Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 68C/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426202933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426202933.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: W.. M. Š., N.. XX.XX.XXXX, K. XX, A., zast. advokátskou
kanceláriouOkenica&Co.s.r.o.,IČO:36866512,Pražská11,Bratislava,protižalovaným1/:SVOJBYT,
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, IČO: 31 801 609, Kuklovská 19, Bratislava, 2/
Auktera s.r.o., IČO: 57 403 520, Jantárová cesta 107, Dunajská Streda, o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Ukladá žalovanému 1/ p o v i n n o s ť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1, nachádzajúceho sa
na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode č. K. XX, Z. na R. Č.. XXXX, pre okres:
Bratislava IV, obec Bratislava- Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves, postaveného na pozemkoch - W. Č.. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X evidovaných na LV č. XXXX,
k.ú. Karlova Ves, vrátane spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 9272/302792 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ako zákonného záložného práva, ktorým je podľa
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.02.2026 zabezpečená pohľadávka v sume istiny
2.067,27 eur.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

III. U k l a d á žalobkyni p o v i n n o s ť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
podať voči žalovanému 1/ žalobu vo veci samej týkajúcu sa oprávnenia na výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu
so súpisným č. XXX, vo vchode č. K. XX, evidovaného na LV č. XXXX, pre okres: Bratislava IV, obec
Bratislava- Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves, postaveného na pozemkoch - parcelách č. XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, evidovaných na LV č. XXXX, K..Ú.. K.
M., vrátane spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 9272/302792 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve, ako zákonného záložného práva, ktorým je podľa oznámenia
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.02.2026 zabezpečená pohľadávka v sume istiny 2.067,27
eur, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

V. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu č. XX, vo veľkosti jejspoluvlastníckeho podielu 1, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu č.s. XXX, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX , k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV,
postaveného na pozemkoch reg. C parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, M. B. W. XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
napríslušenstve,podľazákonnéhozáložnéhoprávavprospechostatnýchvlastníkovbytovanebytových
priestorov. Tvrdila, že žalovaný 1/ vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný
byt. Ďalej uviedla, že zo strany žalovaného 1/ dochádza opakovane k nesprávnemu a oneskorenému
vyúčtovaniu fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Vyúčtovanie

za rok 2024 žalobkyňa reklamovala z dôvodu, že do vyúčtovania boli zahrnuté sumy za prenájom
nebytových priestorov za roky 2024, 2023, 2022 a 2021 hoci si žalobkyňa žiadne nebytové priestory
neprenajala, ani žiadny nebytový priestor neužíva. Ďalej poukázala na nesúlad výšky nedoplatku za
rok za rok 2023, ktorý bol uvedený vo vyúčtovaní za rok 2024 vo výške 1.143,13 eur, pričom vo
vyúčtovaní za rok 2023 bol uvedený nedoplatok len vo výške 176,63 eur. Tiež uviedla, že výška
zálohových platieb uvedená vo vyúčtovaní za rok 2024 nekorešponduje s výškou zálohových platieb

tak ako boli prijaté rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tvrdila, že výška zálohových
platieb nekorešponduje s výškou 1/12 z celkových nákladov za rok 2024, t.j. so sumou 276,30 eur.
Poukázala na skutočnosť, že žalovanému 1/ uhradila nedoplatok za rok 2024 vo výške 508,06 eur
dňa 25.09.2025, a preto pohľadávka, pre ktorú bol začatý výkon záložného práva nemôže existovať.
Tiež poukázala na to, že písomne reklamovala aj predchádzajúce vyúčtovania za roky 2022 a 2023.

Uviedla, že dňa 10.02.2026 žalovaný 2/ doručil žalobkyni oznámenie o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 03.02.2026, z ktorého je zrejmé, že žalovaný 1/ udelil žalovanému 2/ splnomocnenie na výkon
zákonného záložného práva bytu formou dobrovoľnej dražby v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov pričom záložné právo je vykonávané na vymoženie pohľadávky vo výške istiny
2.067,27 eur. Vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka zahŕňa neexistujúce nedoplatky za nájom

nebytovýchpriestorov,malazato,ženiejesplnenápodmienkapodľa§3ods.6zák.č.527/2002Z.z.Tiež
tvrdila, že nebola splnená podmienka podľa § 14b ods. 1 písm. o) zák.č. 183/1993, nakoľko posledné
zasadnutiezhromaždeniažalovaného1/sakonalodňa12.10.2022.Poukázalatiežnato,žejestarobnou
dôchodkyňou vo vyššom veku a byt predstavuje jej obydlie. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
ESĽP č. XXXXX/XX.

X. Žalobkyňa na osvedčenie skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojila listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva (č.l. 5), výpis z obchodného registra (č.l. 6), potvrdenie
o doručení spolu s výpisom zo sledovania zásielky (č.l. 7, 8), výzva na splnenie povinnosti zo dňa
17.06.2025 spolu s epodacím hárkom (č.l. 10), opakovaná výzva na splnenie povinností zo dňa
03.09.2025 spolu s epodacím hárkom (č.l. 11), vyúčtovanie za rok 2024 (č.l. 12, 13), reklamácia

vyúčtovania zo dňa 22.09.2025 spolu s epodacím hárkom (č.l. 14,15), vyúčtovanie za rok 2023 (č.l.
16, 17), reklamácia vyúčtovania za rok 2022 zo dňa 22.06.2023 spolu s epodacím hárkom (č.l. 18, 19),
reklamácia vyúčtovania za rok 2022- výzva zo dňa 08.11.2023 spolu s epodacím hárkom (č.l. 20, 21),
reklamácia vyúčtovania za rok 2023 spolu s epodacím hárkom (č.l. 22,23), výpis z účtu za rok 2025 (č.l.
24), oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.02.2026 s potvrdením o doručení (č.l. 25),

vyjadrenie a oznámenie o spornosti pohľadávky (č.l. 27, 28).
3. Súd mal z tvrdení uvedených žalobkyňou v návrhu a doložených listín za osvedčené, že žalobkyňa
je vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. W. bytového domu, č.s. XXX, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX, k.ú. Karlova Ves; správu bytového domu vykonáva

žalovaný 1/ ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 7 zák.č. 182/1993 Z.z.
Z vyúčtovania za rok 2024 a potvrdení o úhrade mal súd osvedčené, že nedoplatky za rok 2024 boli
žalovaným1/vyúčtovanévovýške508,06eur,ktoréboližalobkyňouzaplatenédňa25.09.2025.Zvýpisu
z účtu doloženého žalobkyňou je zrejmé, že táto v roku 2025 vykonávala aj ďalšie platby žalovanému
1/, a to vo výške 230 eur mesačne. Súd mal tiež za osvedčené, že žalovaný 1/ vyúčtoval žalobkyni

a Š. Š. ako ďalšiemu spoluvlastníkovi bytu vo vyúčtovaní za rok 2024 nájom spoločného priestoru za
rok 2021 vo výške nedoplatku 135,40 eur a za roky 2022, 2023 a 2024 za prenájom nebytového
priestoru sumu 325,66 eur za každý rok. Z daného vyúčtovania ďalej vyplýva aj ďalší nedoplatok, a to
za predchádzajúci rok 2023 vo výške 1.143,13 eur, s tým, že po započítaní preplatkov za roky 2021 a
2022 spolu vo výške 1.101,90 eur bol celkový nedoplatok za rok 2024 vo výške 1.661,67 eur. Žalobkyňa

reklamovala uvedené vyúčtovanie listom zo dňa 22.09.2025, pričom poukazovala na skutočnosť, že
žalovaný 1/ si nesplnil svoju povinnosť predložiť vyúčtovanie za rok 2021, s tým, že za tento rok účtoval
neoprávnene prenájom spoločného priestoru a za roky 2022, 2023 a 2024 neoprávnene prenájom
nebytového priestoru. Žalobkyňa zároveň v danej reklamácii poukazovala na skutočnosť, že si spoluso Š. Š. (spoluvlastníkom bytu) neprenajali žiadny nebytový priestor, ako aj na skutočnosť, že v zmysle
schváleného predpisu zálohových platieb mala byť celková suma zálohových platieb 2.760 eur a nie
3.166 eur. Súd mal rovnako za osvedčené, že nedoplatok za rok 2023 bol žalovaným 1/ uvedený vo

vyúčtovaní za rok 2023 v sume 176,63 eur, pričom vo vyúčtovaní za rok 2024 bol tento nedoplatok
uvedený už v sume 1.143,13 eur. Žalobkyňa reklamovala aj vyúčtovanie za roky 2022 a 2023, v ktorom
poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ si nesplnil svoju povinnosť predloženia správy o svojej činnosti
za rok 2021, a preto si neoprávnene účtuje odmenu správcu vo výške 96 eur. Z oznámenia o začatí
výkonu záložného práva mal súd za osvedčené, že žalovaný 1/ ako zástupca vlastníkov bytového domu

podal návrh na výkon zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002
Z.z., a to bytu žalobkyne 1/, pričom za zabezpečenú pohľadávku týmto záložným právom žalovaný 2/
označil istinu 2.067, 27 eur ku dňu 27.01.2026, ktorá vznikla z titulu neuhradených mesačných platieb
do fondu prevádzky, údržby a opráv a na plnenia spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správy
a ostatné náklady za činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním bytu a bytového domu ako celku.
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo zapísané v katastri nehnuteľností pod W.-XXX/XXXX.

4. Súd sa v zmysle § 324 ods. 3 CSP najskôr zaoberal tým, či sledovaný účel a ochranu práv žalobkyne
v danej veci nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Žalobkyňa si voči
žalovanému neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Preto súd
ustálil, že sledovaný účel a ochranu práv žalobkyne nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

a ďalej sa zaoberal tým, či sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 1 CSP v spojitosti s § 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto

právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych
pomerov. Z ustálenej súdnej praxe možno vyvodiť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
(bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej ) postačuje pre vyhovenie návrhu poskytnutie
predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku

vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení - tieto majú
poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať,
pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP).
Súd je oprávnený prihliadať na argumentáciu žalobcu z hľadiska osvedčenia, ktorý pojem na účely
daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v konaní o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv navrhovateľa.
6. V danej veci sa žalobkyňa domáha odkladu výkonu zákonného záložného práva (ktoré
vzniklo podľa § 15 zák.č. 182/1993 Z.z.), a to dobrovoľnou dražbou bytu, ktorý užíva, a ktorý
predstavuje jej obydlie, pričom tvrdí, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená týmto záložným právom

neexistuje.Ustanovenie§15zák.č.182/1993Z.z. upravuje osobitný typ zabezpečovacieho práva,
ktoré vzniká priamo zo zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu, jeho spoločných zariadení a príslušenstva a na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome,

ktoré urobil vlastník bytu v dome. Právne úkony týkajúce sa domu, jeho spoločných častí, spoločných
zariadení domu a príslušenstva sú spravidla právne úkony, ktoré v mene a na účet vlastníkov bytov
realizuje správca alebo spoločenstvo vlastníkov vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov alebo
nebytových priestorov. V zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba,

ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Takouto inou osobou podľa
osobitného zákona, ktorej svedčí postavenie navrhovateľa dražby, je aj spoločenstvo vlastníkov. Totiž ak
je zriadené spoločenstvo, vykonanie dobrovoľnej dražby bytu a nebytového priestoru navrhuje predseda
po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie (§ 7c ods. 2 písm. c/ zák. č. 182/1993 Z. z.). Ak sa
vlastníci bytov na základe ich rozhodnutia podľa § 14 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. rozhodnú podať návrh

na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt vlastníka na uspokojenie ich splatnej pohľadávky, predseda
spoločenstva vlastníkov (žalovaného 1/) je povinný realizovať ich vôľu a spoločenstvo koná ďalej na ich
účet v zmysle § 9 ods. 7 a 8 zák.č. 182/1993 Z.z. Keďže zákon č. 182/1993 Z.z. určuje takýto špeciálny
subjekt s oprávnením podať návrh na vykonanie dražby, potom podľa hmotného práva je žalovaný akospoločenstvo vlastníkov bytového domu nositeľom práv a povinností, o ktorých sa koná. Predpokladom
pre podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome je teda jeho schválenie vlastníkmi v dome podľa § 14b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. Žalobkyňa

tvrdí, že vykonanie dražby nebolo schválené zhromaždením vlastníkov. Skutočnosť, či žalovaný 1/ ako
spoločenstvo vlastníkov legitímne pristúpil v tomto prípade k začatiu výkonu záložného práva v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov dome, teda či mal rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny
vlastníkov v prípade začatia výkonu záložného práva podľa oznámenia zo dňa 03.02.2026, ktoré bolo
zapísané v katastri nehnuteľností pod W.-XXX/XXXX, bude predmetom posudzovania vo veci samej.

Vychádzajúc z obsahu spisu a postupu žalovaného 1/ má súd za to, že žalobkyňa sa dôvodne domáha
toho, aby práve jemu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čo zodpovedá zásade
adresnosti rozhodnutia a princípu efektivity.
7. Je nesporné, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zásahom do vlastníckeho práva
vlastníka nehnuteľnosti - bytu a tento zásah je právom dovolený len za splnenia určitých podstatných
podmienok. V sporoch o nariadenie neodkladného opatrenia je jednou z kľúčových otázok skutková

otázka, týkajúca sa výšky pohľadávky veriteľa. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zák.č.
527/2002 Z.z. uplatní spornú - pochybnú pohľadávku s neexistujúcim základom, dochádza k porušeniu
tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje. V tejto súvislosti
súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 23/2014, v ktorom okrem
iného uviedol:„...podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov

následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu
je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie
následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou
a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci“. Existuje preto potreba zvýšenej

súdnej ochrany v konaniach súvisiacich s dobrovoľnými dražbami, keď súdnou mocou musí byť zákonne
preskúmanáajvýškazabezpečenejpohľadávkyatýmajdôvodnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,
keďže náprava až v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou by došlo k obnove
pôvodných právnych vzťahov v prípade porušenia práv by mohla spôsobiť vážne následky. Samotná
strata bývania je totiž zásadným zásahom do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto

vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie
(rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04).
8. Na základe tvrdení žalobkyne osvedčených listinnými dôkazmi mal súd za to, že žalovaný 1/ ako
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mieni pristúpiť k výkonu
zákonného záložného práva prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka, teda k dobrovoľnej dražbe

podľa § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. v spojení so zák.č. 527/2002 Z.z. za účelom vymoženia pohľadávky,
ktorá vznikla z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a na plnenia spojené s
užívaním bytu a poplatku za správu vo výške istiny 2.067, 27 eur voči žalobkyni ako vlastníčke bytu v
podiele 1, ktorý je jej obydlím. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala
na to, že žalovaným 1/ jej boli nesprávne vyúčtované nedoplatky za roky 2021 až 2024 z dôvodu, že

žalovaný 1/ jej účtoval prenájom spoločného priestoru a nebytového priestoru (spolu vo výške 1.112,38
eur), pričom k tomu neexistuje žiadny právny titul. Tiež poukázala na nezrovnalosť vo výške nedoplatku
za rok 2023, ktorý bol uvedený vo vyúčtovaní za rok 2023 vo výške 176,63 eur a vo vyúčtovaní za
rok 2024 vo výške 1.143,13 eur, ako aj na nesprávnu výšku zálohových platieb uvedenú vo vyúčtovaní
za rok 2024. Uvedené spochybňuje existenciu zabezpečenej pohľadávky, čím je daný dôvod, aby bola

žalobkyni poskytnutá právna ochrana vydaním neodkladného opatrenia, pokiaľ sa predmet sporu medzi
stranami sporu vo veci samej nevyrieši. Ak by totiž bolo spochybnené písomné vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, bolo by
otázne, či predmet dražby je vôbec možné dražiť, a to vzhľadom na znenie § 4 ods. 6 zák.č. 527/2002
Z.z., podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva

zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000
eur.
9. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v danom prípade dostatočne osvedčila všetky zákonné podmienky
nevyhnutné pre poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany, a to existenciu právneho vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným 1 a neodkladnosť požadovanej úpravy pomerov). Treba zdôrazniť, že v danom

prípade u označenej nehnuteľnosti sa skutočne jedná o obydlie žalobkyne, ktoré podlieha osobitnému
režimu ochrany. Žalobkyňa sa za daných okolností nachádza v stave bezprostredného ohrozenia, keďže
výkon záložného práva je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a to na základe úpravy zákona č.
527/2002 Z. z. Zásah v podobe dočasného zákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniuelementárnej životnej potreby (obydlia) žalobkyne považoval súd za súladný s princípom proporcionality.
Obmedzenia vzniknuté žalovanému 1/ nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by mohla utrpieť žalobkyňa pri
strate jej obydlia, keďže záložné právo zostáva zachované, len sa dočasne obmedzí jeho výkon. Súd

zároveň prihliadol aj na výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá presahuje limit stanovený ust. § 6 ods. 3
zák.č. 527/2002 Z.z. iba o 67, 27 eur, čo zakladá dôvodné pochybnosti o dodržaní princípu primeranosti
vo vzťahu k hodnote zálohu.

10. Na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej bude zistené, či existuje právo na výkon

záložného práva vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke označenej v oznámení o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 03.02.2026, čím sa odstráni právna neistota v pomeroch strán. Preto súd uložil
žalobkyni podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej voči žalovanému
1/. Do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia budú zabezpečené právne vzťahy strán sporu nariadeným
neodkladným opatrením.

11. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že dočasná úprava pomerov nariadená neodkladným
opatrením vo vzťahu k žalovanému 1/ spĺňa svoj základný účel tým, že do rozhodnutia vo veci samej
dočasne stabilizuje pomery medzi stranami sporu a súčasne rešpektuje zásadu proporcionality, keďže
do práva žalovaného 1/ nebude neúmerne zasahovať, pričom vydané neodkladné opatrenie je zárukou,
že žalobkyňa nepríde o svoje obydlie predčasným výkonom záložného práva. Súd preto podľa § 328

ods. 1 CSP v spojitosti s § 325 ods. 1 a 2 písm. d) CSP návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu k žalovanému 1/ vyhovel.
12. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorému
navrhovala žalobkyňa totožne ako žalovanému 1/ uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby dotknutej nehnuteľnosti. Postavenie žalovaného 2/ je regulované

ustanovením § 6 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého dražobníkom je osoba, ktorá organizuje
dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na
prevádzkovanie príslušnej živnosti. Žalovaný 2/ ako dražobník nie je nositeľom záložného práva a v
rámci realizovanej dobrovoľnej dražby je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom. Z uvedeného
je zjavné, že žalovaný 2/ nie je v právnom vzťahu so žalobkyňou, preto nie je daná jeho pasívna

vecná legitimácia a táto okolnosť znamená neprípustnosť úpravy pomerov v zmysle § 324 a nasl.
CSP. Na tomto mieste ale treba zdôrazniť, že právne následky vydaného neodkladného opatrenia voči
žalovanému 1/ majú svoje účinky k priebehu dražby a sekundárne teda zaväzujú aj dražobníka, ako to
vyplýva z § 19 ods. 1 písm. b) zák.č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého je totiž dražobník povinný upustiť
od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že

navrhovateľdražbyniejeoprávnenýnavrhnúťvykonaniedražby,pričomvcit.ustanovenísauvádza,žev
prípade ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom
nariadené.Užsamotnénariadenieneodkladnéhoopatreniavočižalovanému1/ohľadomjehopovinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv
žalobkyne.

13. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSPa§255CSP.Žalobkyňabolavkonaníplneúspešnávočižalovanému1/,pretománároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže voči žalovanému 2/ súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, bol žalovaný 2/ v konaní plne úspešný, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme

rozumného usporiadania procesných vzťahov podľa § 262 ods. 1 CSP, s použitím čl. ods. 2 CSP a čl.
17 CSP ich náhradu žalovanému 2/ nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).