Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726201025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6726201025.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne A. B., narodenej XX.
XXXXXXX XXXX, C., A. X, proti žalovanému D. B., narodenému XX. XXXXXXX XXXX, B., A. XXX/XX,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
z 12. marca 2026 č. k. 10C/15/2026-11, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen z 12. marca 2026 č. k. 10C/15/2026-11 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým
uznesením z 12. marca 2026 č. k. 10C/15/2026-11 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej inštancie“) nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vedome sa nepribližovať k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne
a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci a s výnimkou nevyhnutných úkonov
pri realizácii úpravy styku s ich maloletým synom E. B., narodeným XX. XXXXXXXX XXXX (I. výrok).
Zároveň súd prvej inštancie poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných

sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty,
ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva (II. výrok).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni sa priznáva voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala ,,ochranného príkazu“, ktorý odôvodnila: „Mám potvrdenie od polície

že som ho udala, pn a mám ešte lekársku správu a fotky ako som bola napadnutá v tom dni, a mám
informáciu o zázname ako ma mlátil pred synovou škôlkou mi povedali viac neviem tak mám svedka.
Zákaz sa ku mne priblížiť a prípadne aj k maloletému E. B. ak by 27 apríla by mi ho prisúdili ku matke
A. B.. Prevziať budem sama syna E. B. zo škôlky a aj do škôlky a pri odovzdávaní musím byť niekto
so mnou alebo ho odovzdá niekto iný maloletého syna E. B. bývalému manželovi D. B., žiadam tak iba
kontaktuje telefonicky ohľadne maloletého syna E. B. od bývalého manžela D. B. a nechcem už žiadne

výhražné správy od môjho bývalého D. D. B.. Zakazuje mi všetky veci ohľadom maloletého E. B.. Mení
termíny maloletého E. B. bez môjho vedomia a ani o termínoch nedáva informácie. Chcem aby sa to
čím skôr vyriešilo.“
1.1.1. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila odpis potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky Sociálnou poisťovňou z 24. februára 2026, potvrdenie
z Nemocnice Agel Zvolen a.s., Urgentný príjem 1 typu zo 16. februára 2026, potvrdenie z Okresného

riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ
Detva zo 16. februára 2026, 4 ks čiernobielych fotografií.1.2. Súd prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie uznesením z 3. marca 2026 č. k. 8P/39/2026-13
vylúčil návrh žalobkyne (matky) v časti zákazu priblíženia žalovaného (otca) k žalobkyni (matke)
na samostatné konanie.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 326 ods. 1,
§ 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), § 11, § 13
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“).

1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potreba bezodkladnej úpravy pomerov ,,účastníkov konania“. Z charakteru neodkladných opatrení
vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd

neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery.
1.4.1. Účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je zabrániť akejkoľvek
forme násilia v blízkych vzťahoch (napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie,
resp. iné formy nátlaku), ktoré môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu danej osoby, pričom

právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a pod.). Na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, postačuje
už len samotné ohrozenie fyzickej alebo psychickej integrity žalobkyne, pričom žalobkyňa musí takéto

ohrozenie osvedčiť.
1.5. Žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strachom z fyzických útokov
žalovanéhovočinej,čovzbudzujeunejobavuojejživotazdravie.Zožalobkyňoupredloženýchdôkazov
vyplynulo, že žalobkyňa dňa 16. februára 2026 utrpela zranenia, ktoré jej mal spôsobiť žalovaný pri
fyzickom útoku, čím jej spôsobil povrchové poranenie pery a ústnej dutiny: pomliaždenie; povrchové

poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie, pomliaždenie lakťa a zlomeninu sánky, ktoré
zranenia si vyžadovali pracovnú neschopnosť od 17. februára 2026 do 27. februára 2026, pričom
pripojila 4 ks čiernobielych fotografií; potvrdenie z urgentného príjmu; oznámenie žalobkyne podané na
ObvodnomoddeleníPolicajnéhozboruDetva16.februára2026vovecifyzickéhonapadnutia žalobkyne
žalovaným (bývalým manželom žalobkyne) 16. februára 2026.

1.6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila nárok na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko existuje obava, že konaním žalovaného môže opätovne dôjsť k zásahu do
osobnostných práv žalobkyne, ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života a zdravia. V danej
veci je splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne
prípadným konaním žalovaného pre opakovaný fyzický útok. Takúto ujmu by pociťovala ako závažnú

každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobkyne.
1.7. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci je do určitej miery spojené
so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd prvej inštancie pri
rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

1.8. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd prvej inštancie považoval za
primeraný. Keďže žalobkyňa deklarovala, že má dôvodnú obavu z osobných stretnutí so žalovaným,
žalovaný nemá na takéto osobné stretnutia proti jej vôli žiadny dôvod, s výnimkou tých foriem kontaktov,
ktoré súd prvej inštancie špecifikoval vo výroku a ktoré musí žalovaný strpieť.
1.8.1.Súdprvejinštanciepodotkol,ženeodkladnéopatreniemápreventívnyazabezpečovacícharakter,

neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej. Za daného stavu súd prvej inštancie považoval
domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za
vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
1.9. Súd prvej inštancie mal za to, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky nevyhnutné
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto nariadil neodkladné opatrenie s tým, že stanovil
výnimky z uloženej povinnosti žalovanému v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k neprimeranémuzásahu aj do iných legitímnych práv žalovaného a taktiež vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu žalobkyne
a žalovaného pri prípadnej realizácii styku.
1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj

trvalúúpravupomerovmedzistranami, apretoneuložilžalobkynipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobu
vovecisamejapreprípad,akbyžalovanýmalzato,žejepotrebnézaúčelomusporiadaniapredmetných
vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s § 337 ods. 1 CSP
súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie

subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného
práva.
1.11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe
zásady úspechu.
1.11.1. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom
rozsahu, preto jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie.
2.1. Uviedol, že k incidentu 16. februára 2026 došlo pred materskou školou v B., pri vyzdvihnutí

maloletého E. B. (ďalej aj ,,maloletý E.“), ktorý mu bol zverený súdom do osobnej starostlivosti s tým,
že žalobkyňa má upravený styk s maloletým E., a to každý druhý týždeň vo štvrtok poobede, v piatok
poobede až do nedele.
2.2. Žalobkyňa sa pred materskou školou ,,objavila nečakane“ a bez právneho dôvodu sa snažila
maloletého odviesť, pričom došlo k fyzickému konfliktu, ktorý vyvolala žalobkyňa, t. j. začala ho

fyzicky napádať (kopať, udierať, mala agresívne správanie), dokonca napadla aj maloletého E., preto
bol ,,nútený“ ju obmedziť v pohybe s tým, že ju nenapádal.
2.3. Pri incidente bola prítomná jeho matka, ktorú taktiež chcela žalobkyňa napadnúť a poškodiť im
motorové vozidla. Žalobkyňa ho napádala aj pred privolanými príslušníkmi polície.
2.4. Poukázal na to, že zranenia si spôsobila žalobkyňa sama vlastným konaním počas incidentu.

2.5. Podotkol, že zo strany žalobkyne sa jedná o opakované, časté agresívne správanie (napr. 12.
októbra 2026 ho napadla a poškodila mu motorové vozidlo), ktoré má negatívny dopad na maloletého E..
2.6. Záverom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne F. B., vyžiadaním záznamov z polície
ohľadne incidentu a zohľadniť predchádzajúce incidenty.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP (ďalej len ,,odvolací súd“
alebo ,,krajský súd“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 CSP a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 CSP s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť

len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP
je prípustné a opodstatnené len vtedy, (i) ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, (ii) ak
tentovzťahvyžadujedočasnúúpravu,(iii)akjenavrhovanábezodkladnáúpravanaliehavopotrebná,(iv)aksavprávnychvzťahochmedzistranaminevytvorínenávratnýstava(v)aksanezasahujedoprávnych
vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy

alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.

8. V posudzovanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v nepribližovaní žalovaného k žalobkyni.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP boli prijaté v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity

navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
10.1. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy
do osobných slobôd povinného ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ
pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. 10.2. Pred nariadením

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je hodnoverne osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýšpravdepodobná.Dôvodnépodozrenieznásiliasavtýchtoprípadochpreukazujepredovšetkým

listinnými dôkazmi (napr. lekárskymi správami, trestnými oznámeniami), keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

11. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného odôvodnila obavou o svoj
život a zdravie, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným došlo 16. februára 2026 ku konfliktu, ktorý

vyústil k fyzickému napadnutiu, v dôsledku ktorého žalobkyňa utrpela poranenia (povrchové poranenie
pery a ústnej dutiny: pomliaždenie; povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie,
pomliaždenie lakťa a zlomeninu sánky) a tieto poranenia spôsobili práce neschopnosť u žalobkyne od
17. februára 2026 do 27. februára 2026.
11.1. Rozsah poranení vzniknutých u žalobkyne dňa 16. februára 2026 vyplýva z lekárskej správy

Nemocnice Agel Zvolen a.s., Zvolen zo 16. februára 2026, zo 4 kusov čiernobielych fotografií s tým,
že žalobkyňa incident oznámila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru vo Zvolene, odboru
poriadkovej polície, Obvodnému oddelenia PZ Detva 16. februára 2026.

12. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd osvedčené, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia bolo zamedziť žalovanému v neoprávnených zásahoch do jej osobnostných
práv (v ohrození jej telesnej a duševnej integrity) a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva z jej dôvodnej obavy o jej život, zdravie a bezpečnosť.

13. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie sformulovaným neodkladným opatrením

v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP bolo poskytnúť oprávnenej strane (žalobkyni) ochranu, prípadne
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite
zistený.
13.1. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí byť preukázaná dôkazmi. Civilný sporový poriadok
ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení má súd vykonávať dokazovanie.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzujeopodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia totiž závisí od danej
situácie, najmä od naliehavosti jej riešenia [viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,najvyšší súd“) z 5. augusta 2010 sp. zn. 3Cdo 149/2010].

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nie je nahradzovať
právomoc Policajného zboru Slovenskej republiky, keďže v posudzovanej veci žalobkyňa dňa
16. februára 2026 podala oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu (viď č. l. 4 spisu), a teda v priestupkovom konaní sa budú zisťovať okolnosti vzniku

incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16. februára 2026.
14.1. Aktuálne funkciou neodkladného opatrenia je zabrániť osobnému kontaktu medzi žalovaným a
žalobkyňou, a to za účelom predchádzania vzniku škody na zdraví, vzniku psychickej a majetkovej ujmy
u poškodenej osoby (žalobkyne).

15. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny

dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom: 1/ žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti); 2/ uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia objektívne je možné
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáhala (princíp efektívnosti); 3/ neodkladným opatrením
nie je vytvorený nenávratný stav; 4/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného

(povinnú osobu) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 5/
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), preto odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil s tým, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP, keď poučil žalovaného podať žalobu vo veci samej
a o právnych následkoch s tým spojených, nakoľko súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie

pred začatím konania a žalobkyni neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, t. j. podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na iné opakované incidenty so žalobkyňou, eventuálne
spôsobenie škody na majetku žalovaného žalobkyňou, odvolací súd uvádza, že žalovaný môže svoje

práva a právne nároky uplatniť súdnou cestou.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), nakoľko súd prvej inštancie správne
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 396 ods.1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“.
18.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
18.3. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, zásadne by teda mala nárok
aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobkyni
v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.