Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blanka Malichová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/247/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259654
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6119259654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: PLENTY s. r. o.,
so sídlom Mudrochova 2, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 852 492, zastúpeného: DEDÁK &
Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, proti
žalovanému: GRIT STONE s. r. o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 307 273, zastúpenému:
Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, v konaní o
zaplateniezmluvnejpokuty1.000,-eur,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuMestskéhosúduBratislava
III č. k. B2-25Cb/12/2020-288 zo dňa 28. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave m e n í rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/12/2020-288
zo dňa 28. mája 2024 vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. Vo výroku II., ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, m e n í rozsudok Mestského súdu Bratislava III tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,52 %.

III. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 24,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) I. výrokom napadnutého rozsudku
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II.
výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozsudok právne odôvodnil ust. § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 217, § 255 ods.
1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku s odkazom na žalobu doručenú súdu prvej inštancie dňa
02.04.2019, ktorou sa žalobca titulom neuhradenej ceny za montáž a prenájom lešenia v sume 1.650,-

eur a zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur, domáhal zaplatenia sumy 2.650,- eur s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 879,55 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 770,45 eur a od 30.12.2017
do zaplatenia, a tiež zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-
eur, poukázal na objednávku žalovaného na prenájom lešenia s montážou a demontážou na stavbuNemocnice Bezručova, od spoločnosti PERI spol. s r.o. (ďalej aj „PERI spol. s r. o.“). S realizáciou
zákazky podľa Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) žalovaný súhlasil a PERI spol.
s r. o. mu za montáž, demontáž a prenájom lešenia vystavovala faktúry s lehotou splatnosti 30 dní,

ktoré však vo výške 10.309,10 eur v lehote splatnosti neuhradil. Pohľadávku z neuhradených faktúr vo
výške 10.309,10 eur vrátane všetkých práv z nej vyplývajúcich, postúpila PERI spol. s r. o. na žalobcu.
Po postúpení pohľadávky zanikla započítaním jej časť vo výške 2.001,88 eur a okrem toho žalovaný
uhradil žalobcovi v splátkach sumu 6.657,22 eur. Neuhradená zostala pohľadávka vo výške 1.650,- eur,
z faktúry č. 37403439 splatnej dňa 18.12.2017 vystavenej na sumu 879,55 eur a z faktúry č. 37006509

splatnej dňa 29.12.2017 vystavenej na sumu 770,45 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od začiatku omeškania až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky
a na základe čl. III, písm. D, bod 4 VOP aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur.

4.Súdprvejinštanciepoukázalnačiastočnýrozsudokpreuznanienárokuč.k.25Cb/12/2020-114zodňa
10.12.2020, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,- eur spolu s 9% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 879,55 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 770,45 eur od 30.12.2017
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur,
všetko do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne
v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

5. V odôvodnení rozsudku uviedol obsah procesnej obrany žalovaného v odpore, v ktorom výšku
vymáhanej istiny ani úrokov z omeškania ako spornú nenamietal, rozporoval však zmluvnú pokutu, k
postúpeniu ktorej podľa neho nedošlo, a žalobca tak nie je subjektom aktívne legitimovaným na jej
uplatnenie. Zdôraznil, že podľa čl. III, písm. D, bod 4 VOP, nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade
prerušeniaprácaleboodstúpeniaodzmluvy.Anijednaztýchtodvochalternatívnychpodmienoksplnená

nebola, teda PERI spol. s r. o. nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a nemohlo dôjsť ani k jej platnému
postúpeniu.Návrhžalobcuvčasti,vktorejsivočižalovanémuuplatňujezmluvnúpokutuvovýške1.000,-
eur, označil za neopodstatnený.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie žalobcu, s odkazom na ust. § 524 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa odvolávajúceho na Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom bolo explicitne uvedené,
že na žalobcu boli postúpené pohľadávky vrátane všetkých práv z nich vyplývajúcich. Podľa ustálenej
súdnej praxe, práva spojené s pohľadávkou sú najmä práva veriteľa na jej zabezpečenie, medzi
ktoré zmluvná pokuta nepochybne patrí. Zmluvnou pokutou zabezpečená pohľadávka prechádza na
postupníka vrátane práva na zmluvnú pokutu, bez ohľadu na to, či toto právo bolo v čase postúpenia

pohľadávky už splatné alebo nie, prípadne či išlo až o budúci nárok. Na uplatnenie zmluvnej pokuty
voči žalovanému je teda žalobca aktívne vecne legitimovaný. Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečiť
splnenie zmluvnej povinnosti dlžníka, a vždy je viazaná na porušenie povinnosti dlžníka. Nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu žalovaný však nesprávne podmieňuje a spája s výkonom iných oprávnení žalobcu.
Poukázal na čl. III, písm. D, bod 4 VOP, podľa ktorých zhotoviteľ má nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty v prípade, že objednávateľ (žalovaný) bude v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného, alebo
kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od
zhotoviteľa kupuje. V rovnakom prípade, má tiež zhotoviteľ právo prerušiť práce, prípadne odstúpiť od
zmluvy. Podľa cit. ust. sú všetky tri práva zhotoviteľa (t.j. oprávnenie na prerušenie prác, na odstúpenie
od zmluvy, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty) viazané na „prípad omeškania s platbami ceny diela,

nájomného, alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa
v nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje“. Teda pokiaľ sa vo VOP používa formulácia „v takom prípade,“
nemyslí sa tým v prípade prerušenia prác alebo odstúpenia od zmluvy, ale výlučne v prípade omeškania
s platbou. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením pohľadávok, preto má žalobca nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

7. Súd prvej inštancie poukázal na už svoje predchádzajúce rozhodnutie v prejednávanej veci,
rozsudkom č. k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa 23.09.2021, ktorým žalobe v zostávajúcej časti 1.000,-
eur vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento rozsudok však
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/56/2022 - 255 zo dňa 24.11.2023 zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako nespornú skutočnosť v odôvodnení
uznesenia konštatoval omeškanie žalovaného s plnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvného
vzťahu založeného objednávkou žalovaného zo dňa 03.10.2016, akceptovanou právnym predchodcom
žalobcu, ktoré boli následne predmetom postúpenia pohľadávok z postupcu (PERI spol. s r. o., IČO: 35696 541) na postupníka (žalobca). Spornou nebola ani existencia VOP potvrdených žalovaným, ktoré
podľa čl. I, písm. A boli neoddeliteľnou súčasťou každej nájomnej zmluvy a každej objednávky na nájom
debniacich a lešenárskych systémov vo vlastníctve PERI spol. s r. o.. Za sporné, vychádzajúc z tvrdení

žalovaného, označil otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, splatnosti zmluvnej pokuty s odkazom
na absenciu výzvy žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj
naplnenie zmluvnej podmienky uplatňovania práva a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty upravenej v
čl. III, písm. D, bod 4 VOP, čo zodpovedá aj odvolacej argumentácii žalovaného. Ako neopodstatnenú
vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, a splatnosti zmluvnej pokuty v čase podania žaloby.

8. Vo vzťahu k poslednej odvolacej námietke odvolací súd okrem iného uviedol: „38. Vo vzťahu k ďalšej
odvolacej argumentácii žalovaného spočívajúcej v námietke, že v zmysle čl. III, písm. D, bod 4 VOP nie
je naplnený predpoklad vzniku zmluvnej pokuty, a to porušenie povinnosti, ktorú žalovaný v odvolaní
stotožňoval s prerušením prác alebo s odstúpením od zmluvy zo strany obchodnej spoločnosti PERI

spol. s r.o., odvolací súd konštatuje jej čiastočnú dôvodnosť. Súd prvej inštancie správne identifikoval
povinnosť, na porušenie ktorej je naviazané právo na zmluvnú pokutu ako povinnosť žalovaného
realizovať platby nájomného včas a v tomto smere je odvolacia argumentácia žalovaného nedôvodná,
nakoľko v prípade prerušenia prác a odstúpenia od zmluvy jednoznačne ide o výkon práva, a nie o
povinnosť. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa čl. III., písm. D, bod 4 VOP však

odvolací súd vzhliadol v skutočnosti, že súd prvej inštancie napriek tomu, že žalovaný už v rámci
svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie namietal nenaplnenie podmienok dohodnutých
pre uplatňovanie zmluvnej pokuty v čl. III, písm. D, bod 4 VOP, sa dôsledne obsahom dohody, ktorá
je v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka určujúca pre následné posudzovanie
skutkovej a právnej opodstatnenosti uplatňovanej zmluvnej pokuty nezaoberal a úplne opomenul

dôsledne sa vysporiadať s procesnou obranou žalovaného vzťahujúcou sa k samotnému základu
žalobcom uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu, keď konkrétny obsah sporného čl. III., písm. D, bod
4 VOP vo všetkých jeho súvislostiach nepodrobil riadnemu hodnoteniu a tým v podstate nedal žiadnu
odpoveď na jednu z kľúčových otázok podstatného významu pre meritórne rozhodnutie. Odvolací súd
zastáva názor, že súd prvej inštancie opomenutím dôsledného vysporiadania sa s obsahom dohody

zmluvných strán o zmluvnej pokute obsiahnutej v spornom článku VOP vo všetkých z neho vyplývajúcich
súvislostiach významným spôsobom pochybil, pričom z druhej vety čl. III, písm. D, bod 4 VOP je možné
za súčasného skutkového stavu odvodiť predbežný záver o naviazaní vzniku práva na zmluvnú pokutu
nielen na omeškanie objednávateľa s platbami nájomného (porušenie povinnosti), ale aj na výkon
práva spočívajúceho buď v prerušení prác alebo v odstúpení od zmluvy. Konečný záver k tejto otázke

však bude možné prijať len po dôslednom vyhodnotení a výklade sporného ustanovenia VOP a po
vyhodnotení s tým súvisiacich tvrdení sporových strán, prípadne aj za vyžiadania ďalších skutkových
tvrdení postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, ako aj v tej súvislosti produkovaných dôkazov. Vzhľadom na
absenciu akéhokoľvek hodnotenia a následného záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k výkladu tohto
sporného ustanovenia VOP a na to nadväzujúceho vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností

danej kauzy je nutné napadnutý rozsudok v tomto smere považovať za rozhodnutie, ktoré nedáva
náležité a jednoznačné komplexné odpovede na všetky svojím obsahom zásadné otázky vyplynuvšie z
prostriedkov procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s predmetnou formuláciou dojednania o zmluvnej
pokute vzhľadom na jej znenie a obsah procesnej obrany žalovaného vysporiadal. 39. V nadväznosti

na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikytýkajúcesaprípaduobdobnejdohodyozmluvnejpokuteakovdanomprípade,atorozsudokzo
dňa 31.01.2008 pod sp. zn. 1ObdoV/119/2005, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Citované ustanovenie
(§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka - poznámka odvolacieho súdu) upravuje špeciálny zabezpečovací
inštitút - zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu si účastníci môžu dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku

vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi
vznikla škoda“ a ďalej uviedol, že „Súčasťou zmluvy je aj dohoda o zmluvnej pokute, obsiahnutá v článku
VIII. bode 4, v tomto znení: „V prípade odstúpenia od zmluvy predávajúcim pre porušenie povinnosti
kupujúcim, týkajúce sa splatenia kúpnej ceny s príslušenstvom v stanovených lehotách a výškach v čl.
IV. tejto zmluvy, zaplatí kupujúci zmluvnú pokutu vo výške 30% z kúpnej ceny, a to v lehote stanovenej

predávajúcim“ a ďalej, že „Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že výklad citovaného článku zmluvy
odvolacím súdom nie je správny. Zmluvná pokuta nie je viazaná na odstúpenie od zmluvy, ale je viazaná
naporušeniezmluvnejpovinnostisplatiťkúpnucenuspríslušenstvomvstanovenýchlehotáchavýškach
v zmysle článku IV. zmluvy, avšak na to, aby sa veriteľ mohol domáhať jej zaplatenia, musel za porušenieuvedenej povinnosti odstúpiť od zmluvy. Medzi účastníkmi nie je sporné, že právny predchodca porušil
povinnosť riadne a včas platiť splátky kúpnej ceny, a preto žalobca od zmluvy odstúpil.“

9. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec opätovne prejednal, vykonal
dokazovanieazotrvalnazávereoprávnejajskutkovejopodstatnenostinárokužalobcu.Spornýmvoveci
nebolo, že na strane žalovaného došlo k omeškaniu s plnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvného
vzťahu založeného objednávkou žalovaného zo dňa 03.10.2016, akceptovanou právnym predchodcom
žalobcu a rovnako nebola sporná existencia VOP potvrdených žalovaným. Aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu po postúpení pohľadávky ako aj splatnosť zmluvnej pokuty má súd za preukázanú, s čím sa
stotožnil aj odvolací súd. Spornou v konaní zostala otázka naplnenia zmluvnej podmienky uplatňovania
práva a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty upravenej v čl. III, písm. D, bod 4 VOP, vo vzťahu ku
ktorým odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedôsledné vysporiadanie sa s obsahom predmetnej
dohody.

10.Súdprvejinštanciepoukázalnaods.25odôvodneniasvojhoprvéhorozsudku, vktorom konštatoval,
že zmluvnú pokutu vo výške 1.700,- eur si žalobca uplatnil za porušovanie zmluvy omeškaním
žalovaného s platením nájomného v súlade s uzavretou zmluvou, resp. VOP, pričom ustanovenie o
zmluvnej pokute spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluvná pokuta bola síce dojednaná
vo VOP prenajímateľa, avšak predmetný obchod bol jednoznačne identifikovaný číslom a označením

zákazky na všetkých relevantných dokumentoch, a je tak nezameniteľný s iným obchodným prípadom.
Všeobecné obchodné podmienky boli zároveň datované a podpísané samotným žalovaným. Výkladom
zmluvného ustanovenia upravujúceho zmluvnú pokutu možno dospieť k záveru, že pre prípad porušenia
povinnosti žalovaného riadne a včas uhradiť pohľadávky („... objednávateľ bude v omeškaní s platbami
ceny diela, nájomného alebo kúpnej zmluvy...“), mal žalobca možnosť využiť svoje práva, a to jednak

prerušiť práce, prípadne odstúpiť od zmluvy („... je oprávnený prerušiť práce, prípadne odstúpiť od tejto
zmluvy...“) a rovnako mal v takom prípade právo na uplatňovanie zmluvnej pokuty („V takom prípade má
zhotoviteľ nárok na zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur.“). Uvedené
ustanovenie tak dáva žalobcovi na výber, ktoré z troch oprávnení (prerušenie prác, odstúpenie od
zmluvy, zmluvnú pokutu) si uplatní, ak bude žalovaný v omeškaní s platbami. Odstúpenie od zmluvy

alebo prerušenie prác tak nie je podmienku pre následné uplatnenie zmluvnej pokuty.

11. Tu súd prvej inštancie videl rozdielnosť v podmienke pre uplatnenie zmluvnej pokuty v prípade, na
ktorý poukázal odvolací súd. V citovanom prípade je odstúpenie od zmluvy podmienkou pre možnosť
domáhať sa zmluvnej pokuty, keďže práve na vykonanie tohto úkonu je zmluvná pokuta naviazaná („V

prípade odstúpenia od zmluvy predávajúcim pre porušenie povinnosti kupujúcim, týkajúce sa splatenia
kúpnej ceny s príslušenstvom v stanovených lehotách a výškach v čl. IV. tejto zmluvy, zaplatí kupujúci
zmluvnú pokutu vo výške 30% z kúpnej ceny, a to v lehote stanovenej predávajúcim.“). V tomto prípade
musí byť najskôr porušená povinnosť kupujúceho súvisiaca s platením kúpnej ceny zakladajúca právo
predávajúcehoodstúpiťodzmluvyaažpoodstúpeníodzmluvynastupujepovinnosťkupujúcehozaplatiť

zmluvnú pokutu. Naproti tomu v prejednávanej veci je možné požadovať zmluvnú pokutu v prípade
omeškania s platbami bez nutnosti prerušenia prác, resp. odstúpenia od zmluvy. Ide o ďalšie dve
práva žalobcu, ktoré môže pre omeškanie žalovaného uplatniť. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť,
že dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v samostatnej vete nesledujúcej po vete, upravujúcej
možnosť žalobcu prerušiť práce alebo odstúpiť od zmluvy („Zhotoviteľ je oprávnený prerušiť práce,

prípadne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, že objednávateľ bude v omeškaní s platbami ceny diela,
nájomného, alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa
v nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie už
vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur.“). Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať určitá
podobnosť uvedených prípadov, dôraz kladený na splnenie určitých podmienok pre uplatnenie práva

na zmluvnú pokutu tieto prípady do určitej, nie nepodstatnej miery odlišujú. Vzhľadom k tomu súd
žalovaného zaviazal na zostávajúcu časť uplatneného nároku zo zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, a
plne úspešnému žalobcovi, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej v súlade s

ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.13. Voči rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný, odvolaciemu súdu navrhol rozsudok
Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/12/2020 - 288 zo dňa 28.05.2024 zmeniť, žalobu v celom
rozsahuzamietnuťavočižalobcovimupriznaťnároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancie

aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie založil dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/
CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, písm. f/ „súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,“ písm. h/
„rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

14. Žalovaný s tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 25 odôvodnenia rozsudku nesúhlasil
prenesprávneprávneposúdenieveci,nakoľkopredpokladvznikuzmluvnejpokutyporušenímpovinnosti
v zmysle čl. III písm. D bod 4 Všeobecných obchodných podmienok považoval za nenaplnený. S
odkazom na ods. 38 a 39 uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/56/2022-255, zo dňa
24.11.2023 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“), ktorým zrušil prvý rozsudok Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa 23.09.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vyjadril

presvedčenie, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia VOP nie je naplnený predpoklad
vzniku zmluvnej pokuty, nakoľko je nepochybné, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade
prerušenia prác alebo odstúpenia od zmluvy, k čomu však zo strany PERI spol. s r.o. nedošlo, čím
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a tak ani nemohla
byť postúpená z PERI spol. s r.o. na žalobcu.

15. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii
týkajúcej sa postúpenia zmluvnej pokuty oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré je založené v
súdnom spise, a ktorým k platnému postúpeniu zmluvnej pokuty z PERI spol. s r.o. na žalobcu podľa

jeho presvedčenia nedošlo. Zmluvná pokuta je totiž samostatný právny nárok a nie príslušenstvo alebo
právo spojené s postúpenou pohľadávkou. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal byť v oznámení
o postúpení pohľadávky samostatne vymedzený spolu s ostatnými postúpenými pohľadávkami. Na
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje, aby všetky postúpené pohľadávky boli v zmluve
určito a zrozumiteľne špecifikované. Žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa

zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty, pričom súd v tomto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

16. Zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave v odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), ktorý jednoznačne konštatoval,

že k tomu aby vznikol nárok na zmluvnú pokutu, je okrem iného potrebné aj odstúpiť od zmluvy.
V prejednávanej veci ide takisto o plnenie alternatívnych podmienok, pričom ani jedna z dvoch
alternatívnych podmienok splnená nebola a teda PERI spol. s r.o. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
nevznikol a tak nemohla byť ani postúpená na žalobcu.

17. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadal žalobca rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že v
danom prípade nejde o rozhodnutie nesprávne, ale také, s právnymi závermi ktorého sa odvolateľ
nestotožnil. Napadnutý rozsudok označil za vecne správny, z ktorého je zrejmé, akými úvahami a
právnymi názormi sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné
a vyčerpávajúce, v odvolacom konaní je preskúmateľný a zrozumiteľný, pričom žalovaný v odvolaní

neuviedol žiaden relevantný odvolací dôvod.

18. Podľa čl. III, písm. D, bod 4 VOP: „Zhotoviteľ je oprávnený prerušiť práce, prípadne odstúpiť od tejto
zmluvy v prípade, že objednávateľ bude v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného alebo kúpnej
zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme, alebo ich od

zhotoviteľa kupuje. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej
pokuty vo výške 1.700,- EUR.“ Zhotoviteľ má teda nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade,
že objednávateľ (žalovaný) bude v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného, alebo kúpnej zmluvy,
ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od zhotoviteľa
kupuje. V rovnakom prípade, má tiež zhotoviteľ právo prerušiť práce, prípadne odstúpiť od zmluvy.

Všetky tri práva zhotoviteľa t.j. i.) oprávnenie na prerušenie prác, ii.) oprávnenie na odstúpenie od
zmluvy, iii.) nárok na zlatenie zmluvnej pokuty) sú viazané na „prípad omeškania s platbami ceny diela,
nájomného, alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v
nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje.“ Ak sa teda vo Všeobecných obchodných podmienkach používaformulácia „v takom prípade,“ nemyslí sa tým v prípade prerušenia prác alebo odstúpenia od zmluvy,
ale výlučne v prípade omeškania s platbou. Iný výklad tohto ustanovenia, tak ako sa ho snaží účelovo
interpretovať žalovaný nie je prípustný. K rovnakému záveru dospel v napadnutom rozsudku aj súd prvej

inštancie, pričom odvolací súd mu v predchádzajúcom rozsudku nevytkol nesprávne právne posúdenie,
ale nedostatočné odôvodnenie prvotného rozhodnutia. Tento vytýkaný nedostatok súd prvej inštancie
odstránil, svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, dostatočne vysvetlil svoj postup a dôvody
svojho rozhodnutia, podal zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného
právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne

nepodriadil zistený skutkový stav. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na
všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal,
resp. na právne názory, z ktorých vychádzal. Nie je úlohou odvolacieho súdu aby opakovane posudzoval
to, čo už raz riadne a v súlade so zákonom preskúmal a vyhodnotil súd prvej inštancie, len kvôli zjavnej
nespokojnosti žalovaného s výsledkom sporu.

19. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357

písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
obsah spisu súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379
a § 380 CSP), pričom postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je v časti výroku I vecne nesprávny a v súlade s ust. § 388 ho z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia zmenil a následne ho zmenil aj v časti výroku II o náhrade trov

konania pred súdom prvej inštancie.

21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.
23. Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej

osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane

rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
24. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.
25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa čl. III., písm. D, bod 4 Všeobecných obchodných podmienok PERI spol. s r.o., zhotoviteľ je
oprávnenýprerušiťpráce,prípadneodstúpiťodtejtozmluvy,vprípade,žeobjednávateľbudevomeškanís platbami ceny diela, nájomného, alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie
diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na
zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- EUR.

30. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
31. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu vo výške
2.650,- eur, vyplývajúci z postúpenia pohľadávky jeho právneho predchodcu na žalobcu. Na základe
uznávacieho prejavu žalovaného súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom č.k. 25Cb 12/2020 - 114 zo

dňa 10.12.2020 zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 1.650,- eur s ročným úrokom z omeškania 9
% zo sumy 879,55 eur od 19.12.2017 a zo sumy 770,45 eur od 30.12.2017 do zaplatenia a paušálnej
náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 40,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.01.2021. Rozsudkom č.k. 25Cb 12/2020 - 207 zo dňa 23.09.2021 súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie čiastky 1.000,- eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu podľa čl. III., písm. D,
bod 4 Všeobecných obchodných podmienok. Tento rozsudok Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.

1Cob/56/2022 - 255 zo dňa 24.11.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb 12/2020 - 288 zo dňa
28.05.2024, ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

32. S ohľadom na odvolacie dôvody žalovaného bolo v rámci odvolacieho prieskumu potrebné ustáliť

oprávnenosť súdom prvej inštancie žalobcovi priznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z
pohľadu, či súd vo veci správne procesne postupoval, či dospel k správnym skutkovým zisteniam a či ich
aj správne právne posúdil. V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o merite
preskúmavanej veci, zistil v aplikačnom postupe súdu prvej inštancie pochybenie v otázke právneho
posúdenia, odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I,

o priznaní uplatneného nároku vo výške 1.000,- eur, keďže jeho výklad a právne posúdenie sankcie
uvedenej v čl. III písm. D bod. 4 VOP o zmluvnej pokute, nezodpovedá hypotéze tohto ustanovenia,
nesúceho v sebe podmienky nároku na priznanie zmluvnej pokuty.

33. Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že poruší

svoju zmluvnú povinnosť a slúži ako jeden zo základných právnych nástrojov na zabezpečenie záväzku.
Jej právny rámec je vymedzený najmä v ust. § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka. Aj pre dojednanie
zmluvnej pokuty na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu platí
všeobecná právna úprava obsiahnutá v ust. § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka, avšak s
odchýlkamiupravenýmivust.§300až302Obchodného zákonníka(čovyplývazoznačeniatejtoúpravy

ako „niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute“). Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená
písomnou formou a jednoznačným vymedzením jednak jej výšky alebo spôsobu jej určenia a jednak
zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný
platne, z dojednania musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti tento inštitút
zabezpečuje. Dohoda o zmluvnej pokute musí ďalej spĺňať všetky náležitosti ustanovené všeobecne

právnym poriadkom pre platnosť právnych úkonov (najmä § 37 OZ). Zákonnú požiadavku určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu nemožno považovať za splnenú v prípade, ak z dohody o zmluvnej
pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, dôvod
a podmienky nároku na zmluvnú pokutu.

34. Podľa čl. III, písm. D, bod 4 Všeobecných obchodných podmienok „Zhotoviteľ je oprávnený prerušiť
práce, prípadne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, že objednávateľ bude v omeškaní s platbami
ceny diela, nájomného, alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od
zhotoviteľa v nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie
už vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur.“

35. Znenie a platnosť bodu 4 citovaného článku namietal žalovaný počas celého konania pred súdom
prvej inštancie, t.j. už v odpore proti platobnému rozkazu, v rámci prvého ale i následného rozhodovania
súdu prvej inštancie po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a vo všetkých svojich podaniach, s
argumentáciou nároku zhotoviteľa na zmluvnú pokutu v prípade prerušenia prác alebo odstúpenia od

zmluvy.

36. Najvyšší súd SR vo svojej pomerne početnej judikatúre (napr. sp. zn. 4 Obdo 36/2009) judikoval, že
zmluvnú pokutu nie je možné dohodnúť platne pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvyje výkonom práva, ktoré účastníkovi priznáva zákon alebo zmluva. Keďže zmluvná pokuta je sankciou
za porušenie povinnosti, nemôže byť viazaná na zákonné uplatnenie práva jednej zo strán.

37. Spornosť a nejednoznačnosť dotknutého bodu 4, čl. III, písm. D VOP spôsobuje kumulácia a
alternatíva dôvodov (prerušenie prác alebo odstúpenie od zmluvy) s nárokom na zmluvnú pokutu,
viazanými na moment omeškania. Keďže zo štylizácie tohto ustanovenia nie je zrejmé, či je pokuta
sankciou za primárne porušenie (omeškanie s platbou) alebo za následný úkon zhotoviteľa (odstúpenie
od zmluvy, alebo prerušenie prác) trpí toto ustanovenie vadou neurčitosti a nepreskúmateľnosti (§ 37

ods. 1 OZ), a rovnako ho možno vnímať aj aj ako v rozpore s ods. 1 ust. § 544 Občianskeho zákonníka,
ktorý je vo svojom znení rigidný (ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda) a žiadne alternatívy nároku na zmluvnú pokutu
nepripúšťa. Znenie: „Zhotoviteľ je oprávnený prerušiť práce, prípadne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade,
že objednávateľ bude v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného, alebo kúpnej zmluvy......V takom

prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur,“
nesúladí s podmienkami dispozície ust. § § 544 ods. 1 OZ o zmluvnej pokute (striktne sankcionujúce
nesplnenie zmluvnej povinnosti), ale napĺňa znaky sankcie využitia práva, kedy podľa znenia cit. článku
mohlidôsledkyporušeniapovinnostinastúpiťpodmienene,atovyužitímprávazhotoviteľanaodstúpenie
od zmluvy alebo prerušenie prác (napr. rozhodnutia Ro NS SR z 30.10.2008, sp.zn. 32 Cfdo 815/2007).

AjpodľarozhodnutiaNSČR RoNSČRz25.06.2002,sp.zn.25Cdo182/2001:„Dojednanieopovinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor s účelom zákona (s
účelom inštitútu zmluvnej pokuty).

38. Na tomto princípe postavil názor aj odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 1Cob/56/2022 - 255 zo

dňa 24.11.2023 zrušil vo veci vynesený prvý rozsudok súdu prevej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/119/2005 zo
dňa 31.01.2008, a konštatovaním : „Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie opomenutím
dôsledného vysporiadania sa s obsahom dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute obsiahnutej v
spornom článku VOP vo všetkých z neho vyplývajúcich súvislostiach významným spôsobom pochybil,

pričom z druhej vety čl. III., písm. D, bod 4 VOP je možné za súčasného skutkového stavu odvodiť
predbežný záver o naviazaní vzniku práva na zmluvnú pokutu nielen na omeškanie objednávateľa s
platbami nájomného (porušenie povinnosti), ale aj na výkon práva spočívajúceho buď v prerušení prác
alebo v odstúpení od zmluvy.“
39. Súd prvej inštancie sa však so sporným článkom čl. III, písm. D, bod 4 VOP vysporiadal nasledovne:

„Výkladomzmluvnéhoustanoveniaupravujúcehozmluvnúpokutumožnodospieťkzáveru,žepreprípad
porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhradiť pohľadávky („... objednávateľ bude v omeškaní s
platbami ceny diela, nájomného alebo kúpnej zmluvy ...“), mal žalobca možnosť využiť svoje práva, a to
jednak prerušiť práce, prípadne odstúpiť od zmluvy („... je oprávnený prerušiť práce, prípadne odstúpiť
od tejto zmluvy...“) a rovnako mal v takom prípade právo na uplatňovanie zmluvnej pokuty („V takom

prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej pokuty vo výške 1.700,-
eur.“). Uvedené ustanovenie tak dáva žalobcovi na výber, ktoré z troch oprávnení (prerušenie prác,
odstúpenie od zmluvy, zmluvnú pokutu) si uplatní, ak bude žalovaný v omeškaní s platbami. Odstúpenie
od zmluvy alebo prerušenie prác tak nie je podmienku pre následné uplatnenie zmluvnej pokuty.“... „Tu
súd prvej inštancie videl rozdielnosť v podmienke pre uplatnenie zmluvnej pokuty v prípade, na ktorý

poukázalodvolacísúd.Vcitovanomprípadejeodstúpenieodzmluvypodmienkoupremožnosťdomáhať
sa zmluvnej pokuty, keďže práve na vykonanie tohto úkonu je zmluvná pokuta naviazaná.“... „Naproti
tomu v prejednávanej veci je možné požadovať zmluvnú pokutu v prípade omeškania s platbami bez
nutnosti prerušenia prác, resp. odstúpenia od zmluvy. Ide o ďalšie dve práva žalobcu, ktoré môže pre
omeškanie žalovaného uplatniť. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute je

obsiahnuté v samostatnej vete nesledujúcej po vete, upravujúcej možnosť žalobcu prerušiť práce alebo
odstúpiť od zmluvy.“ ... „Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať určitá podobnosť uvedených prípadov,
dôraz kladený na splnenie určitých podmienok pre uplatnenie práva na zmluvnú pokutu tieto prípady do
určitej, nie nepodstatnej miery odlišujú. Vzhľadom k tomu súd žalovaného zaviazal na zostávajúcu časť
uplatneného nároku zo zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur.“

40. Výklad sporného ustanovenia súdom prvej inštancie nezodpovedá jeho formulácii, štylizácii a
obsahovému vyjadreniu a nejednoznačnosť jeho obsahu môže vyvolať jediný následok a to v podobe
jeho neplatnosti, ktorá nesie následky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.41. Porušenie povinnosti musí byť stanovené určite a zrozumiteľne, tak aby nevzbudzovalo pochybnosti
a aby zmluvná strana ktorej sa dotýka zaplatenie zmluvnej pokuty, mala presne konkretizované, ktorú
zmluvnú povinnosť nemôže pod sankciou zmluvnej pokuty porušiť. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého

je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná alternatívne, nielen na porušenie zmluvného vzťahu ale
aj na alternatívu odstúpenia od zmluvy či prerušenie prác, je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho
nemožno vyvodiť jednoznačný dôvod od ktorého zhotoviteľ odvodzuje vznik nárok na zmluvnú pokutu.
Odstúpenie od zmluvy, eventuálne prerušenie prác je výkonom práva, na ktorý stranu oprávňuje
zákon alebo zmluva a keďže zmluvná pokuta je sankciou za porušenie povinnosti, nemôže byť viazaná

na uplatnenie práva jednej zo strán, na ktoré je podľa odvolacieho súdu nárok vyplývajúci z čl. III.,
písm. D, bod 4 Všeobecných obchodných podmienok naviazaný. Zmluvná povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, musí byť špecifikovaná jasne, určito a zrozumiteľne, povinnosť,
ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, musí byť dostatočne presne a určito identifikovaná, a musí z nej byť bez alternatívy jej
rôznychvýkladovzistiteľné,porušenieakejpovinnostipokutuje.Bezjejjednoznačnéhourčenianemožno

porušenú povinnosť identifikovať, a uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu.
42. Odvolací súd v uvedených súvislostiach poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. M Obdo
4/2003 v ktorom uviedol: „v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí
bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny

úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny
úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo.
Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje,
pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je
táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť,

za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu“.

43. Obdobne v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009 uviedol NS ČR: „zmluvné dojednanie, podľa
ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť
neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť

zabezpečené zmluvnou pokutou.“ Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty s následkom jej neplatnosti
vyplýva napr. aj z rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/20/2009 a sp.zn.
41Cob/267/2008: „Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § 544 OZ
vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o
povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon.“ NS

ČR v rozhodnutí sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 uviedol: „Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná
nepodmienene - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie
od zmluvy.

44. Takáto podmienka viazanosti na odstúpenie od zmluvy alebo prerušenie prác podľa názoru
odvolacieho súdu z dotknutého ustanovenia VOP jednoznačne vyplýva. Na rozdiel od jeho výkladu
súdom prvej inštancie, odvolací súd rozborom tohto ustanovenia dospel k jeho nasledovnému výkladu:
v prípade, ak zhotoviteľ preruší práce alebo odstúpi od zmluvy z dôvodu, že objednávateľ je v omeškaní

s platbami nájomného, ceny diela alebo kúpnej ceny, vtedy vznikne zhotoviteľovi právo na zaplatenie
už vykonaných prác a uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu.

45. Neurčitosť určenia podmienok zmluvnej pokuty má za následok absolútnu neplatnosť dohody o
zmluvnej pokute, čím je nedostatočne určený aj predmetu postúpenia (t.j. zmluvnej pokuty), čo má

potom za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v časti vzťahujúcej sa na
zmluvnú pokutu.

46. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi uplatnenú pohľadávku priznať nemohol. Keďže dôkazné
bremeno svojich tvrdení a nároku na priznanie zmluvnej pokuty žalobca neuniesol a nepreukázal, že

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vyplývajúceho z postúpenej pohľadávky v uvedenej časti,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre jeho nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. 388
CSP zmenil a žalobu zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP a nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy
1.000,- eur zamietol, zmenil aj jeho výrokovú časť vo výroku II. o náhrade trov konania, zohľadniac
úspech žalobcu v čiastke 1.650,- eur, priznanej mu čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku č. k.

25Cb/12/2020-114 zo dňa 10.12.2020, v ktorom súd prvej inštancie o náhrade trov konania nerozhodol.
Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 24,52 %.
Žalobca bol v prvoinštančnom i odvolacom konaní úspešný v časti priznanej istiny 1.650,- eur = 62,26
% a žalovaný bol úspešný v časti zamietnutej istiny 1.000,- eur = 37,74 %. Čistý úspech žalobcu v
prvoinštančnom i odvolacom konaní potom po odrátaní úspechu žalovaného predstavuje 24,52 %). O
výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. §

262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.