Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Ek/1438/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383223
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120383223.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX C., o vymoženie 211,27 eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Miroslav Zahorjan, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 6, 040 01 Košice,

IČO: 35 546 956, pod sp. zn. 246EX 220/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 25.03.2026, sp. zn. 25Ek/1438/2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
zo dňa 28.10.2025, sp. zn. 246EX 220/20 – 33.

2. Uviedol, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený
podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom námietky v zákonom stanovenej
15-dňovej lehote s tým, že nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor

nevykonal osobné zisťovanie hnuteľného majetku na adrese trvalého pobytu povinného a nepožiadal o
súčinnosť osoby žijúce na adrese trvalého pobytu povinného ani tretie osoby, ktoré sú spoluvlastníkmi
povinného. U povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcií.

3. Súdny exekútor k námietkam uviedol, že vydané upovedomenie o začatí exekúcie si povinný
neprevzal, bolo mu doručené zverejnením v Obchodnom vestníku. Lustráciami nebol zistený nehnuteľný
majetok ani motorové vozidlo. Po zistení informácie o zamestnaneckom pomere povinného bolo vydané
upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy, príkaz na začatie exekúcie zo dňa 18.08.2022
a exekučný príkaz na výkon exekúcie zrážkami zo mzdy. Zamestnávateľ na opakované podania
exekútora nereagoval. Následne bolo zistené ukončenie prac. pomeru povinného a poberanie dávok

v nezamestnanosti. Ich výška však nepostačovala na výkon exekúcie. Exekútor oprávnenému o
neúspešnom priebehu exekúcie zasielal správy, na ktoré oprávnený nereagoval, a to ani požiadavkou
na vycestovanie za povinným a vykonanie fyzického zisťovania majetku. Táto požiadavka prišla až pri
výzve na zaplatenie paušálnych výdavkov.

4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol, že
účelomzastaveniaexekúciepre„nemajetnosť“povinnéhojezabránenieneprimeranejdĺžkeexekučnéhokonaniavprípadoch,keďniejemožnéjehoúspešnéskončeniezdôvodunedostatkumajetkupovinného.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak
súdny exekútor nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu

trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie (od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Súdny úradník poukázal
na to, že dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je nezistenie majetku, ktorý je možné
zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu
akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak

môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v exekúcii možno len pri existencii skutočného
majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto
speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný
môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, ktorý je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi
malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Podľa vykonaných lustrácií

povinný nevlastní účet v banke, resp. so žiadnym účtovným zostatkom. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
ani motorového vozidla. Zo súčinnosti so Sociálnou poisťovňou vyplýva, že povinný bol od 28.10.2019
do 08.06.2020 zamestnaný u jedného zamestnávateľa a od 03.05.2022 do 03.09.2023 u ďalšieho
zamestnávateľa a následne poberal dávky v nezamestnanosti, ktorých výška nepostačovala na výkon
exekúcie. Zamestnávateľ na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy

zrážky nevykonával. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať relatívnu nemajetnosť oprávneného. K
námietkam oprávneného súdny úradník uviedol, že ide len o predikcie oprávneného - možno očakávať,
že povinný sa zamestná bude mať účet v banke, nadobudne majetok a podobne, pričom oprávnený
reálne žiadnu existenciu majetku povinného nepreukázal. Oprávnený vo svojich námietkach neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by dostatočne preukazovali existenciu exekvovateľného majetku.

Súdny úradník tak uzavrel, že exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od
začatia exekúcie, t. j. odo dňa 07.10.2020, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie,
pristúpil dňa 28.10.2025 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie, nakoľko sa mu nepodarilo zistiť
žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor vykonal iba
lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného
inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho
exekúcii. Súdny exekútor tak nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Splnenie
podmienokprezastavenieexekúcieexekútoromprenedostatokmajetkutaknebolosúdnymexekútorom

preukázané. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu
exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený
nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach,
kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster
nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú

trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané

náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu

urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že
nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.

8. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom

správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré
by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetkupovinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve
súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie
majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie

záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,
patrí do kompetencie súdneho exekútora.

9. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného
resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti
vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie

v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva

oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba
tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania

v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností.

10. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné
hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť

a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých
exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady
trov exekučného konania.

11. Pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť

a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie.
V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok,
za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba
nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.

12. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným

poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce
upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).