Uznesenie – Ostatné – Starostlivosť… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoE/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204226
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125204226.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Štillovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci oprávnenej -
matky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, E., zastúpenej právnou zástupkyňou
JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom F. XXXX/X, G., proti povinnému – otcovi: H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, E., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou

Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom J. XXX/XX, K. E. F., o návrhu oprávnenej na nariadenie výkonu
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/132/2024-93 zo dňa 10.03.2025 vo veci úpravy styku
matky s maloletým dieťaťom: K. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
35Em/3/2025-51 zo dňa 02. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí prvým výrokom
konanie zastavil. V poradí druhým výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 390 ods. 1 písm. e) CMP, keď konštatoval, že
z obsahu spisu, podaní oprávnenej a vyjadrenia povinného, ako aj z listinných dôkazov, ktoré mu boli
predložené po nariadení výkonu rozhodnutia, vyplynulo, že po vydaní uznesenia o nariadení výkonu
rozhodnutia dochádza k realizácii styku maloletého s matkou, hoci nie v plnom rozsahu určenom
vykonávaným rozhodnutím. Maloletý sa v opakovane uvádzaných termínoch dostavoval do domácnosti
matky, pričom zotrvával u nej kratší čas a následne z vlastného rozhodnutia odchádzal. Maloletý nie

je motivovaný na stretávanie sa s matkou, čo však nie je zavinené otcom, ktorý, podľa jeho vyjadrení
pravidelne podporuje a motivuje maloletého na jeho stretávanie sa s matkou a vynakladá úsilie, aby k
nemu dochádzalo. Pri posudzovaní ďalšej dôvodnosti pokračovania vo výkone rozhodnutia súd prvej
inštancie prihliadol predovšetkým na vek maloletého, ktorý má v súčasnosti 13 rokov a v krátkom čase
dovŕši vek 14 rokov. Ide o dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vytvárať
si vlastné názory, vyjadrovať svoje postoje a aktívne sa podieľať na rozhodovaní o usporiadaní svojich

osobných vzťahov. Z obsahu spisu taktiež vyplynulo, že maloletý svoj postoj k stretávaniu s matkou
dlhodobo verbálne prezentuje a tento postoj je stabilný, hoci pre súd nie je bezvýhradne žiaduci. Zo
zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že povinný maloletému styk s matkou neznemožňuje, maloletý
sa na stretnutia dostavuje a medzi matkou a maloletým existuje osobný kontakt. Skutočnosť, že maloletý
u matky zotrváva kratší čas, sama osebe ešte neznamená nesplnenie povinnosti v zmysle § 390 ods.
1 písm. e) CMP, ak je dôsledkom jeho vlastného rozhodnutia, ktoré zodpovedá jeho veku a stupňu

rozumovej vyspelosti a nie preukázateľného aktívneho marenia styku zo strany povinného.Mal za to, že za súčasného stavu, vzhľadom na odmietavý postoj maloletého k matke, rešpektujúc
jeho jednoznačne prezentovaný názor a vyslovujúc plné porozumenie pre právo oprávnenej na jej
styk a budovanie vzťahu s vlastným synom, v súčasnosti nie je namieste uskutočniť samotný výkon

rozhodnutia. Nútený výkon rozhodnutia by za súčasnej situácie bol v hrubom rozpore s najlepším
záujmom maloletého, ktorý je základným kritériom pre rozhodovanie súdu. Na základe uvedených
skutočností, keďže povinný si dobrovoľne plní povinnosti vyplývajúce jemu z exekučného titulu, konanie
v súlade s § 390 písm. e) CMP zastavil.

2. Proti napadnutému uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnená, v ktorom
uviedla, že súdny výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/132/2024-93 zo
dňa 10.03.2025 v časti týkajúcej sa úpravy styku matky - oprávnenej s maloletým K. I. bol nariadený
uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 35Em/3/2025-27 zo dňa 09.06.2025. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa
15.07.2025. Z dôvodu, že napriek nariadeniu súdneho výkonu rozhodnutia sa styk

matky - oprávnenej s maloletým aj naďalej riadne nerealizoval, podala oprávnená konajúcemu súdu dňa
22.08.2025 oznámenie o nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia. Mala za to, že napriek
žiadosti oprávnenej o prijatie opatrení, zostal súd pasívny a oprávnenej nie sú známe nijaké opatrenia,
ktoré by zo strany súdu boli prijaté, pričom zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,
že súd zrejme ani nemal v úmysle nijaké opatrenia prijať, súdiac tak z odseku 9. odôvodnenia.

Oprávnenej sa javilo, že samotný súd prvej inštancie pripúšťal, že styk sa riadne nerealizuje, napriek
tejto skutočnosti následne uvádzal opak, pričom zároveň podotkla, že pri zisťovaní názoru maloletého sa
sám maloletý pred zákonnou sudkyňou vyjadril, že bude rozhodnutie o úprave styku riadne plniť, nebolo
badať z jeho postoja odmietanie, avšak už v daný deň (v deň výsluchu) sa styk riadne nezrealizoval,
ktorú skutočnosť súdu prvej inštancie oznámila. Mala za to, že pokračovanie v konaní o súdny výkon

rozhodnutia je plne dôvodné a z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3 : 0.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia začalo
dňa 09.04.2025 na základe návrhu oprávnenej, ktorým žiadala nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/132/2024-93 zo dňa 10.03.2025 v časti týkajúcej sa úpravy styku
matky s maloletým (ďalej len „exekučný titul“) z dôvodu, že povinný dlhodobo nedodržiava súdne
rozhodnutie a styk oprávnenej s maloletým neprebieha.

6. Podstatou odvolania oprávnenej bolo, že napriek nariadeniu súdneho výkonu rozhodnutia sa styk
matky - oprávnenej s maloletým aj naďalej riadne nerealizoval. Podotkla, že pri zisťovaní názoru
maloletého sa sám maloletý pred zákonnou sudkyňou vyjadril, že bude rozhodnutie o úprave styku
riadne plniť, nebolo badať z jeho postoja odmietanie, avšak už v daný deň (v deň výsluchu) sa styk riadne

nezrealizoval. Na základe uvedeného bola toho názoru, že je potrebné v konaní o výkon rozhodnutia
pokračovať.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

9. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu

prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.11. Podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak došlo k splneniu povinnosti.

12. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

14. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na účel výkonu rozhodnutia vo veci starostlivosti
o maloletých, ktorým je zabezpečiť splnenie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu.

Exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým bola určená iná ako peňažná povinnosť
vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pričom oprávneným je rodič, ktorý nemá u seba dieťa (deti) a povinným
je rodič, majúci dieťa (deti) u seba. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza
do úvahy, pokiaľ dôjde k neplneniu, či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy.
Základným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia teda je, že povinný neplní dobrovoľne

rozhodnutím súdu uložené povinnosti. Tomuto postupu však predchádza dôsledné zisťovanie, ktoré
môže vyústiť do skutkového záveru o tom, že sa povinný podrobuje rozhodnutiu. Zistenie takejto
skutočnosti bráni nariadeniu uskutočneniu výkonu rozhodnutia a spôsobuje zastavenie konania o výkon
rozhodnutia. Pokiaľ súd zistí, že povinný splnil/-plní povinnosť uloženú mu exekučným titulom, je
naplnený zákonný dôvod pre zastavenie konania o výkon rozhodnutia podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil, svoje
rozhodnutie náležite zdôvodnil. Z písomných podaní rodičov, obsahu poznámok maloletého ohľadom
priebehu styku v domácnosti matky, súd prvej inštancie zistil, že styk oprávnenej s maloletým sa toho

času realizuje, hoci nie v plnom časovom rozsahu z dôvodu odmietavého postoja maloletého, a preto
správne postupom podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP konanie zastavil.

16. Odvolací súd zvýrazňuje, že zmyslom vykonávacieho konania vo veciach maloletých (§ 370 - § 391
CMP) nie je represia povinného (v prejednávanej veci povinného otca), ale jeho cieľom je dosiahnuť,

aby sa plnilo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, v danom prípade - exekučný titul, ktorý
upravuje styk oprávnenej s maloletým K.. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplynulo, že povinný
nebráni realizácii styku maloletého s oprávnenou, keďže maloletý sa na styk s oprávnenou dostavuje,
dochádza k ich osobnému kontaktu. Skutočnosť, že sa maloletý nezdržiava v domácnosti oprávnenej
tak, ako to vyplýva z exekučného titulu (len obmedzený čas) a následne z vlastnej iniciatívy sám

odchádza, uvedené nemôže predstavovať porušenie povinnosti zo strany povinného/otca. Odvolací
súd mal ďalej za preukázané, že u maloletého je zo strany matky nedostatočná motivácia k styku
s ňou (aktivita pri komunikácií s maloletým, záujem o jeho život, zdieľanie radostí, starostí, získanie
dôvery), pričom tento stav nemožno prisudzovať povinnému, ktorý podľa jeho vyjadrení maloletého
vedie k udržiavaniu kontaktu s oprávnenou a vyvíja úsilie smerujúce k realizácii styku. Konštatujúc

zhodne s názorom súdu prvej inštancie, nútený výkon rozhodnutia by za súčasnej situácie bol v rozpore
s najlepším záujmom maloletého, ktorý je základným kritériom pre rozhodovanie súdu. V súčasnosti otec
nebráni plneniu vykonateľného rozhodnutia súdu, a teda neexistuje zákonný dôvod na pokračovanie vo
výkone rozhodnutia.

17. V kontexte uvedeného dodáva odvolací súd, že existencia exekučného titulu nie je zastavením
výkonu rozhodnutia v tomto konaní žiadnym spôsobom dotknutá, rovnako zastavenie výkonu
rozhodnutia nepredstavuje zánik možnosti oprávnenej domáhať sa výkonu rozhodnutia, avšak za
predpokladu, že to bude povinný, ktorý nebude plniť exekučným titulom uloženú povinnosť.

18. Oprávnená v rámci podaného odvolania argumentačne nevyvrátila zistenia súdu prvej inštancie,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne postupom vyplývajúcim z § 387
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.19. Podľa ust. § 391 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).