenia.

28) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť
priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou zúčastní

naplnení,ktoréjesúčasťoupodvoduvovzťahukDPH,atoajvtedy,akdotknutéplneniespĺňaobjektívne
kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a služby platiteľom dane a hospodárska činnosť.
Judikatúra Súdneho dvora EÚ používa pojem daňový podvod na označenie situácie, keď jeden z
účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosťa neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré
je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko uskutočnené operácie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Najvyšší správny

súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sfk/l3l/2022 zo dňa 21.17.2023 uvádza, že podvodom na účely daňového
konania možno rozumieť zavinené ,,protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v
omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní,
čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku
škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod“.

29) Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 6. júla 2006 spojené veci C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta
Recycling SPRL vyplýva, že ak daňový úrad konštatuje, že právo na odpočet bolo uplatnené podvodne,
je povinný žiadať s retroaktívnym účinkom vrátenie odpočítaných súm (rozsudok zo 14. februára 1985,
Rompelman, 268/83, Zb. s.655, bod 24 z 29. februára 1996, INZO, C-110/94 Zb. s. I-857, bod 24) a
vnútroštátnemu sudcovi prislúcha možnosť odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ je s ohľadom

na objektívne dôkazy preukázané, že právo je uplatňované podvodne (C-440/04, bod 55). Rovnako
platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to
bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie (C-440/04,bod 56).

30) Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu
podvodu na DPH (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí
nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň

musí posúdiť, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré od neho je možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due deligence vedomostný test
konkrétneho subjektu).

31) Od daňového subjektu možno spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných

partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je
základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňajednotlivédefiničnéznakypojmupodnikanie,aleajvedomosťosubjektoch,vspoluprácisktorými
tak činí. Za stavu, že daňový subjekt podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať,

musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

32) Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od spoločnosti Bon
Group, s.r.o., vzhľadom k tomu, že zistené objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi daňovým

subjektom a jeho priamym dodávateľom, vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné
transakcie a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom. Správca dane
v napadnutom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo išlo v uvedenom prípade o podvodné konanie a v
čom spočívalo, ako aj poukázal na zistené objektívne okolnosti v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými
obchodmi, na základe ktorých je možné konštatovať, že daňový subjekt nepostupoval v posudzovanom

prípade dostatočne obozretne a neprijal také opatrenia, ktorými by zabránil svojej hoc nevedomej
účasti na zistenom podvodnom konaní. Žalobca sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti
a zanedbania prevencie dostal do podvodného obchodného reťazca, inými slovami, ak by žalobca
postupoval náležite, tak pri zistenom skutkovom stave mal a mohol vedieť, že môže participovať na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

33) K námietke žalobcu, že správca dane svoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti,
že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, čo považoval žalobca za
nesprávne, s tým, že správca dane vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ nesprávne posúdil
skutkový stav, v kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný uviedol, že nadhodnotená cena na ktorú

správca dane správne poukázal, nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane,
avšak v prípade podvodného konania, môže vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi
okolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti. Významnouskutočnosťou pritom je, že daň z takto umelo nadhodnotenej ceny nebola v tomto prípade reálne do
štátneho rozpočtu odvedená.

34) K námietke žalobcu, že ho správca dane neoboznámil pred samotným rozhodnutím s právnou
kvalifikáciou ,,daňového podvodu“, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Z predmetného oboznámenia
je totiž zrejmé, na základe akého právneho posúdenia a z akého dôvodu nemôže byť žalobcovi uznaný
nárokovaný odpočet dane. Správca dane oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania v
ďalšom konaní, ako aj o tej skutočnosti, že v deklarovanom reťazci vznikol daňový únik, že tento únik

bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné obchody prijaté žalobcom boli s týmto
podvodom na DPH spojené a tiež, že správca dane zistil objektívne okolnosti preukazujúce, že žalobca
mal alebo mohol vedieť, že prijatím týchto plnení sa zúčastní na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti
na podvode na DPH. Žalobca sa k oboznámeniu správcu dane vyjadril dňa 30.08.2023, preto neboli
dôvodnéaninámietkyžalobcu,žemusprávcadaneneumožnilvyjadriťsakpodkladomrozhodujúcimpre

vydanie rozhodnutia, k spôsobu získania týchto podkladov, resp. že mu nedal možnosť, aby obhajoval
svoje práva a záujmy a uplatnil svoje návrhy. Žalobca v reakcii na oboznámenie však nesmeroval svoje
vyjadrenia k zistenému podvodnému konaniu, ale skôr k procesnému postupu správcu dane, ktorý
namietal.

35) Pokiaľ ide o štvrtú podmienku tzv. Axel Kittel testu, a teda úmysel alebo nedbanlivosť daňového
subjektu, v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, má daňový subjekt právo sa z daňového
podvodu ,,vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže dostatočnú obozretnosť a
dobromyseľnosť.Lustráciouadministratívnehospisužalovanýkonštatoval,žezistil,ženielennazáklade
oboznámenia umožnil správca dane žalobcovi vyviniť sa z jeho účasti na podvodnom konaní, ale aj na

základe výzvy č. 102833838/2022 zo dňa 19.10.2022. Žalobca však ani na základe výzvy, ani na základe
predmetného oboznámenia, v ktorom ho správca dane informoval o zistenom podvodnom konaní,
nevyužil svoje právo a nesnažil sa vyviniť z účasti na daňovom podvode preukázaním dostatočnej
obozretnosti a dobromyseľnosti, aby nestratil nárok na odpočítanie dane.

36) Žalobca podľa presvedčenia žalovaného počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania nepreukázal, že vykonal čo i len základné úkony smerujúce k prevereniu svojho obchodného
partnera, resp. spoločnosti KALENA s.r.o., s ktorou ako prvou ohľadne zabezpečenia služieb propagácie
spoločnostinamotoristickýchpodujatiachkomunikoval,čisipreverovalosobyvystupujúcevmenetýchto
spoločností, aby sa tak vyhol účasti na podvodnom konaní.

37) Žalovaný mal za to, že postup žalobcu, ktorý pristúpil na obchodnú spoluprácu s pre neho
neznámym dodávateľom v takých hodnotách ako v posudzovanom prípade, sa javí ako značne rizikový,
nezodpovednýavrozporesracionálnympodnikateľskýmsprávaním.Takétokonaniedaňovéhosubjektu
nezodpovedá konaniu starostlivého hospodára, ani obozretnému prístupu k výberu obchodných

partnerov, ani potrebnej opatrnosti, ktorú možno od daňového subjektu ako podnikateľa očakávať,
aby sa vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v súvislostí s fungovaním systému
DPH. Daňový subjekt sa sám vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca
podvodných plnení. Žalovaný nespochybnil právo žalobcu napriek uvedeným okolnostiam uzavrieť
obchodný vzťah s dodávateľom. Ak však podnikateľský subjekt, aj za takýchto podmienok a bez ďalších

relevantných opatrení uskutoční obchodnú transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže
byť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie
dane z uskutočneného obchodu, ako k tomu došlo aj v posudzovanom prípade. Správcom dane zistené
objektívne okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé
vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom. Je potrebné pritom dodať, že ide o okolnosti, ktoré nastali priamo v
dispozičnej sfére žalobcu a ide o skutočnosti, o ktorých mal a mohol vedieť.

38) Za neopodstatnenú považoval žalovaný tiež námietku žalobcu v zmysle ktorej, ak aj došlo k
daňovémupodvoduusubdodávateľov,nemáto,,bezďalšieho“zanásledokupretieprávanaodpočítanie

dane u žalobcu (keďže plnenie preukázal dokladmi a použil ho na ďalšie zdaniteľné plnenia). V kontexte
tejto žalobnej námietky žalovaný poukázal na to, že v posudzovanom prípade správca dane zistil
existujúce objektívne okolnosti, ktoré boli dostatočné pre prijatie záveru, že žalobca mal nadobudnúť
podozrenie a v reakcii naň mal prijať dostatočné preventívne opatrenia, aby sa účasti na podvodnomkonanívyhol.Vzhľadomktomu,žežalobcabolktýmtoobjektívnymokolnostiamneúčastnýadostatočné
preventívne opatrenia neprijal, možno hovoriť o jeho značnej nedbalosti pri výbere svojich obchodných
parterov, dôsledkom ktorej je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ potom odopretie nároku na

odpočítanie dane.

39) Takisto námietku žalobcu, že správca dane nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tzv. ,,podvodným
konaním“ jeho dodávateľa a reálne uskutočneným zdaniteľným plnením medzi žalobcom a jeho
dodávateľom (s tým, že žalobca objektívne v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia nemal a ani

nemohol mať žiadne znalosti o prípadnom protiprávnom správaní subdodávateľov), žalovaný vyhodnotil
ako nedôvodnú. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR
zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 4 Afs 104/2018, ako aj sp. zn. 9 Afs 69/2019 zo dňa 27.06.2019.

40) V súvislosti s vyjadrením svedka p. D., žalovaný konštatoval, že pokiaľ aj tento svedok uviedol, že o
podvodnom konaní v obchodnom reťazci nevedel, toto jeho tvrdenie nevylučuje správcom dane prijatý

záver, že žalobca (nárokujúci si odpočítanie dane) o podvodnom konaní vedieť mal, resp. mohol, keby
si počínal obozretne a prijal dôsledné kontrolné opatrenia na zamedzenie jeho účasti na podvodnom
konaní.

41) Pokiaľ žalobca namietal, že úlohou správcu dane bolo preukázať kto, akým spôsobom a za akým

účelom vytvoril „účelový vykonštruovaný reťazec“, i túto námietku považoval žalovaný za nedôvodnú.
Správca dane nevykonával kontrolu celého dodávateľského reťazca, aby mohol prijať k týmto otázkam
jednoznačnú odpoveď, ale predmetom kontroly bolo len plnenie prijaté žalobcom na kontrolovanom
stupni obchodu. Žalovaný mal za to, že povinnosťou správcu dane bolo posúdiť podvodné konanie
v zistenom obchodnom reťazci aplikovaním tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na

posúdenie účasti na daňovom podvode, čo správca dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj
urobil.

42) Žalovaný považoval námietky žalobcu, ktorými namietal vykonávanie dokazovania správcom dane
vo vyrubovacom konaní, ako aj postup žalovaného, ktorý ho doplnením dokazovania zaviazal, za

neopodstatnené. Argumentoval tým, že Daňový poriadok nevylučuje vykonanie ďalšieho dokazovania
vo vyrubovacom konaní, a to najmä v prípade, ak sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu, príp. v
podanom odvolaní vyjadril nesúhlasné stanovisko s vykonaným dokazovaním a závermi správcu dane.
V posudzovanom prípade sám žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správcom
dane, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne právne posúdenie, nedostatočne a neúplne

zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu, ako aj, že nazhromaždené dôkazy
neposkytujú dostatočný podklad pre prijatie záverov správcu dane, pričom napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za predčasne vydané, berúc do úvahy obsah administratívneho spisu. Žalobca
poukázal na tú skutočnosť, že správca dane je povinný zistiť skutočnosti objektívne, čo možno
najúplnejšie, pričom je povinný prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyjde najavo. Tiež mal za to, že

celkové objektívne vyhodnotenie samotných realizácií dodávok služieb spolu s posúdením vynaloženia
dostatočnej odbornej starostlivosti pri realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení s dopadom na
konečné vyhodnotenie splnenia všetkých podmienok na uplatnenie odpočítania dane, je možné až po
odstránení všetkých hmotnoprávnych a procesných pochybení na strane správcu dane a následného
objektívneho vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V danom

prípade tak zo samotných námietok žalobcu vyplynula potreba doplnenia dokazovania v ďalšom konaní.

43) V ďalšom konaní správca dane doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu a
vydal nové rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že po doplnení dokazovania a vyhodnotení
dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prekvalifikoval svoj pôvodne prijatý záver o porušení

hmotnoprávnych podmienok žalobcom na daňový podvod v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Žalovaný zastáva názor, že správca dane vykonaním doplneného dokazovania nepoškodil žalobcu
na jeho právach, práve naopak, dokazovanie vo vyrubovacom konaní bolo vykonané v záujme
zabezpečenia práv žalobcu, za účelom správneho a objektívneho rozhodnutia o jeho právach a
povinnostiach, prihliadnuc na námietky žalobcu, pričom výsledok doplneného dokazovania mohol

svedčiť tak v jeho prospech, ako aj v jeho neprospech. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné
uviesť, že v tomto prípade správca dane v ďalšom konaní nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ale
dôkazné bremeno prevzal správca dane na seba, keďže sám vlastnou aktívnou vyhľadávacou činnosťou
zabezpečoval dôkazy na podporu svojich tvrdení a záverov.44) Námietku žalobcu v rámci ktorej poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.októbra 2016, týkajúceho sa výkonu daňovej kontroly dlhšie

ako zákon dovoľuje, vykonávania úkonov správcom dane počas prerušenia daňovej kontroly a s tým
spojené zaťažovanie daňového subjektu a obmedzovanie ho na jeho slobode a základných právach,
žalovaný vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú. Daňová kontrola bola vykonávaná v zákonnej lehote
jedného roka. Správcom dane bolo prerušené len ďalšie konanie, pričom v čase jeho prerušenia správca
dane nevykonával žiadne úkony. Daňová kontrola, vyrubovacie konanie a následne aj ďalšie konanie

tak boli správcom dane vykonané v súlade s Daňovým poriadkom.

45) Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a spisového materiálu v súlade s § 74
ods. 2 Daňového poriadku konštatoval, že správca dane dospel k záverom uvedeným v prvostupňovom
rozhodnutí na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane svojím konaním
nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne

záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), dodržal zásadu objektívnej pravdy, keď
zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a
účastníkov konania, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie
presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo. Pri rozhodovaní sa riadil právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí
zo dňa 25.08.2022, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Zároveň uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil.Priposudzovaníopodstatnenostižalobcomnárokovanéhoodpočítaniadanevychádzalnielen
z vnútroštátnych zákonov, ale aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, pričom preukázal, že žalobca mal,

resp. mohol vedieť, že sa vyššie uvedenými obchodmi podieľa na podvode v oblasti DPH. Žalovaný
sa preto stotožnil s posúdením správcu dane, ktorý preukázal, že predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ boli v danej veci splnené.

Správna žaloba – žalobné body

46) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 6 zákona
č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejajlen„SSP“)vspojenís §191anasl.SSPpreskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu

dane sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:
- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
191 ods. 1 písm. c) SSP),
- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191
ods. 1 písm. d) SSP),

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e) SSP) a
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

47) Žalobca úvodom správnej žaloby považoval za potrebné zdôrazniť, že daňové konanie je ovládané
zásadou materiálnej pravdy. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom konaní, ako aj v
odvolacomkonaníjedaťodpoveďnaťažiskovéargumentyarelevantnénámietkyúčastníkakonania,ato
prostredníctvomodôvodeniarozhodnutia,kdesasprávnyorgánvysporiadalsjednotlivýmiargumentmia
tvrdeniami účastníka konania. (Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 106/2019 zo dňa 06.06.2019).

Žalobca zdôraznil, že tieto atribúty v žiadnom prípade nespĺňa napadnuté rozhodnutie a zdôraznil,
vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia, že žalovaný nezvládol svoju zákonnú úlohu a
nedal odpoveď na ťažiskové argumenty a relevantné námietky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa
30.03.2016, z ktorého vyplýva, že: „V tomto smere sa však senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym

záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí, že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdenia
dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie zo zjavnej
nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a naopak, ďalej by rozvinul ahodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli podstatné, vtedy by bol
nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“

48) V procese dokazovania je správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu,
v posudzovanom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však správca dane podľa žalobcu
neoveril dostatočne a úplne všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií,
nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo
spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosť.

49) Žalobca považoval za podstatné dať do pozornosti skutočnosti a žalobcove vyjadrenia, s ktorými
sa správca dane a žalovaný buď účelovo, alebo vôbec nevysporiadali. Žalobca mal na mysli najmä
vyjadrenia a argumentáciu, ktorú poskytol správcovi dane vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
29.08.2023, ktorou žalobca reagoval na Oboznámeniu správcu dane so skutočnosťami zistenými v
priebehuvyrubovaciehokonaniač.101995852/2023zodňa07.08.2023(ďalejajako„Oboznámenie“)za

zdaňovacie obdobie marec 2021. Žalobca vo svojom vyjadrení zdôraznil a poukázal na závery správcu
dane uvedené v Protokole zo dňa 16.11.2021, na podklade ktorých správca dane založil odmietnutie
práva na odpočítanie dane, ktoré sú podľa názoru žalobcu diametrálne odlišné naproti dôvodom, ktoré
správca dane uvádza v Oboznámení, teda ide najmä o podstatný rozdiely v skutkových zisteniach,
dôkazoch a následnom právnom posúdení.

50) Rovnako žalobca upriamil pozornosť na to, že na správcu dane ako subjekt vykonávajúci verejnú
moc v oblasti správy daní, sa primárne vzťahuje zásada zákonnosti, ktorá je nesporne najvýznamnejšou
zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1
Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na zákonný

postup daňových orgánov pri správe daní je chránený Ústavou Slovenskej republiky a v prípade zistenia,
že daňový orgán nekoná v súlade so zákonom, resp. koná nad jeho rámec, dochádza k porušeniu
subjektívneho práva daňového subjektu na zákonný postup daňových orgánov.

51) S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že vytýkané procesné a hmotnoprávne pochybenia

správcu dane, ktorých sa dopustil v procese daňovej kontroly, nie je už možné odstrániť a zhojiť v
prebiehajúcom vyrubovacom konaní, pretože sa tieto procesné a hmotnoprávne pochybenia týkajú
daňovej kontroly, ktorá už bola ukončená a vyrubovacie konanie neslúži na konvalidáciu a zhojenie
nezákonného konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly. V tejto súvislosti zdôraznil, že účel
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú

skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a
oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne
odstraňuje, potom správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo
nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly
je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. Naproti tomu, v

rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom
vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by
nemalovýznamaničasovéohraničeniedĺžkydaňovejkontroly,pričomvrámcivyrubovaciehokonaniaby
sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového
subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v

určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24.
februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky 2/2022 pod č. 18/2022).

52) Žalobca má za to, že správca dane vo vyrubovacom konaní nemá zákonné oprávnenie vykonávať
nové dokazovanie, na to je určená daňová kontrola, v rámci ktorej sa primárne zisťujú a preverujú
skutočnosti potrebné na správne určenie dane a správca dane vyhodnocuje predložené doklady, teda
vykonáva dokazovanie. Z uvedeného je preto zjavné, že vyrubovacie konanie neslúži na ďalšie nové
dokazovanie, inak by sa potieral význam daňovej kontroly a nezákonne by sa takýmto obchádzaním

zákona predlžovala kontrolná aktivita a činnosť správu dane, čím by sa nad rámec určený zákonom
nenáležite zasahovalo do práv daňového subjektu, ktorý je týmto spôsobom naďalej zaťažovaný
kontrolnými aktivitami správcu dane. Žalobca je toho názoru, že opakované vykonávanie vyrubovacích
konaní správcom dane po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím orgánom, v zásade naďalej zaťažujedaňovýsubjekttakakoprivýkonedaňovejkontroly,defactojetýmtospôsobompredlženývýkondaňovej
kontroly prenesením úkonov správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré by inak patrili výlučne do
procesu daňovej kontroly.

53) Žalobca mal za to, že ani odvolací orgán, teda žalovaný nedisponuje právnym základom, aby
svoje záväzné pokyny voči správcovi dane smeroval nad rámec zákona, kedy odvolací orgán zaviaže
v rámci vyrubovacieho konania vykonať správcovi dane ďalšie rozsiahle dokazovanie, tak ako to je
v posudzovanom prípade. Vychádzajúc z podanej argumentácie ako aj z uvedenej judikatúry NSS

SR a judikatúry Ústavného súdu SR, takéto pokyny odvolacieho orgánu, teda žalovaného, sú v
rozpore so zákonom, jeho účelom a zmyslom. Ďalšie nové dokazovanie vykonávané správcom dane vo
vyrubovacomkonaníjeneprípustnéanenáležité,atoajzdôvoduintenzityvykonávanýchúkonovsprávu
dane ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry daňového subjektu tvorenej jeho základnými
právami a slobodami, pričom tieto úkony v rámci dokazovania vo vyrubovacom konaní svojou podstatou
daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Podľa názoru

žalobcu ani odvolací orgán nedisponuje právnym základom, aby svoje záväzné pokyny voči správcovi
dane smeroval nad rámec zákona, kedy zaviaže v rámci vyrubovacieho konania vykonať správcovi dane
ďalšie rozsiahle dokazovanie, tak ako to je aj v posudzovanom prípade. Takéto pokyny žalovaného, sú
v rozpore so zákonom, jeho účelom a zmyslom.

54) V ďalšom texte správnej žaloby žalobca konštatoval, že správca dane a žalovaný sa neriadili
zásadou, že svoje závery musia dôsledne odôvodniť a vyhodnotiť, pričom správca dane je povinný,
v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku a zásad daňového konania dať možnosť sa
daňovému subjektu vyjadriť k podkladom rozhodujúcim pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu zistenia
týchto podkladov, resp. dať možnosť daňovému subjektu, aby inak obhajoval svoje práva a záujmy

alebo uplatnil svoje návrhy. V posudzovanom prípade vo vzťahu k časti napadnutého rozhodnutia o
účasti žalobcu na daňovom podvode, tieto práva správca dane žalobcovi odňal, preto je len logické,
že v napadnutom rozhodnutí v tomto smere absentuje vysporiadanie sa správcu dane s návrhmi a
námietkami daňového subjektu k údajnej účasti žalobcu na daňovom podvode, čím zaťažil správca
dane napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti z dôvodu absencie týchto skutočností v napadnutom

rozhodnutí a z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu.

55) V napadnutom rozhodnutí podľa presvedčenia žalobcu absentuje aj explicitne uvedená a na
základe dôkazov objektívne zadefinovaná a preukázaná vedomú účasť žalobcu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zásade opakovane uvádza,

len konštatáciu o tom, že daňový subjekt „mal a mohol vedieť“, že sa svojimi nákupmi zúčastňuje
na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH, príkladmo žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uvádza svoje závery, ktoré v zásade len naznačujú podozrenia o tzv. „nedbanlivom počínaní“ žalobcu.
V Kontexte uvedeného žalobca až v správnej žalobe zdôraznil, že s obchodným partnerom Bon Group
s.r.o. obchodoval dlhodobo pred posudzovaným zdaniteľným obdobím (marec 2021), a to minimálne

už od obdobia júl 2020 a v čase prijatých zdaniteľných plnení, ako aj v predchádzajúcom období,
nikdy nemal ani len náznak, pochybnosť alebo dojem, že by zdaniteľné plnenia prijaté od uvedeného
dodávateľa mali byť poznačené daňovým podvodom. Uvedené je umocnené aj zisteniami samotného
správcu dane, ktorý v protokoloch z daňových kontrol vo vzťahu k väčšine kontrolovaných zdaňovacích
období taktiež nekonštatoval a nezistil skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali, resp. preukazovali, že

by sa žalobca vedome, alebo nevedome zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených daňovým
podvodom. S dodávateľom Bon Group s.r.o. mal žalobca v rámci obchodnej spolupráce veľmi
dobré a korektné obchodné vzťahy, uvedený dodávateľ pristupoval v rámci spolupráce zodpovedne
a spoľahlivo, dodávateľské úlohy splnil vždy včas a v požadovanej kvalite, pričom spolupráca s
uvedeným dodávateľom bola začatá aj z dôvodu veľmi dobrých referencií a na odporúčanie špičkového

automobilovéhopretekárap.B.C.,ktorýpredvstupomdoobchodnéhovzťahusuvedenýmdodávateľom
potvrdil daňovému subjektu dodávateľovu spoľahlivosť, bezproblémovosť a jeho goodwill. Daňový
subjekt si pred vstupom do obchodného vzťahu mimo iné preveril dodávateľa aj z verejne dostupných
zdrojov a databáz (príkladmo L., A., financnasprava.sk, a iné), pričom z uvedených databáz sa v tom
čase dodávateľ Bon Group s.r.o. javil ako spoločnosť, u ktorej sa neprejavujú žiadne pochybnosti, bol

dôveryhodný, mal na základe referencií primeraný a zodpovedajúci goodwill, nemal podlžnosti voči štátu
alebo dodávateľom. S dodávateľom Bon Group s.r.o. daňový subjekt spolupracoval v zásade dlhodobo,
pričom uvedená spolupráca daňovému subjektu z pohľadu obchodných aktivít veľmi prospela, či už s
ohľadom na nárast zamestnancov, vizibility, alebo nových pracovných a obchodných príležitostí. Týmtožalobca poukázal na to, že preukázateľne konal v dobrej viere a učinil všetky preventívne kroky, ktoré je
od neho rozumné a spravodlivé očakávať v rámci preverenia si obchodného partnera Bon Group s.r.o.,
preto nemôžu obstáť tvrdenia uvedené žalovaným v napadnutom rozhodnutí.

56) Žalobca ďalej poukázal i na účelové spochybnenie svedka p. D., s ktorým nesúhlasí. Je pravdou,
že jeho odpovede boli stručné, ale za to jasne a zrozumiteľne formulované, a ďalej je podstatné to,
že správca dane podľa žalobcu zrejme účelovo neuviedol v rozhodnutí podstatné tvrdenie vo výpovedi
svedka p. D. vo vzťahu k tvrdeniu o účasti žalobcu na daňovom podvode. Svedok totiž na otázku

splnomocneného právneho zástupcu pri ostatnom výsluchu zo dňa 22.11.2022, či v čase, kedy sa
realizovali zdaniteľné plnenia vedel, alebo mohol vedieť, že by mohli byť ním prijaté a následne dodané
zdaniteľnéplneniavovzťahukspoločnostižalobcupoznačenédaňovýmpodvodomalebozneužívajúcim
konaním odpovedal, že nie. Z uvedeného podľa vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva jediný logický
záver, že pokiaľ ani svedok (konateľ dodávateľa žalobcu) nemohol a nevedel o údajnom daňovom
podvode, tak ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť a ani v skutočnosti nevedel.

Toto však správca dane akosi opomenul v napadnutom rozhodnutí vyhodnotiť.

57)Žalobcazdôraznil,ževposudzovanomprípadebolzaťaženýdôkaznýmbremenomsamotnýsprávca
dane, ktorého povinnosťou bolo objektívne preukázať, že žalobca sa priamo podieľal, resp. vedel alebo
mal a mohol vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa

alebo iného subjektu v reťazci dodaní, pričom podľa názoru žalobcu správca dane svoje dôkazné
bremeno s určitosťou neuniesol, nakoľko samotný žalovaný konštatoval iba to, že zistené skutočnosti
vzbudzujú pochybnosti, resp. vyvolávajú podozrenia, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom.

58) V tejto súvislosti a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, na základe ktorých správca dane nepriznal

žalobcovi právo na odpočítanie dane žalobca považoval za potrebné predovšetkým poukázať na
skutočnosť, že podľa kasačného súdu (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna
2023, bod 51) vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového
subjektu na ňom, resp. zneužívajúcim konaním (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20

zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočítanie dane možno odmietnuť
priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže
(je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala

a mohla vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa
alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021). Rozlíšenie jednotlivých inštitútov, brániacich priznaniu nároku na odpočítanie dane
nie je samoúčelné, nakoľko ide o zásadne odlišné prípady, pri ktorých je daný rozličný obsah a rozsah
dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. Od ich jasnej a zrozumiteľnej kvalifikácie sa

tak odvíja obsah skutočností, ktoré je nutné v daňovom konaní preukazovať. Zatiaľ čo dôkazné bremeno
na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt,
resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemies.
r.o., C-154/20 zo dňa 9.decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu, resp.
zneužívajúceho konania, je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu

takéhoto konania musí dostatočne preukázať, a to inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD
EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19
zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Samozrejme, že daňový subjekt je aj v prípade preukazovania
daňového podvodu oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie,
že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o tom nevedel (ide o

tzv. vyvinenie). Predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho právom, nie povinnosťou. Tu
považoval žalobca za zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom
podvode zaťažuje správcu dane. Žalobca má za preukázané, že vo vzťahu k svojmu dodávateľovi konal
v dobrej viere, s potrebnou a primeranou obozretnosťou a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho je možné
spravodlivo očakávať.

59) V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu tento zdôraznil, že pokiaľ na strane
žalobcových dodávateľových obchodných partneroch (tzv. subdodávateľov) došlo k nedovolenému
daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právona odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného dodávateľa doložil
hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z
tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú

dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle ustálenej
judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní.
Dôkazné bremeno, že žalobca vedel, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane
súsúčasťoudaňovéhopodvoduzostranysubjektovzúčastnenýchvdodávateľskomreťazci,jenastrane
orgánov daňovej správy (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna 2023, bod 47).

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, tento neobsahuje žiadny relevatný dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý preukázať, že žalobca sa vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní.

60) V súvislosti s potrebou preukázania „vedomej“ účasti, čo je potrebné chápať tak, že daňový subjekt
vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní žalobca poukázal aj na rozsudok NSS
SR sp. zn. 3Sfk/139/2022 zo dňa 28. augusta 2023, konkrétne na bod 78.

61) Z vykonaných dôkazov a záverov správcu dane uvedených v jeho rozhodnutí a žalovaného v
napadnutomrozhodnutí,ktorývyslovillenpochybnostiapodozrenia,nemožnodôjsťobjektívnekzáveru,
že žalobca vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní. Žalobca nerozumie čo má on
osobne spoločné s tzv. účelovým dodávateľským reťazcom, pričom je preukázané, že so spoločnosťami,

ktoré sú uvedené na začiatku obchodného reťazca a s ich konaním, nemá žalobca nič spoločné.

62) V ďalšej časti správnej žaloba považoval žalobca za potrebné taktiež zdôrazniť, že zo záverov
správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že správca dane neakceptovateľne svoje
právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny

za dodané služby, pričom žalobca v prvostupňovom rozhodnutí uvedené názory správcu dane k otázke
ceny považuje za zjavne nesprávne domnienky a účelové tvrdenia.

63) Z viacerých konštatácií správcu dane, je možné podľa presvedčenia žalobcu vyvodiť neprípustnú
neobjektivitu, čo malo logicky negatívny vplyv na proces, druh, relevantnosť a rozsah zhromaždených

dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté nelogické závery. Žalobca považoval za dôležité
uviesť, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové okolnosti, preto takto nazhromaždené
dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane.

64) Žalobca okrem vyššie uvedeného upriamil pozornosť správneho súdu i na to, že hoci vo výroku

prvostupňového rozhodnutia bol správca dane povinný uviesť podľa 68 ods. 3 písm. d) Daňového
poriadku, ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodoval, teda prameň práva, v tomto
prípade ustanovenie konkrétneho právneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého správca dane
rozhodoval, vo výroku napadnutého rozhodnutia absentujú. Inak vyjadrené, je neakceptovateľné a
ústavne nekonformné, aby sa správca dane opakovane v napadnutom rozhodnutí odvolával na to,

že prameňom práva pri jeho rozhodovaní je právo Spoločenstva a vo výroku, ktorý je jadrom a
podstatou rozhodnutia, absentuje čo i len zmienka o konkrétnom právnom predpise Spoločenstva. Aj
uvedené skutočnosti len umocňujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov.

65) V ďalšom texte správnej žaloby považoval žalobca za potrebné dať do pozornosti aktuálnu judikatúru
SD EÚ, a to konkrétne rozsudok SD EÚ vo veci C-512/21 Aquila Part Prod Com SA proti Nemzeti Adó-
és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága, zo dňa 01.12.2022, ktorý poskytol výklad v rámci vykonávania
dokazovania daňového podvodu a definoval určité pravidlá pri preukázaní daňového podvodu. Žalobca
zdôraznil, že správca dane sa neriadil vo vyššie uvedenom rozhodnutí definovanými pravidlami.

Poukázal na to, že v právnom poriadku SR nie sú upravené pravidlá dokazovania daňových podvodov
a ani pojmové znaky tzv. daňového podvodu (pozn. žalobcu: Daňový poriadok definuje len tzv. zneužite
práva v § 3 ods. 6), táto právna úprava v právnom poriadku SR absentuje, preto správca dane, na
ktorého je prenesené dôkazné bremeno v rámci ktorého má preukazovať „subjektívne“ zavinenie (podľa
zásady bez zavinenia niet sankcie) daňových subjektov, sa logicky ocitá v situácii, kedy správca dane

nemá zákonnú kompetenciu a právomoc zákonom predvídateľným spôsobom preukazovať skutočnosti
podstatné vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu a vo vzťahu k preukázaniu naplnenia definičných
a pojmových znakov tzv. daňového podvodu. Vo vyššie uvedených súvislostiach žalobca dal správnemu
súdu do pozornosti rozsudok NSS SR sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, taktiež i NálezÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 540/2012, ktorý najmä prízvukuje, že je zásadné,
aby sa na zistený stav veci použila ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná
právnanormavrámciprávnehoporiadkuSR.Sdokazovanímvdaňovomkonaní,rozloženímdôkazného

bremena a s vyššie uvedenými skutočnosťami súvisia aj závery Ústavného súdu SR vyjadrené v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022-37.

66) Ďalej správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza definíciu „daňového podvodu“,
ktorá má podľa správcu dane vychádzať z ustálenej judikatúry ESD, no žalobca zdôrazňuje, že v

konečnom dôsledku správca dane neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétny rozsudok, ktorý
by obsahoval definíciu daňového podvodu. Zmätočnosť a vnútorná rozpornosť v právnom posúdení
správcu dane je podľa presvedčenia žalobcu umocnená najmä tým, že založil právne posúdenie
daňového podvodu na právnych záveroch NS SR (bez povšimnutia judikatúry ESD), teda rozsudku sp.
zn. lSžf/3l/2016, ktorý konštatuje, že „k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov
transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného

daňového zvýhodnenia.“ Správca dane sa vo vzťahu k definícii daňového podvodu opiera o vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSžf/3l/2016, ktoré je však už zjavne neaktuálne
a je prekonané aktuálne ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, príkladmo z rozsudku
uverejneného v zbierke (č. 1/2020) zjednocujúcich stanovísk NS SR pod č. R 4/2020.

67) Zo žalobcom uvedenej judikatúry a právnej argumentácie má jednoznačne vyplývať záver, že v
posudzovanom prípade nemôžu byť naplnené podmienky pre konštatáciu daňového podvodu, keďže
v posudzovaných zdaniteľných plneniach bola uskutočnená reálna hospodárska činnosť, teda bolo
preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služieb, teda k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi
žalobcom a dodávateľom, preto má žalobca za preukázané, že nedošlo k daňovému podvodu. Reálne

uskutočnenie zdaniteľného plnenia (dodanie služieb) v zásade aj správca dane potvrdil a má za
preukázané, nakoľko samotný správca dane konštatuje splnenie formálnych a materiálnych podmienok
pre účely splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

68) V nadväznosti na splnenie najmä materiálnych podmienok v súvislosti s uplatnením práva na

odpočítanie dane žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.05.2022, sp.
zn. 8Sžkf/75/2020. Taktiež vo vzťahu k splneniu najmä materiálnych podmienok v súvislosti s uplatnením
práva na odpočítanie dane žalobca poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 86/2022 zo
dňa 15.02.2022.

69) Žalobca je presvedčený, že splnil všetky podmienky oprávňujúce ho uplatniť si nárok na odpočet
dane z prijatého zdaniteľného plnenia. Žalobca nebol účastný, či už aktívne alebo pasívne žiadneho
daňového podvodu a splnil najmä materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane, a to
najmä (existenciu prijatého zdaniteľného plnenia; status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby; tovary, alebo
služby, na ktorých je založené právo na odpočítanie dane daňový subjekt následne použil na účely

svojich vlastných zdaniteľných plnení). Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd
rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie
konanie.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

70) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.10.2024 túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
V plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia č. 100829403/2024 zo dňa 08.03.2024. Mal za to, že žalovaný postupoval
v posudzovanom prípade v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane,

ktoré považoval za vydané na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu.
Po preskúmaní spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel žalovaný
k záveru, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli v súlade
s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Správca dane postupoval v súlade s judikatúrou
Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, dostatočne a úplne, resp. objektívne overil všetky

skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, zároveň hodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Oprávnenosť nároku na odpočítanie
dane z nákupu služieb prezentácie loga od spoločnosti Bon Group s.r.o. nepriznal správca dane z
dôvoduzisteniaobchodnéhoreťazcapoznačenéhopodvodomnaDPH,ktoréhosúčasťoubolajžalobca,ktorý vzhľadom na zistené objektívne okolnosti o predmetnom podvodnom konaní mal, resp. mohol
vedieť, keby bol prijal dostatočné preventívne opatrenia, resp. pristupoval k obchodnej spolupráci s
dodávateľom Bon Group s.r.o. obozretne, čo správca dane aj preukázal. Námietky žalobcu obsiahnuté

v odvolaní nezakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

71) Žalobca v podanej žalobe namietal v značnej miere skutočnosti, ku ktorým sa žalovaný už
dostatočne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Námietka žalobcu, že žalovaný nezodpovedal v

napadnutom rozhodnutí ťažiskové argumenty a relevantné námietky daňového subjektu, je preto
nedôvodná. Neopodstatnené sú tiež námietky žalobcu, v zmysle ktorých tvrdí, že správca dane neoveril
všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, čo spôsobilo podľa jeho názoru
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia. V posudzovanom prípade zastáva žalovaný názor,
že správca dane v procese verifikovania tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval
objektívne skutočnosti osvedčujúce existenciu podvodného konania a účasť žalobcu na tomto konaní.

72) Čo sa týka preverenia obchodného partnera, považoval žalovaný v prvom rade za potrebné
vyzdvihnúť, že až v predmetnej žalobe žalobca tvrdil, že si dodávateľa Bon Group s.r.o. preveril,
dovtedy tak neučinil, a to napriek skutočnosti, že už na základe Výzvy č. 102833838/2022 zo dňa
19.10.2022 bol správcom dane vyzvaný, aby uviedol, aké opatrenia prijal v rámci obozretnosti, aby

sa presvedčil o tom, že predmetné nakupované transakcie nebudú spojené s podvodom na DPH a
akú vynaložil starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelov
jeho hospodárskej činnosti pri vstupovaní do obchodného vzťahu so spoločnosťou Bon Group s.r.o.
O zistenom podvodnom konaní bol navyše žalobca oboznámený písomnosťou č. 101995852/2023
zo dňa 07.08.2023. Žalobca však ani na základe predmetnej výzvy, ani na základe oboznámenia,

nepreukázal snahu vyviniť sa z účasti na daňovom podvode preukázaním dostatočnej obozretnosti a
dobromyseľnosti, aby nestratil nárok na odpočítanie dane. V posudzovanom prípade nevydal správca
dane „prekvapivé rozhodnutie“, ako sa to snaží naznačiť žalobca, vzhľadom k tomu, že správca dane
žalobcuoboznámilsvykonanýmdokazovaním,zistenýmskutkovýmstavom,akoajzáverom,kuktorému
na základe vykonaného dokazovania dospel, pričom poskytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa a

prípadné vyvinenie z účasti na zistenom podvodnom konaní na DPH, resp. preukázanie, že venoval
zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania
nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol.

73) K tvrdeniu žalobcu, že si preveril dodávateľa cez verejne dostupné registre žalovaný v prvom rade

uviedol, že toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, zároveň zastáva žalovaný názor, že
preverenie dodávateľa cez verejne dostupné registre je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti
a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania
v oblasti DPH, nemusia totiž vyvolať len záznamy vo verejných registroch (o to viac ak sa jedná o
novovzniknutú spoločnosť, ako tomu bolo v posudzovanom prípade), ale aj mimoriadne neobvyklé

obchodné podmienky, či okolnosti uskutočňovaného obchodu, napr. aj také okolnosti, o aké ide práve
v posudzovanej veci, ktoré správca dane správne vyhodnotil. Nie je úlohou správcu dane vymedzovať,
aké opatrenia mal žalobca prijať, aby sa podvodnému konaniu vyhol, s poukazom aj na rozsudky
z 21.06.2012 Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11 a rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult,
C-101/16, v zmysle ktorých určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade dôvodne požadovať

od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
uvedeného prípadu vo veci samej. V posudzovanom prípade zo skutočností zistených a preukázaných
správcom dane v daňovom konaní, nemožno tvrdiť, že žalobca postupoval v rámci preverovanej
obchodnej spolupráce s potrebnou podnikateľskou obozretnosťou. Žalobca neozrejmil a už vôbec

nepreukázal, že si nejakým spôsobom preveroval, kto reálne mu požadované plnenie poskytne, či
dodávateľ priamo alebo prostredníctvom subdodávateľov, nezaujímal sa o to, ako konkrétne sa má
dodávateľ podieľať na zabezpečení reklamy a v čom bude spočívať jeho pridaná hodnota pri dodaní
služby vzhľadom aj na jej cenu, neuviedol, či sa pýtal v danom čase svojho potenciálneho obchodného
partnera na jeho dodávateľov a na ich predchádzajúcu spoluprácu, či si preveril, či neobchoduje

dodávateľ s problematickými obchodnými partnermi, neuviedol, že by sa zaujímal o to, akým spôsobom
vykonával dodávateľ svoju činnosť v predchádzajúcom období, nepreukázal, že požadoval referencie
od jeho odberateľov, ani že si zisťoval aké má odporúčania a pod. Žalobca bol v danom prípade ochotný
pristúpiť na obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom v značnom rozsahu, napriek tomu, žesi nepreveril vo verejne prístupnom registri aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jeho
mene s inými spoločnosťami. Za neobvyklé v podnikateľskej praxi možno považovať uzatvorenie zmluvy
s obchodným partnerom neznámym v oblasti reklamy, bez existencie akejkoľvek sebareprezentačnej

stopy, keďže dodávateľ nemal funkčné webové stránky, prostredníctvom ktorých by ním poskytované
služby dostával do povedomia prípadných zákazníkov. Preverenie napr. uvedených skutočností mohlo
žalobcu naviesť k zvýšenej obozretnosti pri uzatváraní obchodu v takom cenovom rozsahu. Zároveň je
podľa názoru žalovaného potrebné uviesť, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla len v januári 2019 a
platiteľom DPH sa stala v marci roku 2019 a tak ju reálne nebolo možné hodnotiť z hľadiska spoľahlivosti

a možnej zadĺženosti. Z verejne dostupných zdrojov je navyše zrejmé, že s poločnosť Bon Group s.r.o.
vykázala za rok 2019 na dani z príjmov právnických osôb celkové výnosy len vo výške 1.400,- Eur,
nulové náklady na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Spoločnosť mala sídlo na
bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že u
žalobcu vykonal niekoľko daňových kontrol na DPH (za zdaňovacie obdobia júl 2020, september 2020
až december 2020, marec 2021 a jún 2021), v rámci ktorých zistil, že žalobca bol ochotný zaplatiť za

propagáciu loga spoločnosti na pretekárskych automobiloch na základe faktúr od spoločnosti Bon Group
s.r.o. v roku 2020 sumu vo výške 624.000,- Eur. I keď žalobca tvrdí, že obchodoval s dodávateľom
dlhodobo, zo zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca podnikol prvé kroky za účelom prezentácie
loga jeho spoločnosti na závodnom automobile teamu LAMA RACING až v mesiaci január 2020, kedy
komunikoval e-mailom ešte len so spoločnosťou KALENA s.r.o. Kedy však a akým spôsobom nadviazal

obchodnú spoluprácu v predmetnej veci so spoločnosťou Bon Group, s.r.o., žalobca neozrejmil. Avšak
k prvému plneniu zo strany spoločnosti Bon Group s.r.o. (nie KALENA s.r.o., ktorú v tejto veci oslovil)
malo dôjsť v mesiaci júl 2020 a tak nemožno podľa názoru žalovaného hovoriť o dlhodobej spolupráci.

74) Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný tiež námietku žalobcu, v zmysle ktorej mu správca dane

objektívne nepreukázal jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním,
ku ktorej sa žalovaný už vyjadril v napadnutom rozhodnutí na strane 25.

75) K námietke žalobcu, ktorou namietaL vykonávanie dokazovania vo vyrubovacom konaní sa
žalovaný vyjadril na stranách 25 až 27 žalobou napadnutého rozhodnutia. Len pre doplnenie uviedol,

v nadväznosti aj na námietku žalobcu, ktorou namietal rozdielnosť správcom dane prijatého záveru
v protokole z daňovej kontroly a v napadnutom rozhodnutí, že ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového
poriadku umožňuje odvolaciemu orgánu odstraňovať chyby konania a doplňovať výsledky daňového
konania, resp. aby toto doplnenie konania alebo odstránenie chýb uložil správcovi dane. Správca
dane tak postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a

tak je len logickým dôsledkom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu ak správca dane doplnil
dokazovanievzmyslerozhodnutiaodvolaciehoorgánuavydalnovérozhodnutie,zodôvodneniaktorého
je zrejmé, že po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
prekvalifikoval svoj pôvodne prijatý záver o porušení hmotnoprávnych podmienok platiteľom, na daňový
podvod v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ.

76) Takisto námietku žalobcu, že úlohou správcu dane bolo preukázať kto, akým spôsobom a za akým
účelom vytvoril „účelový vykonštruovaný reťazec“, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú, a to z dôvodov
obsiahnutých na strane 25 napadnutého rozhodnutia.

77) Čo sa týka námietky žalobcu, v zmysle ktorej mal správca dane svoje právne posúdenie založiť
aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, k tejto
sa žalovaný vyjadril na strane 20 napadnutého rozhodnutia. Len pre doplnenie žalovaný poznamenal,
že žalobca neuviedol, či si zisťoval cenovú hladinu podobných reklamných služieb, ako ani, či zvážil
možnosť propagácie spoločnosti aj inou formou s možno vyššou diváckou účasťou/sledovanosťou/

atraktivitou, berúc do úvahy nemalé finančné prostriedky, ktoré bol ochotný na propagáciu spoločnosti
vynaložiť (792.000,- Eur len za prezentáciu loga na automobiloch v rámci motoristických podujatí v
rokoch 2020 a 2021, v úzkom okruhu sledovateľov, v krátkom čase, v rozsahu vždy len 2-3 dní v rámci
podujatia). Žalobca súhlasil s cenou stanovenou na základe dohody bez reálnej kalkulácie jasných
relevantných položiek, resp. faktorov na ňu vplývajúcich, pričom v preverovanom obchodnom reťazci

bola cena plnenia mnohonásobne navýšená bez toho, aby došlo v reťazci k akejkoľvek činnosti takéto
navýšeniecenyzdôvodňujúcej.Žalobcaneuviedoljedinýracionálnydôvod,prektorýbolochotnýzaplatiť
za preverované služby niekoľko stotisícové sumy.78) Žalovaný zastáva názor, že v posudzovanom prípade správca dane uniesol dôkazné bremeno,
preukázal existenciu daňového podvodu a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti preukazujúce,
že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa zúčastní na

plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných opatrení mohol
zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Žalobca v konaní vykonanie žiadnych
interných kontrolných mechanizmov, ktorými by preukázal svoju neúčasť na daňovom podvode a
nevedomosť o ňom, nepreukázal. Žalovaný zotrval na svojom závere, ktorý prijal v žalobou napadnutom
rozhodnutí, že žalobca prijal plnenia od dodávateľa Bon Group s.r.o., ktoré boli súčasťou podvodného

dodávateľského reťazca: Pemata s.r.o. – UREN s.r.o. – Bon Group s.r.o. – PECO s. r. o, v ktorom
došlo k daňovému úniku na DPH, pričom žalobca ktorý bol konečným odberateľom reklamných služieb,
nekonal obozretne s ohľadom na zistené objektívne okolnosti, ktoré ho oprávňovali predpokladať možné
podvodné konanie. Žalovaný má za to, že uviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, a tiež, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s pre vec
podstatnými odvolacími námietkami žalobcu.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

79) Žalobca v podaní zo dňa 14.11.2024 s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nesúhlasil, pričom
vo svojej podstate zotrval na svojej argumentačnej línii obsiahnutej v podanej správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného

80) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2024 trval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených
v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k predmetnej správnej žalobe zo dňa

11.10.2024. Mal za to, že závery, že sa žalobca nesprával v obchodnom styku s dodávateľom Bon Group
s.r.o. dostatočne obozretne sú preskúmateľné, logické a správne, podložené skutkovými zisteniami
vyplývajúcimizdôkazov,ktorésúobsiahnutévadministratívnomspise.Žalovanýtrvalnatom,žežalobca
až v podanej správnej žalobe tvrdil, že si preveril dodávateľa Bon Group s.r.o., že dovtedy tak neučinil.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

81) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 26.02.2026
v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v

spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
82) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

83) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

84) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

85) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

86) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) dodaním
služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému
majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)
poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konaniealebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo
na základe zákona.

87) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

88) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

89) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

90) Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie
totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

91) Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) (1) Pri správe daní

sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2)
správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

92) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známealeboznámesprávcovidanezjehočinnosti.(4)Akodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

93) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

94) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)čísloadátumrozhodnutia,c)meno,priezvisko,adresutrvaléhopobytufyzickejosoby,oktorejprávach

a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a
povinnostiachsarozhodovalo,identifikačnéčísloorganizácieaidentifikačnéčíslodaňovéhosubjektu,ak
mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnúfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie
o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na
ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením
na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej
mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej

podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo.

95) Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo
výške 12.000,- Eur, nadmerný odpočet znížil zo sumy 21.464,89 Eur na sumu 9.464,89 Eur, na daní z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2021. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah

prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

96) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods.
1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok
v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje

právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy
využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby iba vo všeobecnosti opisoval
skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory
na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba
nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane

a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu
správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo
vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí
a takto formulované žalobné body neumožňujú taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by

bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi
žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať
prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu
bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134

ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V niektorých častiach správnej žaloby
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym
dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2

SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnymspisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej

žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného,
ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia.

97) Kľúčovou a jasne formulovanou žalobnou námietkou v predmetnom konaní bolo, či daňové orgány
v rámci administratívneho konania dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal (hoci aj
nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či
následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie
dane (DPH) žalobcovi.

98) V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane
v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú

zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného
právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím

tovarualeboprijatímtýchtoslužiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPH
zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje
do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary,
C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie
dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t.j. v

prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom
podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň
odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

99) Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na

daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),

následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test

konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

100) Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či
žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane,

správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na
daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto
kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2/ Ak áno, je tento daňový únik
dôsledkom podvodného konania ? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli

posudzovanézdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?4/Akboliposudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt ? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postupsprávcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou
SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

101) Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. o existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane“, správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Správny súd súhlasí s poukazom správcu dane na to, že daňovým únikom je neoprávnené zníženie
štátneho rozpočtu. Rovnako možno daňovým únikom nazvať konanie, pri ktorom povinný daňový

subjekt úplne alebo čiastočne znižuje svoju daňovú povinnosť, ktorá mu bola uložená daňovo –
právnou normou. Daňový únik je teda výsledok celkového ekonomického správania sa daňového
subjektu voči štátu na nelegálnom princípe. Správca dane identifikoval daňový únik. Na začiatku reťazca
bola spoločnosť Pemata s.r.o., ktorá za zdaňovacie obdobie marec 2021 nepodala daňové priznanie,
a teda daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Spoločnosť UREN s.r.o. si neoprávnene uplatnila
odpočítanie dane z faktúr bez reálneho základu. Spoločnosť Bon Group s.r.o. si výslednú daňovú

povinnosť neoprávnene ponížila odpočítaním dane z faktúr od spoločnosti UREN s.r.o. Daň, ktorú
si odpočítal žalobca v zdaňovacom období marec 2021 v celkovej sume 12.000,- Eur nebola jeho
hlavným dodávateľom Bon Group s.r.o. a ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca
do štátneho rozpočtu odvedená na žiadnom stupni účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca.

102) Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného
konania. Správca dane zistil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi vyššie uvedenými
spoločnosťami v zdaňovacom období marec 20201 prebehli vo vykonštruovanom reťazci za účelom
poníženia výslednej vlastnej daňovej povinnosti u dodávateľa Bon Group s.r.o., ako aj u žalobcu. Platiteľ
Pemata s.r.o. mal nakúpiť od rakúskeho dodávateľa služby za mnohonásobne nižšie ceny ako následne

úplne to isté zdaniteľné plnenie v neopodstatnene navýšenej cene neodrážajúcej ekonomickú realitu
mal predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o. Z takto účelovo navýšenej ceny toho istého zdaniteľného
plneniafakturovanéhorakúskymdodávateľomvzniknutýrozdielsumyDPHneodviedolnajjednoduchším
spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňového priznania. Spoločnosť UREN s.r.o. mala toto
plnenie predať spoločnosti Bon Group s.r.o. Služby fakturované od spoločnosti UREN s.r.o., z ktorých

si dodávateľská spoločnosť Bon Group s.r.o. uplatnila odpočítanie dane však reálne dodala rakúska
spoločnosť a nie spoločnosti UREN s.r.o. Spoločnosť Pemata s.r.o. a UREN s.r.o. boli iba umelé články
reťazca. Všetky správcom dane zistené skutočnosti relevantne preukazujú, že platitelia DPH, priamy
dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu spoločnosť Bon Group s.r.o., jeho výhradný dodávateľ
spoločnosť UREN s.r.o. a subdodávateľ Pemata s.r.o. zapojení do predmetného posudzovaného

podvodného reťazca deklarovali svoje podnikateľské aktivity iba za účelom vystavovania nepravdivých
faktúr (predovšetkým účelové nepravdivé nadhodnotené hodnoty zdaniteľných plnení), resp. len na
podávanie nepravdivých daňových priznaní DPH s cieľom neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými
účastníkmi týchto reťazcov, teda uplatnenej v zdaňovacom období marec 2021 aj žalobcom, pričom na
začiatku tohto reťazca spoločnosť Pemata s.r.o. ani len nepodávala daňové priznania DPH a kontrolné

výkazy DPH. Daň vykázaná a odvádzaná daňovými subjektmi v predmetnom reťazci neodzrkadľovala
transakcie v reálne pravdivých hodnotách, a teda účelovo optimalizovaná DPH, ktorú deklarovali
podanými nepravdivými daňovými priznaniami, bola do Štátneho rozpočtu odvedená týmito platiteľmi
dane v mnohonásobne nižšej výške, ako by bola odvedená, keby takýto účelový reťazec nebol
vytvorený. Účelovosť umelo vytvoreného reťazca potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti:

- z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že majiteľ vozidla (rakúska spoločnosť)
prenajala vozidlo (aj služby súvisiace s vozidlom ako preprava, servis, spotrebný materiál, aj dostupnosť
reklamného priestoru) pre jazdca B. C., ktorý jazdil za tím LAMA RACING;
- na uvedené preteky sa prihlasoval B. C. (zúčastnil sa pretekov ako vodič), pričom komunikácia
prebiehala prostredníctvom spoločnosti GT3 Cup Challenge Middle East W.L.L. priamo s B. C.;

- Spoločnosť J. I. I. C. N. O. vystavila faktúru v sume 20.981,10 Eur pre spoločnosť Pemata s.r.o.,
v mene ktorej vystupoval B. C.. Z odpovede vyplýva, že cena prenájmu zahŕňala kompletné používanie
závodného vozidla – prenájom vozidla, organizáciu, podporu, dopravu, spotrebný materiál, poistenie,
pneumatiky, reklamné plochy, nálepky umiestnené na vozidle vyrobila spoločnosť GT3 Cup Challenge
Middle East W.L.L.;

- konateľ spoločnosti Bon Group s.r.o., G. D. nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k obchodnej
spoluprácisdodávateľskouspoločnosťouURENs.r.o.,anikslužbámposkytovanýmodtejtospoločnosti,
resp. sa vyjadroval iba všeobecne a nevedome;- konateľka spoločnosti UREN s.r.o. G. H. odmietla vypovedať, čo možno vnímať ako účelové konanie,
resp. k činnosti spoločnosti UREN s.r.o. ako aj k obchodnej spolupráci s jej dodávateľom Pemata
s.r.o. a odberateľom Bon Group s.r.o. sa vyjadrila iba všeobecne, žiadne konkrétne informácie uviesť

nevedela;
- spoločnosť UREN s.r.o., Pemata s.r.o. sú nekontaktné a so správcom dane nespolupracovali,
majú všetky znaky rizikovej spoločnosti, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávali
reálnu ekonomickú činnosť (svedčia o tom ich hospodárske výsledky ako aj skutočnosť, že nikdy
nepredložili riadne a kompletné účtovné doklady, ktoré by preukázali správnosť a úplnosť prijatých

a uskutočňovaných zdaniteľných plnení).

103) S vyššie uvedenými závermi správcu dane sa správny súd stotožnil. V prejednávanej veci podľa
názoru správneho súdu konanie uvedených spoločností nemohlo byť iba náhodné, ale bolo uskutočnené
za účelom získania daňového zvýhodnenia.

104) Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, správny súd sa rovnako stotožnil so závermi tak
žalovaného ako i správcu dane ohľadom toho, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto
konaním spojené boli. Žalobca nakúpil v marci 2021 reklamné služby formou propagácie spoločnosti
na pretekárskom vozidle tímu LAMA RACING na konkrétnom podujatí za celkovú sumu 72.000,- Eur,

z toho DPH vo výške 12.000,- Eur od dodávateľa Bon Group s.r.o. Platiteľ DPH – dodávateľ Bon Group
s.r.o. deklaroval, že za marec 2021 predal reklamné služby formou propagácie svojich odberateľov
(ktorý deklarovali odpočítanie dane od dodávateľa Bon Group s.r.o.) na pretekárskych vozidlách tímu
LAMA RACING na konkrétnych podujatiach počas marca 2021 za celkovú sumu 153.540,54 Eur, od
dominantného dodávateľa UREN s.r.o. v celkovej sume 150.300,- Eur, z toho DPH 30.060,11 Eur.

Platiteľ DPH UREN s.r.o. deklaroval, že za marec 2021 predal služby a tovary spojené s prenájmom
pretekárskych vozidiel tímu LAMA RACING a pretekárskych vozidiel iného ďalšieho tímu, na ktorých
boli propagovaní koneční odberatelia, teda aj žalobca na konkrétnych podujatiach počas marca 2021 za
celkovú sumu 330.360,- Eur, z toho DPH 55.060,- Eur (DPH uplatnenú odberateľom Bon Group a ďalším
odberateľom predávajúcim reklamné služby formou propagácie svojich odberateľov na pretekárskych

vozidlách iného tímu). Zároveň však platiteľ DPH UREN s.r.o. deklaroval nákup služieb a tovarov
spojených s prenájmom pretekárskych vozidiel tímu LAMA RACING a iného ďalšieho tímu za celkovú
sumu 329.348,40 Eur, z toho DPH 54.891,40 Eur od svojho výlučného dodávateľa Pemata s.r.o. Platiteľ
DPH UREN s.r.o. priznal a odviedol celkovú daň z pridanej hodnoty za marec 2021 vo výške 119,40
Eur. Platiteľ DPH Pemata s.r.o. za marec 2021 vôbec nepodal daňové priznanie DPH ani kontrolný

výkaz DPH, a teda DPH, ktorú si uplatnili v marci 2021 všetci platitelia v predmetnom reťazci, teda
aj koneční účastníci (reklamní partneri LAMA RACING – odberatelia Bon Group s.r.o, teda aj daňový
subjekt PECO s.r.o.) nebola v mesiaci marec 2021 do štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená, resp. bola
vykázaná vo výške 0,00 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností – údajov uvedených v riadne
podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch samotnými účastníkmi predmetného reťazca

je možné relevantne určiť, že vytvorením tohto reťazca nebola do štátneho rozpočtu nikdy v správnej
a riadnej výške odvedená DPH, ktorá bola uplatňovaná všetkými účastníkmi na nasledujúcich stupňoch
predmetného účelového reťazca. Teda aj DPH, ktorá bola uplatnená konečným účastníkom, ktorým
bol práve žalobca, ktorý si v marci 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 12.000,- Eur z nákupu
reklamných služieb od dodávateľa Bon Group s.r.o. Jediným účelom vytvoreného fakturačného reťazca

platiteľov DPH (Bon Group s.r.o., UREN s.r.o a Pemata s.r.o.) bolo zneprehľadnenie, na konkrétne
ktorom stupni reťazca nebola DPH uplatnená konečnými účastníkmi (reklamní partneri tímu LAMA
RACING) odvedená, a to podaním nepravdivých daňových priznaní DPH a nepravdivých kontrolných
výkazov, ktorými títo platitelia deklarovali pri stotisícových hodnotách predajov nepravdivé nereálne
veľmi nízke vlastné daňové povinnosti uhrádzané do štátneho rozpočtu a platitelia DPH na začiatku

tohto reťazca nepodali žiadne daňové priznanie DPH. Súdny dvor EÚ v rozsudku Aston, C-332/15,
bod 56 uviedol, že konkrétne nepodanie daňového priznania k DPH rovnako ako opomenutie viesť
účtovníctvo, ktoré by umožnili uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany daňovej správy, a neexistencia
evidencie vystavených a zaplatených faktúr môžu brániť riadnemu výberu dane, a v dôsledku toho
narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby

takého nesplnenie povinností považovali za daňový podvod a v takom prípade zamietli práva na
odpočítanie dane. A zároveň v bode 55 rozsudku C-332/2015 je uvedené, že ako uviedla Európska
komisia vo svojich písomných pripomienkach, takéto okolnosti môžu preukázať existenciu prípadu
najjednoduchšieho daňového podvodu, keď zdaniteľná osoba úmyselne s cieľom vyhnúť sa plateniudane nesplní formálne povinnosti, ktoré jej prislúchajú. Platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvod vo vzťahu k DPH, sa musí na
účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má

z opätovného predaja prospech, alebo nie (rozsudok Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04,
bod 56). Podľa ustálenej judikatúry ide o takýto prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí
samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou
transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ
alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo výstupe zasiahol do reťazca (rozsudok Italmoda

C-131/13, bod 50).

105) Jedna časť námietok žalobcu smerovala aj proti záveru správcu dane a žalovaného, či žalobca
vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom (t.j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu – zavineniu daňového subjektu).
Správny súd v prvom rade poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mohol (mal) vedieť,

že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel.
Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný
význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo
jeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak
preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre
neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nemá žiadny praktický vplyv
na výsledok daňového konania ako takého, t.j. na uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového
oprávnenia. V predmetnej veci nebola žalobcovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci
vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného podnikateľa vyžadujú.

106) Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že keby bol riadne preveril svojho

obchodného partnera, a informácie o ňom a keby bol prijal také preventívne a kontrolné opatrenia,
ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti
na daňovom podvode. Žalobca nedodržal zásadu opatrnosti v obchodnom styku, neprijal dostatočné
opatrenia, ktoré bolo možné dôvodne očakávať od neho ako od zdaniteľnej osoby, ktorá by sa
presvedčilaotom,žepredmetnétransakcienakúpenéodplatiteľaDPHBonGroups.r.o.nebudúspojené

s podvodom na DPH. Akýkoľvek, čo i len nedbanlivostný podiel pre platiteľa zakladá negatívne účinky.
Je povinnosťou daňového subjektu venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom,
aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so
zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam

a pri dohadovaní obchodných kontraktov sa v rámci svojich možností snažil dbať na bezproblémovosť
svojichobchodnýchpartnerov.Zapreukázateľnévšeobecnéinformácie,ktorýmimoholžalobcaosvojom
priamom dodávateľovi disponovať ešte pred uzatvorením obchodného prípadu možno okrem iného
považovať i to, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla v januári 2019. Zakladateľkou tejto spoločnosti
bola pani P. Q., ktorá bola zakladateľkou aj spoločnosti KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v čase

od 22.02.2018 do 18.08.2020 A. B. C., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING. Z verejne
dostupných portálov, prípadne z Finstatu mohol žalobca získať informácie, že spoločnosť Bon Group
s.r.o. je novovzniknutou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom je od 18.04.2019 pán G. D.. Spoločnosť
Bon Group s.r.o. bola platiteľom DPH len od marca 2019. Za rok 2019 vykázala spoločnosť Bon
Group s.r.o na dani z príjmov právnických osôb celkové výnosy vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady

na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Spoločnosť Bon Group s.r.o., má sídlo na
bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie a nie je zapísaná v registri právnických osôb v športe,
a to aj napriek tomu, že je príslušná k športovej organizácii pretekárskemu tímu LAMA RACING, ktorého
zakladateľom v roku 2017 a jazdcom tímu je A. B. C.. Keďže žalobca mohol disponovať uvedenými
verejne dostupnými informáciami, mohol vedieť, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je novou obchodnou

spoločnosťou, že obdobné, ak nie rovnaké služby propagácie spoločností, predtým ponúkala, resp.
realizovala iná spoločnosť pre tím LAMA RACING, a to spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka
licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019. V priebehu administratívneho konania bolo
preukázané i to, že žalobca vedel o skutočnostiach, že držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACINGpre rok 2019 je spoločnosť KALENA s.r.o., nakoľko žalobca za účelom obchodnej spolupráce oslovil
prostredníctvom e-mailovej komunikácie pretekársky tím LAMA RACING, za ktorú vystupovala práve
spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase A. B. C., zakladateľ a pretekár tímu LAMA

RACING. Napriek tomu žalobca uzatvoril obchodný vzťah s inou spoločnosťou, ktorú vôbec nepoznal,
rozhodol sa nakúpiť od tejto novovzniknutej spoločnosti služby, a to bez akýchkoľvek referencií o predaji
reklamy v športe (keďže prvé zdaniteľné plnenia propagácie spoločnosti boli spoločnosťou Bon Group
s.r.o. predané až v júni 2020) a bol ochotný za tieto služby zaplatiť sumu vo výške až vo výške 72.000,-
Eur (v roku 2021 celkovo za 168.000,- Eur a v roku 2020 za 624.000,- Eur). Ak žalobca súhlasil s cenou

stanovenou na základe dohody za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky s logom umiestnenej
na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v mesiaci marec 2021 na jednom podujatí (celkovo
za 3 dni) počas marca 2021 za celkovú sumu s DPH 72.000,- Eur, z toho DPH vo výške 12.000,-
Eur, pričom táto cena bola stanovená len na základe dohody, avšak bez reálnej kalkulácie jasných
relevantnýchpoložiek,resp.faktorovnaňuvplývajúcichanazákladeobjektívnychskutočností,skutočne
možno polemizovať o tom, či takto dohodnutá cena zodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného

zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za poskytnutie predmetnej služby reálne očakávať. V kontexte
uvedeného sa správny súd stotožňuje i s ďalšou správcom dane poskytnutou argumentáciou, z pohľadu
ktorej možno sumu 72.000,- Eur (v roku 2021 celkovo 168.000,- Eur a v roku 2020 vo výške 624.000,-
Eur) vynaloženú na služby propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACIG v roku
za ekonomickú neopodstatnenú a to aj z toho hľadiska, že v marci 2021 stále pretrvávala pandémia

COVID 19 a všetky podujatia boli kapacitne veľmi obmedzené. Možno teda súhlasiť s názorom správcu
dane, že zaplatenie sumy 168.000,- Eur za rok 2021 a sumy 624.000,- Eur za rok 2020 za služby
propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v porovnaní s možnosťou ďalších
foriem reklamy nemožno považovať za ekonomicky opodstatnenú. Táto cena skutočne neodôvodňuje
primeranosť týchto súm vynaložených na nákup propagácie spoločnosti len na niekoľkých podujatiach

(cca 10tich) prostredníctvom jediného motoristického tímu bez odôvodnenej relevantnej kalkulácie
skutočne zodpovedajúcej hodnoty nakúpených služieb. Na základe vyššie uvedených skutočností je
potrebné považovať zo strany žalobcu takto akceptovanú cenu za poskytnutie propagačných služieb za
skutočne neprimerane nadhodnotenú a ekonomicky neopodstatnenú, pretože dohodnutá akceptovaná
cena nezodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za

poskytnutie služby – propagácia spoločnosti na športových pretekárskych vozidlách na deviatich
podujatiach reálne očakávať. A práve za daných okolností stanovená cena má charakter ďalšieho
indikátora podvodu na DPH v obchodnom reťazci.

107) V predmetnej veci správca dane teda identifikoval viacero prepojených a podmienených okolností,

ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu žalobca počas
priebehu administratívneho konania nepreukázal, že by prijal účinné opatrenia na zamedzenie svojej
účasti v podvodnej schéme. Svoju hlavnú argumentáciu poskytol až v samotnej správnej žalobe.

108) Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z
ktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí
odpočtu DPH. Žalobca zároveň v priebehu administratívneho konania nepredložil také dôkazy, ktoré
by správnosť právnych záverov správcu dane vyvrátili alebo spochybnili. Vykonané dôkazy a z nich
vyplývajúce zistenia sú podľa názoru správneho súdu dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu

DPH a správca dane tak uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie tzv. Axel Kittel testu.
Naopak, žalobca v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy nepreukázal, že by prijal také
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

109) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou
v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné
zaoberaťsakaždoujednounámietkounastolenouúčastníkomkonaniaanemusiadaťodpoveďnakaždý
jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre

rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo zistené porušenie práva žalobcuna spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca
podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty,

a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené. Z rozhodnutia
žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam žalovaný dospel,
ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne nezaoberal
úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva z celkového
právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí

do značnej miery rekapituluje rozhodnutie správcu dane s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a preto
žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.

110) Pokiaľ žalobca namietal vykonávanie dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní,
správny súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že Daňový poriadok nevylučuje vykonanie ďalšieho
dokazovania vo vyrubovacom konaní, a to najmä v prípade, ak sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu,

príp. v podanom odvolaní vyjadril nesúhlasné stanovisko s vykonaným dokazovaním a závermi správcu
dane. V posudzovanom prípade totiž sám žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu
správcom dane, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne právne posúdenie, nedostatočne a
neúplne zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu, ako aj, že nazhromaždené
dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijatie záverov správcu dane. Sám žalobca v priebehu

administratívneho konania poukázal na tú skutočnosť, že správca dane je povinný zistiť skutočnosti
objektívne, čo možno najúplnejšie, pričom je povinný prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyjde
najavo. Tiež mal za to, že celkové objektívne vyhodnotenie samotných realizácií dodávok služieb spolu
s posúdením vynaloženia dostatočnej odbornej starostlivosti pri realizácii deklarovaných zdaniteľných
plnení s dopadom na konečné vyhodnotenie splnenia všetkých podmienok na uplatnenie odpočítania

dane, je možné až po odstránení všetkých hmotnoprávnych a procesných pochybení na strane
správcu dane a následného objektívneho vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. V danom prípade tak zo samotných námietok žalobcu vyplynula potreba doplnenia
dokazovania v ďalšom konaní. Preto v ďalšom konaní správca dane doplnil dokazovanie, a to v zmysle
rozhodnutia odvolacieho orgánu a vydal nové rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že

po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach došlo
k prekvalifikovaniu pôvodne prijatého záveru o porušení hmotnoprávnych podmienok žalobcom na
daňový podvod, a to v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ. Správca dane vykonaním doplneného
dokazovania nemal v úmysle poškodiť práva žalobcu, naopak, dokazovanie vo vyrubovacom konaní
bolo vykonané v záujme zabezpečenia práv žalobcu za účelom objektívneho rozhodnutia o jeho právach

a povinnostiach, prihliadnuc na námietky žalobcu.

111) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že daňovému subjektu nemožno uložiť povinnosť uskutočniť
komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa, správny súd konštatuje, že nie
je v rozpore s právom EÚ od daňového subjektu žiadať, aby konal v dobrej viere a prijal všetky

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje
nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a
pri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval zvýšenú
pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli

pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Zmyslom
bližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných obchodoch. S
každou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného reťazca zvyšuje.
Následne v čase kontroly musí byť daňový subjekt zároveň spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne
možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia

obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. V danom prípade tak žalobca
podľa názoru správneho súdu neučinil. Až v podanej správnej žalobca tvrdil, že si dodávateľa Bon
Group s.r.o. preveroval. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nemal preukázané skutočnosti,
ktoré by svedčili o prijatých opatreniach svedčiacich o obozretnosti žalobcu v rámci vyššie uvedeného
obchodného vzťahu.

112) Čo sa týka námietky žalobcu, ohľadom toho, že právne posúdenie správcu dane uvedené
v Oboznámení č. 101995852/2023 zo dňa 07.08.2023 a závery a právne posúdenie uvedené
v napadnutom rozhodnutí sú zásadne odlišné, správny súd uvádza, že z predmetného oboznámenia súzrejmé závery a právne posúdenie správcu dane, ktoré sú vo svojej podstate totožné s argumentačnou
líniou uvedenou správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí a sú následne premietnuté aj do
napadnutého rozhodnutia. V oboznámení správca dane informoval žalobcu o priebehu a výsledkoch

dokazovania v ďalšom konaní, ako aj o tej skutočnosti, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov
prijatých žalobcom v zdaňovacom období marec 2021 od dodávateľa Bon Group s.r.o. vznikol daňový
únik, že tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné obchody prijaté
daňovým subjektom PECO s. r. o. boli s týmto podvodom na DPH spojené a tiež, že správca dane
zistil skutočnosti preukazujúce, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa

Bon Group s.r.o sa zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. prijatím
dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Správny
súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca sa k oboznámeniu správcu dane vyjadril dňa 29.08.2023, preto
nemožno ako dôvodné posúdiť námietky žalobcu, že mu správca dane neumožnil účinne argumentovať.
Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k správcom dane zisteným skutočnostiam a tiež mal možnosť
preukázať, že prijal v rámci zachovania obozretnosti preventívne a kontrolné opatrenia, za účelom

zabránenia svojej hoc nevedomej účasti na daňovom podvode.

113) Pokiaľ žalobca namietal, že ak konateľ dodávateľa nevedel o údajnom daňovom podvode, tak
ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť, správny súd v danom prípade súhlasí
s názorom žalovaného, že pokiaľ sa aj svedok vyjadril, že o podvodnom konaní v obchodnom reťazci

nevedel,totojehotvrdenieeštenevylučujesprávcomdaneprijatýzáver,vzmyslektoréhozistilexistujúce
objektívne okolnosti, ktoré sú dostatočné pre prijatie záveru, že platiteľ mal nadobudnúť podozrenie a
v reakcii naň mal prijať dostatočné preventívne opatrenia, aby sa účasti na podvodnom konaní vyhol.
Pokiaľ bol však platiteľ k týmto objektívnym okolnostiam ľahostajný a dostatočné preventívne opatrenia
neprijal, znamená to jeho nedbalosť pri výbere svojich obchodných partnerov, dôsledkom ktorej je v

súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ potom odopretie nároku na odpočítanie dane.

114) Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo výroku
napadnutého rozhodnutia neuviedol prameň práva, v prejednávanej veci ustanovenie konkrétneho
právneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého rozhodoval. Správny súd poukazuje na to, že

správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa
ktorých rozhodoval, a to zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového

poriadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ,
pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca dane postupoval, sú uvedené
v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že výrok rozhodnutia správcu
dane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované náležitosti.

115) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie založil aj
na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, správny
súd konštatuje, že je pravdou, že veľmi vysoké navýšenie ceny, na ktoré správca dane i žalovaný
poukázali, nie je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak dôležité
je, či ide o zmysluplné vysvetlenie takého navýšenia, čo zo strany žalobcu realizované nebolo.

V prípade podvodného konania, môže takého navýšenie ceny vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými
objektívnymi okolnosťami (ako je tomu i v danom prípade) svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej
podnikateľskej obozretnosti.

116) Žalobné námietky, v zmysle ktorých žalobca vo svojej podstatne poukázal na to, že vyčerpal a

uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia smerujú
najmä k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu, nie sú dôvodné.
V posudzovanom prípade úvahy správcu dane a jeho spochybnenia nesmerujú k dodávateľovi, ani
správca dane neprijal v rozhodnutí záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ale žalobcovi
neuznal právo na odpočet dane z dôvodu zisteného podvodného konania, v súlade s judikatúrou SD

EÚ. Správca dane pritom uniesol dôkazné bremeno a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti
preukazujúce, že žalobca mal a mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa
zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných
opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.117)Správnysúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovspojenísrozhodnutímsprávcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej

správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

118) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

119) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

Kasačná sťažnosť sa musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia, pričom sa podáva na

tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.