Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204779
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125204779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 12 -

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci navrhovateľky/manželky:
A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., prechodne F. XXX/XX, G., a manžela, ktorý
návrh nepodal: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale B. XXX/X, G., t.č. F. XXX/XX, G., v konaní o rozvod
manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom: I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
obe J. F. XXX/XX, G., v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu B. – K., vo zväzku XX, D. XXXX, L. XX, H. M. XX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode manželstva upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
nasledovne:

Obe maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. sumou vo výške 200,-Eur mesačne vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150,-Eur mesačne vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2025 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s H. B.,
nar.XX.XX.XXXXaúpravyvýkonurodičovskýchprávkmaloletýmdeťomnačasporozvodemanželstva.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že problémy v manželstva pretrvávajú dlhodobo. Krátko po
svadbe prestal manžel pracovať, pravidelne chodil s kamarátmi skoro denne piť, prácu si nehľadal.
Snažila sa túto situáciu riešiť rozprávaním sa s ním, na čo ju vysmial. Po narodení prvej dcéry si myslela,
že sa manžel zmení, ale nestalo sa tak. Do roboty väčšinou nechodil, keď sa zamestnal tak iba na krátkudobu aj to bol práceneschopný, aby mohol piť. Keď prestal chodiť do práce, na úrad sa neprihlásil,
preto mu vznikli dlhy. Keď sa s ním chcela porozprávať, kde všade má dlhy tak jej povedal, že sa do
toho nemá starať, že je to jeho vec. Do domácnosti finančne neprispieval, nikdy neprispel výživným

na dcéru s odôvodnením, že to sú jeho peniaze a on si s nimi môže robiť čo on chce a že ona sa
má starať o rodinu. Jeho záľuba v alkohole sa postupne zhoršovala a pil čím ďalej tým viac, začal
byť agresívnejší a vulgárnejší, začal jej nadávať, ponižovať ju, kontrolovať aj fyzicky napádať, keď bol
pod vplyvom alkoholu. Niekoľkokrát bola na neho privolaná polícia alebo podané trestné oznámenie na
polícii. V roku 2021 sa chcela rozviesť, ale zistila, že je opäť tehotná. Ani po narodení druhého dieťaťa

sa situácia nezmenila, nezlepšila. Celý rok, každý deň pil, dokonca neprišiel ani na krst druhej dcéry.
Neprispievaaninavýživudruhejdcéry.Odseptembra2024saintímnenestýkajú.Nazákladeuvedeného
považuje ich manželské vzťahy za vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo neplní svoj
účel a nie je ani predpoklad, že by sa tento stav zmenil.

3. K návrhu pripojila rodné listy maloletých detí, sobášny list, potvrdenia o podaní oznámenia na políciu

pre správanie sa manžela zo dňa 13.05.2012, 24.08.2019, 27.11.2021, 07.09.2023, 08.09.2023.

4. V písomnom podaní zo dňa 12.06.2025 a 30.01.2026 matka uviedla tieto náklady: strava 300,-Eur,
oblečenie 30,-Eur, cestovné 80,-Eur, sporenie 69,95 Eur z toho sporenie na rezervu 10,-Eur, investičné
sporenie 29,95 Eur a sporenie PSS 30,-Eur, poistné na maloletú I. 30,-Eur, na maloletú A. 25,-Eur a

na ňu 56,37 Eur. Uviedla, že nemá žiadne dlhy, úvery a pôžičky, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani
žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty. Okrem príjmu má prídavky na deti 120,-Eur mesačne. Výdavky na
maloletú A. uviedla nasledovné: školné 25,-Eur, strava v škole každý mesiac iné náklady október 78,-
Eur, november 54,60 Eur, december 27,30 Eur, január 39,-Eur, február 35,10 Eur, marec 58,50 Eur, apríl
35,10 Eur, máj 31,20 Eur. Maloletá I.: fond združenia rodičov raz ročne 10,-Eur, triedny fond raz ročne

5,-Eur. Bývajú v domácnosti svokrovcov teda manželových rodičov, kde na bývanie neprispieva, keďže
nechcú od nej tieto náklady prijať.

5. Manžel sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, súdu ku dňu pojednávania nedoručil
svoje vyjadrenie k návrhu manželky na rozvod manželstva ani k návrhu na úpravu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode manželstva, napriek tomu, že návrh na začatie konania mu bol doručený
dňa 10.11.2025, čo má súd za preukázané z doručenky.

6. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 04.07.2025, 07.08.2025 a 18.02.2026 uviedol, že prešetrením
pomerov bolo zistené, že maloleté žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, v rodinnom dome

rodičov jej manžela, ktorí v plnej miere hradia výdavky ohľadne rodinného domu. Hoci matka s deťmi
a otcom žijú v jednom dome, spoločne nehospodária, nakoľko manžel nemá žiaden príjem a z dôvodu
jeho alkoholizmu, komunikujú spoločne len veľmi obmedzene. Matka uviedla, že je zamestnaná v
spoločnosti G. H., H. E., B., ktorá sa zaoberá výrobou výživových doplnkov. V spoločnosti je zamestnaná
od 12.07.2024 na dobu určitú na jeden rok. Pre nástupom do práce bola poberateľkou rodičovského

príspevku. V práci pracuje v zmennej prevádzke, 2 dni ráno, 2 dni poobede a 2 dni voľno. Svoj príjem
z pracovnej činnosti uviedla vo výške cca 1.200,-eur mesačne a zároveň si uplatňuje u zamestnávateľa
aj daňový bonus na deti vo výške spolu 200,-eur mesačne. Z úrovne úradu poberá prídavky na deti vo
výške 120,-eur. Iný príjem neuviedla. Mesačne má výdavky na PHM vo výške cca 100,-eur, telefón 30,-
eur, životné poistenie spoločne s deťmi 40,-eur, poistenie na pohreb 18,-eur, investičné poistenie 30,-

eur, stavebné sporenie 30,-eur, sporenie 10,-eur a na stravu a bežné výdavky rodiny uviedla sumu cca
400,- až 500,-eur. Ostatné jej výdavky sú bežného charakteru a zároveň v plnej miere hradí aj všetky
výdavky detí. Matka má k dispozícii s deťmi samostatne dve izby a ostatné miestnosti užívajú spoločne.
Rodičia otca majú samostatnú spálňu a obývaciu izbu majú spoločnú. Na prízemí domu sa nachádza
pivnica, práčovňa a technické miestnosti, kde prespáva otec detí. Pri rodinnom dome sa nachádza aj

priestranný dvor so záhradou. Celkovo je domácnosť primerane zariadená štandardným nábytkom a
je udržiavaná na primeranej hygienickej úrovni. Matka má samostatne spálňu, zariadenú manželkou
posteľou, skriňovou zostavou, postieľkou a vecami osobnej potreby. Maloletá I. má samostatnú detskú
izbu primerane zariadenú jej veku a potrebám. Starí rodičia sú matke nápomocní pri starostlivosti o deti,
ich vzťah je veľmi dobrý. Maloletá I. je žiačkou X. ročníka Základnej školy vo N., v škole sa nestravuje

a nenavštevuje ani záujmové krúžky. Maloletá A. navštevuje materskú školu v G.. Školné hradí matka
vo výške 25,-eur mesačne a stavu cca 50,-eur mesačne. Maloletá záujmové krúžky nenavštevuje, ale
s mamou chodia spolu jazdiť na koníky do H.. Podľa vyjadrenia matky sú deti zdravé, pravidelne lieky
neužívajú a ich výdavky sú primerane ich veku. Maloletej I. uhradila matka v júni 2025 školský výletdo H. vo výške 220,-eur a zároveň jej poskytla aj vreckové. Otec je podľa vyjadrenia matky dlhodobo
nezamestnaný, alebo práceneschopný. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti B. B. a to v roku
2021. Nakoľko spoločne nikdy nehospodárili, nemala vedomosť o jeho príjme. Do domácnosti a ani

na výdavky a potreby detí nikdy neprispieval. Podľa jej vyjadrenia má manžel dlhy, ktoré žiadnym
spôsobom nerieši. Je závislý na alkohole, ktorý užíva dlhodobo každodenne a voči všetkému má
ignorantský postoj. Nepreberá žiadne písomnosti. Uvedené skutočnosti potvrdili aj jeho rodičia. Maloletá
I. bola primerane veku a rozumovým možnostiam a schopnostiam oboznámená s predmetom konania
a výkonom funkcie kolízneho opatrovníka, čomu porozumela. Maloletú A. vzhľadom k veku 5 rokov

a rozumovým možnostiam a schopnostiam nebolo možné ohľadom predmetu konania informovať,
nakoľko sa javila, že by nebola schopná porozumieť. Spočiatku bola hanblivá, neskôr sa odviazala, bola
spontánna, ukázala svoje hračky, domáce zvieratká a rozprávala o spoločných zážitkoch s mamkou,
keď chodia na koníky. K matke a sestre prejavovala veľmi pozitívny vzťah, objímala ich, bolo viditeľné,
že ich vzťah je veľmi pekný, založený na citovej náklonnosti. Maloletá I. sa vyjadrila ohľadom konania
tak, že rozhodnutie matky rešpektuje, podľa nej je dobré, že podala tento návrh. Ohľadom rodinnej

situácie sa nechcela vyjadrovať, je to pre ňu vec rodičov, aby to riešili. V prípade rozvodu manželstva
by chcela ostať s mamou v jej starostlivosti. Zároveň uviedla, že s obidvomi rodičmi má dobrý vzťah, s
otcom sa pravidelne rozprávajú a povie mu o ich návšteve a nutnosti navštíviť úrad pre vyjadrenie sa
ku konaniu. Vykonaným zisťovaním rodinných, bytových a sociálnych pomerov v rodine maloletých detí
ako aj rozhovorom s matkou a maloletými deťmi je úrad toho názoru, že matka disponuje dostatočnými

rodičovskými schopnosťami a zručnosťami a v plnej miere zabezpečuje maloletým deťom plnohodnotnú
starostlivosť. Starí rodičia sú jej nápomocní, v rodine vládla harmonická atmosféra.

7. Otec maloletých detí s úradom nespolupracoval, nereagoval na telefonáty, predvolania. Dňa
05.08.2025 sa úradu podarilo vykonať rozhovor s otcom maloletých detí, ktorý uviedol, že o podanom

návrhu vie, ale nechce sa k nemu vyjadrovať, nemá na to náladu, ani chuť. Je to rozhodnutie jeho
manželky, o ktorej sa vyjadroval nezdvorilo. On sa rozviesť nechce a nevyjadril sa ani k úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Písomnosti, ktoré mu nechal úrad
k dispozícii v domácnosti nečítal, a iné písomnosti si neprevzal. K svojim osobným pomerom uviedol,
že je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade cca 2,5 roka. Jeho posledným

zamestnávateľom bola spoločnosť B. B., kde pracoval asi v roku 2021 až 2022. Momentálne nemá
žiaden príjem. K užívaniu má miestnosť v suterénne domu, kde sa zdržiava. Ohľadom dôvodov pre
rozvod manželstva uviedol, že alkohol požíva každý a nevidí v tom problém. Problémom je správanie
sa manželky a jej konania.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, ktorého sa zúčastnili
navrhovateľka-manželka a kolízny opatrovník. Pojednávania sa osobne nezúčastnil manžel/otec
maloletých detí, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 30.01.2026. Otec
svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie
pojednávania z vážnych a dôležitých dôvodov, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle

ust. § 180 CSP zároveň aplikujúc ust. § 31 CMP, v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania a listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a zistil tento skutočný stav veci:

10. Matka/manželka na pojednávaní v podstatnom uviedla to, čo uviedla aj vo svojich písomných
podaniach, že trvá na tom, aby súd jej manželstvo rozviedol a aby boli maloleté deti zverené do jej
osobnej starostlivosti, styk nežiadala upraviť a určiť výživné. Doplnila, že manžel sa dlhodobo nestará o
nič, nechodí do práce, neprispieva, pije alkohol, je na ňom závislý je alkoholik. Už po uzavretí manželstva

nemal prácu, postupne sa to zhoršovalo, začali sa hádať aj kvôli tomu, že on nepracoval a ona bola
na materskej dovolenke a bolo veľmi ťažké z toho vyžiť. Keby nebývali u jeho rodičov už sú z nich
bezdomovci. Manžel býva v dome rodičov v dolnej časti, ale nemá tam nahlásený trvalý pobyt. Nemá
vedomosť o tom, že by niekde pracoval, celé dni nie je doma, ale nevie, kde trávi čas, na položené otázky
neodpovedá, pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne, musela už volať políciu a podala aj trestné

oznámenie. Keď je pod vplyvom alkoholu je vo vzťahu k nej fyzicky agresívny, rád sa háda, tiež ju uráža,
že nič nedokáže, že sa nevie postarať o deti, že sa nevie postarať o nič. Na otázky ohľadom dlhov nemá
záujem sa s ňou o tom baviť. Nepreberá si poštu. Nemá vedomosť o tom, žeby užíval drogy. V minulosti
bol kvôli alkoholu hospitalizovaný na psychiatrii. Ale fakticky popiera, že by mal problém s alkoholom.Uviedla, že manžel má vedomosť o konaní o rozvod manželstva, keď sa o tom dozvedel, kričal na ňu, bol
agresívnejší ako si ona dovoľuje rozbíjať rodinu, či jej preskakuje a bol vulgárny. Ani napriek poddanému
návrhu na rozvod manželstva nenastala u neho žiadna pozitívna zmena, v čo dúfala. K pojednávaniu na

súde sa vyjadril, že jemu je to jedno a neprišiel. V manželskom zväzku nepovažuje za možné zotrvať, ani
ho obnoviť. Ohľadom výdavkov uviedla, že býva u svojich svokrovcov, ktorí od nej uhrádzanie nákladov
spojených s chodom domácnosti nechcú, preto ich aktuálne neuhrádza. Uviedla, že staršia dcéra má
otca rada mám s ním dobrý vzťah, mladšia dcéra rovnako, avšak keď je pod vplyvom alkoholu má z neho
strach. Vo vzťahu k deťom sa takto agresívne a vulgárne nespráva, iba voči nej a voči svojim rodičom.

11. Obnoviť manželské spolužitie nepovažuje za možné.

12. Ohľadne príjmov a výdavkov uviedla, že pracuje v spoločnosti G. na pozícii C. N. v týždňových
zmenách, jeden týždeň ráno, jeden týždeň poobede. Jej príjem ako aj vyplýva zo mzdových listov je
okolo 1 200 € v čistom, aj s daňovým bonusom, ktorý si na obe deti uplatňuje, na každé dieťa vo výške

100 € mesačne. poberá rodinné prídavky 120,-Eur mesačne. Zároveň uviedla, že obe maloleté deti
sú zdravé, nemajú žiadne závažnejšie ochorenia, s ktorými by boli spojené zvýšené finančné náklady.
Staršia A. už bude mať 15 rokov, čiže v súvislosti s tým uvádza matka aj zvýšené náklady oproti mladšej
I. na obliekanie, obuv, hygienu, drogériu. Ale v zásade žiadne špeciálne potreby ani jedna z maloletých
dievčat nemá. Zároveň matka vo svojich podaniach uviedla, že vynakladá na stravu na štvorčlennú

rodinu 300 €, poistné na maloletú I. 30 €, na A. 25 €, svoju životnú poistku platí cca 57 € mesačne. Ďalej
p uviedla, že čo sa týka otca detí tak nemá vedomosť o tom, že by mal nejaké zdravotné problémy, ktoré
by mu bránili vo výkone nejakej práce alebo určitého druhu práce. Vyštudoval stredne C. O. H. P. Q..
Naposledy, podľa zmienky v spise, v roku 2021 pracoval v B. na pozícii K. a na otázku súdu uvádza,
že má vedomosť o tom, že je držiteľom vodičského preukazu. Čo sa týka cestovania do práce, tak buď

cestuje autom, ktoré má požičané od svojho otca a s tým spojené teda náklady na pohonné hmoty, ktoré
presne nevedela vykvantifikovať, ale ak cestuje autobusom tak najprv cesta z G. na autobusovú stanicu
za 1,40 € a MHD k zamestnávateľovi, čo je prevádzka na letisku za 1,10 €. Staršia dcéra navštevuje
X. ročník základnej školy a od budúceho školského roka bude stredoškoláčka. Chystá sa do školy v B..
Mladšia navštevuje materskú školu v G..

13. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 28.01.2026 a Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 06.02.2026 súd zistil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.06.2022,
a nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok ani dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Nie je
vedený ako poberateľ pomoci v hmotnej núdzi, ani členom domácnosti, ktorej sa poskytuje táto dávka.

14. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 28.01.2026 a Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 06.02.2026 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavku na 2 deti vo výške 120,-Eur mesačne.
Iný príjem nemá. Nie je vedená ako poberateľka pomoci v hmotnej núdzi, ani členom domácnosti, ktorej
sa poskytuje táto dávka.

15. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnávateľa otca súd zistil, že jeho posledným
evidovaným zamestnávateľom bola spoločnosť B. P., kde pracoval od 03.05.2021 do 31.10.2021.

16. Z listu zamestnávateľa matky G. H. L. súd zistil, že matka je zamestnaná v hlavnom pracovnom

pomere na pozícii C. N. od 12.07.2024 a zo mzdových listov za posledných 12 mesiacov vyplýva, že
jej čistý mesačný príjem je cca 1.200,-Eur v čistom vrátane daňového bonusu na 2 maloleté deti vo
výške 200,-Eur.

17. Z pripojeného súdneho spisu Mestského súdu Košice, sp. zn. 59C/12/2023 súd zistil, že manželka

a rodičia manžela, podali dňa 21.09.2023 ma súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 1, 2 písm. e) CSP. O tomto návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 22.09.2023, ktorým
manželovi zakázal vstupovať do rodinného na F. O. XXX/XX N. G. po dobu 6 mesiacov z dôvodu jeho
násilného správania sa voči navrhovateľom.

Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:18. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „zákona o rodine“), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20. Podľa ust. § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

21. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

22. Podľa ust. § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilného

mimosporového poriadku“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

24. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa ust. § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do

osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa ust. § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže

na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

28. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa.

29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.30. Podľa ust. § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa ust. § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Manželstvo je zákonom definované ako zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine). Základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia
manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov musí byť ochota oboch manželov hľadať

riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. Otázka možnosti
obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich
postoja k manželstvu.

33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom

predpokladané podmienky pre rozvod manželstva v súlade s princípmi hmotného práva. Z dokazovanie
vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj základný účel zakotvený v ustanovení §
1 ods. 2 Zákona o rodine, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva
zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

34. Účastníci konania už dlhodobo netvoria harmonické rodinné prostredie. Hoci žijú v jednom
dome, nevedú spoločnú domácnosť už dlhodobo, nakoľko manželov prístup k deťom, k manželke aj
k domácnosti je dlhodobo pasívny až ignorantský, dlhodobo nikde nepracuje, neprispieva manželke
a deťom ani na základné potreby ako sú strava, hygiena, ošatenia a obuv, nepodieľa sa na riadnej
starostlivosti a výchove detí, nadužíva alkohol, v dôsledku čoho sa správa voči manželke hrubo,

agresívne, vulgárne, urážlivo, svoj problém s alkoholom bagatelizuje, popiera, že s ním má problém.
Napriek tomu, že súd nemá k dispozícii písomné vyjadrenie manžela k rozvodu manželstva, ani nebol
osobne prítomný na pojednávaní, súd zo zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že nie je
predpoklad sanácie ich manželského vzťahu.

35. Manželka ako hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva uvádzala dlhodobo trvajúce nevhodné,
agresívne, vulgárne správanie sa manžela voči nej, jeho nadmerné užívanie alkoholu, jeho nezáujem
o rodinu, o potreby a zabezpečenie rodiny, nezáujem o starostlivosť o deti, ich výchovu, s tým spojené
časté hádky, nezhody, konflikty vyúsťujúce do fyzických atakov vyžadujúcich si asistenciu polície.

36. Súd má za to, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené z dôvodov, ktoré opísala
manželka. Tento rozvrat je takej intenzity, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia.

37. Vo vzťahu k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný v ňou uvedenom

rozsahu. Rodičia žijú v jednom dome, avšak iba matka poskytuje deťom každodennú osobnú
starostlivosť. Otec je vo vzťahu k deťom pasívny, neposkytuje im starostlivosť a neprispieva na ich
výživu.

38. Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, nakoľko

deti sa v jej starostlivosti aj fakticky nachádzajú, matka sa o maloleté deti riadne a primerane stará,
zabezpečujeimzákladnépotreby,ichvýchovuazdravotnústarostlivosť,jepretovichnajlepšomzáujme,
aby boli zverená do jej osobnej starostlivosti a takto aj deti prezentovali svoju vôľu. Otec o maloleté
deti neprejavuje záujem, stretne sa s nimi iba preto, že žijú v spoločnom dome. S matkou riadne
nekomunikuje o dôležitých, podstatných a zásadných otázkach týkajúcich sa potrieb detí a rodiny,

komunikácia je poznačené napätou atmosférou, hádkami, neprimeraným verbálnym aj neverbálnym
prejavom otca voči matke.39. Styk otca s maloletými deťmi neupravil konkrétnymi dňami a časmi, styk ponechal neupravený,
nakoľko otec aj aktuálne o deti neprejavuje potrebný záujem a doposiaľ stále žijú v jednom dome.
Nateraz súd považuje takúto úpravu za optimálnu rešpektujúc záujem detí.

40.Čosatýkazastupovaniaaspravovaniamajetkumaloletýchdetísúdtotoprávopriznalobomrodičom.

41. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä

to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a

jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie

rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

42. Matka preukázala, že je poberateľkou prídavku na 2 maloleté deti 120,-Eur a má príjem z pracovnej
činnosti u zamestnávateľa cca 1.200,-Eur vrátane daňového bonusu 200,-Eur mesačne na 2 maloleté
deti, iný príjem nemá. Výdavky, ktoré v prezentovala v písomných podaniach ako aj vo svojej výpovedi
súd považoval za primerané a odôvodnené.

43. Otec počas celého konania bol pasívny a súdu nepreukázal jeho majetkové a zárobkové pomery.
Nepreukázal ani to, že nie je schopný riadne pracovať zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov.
Ani lustráciou v dostupných registroch ako je Sociálna poisťovňa, živnostenský a obchodný register sa
súdu nepodarilo zistiť zdroj a výšku príjmu otca.

44. Napriek tejto nečinnosti otca súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z potenciality jeho
príjmov. Súd má z uvedených skutočností za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca riadne
pracovať na plný pracovný úväzok a zarobiť aspoň mzdu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde
vslovenskomhospodárstve,ktorápredstavujezarok2025sumu1.569,-Eurbrutto,tedasumurovnajúcu
sa minimálnej priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR. Štatistický úrad SR zverejnil

na svojej webovej stránky hodnotu tejto sumy. Súd vychádzal zo sumy pre 3. štvrťrok 2025, ktorá
predstavovala 1.569,-Eur brutto. Výpočtom čistej mesačnej mzdy prostredníctvom webových portálov
za predpokladu, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, neuplatňuje si daňový bonus, nemá
iný príjem, predstavuje čistá mzda cca 1.200,-Eur mesačne.

45. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné
vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov

v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 15-19 rokov pri
existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 18 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča a na dieťa vo veku 0-6 rokov pri existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 12 %
z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

46. Vzhľadom na uvedený princíp potenciality príjmu otca mu súd uložil vyživovaciu povinnosť na
maloletú I. vo výške 200,-Eur mesačne a na maloletú A. vo výške 150,-Eur mesačne.47. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky maloletej I. súd považoval sumu cca 260,-Eur. Súd
teda vychádzal z priemerných mesačných výdavkov: strava 150,-Eur, oblečenie a obuv 50,-Eur, drogéria
a hygiena 20,-Eur, lieky a vitamíny 10,-Eur, poplatok do školy 17,-Eur mesačne, mobil, voľnočasové

aktivity. Súd tiež prihliadol aj na nadchádzajúcu zmenu pomerov v septembri 2026, kedy nastúpi na
strednú školu.

48. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky maloletú A. súd považoval sumu cca 225-Eur. Súd
teda vychádzal z výdavkov strava 100,-Eur, oblečenie a obuv 30,-Eur, drogéria a hygiena 15,-Eur, lieky

a vitamíny 10,-Eur, obedy v škole 44,-Eur, poplatok na pomôcky do školy 100,-Eur ročne, ZRPŠ 15,-Eur
ročne, voľnočasové aktivity, školské výlety.

49. S prihliadnutím na to, že matka sa o deti osobne stará, otec doposiaľ dlhodobo matke so
starostlivosťou nepomáha a nepodieľa sa ani na vyživovacej povinnosti, určil otcovi výšku výživného
predstavujúcu takmer 80 % účasť na výživnom pre uvedené dôvody, čo považoval za spravodlivé

v prípade oboch detí.

50. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka deťom poskytuje každodennú starostlivosť
spočívajúcu v príprave jedla, varenie, pranie, žehlenie, učenie a pod., financovanie celej domácnosti
a všetkých potrieb detí, na to všetko musí matka vynaložiť svoj čas, čo bez pochýb zahŕňa aj istú

formu vyživovacej povinnosti, ktorú súd považuje za kompenzáciu hodnoty zodpovedajúcej peňažnému
príspevku druhého rodiča. Taktiež je dôležité poukázať na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej
domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len
prirodzené, že rovnako využíva tieto služby ako je elektrické energia, voda, teplo, TV, internet. Rozsah
výživného nie je možné určiť iba mechanickým výpočtom, ale je potrebné prihliadať na odôvodnené

potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.

51. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je
inštitútomvýrazneochraňujúcimzáujmyoprávneného,zákonumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním
znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku

a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou
situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby
maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám
maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach

dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

52. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Súd podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká
narodením dieťaťa a trvá až do okamihu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Súd určuje iba výšku

výživného v prípade, ak sa rodičia nie sú schopní sa na tom dohodnúť. Každý z rodičov je povinný
vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnostije platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý

sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

53.Podľaust.§368zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejajlen„CSP“),osobaoprávnená
podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení
rozhodnutia.

54. Na tomto pojednávaní sa manželka a kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku vzdali práva podávať
voči rozsudku odvolanie.

55. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice.

Manželka a kolízny opatrovník právo podať odvolanie nemajú, nakoľko sa ho účinne vzdali po vyhlásení

rozsudku v zmysle ust. § 368 CSP.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezviskodruhéhomanželaakospoločnépriezvisko,môžedo3mesiacovpoprávoplatnostirozhodnutia

o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.