Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/161/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200207
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624200207.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B. C., D. XX, E.
F. G. H., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Ján Slovinský, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová
Ves, proti žalovanému: F. I. XX, D. XX, A.: XXXXXXXX, zást. advokát JUDr. Tomáš Jaško, Duklianska 7,
Spišská Nová Ves, o ochranu prehlasovaného vlastníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 16C/1/2024 - 141 z 9. júla 2024
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
vzáhlavízamietolžalobuprehlasovanéhovlastníkabytovvbytovomdomes.č.XXvobciD.ourčenie,že
uzneseniač.1-11prijaténazhromaždenížalovanéhospoločenstvakonaného17.12.2023sozačiatkom
o 14.00 hod., sú neplatné a žalovanému (správca bytov a nebytových priestorov v danom bytovom
dome) priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.
2. Vychádzal zo zistenia (LV č. XXX, k. ú. D.), že v bytovom dome s. č. XX celkovo je 24 bytov, každý
má svojho vlastníka, že žalovaný nie je vlastníkom ani jedného z nich a že tento v predmetnom bytovom
dome nevlastní ani žiadny nebytový priestor.
3. Vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania zhromaždenia vlastníkov bytov (17.12.2023);
ďalej aj len ako „ZoVB“, najmä podľa jeho §14a ods. 8, vety prvej („prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd,
abyvovecirozhodol,inakjehoprávozaniká.“)apodľajeho§9ods.8(„spoločenstvoasprávcazastupujú
v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania o. i. podaný prehlasovaným vlastníkom bytu
alebo nebytového priestoru v dome.“). Podľa týchto zákonných ustanovení posudzoval, či žalovaným
je ten subjekt, ktorému v zmysle citovaných hmotnoprávnych ustanovení ZoVB svedčí pasívna vecná
legitimácia v spore, a to ako imanentnú súčasť súdneho konania, ktorú vždy je povinný skúmať aj bez
návrhu. Dospel k záveru, že v danom spore nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže
tá v zmysle citovaných zákonných ustanovení svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v predmetnom dome, t. j. žaloba prehlasovaného vlastníka o neplatnosť hlasovania na zhromaždení
vlastníkov musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, a nie ako v tomto prípade, proti správcovi bytového domu, keďže ten vlastníkov v takomto spore
lenzastupuje,sámvšakniejenositeľomhmotnoprávnychprávanipovinností,oktorévtomtokonaníide.
Vysvetlil tiež, že dôvodom tohto je skutočnosť, že tvorcami prejavu vôle, ktorý na schôdzach vlastníkov
alebo v ich písomnom hlasovaní sa transformuje do podoby prijatých uznesení, sú všetci jednotlivívlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí preto ako osoby oprávnené hlasovať na
týchto schôdzach alebo v písomnom hlasovaní tvoria nerozlučné spoločenstvo a ktoré preto v žalobe
všetkymalibyťoznačenéakožalovaní.Žalobupretozamietolprenedostatokpasívnejvecnejlegitimácie
žalovaného v tomto spore (74. odsek jeho odôvodnenia), aj keď konštatoval, že v danom prípade, až
na jedno uznesenie, nebola daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu vo vzťahu ku všetkým ostatným
uzneseniam napádaným v žalobe, čo konkrétne odôvodnil v 69. - 73. odseku napadnutého rozsudku
a pokiaľ aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní bola daná vo vzťahu k jedinému z napádaných
uznesení prijatých na danom zhromaždení vlastníkov, s poukazom na zamietnutie žaloby pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, uviedol, že uvedené pre ďalšie vedenie tohto konania, ako aj
pre jeho výsledok, bolo bez právneho významu. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu
strany v spore (§255 ods. 1 CSP).
4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody ustanovené v §365 ods. 1
psím. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
5. S poukazom na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrený v jeho rozhodnutí
z 26.10.2012, sp. zn. 17Co/232/2012, že žalovaným v obdobných prípadoch má byť spoločenstvo
ako subjekt zodpovedný za zvolanie zhromaždenia, ktorému preto svedčí pasívna vecná legitimácia,
odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v tomto spore.
6. V ďalšom obsahu odvolania odvolateľ namietal proti záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu pre absenciu jeho statusu prehlasovaného vlastníka, ako i to, že súd absolútne sa
nevysporiadal s jeho námietkami proti zápisnici ani proti uzneseniam prijatým na zhromaždení vlastníkov
zo 17.12.2023 alebo o nezákonnosti tohto zhromaždenia vedeného žalovaným či právnej záväznosti
uznesení práve žalovaného, ktorých platnosť predmetnou žalobou napádal. To všetko za stavu, že sám
súd konštatoval, že zápisnica zo sporného zhromaždenia nebola vyvesená v zákonnom stanovenej
lehote, čo aj bolo jedným z dôvodov, pre ktoré on podal predmetnú žalobu vo veci samej.
7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Podľa žalovaného žalobca svojimi námietkami proti detailne vysvetleným záverom súdu
o nedostatku pasívnej, ako i aktívnej vecnej legitimácii strán v tomto spore ignoruje v danej otázke
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktorom nič nemôže zmeniť ani už dávno
prekonaný názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý už dávno nezodpovedá aktuálnej ustálenej
rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, o čom svedčia aj rozsudky, ktoré označil vo svojich
vyjadreniach žalovaný ako aj aktuálna právna teória, pričom rovnako aj zo znenia samotného §9 ods.
8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré v danom prípade aplikoval aj súd, vyplýva, že žalovaný
ako spoločenstvo iba zastupuje vlastníkov, čo do zákona bolo doplnené dávno po vydaní rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca.
8. Odvolateľ, ktorého zástupcovi vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu bolo riadne doručené, nevyužil
svoje zákonné právo a odvolaciu repliku k tomuto nepodal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci
neurobila.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho preto
potvrdil.
11. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 25.2.2026 o 10.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 18.2.2026 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
12.Žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)(súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.13. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, dospel
k správnym skutkovým zisteniam a správne sa vysporiadal s absenciou naplnenia zákonnej podmienky
hmotnoprávnej legitimácie všetkých nerozlučných spoločníkov v spore o žalobe prehlasovaného
vlastníka bytu o určenie neplatnosti uznesení prijatých hlasovaním na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a vo veci z takto zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver a aj správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v tomto súdnom spore. V konaní nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Ani odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva pritom priestor na pochybnosti, z akých dôvodov
súd prvej inštancie takto postupoval, jeho dôvody aj v tomto smere sú dostatočne zrozumiteľné, určité
a preskúmateľné. Správne a zákonné sú teda aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska
zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý,
dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky
relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení
sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v tomto rozsahu preto
sa stotožnil a v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako
odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.
16. Žalovaný nie je vlastníkom žiadneho bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome s. č. XX
H. D. a už vôbec nie vlastníkom všetkých bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome.
Zustanovenia§9ods.8písm.a)zákonapretojezrejmé,žetentoniejepretopasívnevecnelegitimovaný
v súdnom spore o žalobe iniciovanej žalobcom ako prehlasovaným vlastníkom bytov v danom bytovom
dome. Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne totiž vyplýva, že žaloba prehlasovaného vlastníka
bytov či nebytových priestorov v bytovom dome má smerovať proti ostatným vlastníkom, ktorí preto
jedinesúpasívnevecnelegitimovanýmivtakomtospore,ktorívtomtosporenavyšemajúpostavenietzv.
nerozlučných spoločníkov, keďže rozhodnutia vydané v tomto súdnom konaní sa musia týkať všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako subjektov, ktorí hlasovaním prejavili svoju
vôľu pri prijímaní rozhodnutí, ktorých platnosť z iniciatívy žalobcu teraz je predmetom rozhodovania
v tomto sporovom konaní. Preto všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome musia
byť stranou tohto sporu. V prejednávanej veci okrem žalujúceho vlastníka stranou tohto sporu nie je
ani jeden z ostatných vlastníkov bytov či nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a preto
s poukazom na §14a ods. 8 ZoVB v spojení s jeho §9 ods. 8, vety prvej bol správny záver súdu prvej
inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore z dôvodu, že žalovanými
neboli všetky vecne legitimované subjekty, hoci nimi mali byť, keďže rozsudok, ktorého vyhlásenia vo
veci samej žalobca sa domáhal, sa musí vzťahovať na nich všetkých. V tomto štádiu konania tento
nedostatok je pritom už neodstrániteľným (§378 ods. 2 CSP).
17. Na tomto právnom závere založenom na právnej úprave zákona č. 182/1993 Z. z. v jeho relevantnom
znení platnom a účinnom k 17.12.2023 nič nemôže zmeniť ani odvolateľom namietaný právny názor
vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, keďže ten jednak ani nereprezentuje ustálenú
rozhodovaciu súdnu prax najvyšších súdnych autorít a odvolací súd nie je preto povinný sa s ním
osobitne ani vysporiadať a jednak je aj vo výslovnom rozpore s normatívnym textom zákona č.
182/1993 Z. z., v zmysle ktorého aj v jeho znení platnom a účinnom k rozhodnému dňu 17.12.2023,
z ktorého rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici mimochodom nevychádzalo, pasívne vecne
legitimovanými, t. j. tými, proti ktorým žaloba prehlasovaného vlastníka bytu má smerovať, boli všetci
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorých žalovaný ako správca v tomto
konaní na súde by len zastupoval (pozri citovaný §9 ods. 8 ZoVB). Pasívna vecná legitimácia v
posudzovanom konaní nesvedčí preto správcovi, ktorý ako jediný je označený za žalovaného v tomto
spore, hoci nie je vlastníkom všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a preto nie je
a ani v rozhodnom čase k 17.12.2023 nebol nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, o ktoré
v tomto konaní ide.18. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej
inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie, či už jeho zmenou alebo
zrušením a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a 2 CSP zamietavý
rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách
konania správne zákonne založeného na zásade úspechu žalovanej strane v spore (§255 ods. 1
CSP) a s ohľadom na záver, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok v merite veci potvrdil,
bolo nadbytočné a preto sa už ani nezaoberal či už posudzovaním vecnej správnosti súdom prvej
inštancie poť. vysloveného záveru či už o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní
alebo o nedostatkoch žalobného petitu (75. - 77. odsek jeho odôvodnenia), ako ani posudzovaním
prípadnej opodstatnenosti ďalších námietok žalobcu uplatnených v odvolaní, ktoré smerovali proti
týmto, z pohľadu vecnej správnosti zamietavého rozsudku pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
v napadnutom rozsudku týmto nadbytočne vysloveným poťažným záverom súdu prvej inštancie, na
ktorých sám zamietavý rozsudok ani nezaložil a tieto neboli preto pre jeho rozhodnutie v tejto veci právne
významnými.
19. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods.
1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so
zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnému
žalovanému priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2
CSP). Odvolateľ v konaní netvrdil a vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby odvolací súd ani nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len
sčasti v prospech neúspešného odvolateľa.
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom, ktorého si zvolí alebo využije možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.