Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345417
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123345417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu TECH-
MASTERS Slovakia s.r.o., so sídlom Budovateľská 63, 080 01 Prešov, IČO: 31 701 892, v konaní
zastúpený: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 55 968 058, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
v konaní zastúpený: Mgr. Sylvia Kohútová, advokátka, so sídlom Palárikova 7, 911 01 Trenčín, IČO: 42
285 429, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina sp. zn. 38Cb/98/2023-277 zo dňa 7. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/98/2023-277 zo dňa 7. marca 2025 p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva protižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol,
že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2023 sa
žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000,- Eur s úrokom z

omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 26.02.2023 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 01.04.2017 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnych zmlúv na predaj výrobkov žalobcu (ďalej aj len
„Zmluva“). Zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán k 31.10.2022. V Článku XI. Zmluvy si strany
dojednali konkurenčnú doložku, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal po dobu trvania obchodného
zastúpenia a po dobu 12 mesiacov po jeho zániku zdržať sa jednania, ktoré by bolo konkurenčné voči
žalobcovi,ďalejšpecifikovanéhovoznačenomzmluvnomdojednaní.Preprípadporušeniakonkurenčnej

doložky si zmluvné strany v Článku XIV. Zmluvy dojednali zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur za každé
porušenie povinnosti.

3. Žalovaný po ukončení Zmluvy minimálne v období od 31.10.2022 do 31.01.2023 vykonával činnosť v
prospech spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o., so sídlom Novomeského 499/17, 949 01 Nitra, IČO: 36
846 015 (ďalej aj len „PROCONS GROUP, s.r.o.“), ktorá predstavuje priamu konkurenciu žalobcu, a to
ponukou výrobkov, ktoré tvoria jej predajný sortiment. Žalovaný začal vykonávať konkurenčnú činnosť

napriektomu,žeodukončeniaZmluvyneuplynulo12mesiacov,čímžalovanýporušilbody5.2,11.1,11.2
a 12.1 Zmluvy. Žalobca popísal ponuku svojich výrobkov a výrobkov spoločnosti PROCONS GROUP,
s.r.o. a uviedol, že má vedomosť o troch porušeniach konkurenčnej doložky žalovaným a to ponuka
predaja a predaj konkurenčných výrobkov v prospech spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o. u MondiSCP, a.s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 31 637 051 (ďalej aj len „Mondi SCP,
a.s.“), ponuka predaja a predaj konkurenčných výrobkov v prospech spoločnosti PROCONS GROUP,
s.r.o. u spoločnosti Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Bysterecká 2180, 026 80 Dolný

Kubín, IČO: 36 672 254 (ďalej aj len „OVS, a.s.“) a ponuka predaja a predaj konkurenčných výrobkov
v prospech spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o. u spoločnosti MTS, spol. s r.o., so sídlom 53, 027 55
Krivá, IČO: 36 001 368 (ďalej aj len „MTS, spol. s r.o.“). Porušenia spočívajú v tom, že žalovaný v pozícii
obchodného zástupcu v prospech a v mene spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o. ponúkal výrobky
totožnésosortimentomžalobcuspoločnostiamMondiSCP,a.s.,OVS,a.s.aMTS,spol.sr.o.Žalobcamá

informácie,žežalovanýuvedenéspoločnostivmenespoločnostiPROCONSGROUP,s.r.o.navštevujea
ponúka im výrobky značky Felkon, s ktorými obchoduje spoločnosť PROCONS GROUP, s.r.o. Žalovaný
preukázateľne konal v rozpore s dojednanou konkurenčnou doložkou v Článku XI. Zmluvy, v dôsledku
čoho si žalobca v zmysle Článku XIV. Zmluvy uplatnil nárok na zmluvnú pokutu.

4. Žalobca dňa 30.01.2023 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na upustenie od konkurenčného

konania a zároveň si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle Článku XIV. Zmluvy,
ktorej úhradu požadoval do 10 dní od doručenia výzvy. Predžalobná výzva bola žalovanému
doručená 15.02.2023, v stanovenej lehote však žalovaný zmluvnú pokutu neuhradil, ani neupustil od
konkurenčného konania. Žalobca si preto uplatnil žalovanú istinu vo výške 3.000,- Eur ako zmluvnú
pokutu za tri porušenia konkurenčnej doložky spolu s úrokmi z omeškania od 26.02.2023 vo väzbe

na doručenie predžalobnej výzvy žalovanému 15.02.2023 a uplynutie poskytnutej lehoty 10 dní od jej
doručenia.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že po ukončení Zmluvy so žalobcom začal vykonávať
činnosť v prospech spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o. na základe Zmluvy o výhradnom obchodnom

zastúpeníMP/2022z1.11.2022.VČlánkuI.bod1predmetnejzmluvyjevymedzenýobchodnýsortiment,
ktorý je predmetom obchodnej činnosti sprostredkovateľa, ktorý nie je predajným sortimentom žalobcu a
ani nejde o obdobné výrobky. Žalovaný tak nekonal v rozpore s konkurenčnou doložkou. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o troch porušeniach konkurenčnej doložky a v podrobnostiach sa k nim vyjadril podľa
údajných odberateľov Mondi SCP, a.s., OVS, a.s. a MTS, spol. s r.o. Nadväzne označil za nepravdivé

tvrdenie žalobcu, že žalovaný v pozícii obchodného zástupcu v prospech a v mene PROCONS GROUP,
s.r.o. ponúkal výrobky totožné so sortimentom žalobcu. Činnosťou pre PROCONS GROUP, s.r.o. sa
nedopustil konania, ktorým by porušil konkurenčnú doložku. Pokiaľ PROCONS GROUP, s.r.o. predáva
sortiment obdobný so sortimentom žalobcu klientom, ktorí sú aj klientmi žalobcu, tak k obchodu došlo
priamym výberom tovaru, nie v dôsledku ponuky a prezentácie sortimentu žalovaným, nakoľko tento v

zmysle zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení nie je ani kompetentný tento sortiment ponúkať.

6. Žalovaný namietol platnosť konkurenčnej doložky s poukazom na kogentné ustanovenie § 672a
Obchodného zákonníka, nakoľko táto neobsahuje vymedzenie územia, na ktoré sa zákaz konkurenčnej
činnosti vzťahuje. Pri absencii vymedzenia územnej platnosti konkurenčnej doložky nemožno jej

územnú pôsobnosť ani použitím analógie stotožňovať s územím, na ktorom bola podľa zmluvy
o obchodnom zastúpení vykonávaná činnosť obchodného zástupcu. Konkurenčná doložka ukladá
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu činnosti obchodného zástupcu v oblasti, v ktorej vyvíjal činnosť
podľaZmluvy.VČlánkuIII.Predmetzmluvyjevymedzenýzáväzokobchodnéhozástupcuvyvíjaťčinnosť
smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predaj výrobkov zastúpeného. Výrobky však nie sú v Zmluve

definované a počas trvania Zmluvy sa niekoľkokrát menili. V čase podpisu Zmluvy a v čase zániku
Zmluvy boli odlišné. Činnosť, na ktorú sa má konkurenčná doložka vzťahovať, je tak vymedzená široko,
kedy žalovaného neprimerane obmedzuje v možnosti realizovať ústavné právo podnikať a vykonávať
inú zárobkovú činnosť, ako aj neurčito, nakoľko oblasť, v ktorej žalobca vyvíjal činnosť, nebola v
Zmluve presne špecifikovaná, ako to vyžaduje § 672a Obchodného zákonníka. Z konkurenčnej doložky

nevyplýva určité vymedzenie zakázaných činností. Konkurenčná doložka je tak neplatná z dôvodu jej
neurčitosti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 3859/2009 a sp.
zn. 23Cdo 4192/2008.

7. Namietal tiež, že podľa bodu 11.3 Zmluvy mal žalobca poskytovať žalovanému za obmedzenia

vyplývajúce z konkurenčnej doložky dostatočnú protihodnotu, vyplácal mu však len províziu v
štandardnej výške. Žalobca uviedol žalovaného do omylu v otázke finančnej kompenzácie za
dodržiavanie konkurenčnej doložky, kedy bez uistenia o finančnej kompenzácii by žalovaný skonkurenčnou doložkou nesúhlasil. Žalovaný tak namietol neplatnosť konkurenčnej doložky aj podľa §
49a Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že vyjadrenie žalovaného preukazuje, že bezprostredne
po skončení obchodného zastúpenia začal vykonávať činnosť u priamej konkurencie žalobcu a
sprostredkoval predaj produktov konkurenčných k predajnému sortimentu žalobcu. K námietke
neplatnosti konkurenčnej doložky uviedol, že ju považuje za platnú a súladnú s § 672a Obchodného
zákonníka. Žalobca a žalovaný mali dojednané výhradné obchodné zastúpenie v zmysle § 665

Obchodného zákonníka. Obvod, v ktorom žalovaný vykonával činnosť obchodného zástupcu, je
upravený v bode IV. Zmluvy s priamym odkazom na Prílohu č. 2, v ktorej sú územné obvody
špecifikované. Žalovaný Prílohu č. 2 k Zmluve podpísal a táto je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.
Zákaz konkurenčného konania upravený v Článku XI. sa vzťahuje na obvody špecifikované v Prílohe
č. 2 k Zmluve. Územný rozsah konkurenčnej doložky tak vyplýva z Prílohy č. 2 Zmluvy. Žalobca si
uplatňuje jemu známe porušenia výlučne v územných obvodoch uvedených v Prílohe č. 2. S odkazom

na Nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 87/04 zo 06.04.2005 žalobca zastáva názor, že pri
posudzovaníplatnostikonkurenčnejdoložkyokremgramatickéhovýkladujepotrebnébraťdoúvahyvôľu
zmluvnýchstrán,zmyselacieľkonkurenčnejdoložkyaďalšievýkladovépravidlávprospechjejplatnosti.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/163/2019 zo 06.05.2022,
ktorý konkurenčnú doložku totožného znenia posúdil ako platnú. Žalobca tiež poukázal na Článok 3.3

Zmluvy, v ktorom žalovaný prehlásil, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s predajným sortimentom
žalobcu a zaviazal sa sledovať jeho priebežné zmeny. Žalovaný tak vedel o oblasti podnikania žalobcu
a bol oboznámený s jeho predajným sortimentom. Žalobca ponúka výrobky v oblasti priemyselnej
údržby, predmet jeho činnosti tvorí predaj priemyselných výrobkov na opravu a údržbu. Výrobky v
tejto oblasti rovnakého a obdobného účelu ponúka aj PROCONS GROUP, s.r.o., ktorý je jedným z

najväčších konkurentov žalobcu na trhu. Po porovnaní webových stránok a ponuky výrobkov je nutné
konštatovať, že žalobca a PROCONS GROUP, s.r.o. sú v oblasti predaja sortimentu priemyselnej údržby
vzájomne konkurenčné. Žalovaný priznal, že vykonával činnosť v prospech PROCONS GROUP, s.r.o.,
o čom predložil Zmluvu o obchodnom zastúpení z 01.11.2022 uzavretú deň po ukončení zmluvného
vzťahu so žalobcom. Predložil Katalóg produktov žalobcu a PROCONS GROUP, s.r.o. a tiež poukázal

na predajný sortiment uvedený v Zmluve o obchodnom zastúpení z 01.11.2022 pod bodom 1 až 7,
pričom zvýraznil tesniace materiály, ktoré žalovaný ponúkal na predaj aj počas zmluvného vzťahu so
žalobcom, pričom aj sortiment žalobcu tvoria tesniace materiály a ide o konkurenčný sortiment z pohľadu
účelu a výsledku využitia. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný predložil objednávku a faktúru
v prospech MTS, spol. s r.o., v ktorej sú uvedené tri produkty, ktoré všetky sú charakterovo podobné

s produktami, ktoré má žalobca vo svojom predajnom sortimente, resp. k nim predstavujú alternatívu.
Vo vzťahu k plastovej hmote sám žalovaný priznal, že obdobný produkt ponúkal žalobca. Pokiaľ ide
o lepidlo sekundové elastomer a čistič Duraclean, tak obdobné lepidlo aj čistič predáva aj žalobca.
Nie je pritom relevantné, či si predmetné produkty vyžiadal zákazník žalovaného. Rozhodujúce je, že
žalovaný ponúkol a preukázateľne sprostredkoval predaj produktov konkurenčného charakteru, hoci ich

nemal v sortimente vymedzenom v Zmluve o obchodnom zastúpení s PROCONS GROUP, s.r.o. a tento
tovar ponúkal priamo zákazníkovi žalobcu. Žalovaný nevyvrátil, že by sa konaní vymedzených v žalobe
nedopustil, ale tieto potvrdil.

9. Žalovaný v ďalšom priebehu konania zotrval na námietke neplatnosti konkurenčnej doložky a na tom,

že činnosťou pre PROCONS GROUP, s.r.o. neporušil konkurenčnú doložku, nakoľko podľa Zmluvy o
výhradnom obchodnom zastúpení pre PROCONS GROUP, s.r.o. sprostredkúva predaj sortimentu, ktorý
nie je predajným sortimentom žalobcu ani obdobným výrobkom. Článok I. zmluvy, na ktorý poukazuje
žalobca, definuje predmet obchodnej činnosti žalovaného ako sprostredkovanie tesniacich materiálov
v rozsahu, ktorý definuje Zmluva: a/ ploché tabuľové tesnenia, b/ šnúrové tesnenia /STYF/, c/ tesnenia

ECOSEAL, ECOMIT, FELGRAF/, d/ sady na rýchle opravy potrubí, e/ izolácie /snímateľné izolácie
IsoGlas/ a f/ produkty priemyselného šitia na mieru /pre extrúdery, trafo stanice, kompenzátory .../.
Tieto tesniace materiály nemá žalobca vo svojom katalógu, ani s nimi neobchoduje. Predmetom
činnosti žalovaného nie je sprostredkovanie lepiacich pások, tmelov alebo lepidiel. Ak by predmetom
jeho činnosti mal byť všetok tesniaci materiál podľa Katalógu PROCONS GROUP, s.r.o., nemalo

by opodstatnenie vymenovania konkrétnych tesniacich materiálov v zmluve. Žalovaný je oprávnený
sprostredkúvať tovar, ktorý je predmetom zmluvy na území celej Slovenskej republiky. Článok I. bod
1 zmluvy chybne odkazuje na podniky uvedené v Prílohách zmluvy. V čase upovedomenia zástupcu
spoločnosti, že PROCONS GROUP, s.r.o. ponúka produkt, ktorý potrebujú, si bol žalovaný vedomý, žežalobca daný ani obdobný produkt v danom čase nemá v ponuke. Potom, čo žalobca zaradil produkt
do svojho predaja, si ho spoločnosť MTS, spol. s r.o. objednala u žalobcu vo väčšom množstve,
čo žalobca nepoprel. Pokiaľ by súd konkurenčnú doložku vyhodnotil ako platnú a zároveň dospel k

záveru o jej porušení vo vzťahu k MTS, spol. s r.o., tak by mal zohľadniť sumu objednávky, výšku
provízie žalovaného a výšku požadovanej zmluvnej pokuty a využiť moderačné právo v zmysle § 301
Obchodného zákonníka.

10. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaným

bolo preukázané, že žalobca v postavení zmluvnej strany zastúpeného a žalovaný v postavení zmluvnej
strany zástupcu uzatvorili dňa 01.04.2017 Zmluvu o obchodnom zastúpení. Predmetná Zmluva založila
medzi stranami sporu vzťah obchodno-právny spravujúci sa ustanoveniami § 652 a nasl. Obchodného
zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že k ukončeniu Zmluvy došlo dohodou zmluvných strán
k 31.10.2022. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednanej v Článku XIV. bod 14.1 Zmluvy, a to za trojnásobné porušenie zmluvnou

pokutou zabezpečenej povinnosti vyplývajúcej z konkurenčnej doložky dojednanej v Článku XI. bod 11.1
a 11.2 Zmluvy. Konkurenčná doložka v zmluve o obchodnom zastúpení je predmetom právnej úpravy
ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré pre platné dojednanie
konkurenčnej doložky vyžaduje aj určenie územia alebo okruhu zákazníkov na tomto území, na ktoré
sa bude zákaz konkurenčnej činnosti vzťahovať a určenie doby trvania zákazu konkurenčnej činnosti.

Žalovaný v rámci procesnej obrany namietol neplatnosť konkurenčnej doložky, okrem iného z dôvodu
absencie vymedzeného územia, na ktoré sa má zákaz konkurenčnej činnosti žalovaného po ukončení
Zmluvy vzťahovať, keď nemožno jej územnú pôsobnosť ani použitím analógie stotožňovať s územím,
na ktorom bola podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení vykonávaná činnosti obchodného zástupcu.

11. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že konkurenčná doložka dojednaná stranami v
Článku XI. Zmluvy ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu činnosti obchodného zástupcu,
sprostredkovateľa a obdobnej činnosti pre tretie osoby v oblasti, v ktorej vyvíjal činnosť podľa tejto
Zmluvy.

12. Pojem oblasť v ustanovení Článku XI., ani v inom ustanovení Zmluvy uzatvorenej medzi stranami
nie je vymedzená ako definovaný pojem. Vychádzajúc z krátkeho slovníka slovenského jazyka pri
gramatickom výklade pojmu oblasť možno konštatovať dva rovnocenné významy, a to jednak význam
v zmysle vymedzeného územia z geografického, ekonomického, administratívneho, prípadne iného
hľadiska a význam z hľadiska okruhu činností, záujmu, odbor, sféra, úsek (výrobná, politická oblasť,

oblasť vedy, športu a podobne). Z gramatického hľadiska tak pojem oblasť môže mať význam tak
teritoriálny vzťahujúci sa na určité územie, ako aj vecný vzťahujúci sa na určitý okruh činnosti.
Zmluva uzavretá medzi stranami v Článku IV. používala v jeho názve pojem „Zastupiteľský obvod“,
pričom stanovovala, že obchodný zástupca je povinný zastupovať zastúpeného a vyvíjať s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere činnosť, ktorá je predmetom tejto Zmluvy a to v záujme zastúpeného a

podľa jeho pokynov na vymedzenom území, resp. u vymedzených obchodných partnerov zastúpeného
v zmysle Prílohy č. 2 k tejto Zmluve. V zmysle Článku IV. bod 4.3 obchodný zástupca nie je oprávnený
prevádzať činnosť podľa tejto Zmluvy mimo jemu vymedzený zastupiteľský obvod. V Prílohe č. 2
Zmluvy (č.l. 13 rub spisu) boli vymedzené územné oblasti, v ktorých bol obchodný zástupca povinný
zastupovať zastúpeného, a to Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Martin

a Turčianske Teplice. Zastupiteľský obvod, o ktorom pojednáva Článok IV. Zmluvy, tak v kontexte
Prílohy č. 2 k Zmluve predstavuje vymedzené územie, na ktorom sa obchodný zástupca zaviazal
zastupovať zastúpeného a vyvíjať v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá bola
predmetom tejto Zmluvy. Pojem zastupiteľský obvod v zmysle Článku IV. v spojení s Prílohou č. 2, ktorá
hovorí o územných oblastiach, v ktorých bol obchodný zástupca povinný zastupovať zastúpeného, však

bez ďalšieho vzhľadom na absenciu takéhoto odkazu v Zmluve uzavretej medzi stranami nemožno
stotožňovať s použitým slovným spojením „oblasť, v ktorej vyvíjal činnosť podľa tejto Zmluvy“ v zmysle
Článku XI. bod 11.2 Zmluvy.
13. Z obsahu výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca nepovažoval za
konkurenčnú len činnosť žalovaného na vymedzenom území, ale celkovo začatie vykonávania činnosti

obchodného zástupcu pre PROCONS GROUP, s.r.o., ktorého výrobný sortiment žalobca považoval
za konkurenčný voči výrobnému sortimentu žalobcu. Konateľ žalobcu na otázku súdu, v akej oblasti
vykonával žalovaný činnosť podľa Zmluvy uzavretej medzi stranami uviedol, že robil obchodného
zástupcu priemyselnej chémie, ako sú lepidlá, tmely, odmasťovadlá, mazadlá a rôzne iné výrobky.Spojenie oblasť, v ktorej žalovaný vykonával činnosť podľa tejto Zmluvy, tak konateľ žalobcu vnímal
vo vecnej, nie v teritoriálnej rovine. V zhode s konateľom žalobcu aj žalovaný v odpovedi na otázku, v
akej oblasti vyvíjal činnosť podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej so žalobcom uviedol, že bol

obchodným zástupcom v rámci priemyselnej chémie. Aj na otázky právneho zástupcu žalobcu, či si je
vedomý resp. či si bol vedomý konkurenčnej doložky žalovaný uviedol, že to bral tak, či dostal nejaké
peniaze alebo odmenu za to, že nebude pracovať v oblasti priemyselnej chémie podľa Zmluvy jeden rok,
teda či má za to nejakú odmenu. Aj na ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu ohľadne komunikácie
o konkurenčnej doložke s konateľom spoločnosti PROCONS GROUP, s.r.o. žalovaný uviedol, že vedel,

že nemôže vykonávať činnosť obchodného zástupcu v oblasti alebo činnosti, ktorú robil pre žalobcu a
konateľovi PROCONS GROUP, s.r.o. povedal, že v takomto odvetví robil a nemôže v ňom pracovať.

14. Podľa súdu prvej inštancie z výpovede žalobcu ani žalovaného nevyplynulo teritoriálne obmedzenie
zákazu konkurenčného konania dojednaného v Článku XI. bod 11.1 a 11.2. a preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že konkurenčná doložka dojednaná v Článku XI. bod 11.1 a 11.2 Zmluvy neobsahuje

obligatórnu náležitosť vyžadovanú ustanovením § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vymedzenie
určeného územia alebo určeného okruhu zákazníkov na tomto území, na ktoré sa konkurenčná
doložka vzťahuje. Vzhľadom na rozpor s ustanovením § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka (absencia
obligatórnej náležitosti) tak súd prvej inštancie konkurenčnú doložku dojednanú v Článku XI. bod 11.1
a 11.2 Zmluvy uzavretej medzi stranami považoval pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka za neplatnú, z ktorého dôvodu nemožno považovať za platné ani dojednanie o
zmluvnej pokute zabezpečujúce povinnosť žalovaného vyplývajúcu z ustanovenia Článku XI. bod 11.1
a 11.2 Zmluvy. Absencia obligatórnej náležitosti konkurenčnej doložky neumožňuje následne prijímať
prípadne závery k otázke jej (ne)primeranosti v zmysle § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na prijaté skutkové a právne závery vo vzťahu k platnosti konkurenčnej doložky dojednanej v Článku XI.

bod 11.1 a 11.2 Zmluvy pre potreby rozhodnutia súdu v tejto veci súd prvej inštancie ďalej nepovažoval
za potrebné vykonať na návrh žalobcu dôkazy smerujúce k preukázaniu samotného konkurenčného
konania žalovaného a žalobu žalobcu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1

CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. Podľa žalobcu základnou vadou a pochybením súdu prvej inštancie je nesprávne právne posúdenie
platnosti konkurenčnej doložky v Zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 01.04.2017 spoločne s jej
prílohami. Vyslovenie neplatnosti konkurenčnej doložky nemá základ a ani oporu vo vykonanom
dokazovaní,keďsúdprvejinštancieabsolútneopomenulaplikáciuvýkladovýchpravidielajnapriektomu,
žežalobcaajpočassúdnehokonanianatietovýkladovépravidlápoukazoval.Odnesprávnehoprávneho

posúdenia platnosti konkurenčnej doložky sa odvíjajú aj ďalšie vady konania a pochybenia súdu, keďže
v tejto veci riadne neskúmal skutkový stav a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu
a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil.

18. V Zmluve sa nachádza osobitné vymedzenie zastupiteľského obvodu žalovaného, v ktorom je

oprávnený vykonávať činnosť obchodného zástupcu, a tento je upravený v bode IV. Zmluvy, pričom
sa v ňom nachádza priamy odkaz na Prílohu č. 2 Zmluvy, v ktorej sú presne špecifikované územné
oblasti, v ktorých obchodný zástupca je oprávnený vykonávať činnosť obchodného zástupcu, pričom
táto príloha je vlastnoručne žalovaným podpísaná. Zmluvu o obchodnom zastúpení je nutné vykladaťako celok, ktorého jednotlivé články, prílohy a dodatky so sebou súvisia a na seba nadväzujú. Územný
rozsah a obvod je v Zmluve dostatočne a jasne špecifikovaný v Prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy. Na základe tejto prílohy pod územnou oblasťou, v ktorej bol žalovaný oprávnený

vykonávať svoju činnosť, boli Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica, Martin
a Turčianske Teplice. Aplikáciou príslušných výkladových pravidiel a na základe interpretácie žalobcu,
zákaz konkurenčného jednania upravený v článku XI. sa vzťahuje na obvody bližšie špecifikované
v Prílohe č. 2 k Zmluve, keďže v tomto obvode žalovaný vykonával činnosť obchodného zástupcu
v prospech žalobcu. Neexistuje pochybnosť o nevymedzení územného rozsahu konkurenčnej doložky,

keďže územný rozsah jasne vyplýva z Prílohy č. 2 k Zmluve.

19. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že k posúdeniu Zmluvy a jej príloh, ktoré predstavujú ucelený
celok a vzájomne na seba nadväzujú, pristúpil absolútne izolovanie. Počas celého súdneho konania
žalobca poukazoval aj na znenie Prílohy č. 2 k Zmluve, ktorá dostatočne jasne a zreteľne špecifikuje
územné obvody, v ktorých žalovaný vykonával činnosť obchodného zástupcu a z tohto dôvodu sa

konkurenčná doložka, resp. zákazu konkurenčného jednania, vzťahuje práve na obvody špecifikované
v Prílohe č. 2 k Zmluve. Rovnako žalobca systematicky uvádzal, že je potrebné zmluvu o obchodnom
zastúpení spoločne s jej prílohami posudzovať ako jeden celok. Žalobca počas konania akcentoval
skutočnosť, že si zmluvnú pokutu uplatňuje jedine za porušenia v tých územných oblastiach, v ktorých
žalovanývykonávalčinnosťobchodnéhozástupcu,ktorébolivymedzenéakoúzemnéoblastipôsobnosti

žalovaného. Obligatórne náležitosti konkurenčnej doložky sa nemusia nachádzať v rámci jedného
ustanovenia či článku zmluvy, ktoré konkurenčnú doložku upravujú, keďže ani zákonná úprava podľa
ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka takúto povinnosť nezakotvuje. Prístup súdu prvej inštancie
a aplikáciu jedine gramatického výkladu k posúdeniu platnosti konkurenčnej doložky a vymedzenia
jej územnej pôsobnosti žalobca považuje za prísne formalistické, ba priam rigidné a neprimerane

tvrdé. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.
1As31/2009-81 zo dňa 16.07.2009 a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1456/11
zo dňa 10.04.2012, z ktorých citoval vybrané časti. Súd prvej inštancie sa argumentáciou žalobcu
nezaoberal a žalobca nedostal relevantnú odpoveď, z akého dôvodu jeho argumentácia ohľadom
platnosti konkurenčnej doložky (vrátane argumentácie ohľadom správnosti jej územného vymedzenia)

bola nesprávna. Súd prvej inštancie naviac vyvinul značnú snahu v oblasti vyslovujúcej neplatnosť
konkurenčnej doložky, pričom už z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie uprednostnil
a aplikoval výlučne gramatický výklad bez aplikácie, či zohľadnenia ostatných výkladových postupov.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka, keďže
predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka nie je ani len spomenuté v právnom posúdení veci

v rámci odôvodnenia rozsudku. Aplikácia ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka tvorila aj časť
právnej argumentácie žalobcu. Súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy skutočnú vôľu zmluvných
strán, zmysel a samotný cieľ konkurenčnej doložky, ako aj ďalšie výkladové pravidlá, a to v prospech
platnosti konkurenčnej doložky. Aj z výpovede samotného žalovaného počas konania vyplynulo, že
mal vedomosť o konkurenčnej doložke, bol si jej vedomý a cítil sa byť ňou viazaný. Poukázal tiež na

Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010, sp. zn. I. ÚS 184/2015, sp. zn.
I. ÚS 33/2012, sp. zn. I. ÚS 242/07 a tiež aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS
87/04, tvrdiac, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním

spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípom právneho štátu vyplývajúcim z článku
1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy.

20. Súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť dojednanej konkurenčnej doložky s poukazom na
ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, keď v odôvodnení rozsudku iba
všeobecne uviedol, že konkurenčná doložka je pre rozpor so zákonom neplatná, a teda nie je možné
považovať za platné ani dojednanie o zmluvnej pokute. S týmto konštatovaním súdu sa žalobca
nestotožnil, keď z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako konkurenčná doložka svojím obsahom

či účelom zákonu odporuje. Formulácia § 39 Občianskeho zákonníka naznačuje nutnosť takpovediac
smerovania zmluvy proti zákonu, aby sa stala neplatnou. Nie je možné dospieť k záveru, že znenie
konkurenčnej doložky, ako aj jej účel, by svojím obsahom či účelom odporovali zákonu, a teda nemožno
súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o jej neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.21. Žalobca namietal, že konkurenčná doložka v totožnom znení bola už pred týmto súdnym konaním
podrobená súdnemu prieskumu v rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/163/2019-161 zo dňa

06.05.2022. Súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil a ani sa nevysporiadal s
právnym záverom citovaného rozsudku, resp. vôbec neuviedol, z akého dôvodu sa od tohto právneho
názoru odchýlil a v čom považuje právny názor tohto súdu za nesprávny. Súd prvej inštancie sa mal s
predmetným právnym názorom, ktorého obsahom je aj aplikácia výkladových pravidiel v zmysle § 266
Obchodného zákonníka, relevantne vysporiadať. V rámci odvolacieho konania voči tomuto rozsudku

odvolací súd žiadne výhrady k posúdeniu platnosti konkurenčnej doložky nemal, resp. potvrdil správnosť
právnych záverov rozhodnutia, čo je tiež potrebné vnímať aj v rovine právneho posúdenia platnosti
konkurenčnej doložky. Žalobca nedostal od súdu konkrétnu odpoveď na otázku, z akého dôvodu nie je
možné právny názor v obdobnej veci aplikovať aj na tento prípad, a z akého dôvodu je teda právny názor
súdu nesprávny. Právny názor ohľadom platnosti konkurenčnej doložky prijatý v inom súdnom konaní
založilužalobculegitímneočakávanie,žesúdzatotožnéhoprávnehostavusaneodôvodneneneodkloní

od tohto právneho názoru. Súdne rozhodnutie by malo byť predvídateľné a nie je žiadúci taký stav, v
ktorom sa v právne totožných veciach rozhodovalo diametrálne odlišne. V súdenej veci nemožno hovoriť
o tom, že by sa súd prvej inštancie argumentačne s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín vysporiadal,
a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je nutné považovať v otázke posúdenia platnosti konkurenčnej
doložky za prekvapivé, pričom postup súdu narušil aj princíp právnej istoty.

22. K pochybnostiam žalobcu o správnom posúdení veci ohľadom platnosti konkurenčnej doložky
prispela aj náhla a neočakávaná zmena predbežného právneho posúdenia veci, ktorá bola aj vzhľadom
na vykonané výsluchy sporových strán pre žalobcu nepochopiteľná a zarážajúca. Súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 07.03.2025 v rámci uvedenia predbežného právneho posúdenia veci v zmysle § 181

ods. 2 CSP konštatoval platnosť konkurenčnej doložky. Následne však po výsluchoch sporových strán
dospel k opačnému právnemu záveru a vyslovil jej neplatnosť. Žalobcovi však nielen z postupu súdu
na pojednávaní dňa 07.03.2025, ale ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je doposiaľ
zrejmé, aké konkrétne skutočnosti či dôkazy viedli súd k zmene predbežného právneho posúdenia,
pričom táto zmena právneho posúdenia sa udiala v rámci jedného pojednávania. Súd prvej inštancie

právny názor prehodnotil po výpovediach sporových strán, pričom v rámci týchto výpovedí, či už
zo strany žalobcu či žalovaného, nebola predostretá žiadna nová právna či skutková argumentácia
ohľadom konkurenčnej doložky, pričom z výpovede žalovaného v rámci pojednávania vyplývalo, že si
je vedomý konkurenčnej doložky, pričom priznal, že firma, pre ktorú vykonával činnosť, je konkurenčná
vo vzťahu k žalobcovi, a že konkurenčnú činnosť vo vzťahu k žalobcovi vykonával, keď sprostredkoval

predaj konkurenčných výrobkov. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutkový a právny stav nesprávne
vyhodnotil a interpretoval výpovede sporových strán. Žalobca navrhol, aby sa odvolací súd oboznámil
so zvukovou nahrávkou o pojednávaní, keďže v zápisnici o pojednávaní nie je vôbec zachytená či už
zmena predbežného právneho názoru, ako ani výpovede sporových strán a ani odpovede sporových
strán na kladené otázky. V zápisnici sa nachádza odkaz na zvukový záznam z pojednávania, pričom

výpovede sporových strán nie sú zo zápisnice preskúmateľné a ani v nej zachytené.

23. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí absentuje presvedčivé vyhodnotenie dôkazov, a to aj z
pohľadu odôvodnenia, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal a ktoré dôkazy súd prvej inštancie
nevykonal a z akého dôvodu, pričom proces vysporiadania sa s dôkazmi v rámci odôvodnenia

rozhodnutia je potrebné považovať za nepreskúmateľný. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku platnosti konkurenčnej doložky, nemožno hovoriť o tom, že by súd prvej inštancie
správne a dostatočne zistil či vyhodnotil skutkový stav, keďže po vyhodnotení, že konkurenčná doložka
nie je platná, súd prvej inštancie už automaticky neskúmal ďalší skutkový ani právny stav veci a všetky
návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu zamietol. Keďže žalobca mal za to, že konkurenčná

doložka je platná a keďže sa súd prvej inštancie ďalšou argumentáciou ani nielen nezaoberal, nie je
možné hovoriť o riadnom právnom a ani skutkovom zistení a posúdení veci.

24. Vzhľadom na pochybenia súdu prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov nemožno ani ustáliť,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia napĺňa kvalitatívne aj kvantitatívne požiadavky na riadne a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Vzhľadom na predložené dôkazy v konaní, ako aj vzhľadom na
výpoveď konateľa žalobcu, ako aj žalovaného bola preukázaná nielen platnosť konkurenčnej doložky,
ale aj jej jednotlivé porušenia. Nie je preto možné ustáliť, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavku
jeho presvedčivosti a že sa riadne a v súlade s logickým myšlienkovým postupom vysporiadáva spredloženými dôkazmi, ako aj s ich vyhodnotením. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal
so skutočnosťami prezentovanými v tomto konaní, nesprávne a svojvoľne vyložil dôkazy a tieto aj
nesprávne zhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnené, pôsobí

ako celok nepresvedčivo, arbitrárne a je teda možné ustáliť, že napadnuté rozhodnutie nevyhovuje
ústavným ako aj európskym požiadavkám na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 108/07,
sp. zn. I. ÚS 256/05, sp. zn. II. ÚS 193/06 a sp. zn. III. ÚS 198/07.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne nesúhlasiac s argumentáciou žalobcu a dôvodmi, pre ktoré žalobca
považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

26. Napriek tomu, že územný obvod, v ktorom žalovaný mal vykonávať činnosť pre žalobcu bol
vymedzený v Prílohe č. 2 Zmluvy, táto okolnosť nezhojí nedostatok podstatnej náležitosti konkurenčnej

doložky podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka. Požiadavkou na obmedzenie zákazu konkurencie,
ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne tiež osobného rozsahu (čo do
okruhu tretích osôb), zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených záujmov obchodného zástupcu ako
podnikateľa. Obmedzenie práva obchodného zástupcu podnikať musí mať jasne vymedzené hranice
stanovené v konkurenčnej doložke, aby takto dojednaný zákaz konkurencie neobmedzoval obchodného

zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného. Znenie konkurenčnej doložky
obsiahnutej v článku XI. Zmluvy nevymedzuje jasne jej územný rozsah. Pojem oblasť, ktorý používa
konkurenčná doložka v spojitosti s obmedzením činnosti obchodného zástupcu, nepochybne spájajú
obe zmluvné strany zmluvy s vecnou rovinou činnosti žalovaného. Toto jednoznačne vyplynulo z
dokazovania vykonaného na pojednávaní, a to z výpovede účastníkov konania a na túto skutočnosť

poukázal aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 28. Žalobca v Zmluve o
obchodnom zastúpení v Prílohe č. 2 pri definovaní teritoriálneho rozsahu zmluvy pre žalovaného
špecifikoval územie výrazom „územná oblasť“. Je zrejmé, že žalobca rozlišoval medzi pojmom oblasť
a územná oblasť. V článku IV. Zmluvy dokonca vymedzuje teritoriálny rozsahu zmluvy pojmom
„zastupiteľský obvod“. Výraz „oblasť“ sa nikde v zmluve nespája s teritoriálnym vymedzením.

27. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že obligatórne náležitosti konkurenčnej doložky sa nemusia
nachádzať v rámci jedného ustanovenia alebo článku zmluvy, ktoré konkurenčnú doložku upravujú,
keďže ani zákonná úprava takúto povinnosť nezakotvuje. Žalovaný je presvedčený o tom, že keďže sa v
prípade ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka jedná o kogentné ustanovenie, je pre právnu istotu

zmluvných strán nevyhnutné, aby sa všetky zákonom vyžadované náležitosti nachádzali v konkrétnom
ustanovení či článku zmluvy, ktorý zakotvuje konkurenčnú doložku. Práve pre absenciu niektorej
náležitosti konkurenčnej doložky trestá zákon takéto konkrétne ustanovenie zmluvy jeho neplatnosťou
a nie neplatnosťou celej zmluvy.

28. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou
ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka, v zmysle odseku 4 tohto ustanovenia prejav vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako
prvá v konaní tento výraz použila. Žalobca je tým, kto ako prvý použil výraz „oblasť“, keďže je obsiahnutý
v konkurenčnej doložke v článku XI. Zmluvy, ktorú predložil žalobca žalovanému. V konaní jednoznačne

konateľ žalobcu objasnil, v akej oblasti podľa neho žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť, a teda je
potrebné tento význam výrazu „oblasť“ obsiahnutého v konkurenčnej doložke aj prikladať. Žalovaný sa
v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci konajúcim súdom.

29. Nesúhlasil tiež s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie vyhľadával dôvody pre neplatnosť

konkurenčnej doložky, o čom svedčí tá skutočnosť, že pri prvom predbežnom právnom posúdení veci
oboznámil strany sporu, že konkurenčnú doložku považuje za platné dojednanie, a až následne na
základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k inému názoru, a tiež to, že súd uznal doložku za
neplatnú len z jedného dôvodu napriek tomu, že žalovaný vo svojich písomných podaniach poukazoval
na viacero dôvodov, pre ktoré považuje konkurenčnú doložku za neplatnú.

30. Vo vzťahu ku konaniu vedenom pred Okresným súdom Trenčín žalovaný uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je záväzné pre súd konajúci v obdobnej veci. V danom prípade jedná o súdy
rovnakého stupňa, teda právny názor Okresného súdu Trenčín nie je nadradený právnemu názoruOkresného súdu Žilina. Poukázal na skutočnosť, že platnosť konkurenčnej doložky nebola predmetom
skúmania v odvolacom a ani v dovolacom konaní, a preto nemohlo dôjsť k znehodnoteniu precedenčnej
záväznosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Trenčín nevyplývalo, či súd

vykonal dôkaz výsluchom žalobcu a žalovaného k otázke, ako oni vnímajú význam pojmu „oblasť“, v
ktorej žalovaný mal vykonávať pre žalobcu činnosť. V súdenej veci výsluchom konateľa žalobcu, ako aj
výsluchom žalovaného k otázke, ako obaja vnímajú pojem „oblasť“, v ktorej žalovaný vykonával činnosť
obchodného zástupcu, súd prvej inštancie odstránil pochybnosti o význame pojmu „oblasť“. Súd prvej
inštancie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil svoj právny názor a tiež myšlienkové postupy. Žalovaný

ho nepovažuje za prekvapivý a postupom súdu nedošlo ani k narušeniu právnej istoty.

31. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
keď podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné a presvedčivé. Súd prvej inštancie
zásadným spôsobom vysvetlil dôvody podstatné pre jeho rozhodnutie a toto považuje žalovaný za
logické, zrozumiteľné, presvedčivé a správne.

32. Žalobca v odvolacej replike odkázal na svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnil, že žalovaný
nepresvedčivo obhajuje neplatnosť konkurenčnej doložky, keď jeho výklad nezodpovedá judikatúre ani
účelu zmluvného dojednania. Zotrval na svojom názore, že konkurenčná doložka je dostatočne určitá,
aj keď sú jednotlivé náležitosti rozdelené do viacerých častí zmluvy, čo zákon nevylučuje. Argumentáciu

o tom, že otázka konkurenčnej doložky bola posúdená len Okresným súdom Trenčín a iné súdy sa
touto otázkou nezaoberali, považoval za neudržateľnú. Rozhodnutie bolo predmetom prieskumu ako
odvolacieho, tak aj dovolacieho súdu a žalobca nepovažoval za pravdepodobné, že by sa predmetné
súdy, ktoré si túto vec bez pochyby naštudovali, k (ne)platnosti konkurenčnej doložky nevyjadrili. Postup
Okresného súdu Žilina, ktorý opomenul rozhodnutia vyšších súdov, považoval za postup v právnom

štáte neakceptovateľný.

33. Odvolacia replika žalobcu bola doručená zástupcovi žalovaného dňa 06.08.2025 do jeho
elektronickej schránky, čo vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 320 spisového
materiálu vedeného v listinnej podobe. Žalovaný žiadne ďalšie písomné vyjadrenie v tejto veci nepodal.

34. Krajský súd Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§

380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na
prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Odvolací
súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, na podklade
podaného odvolania, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie verejne
vyhlásil,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnejtabulisúduanawebovej
stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd
je tohto názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav,
vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonaním dôkazmi za preukázané, vo

svojomrozhodnutídalzrozumiteľnúodpoveďnaspornéotázkyvýznamnéprerozhodnutiesporutak,ako
ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom
rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné
skutočnosti.

35. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie
odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa
§ 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže
prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli
v odvolacom konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací
súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybeniasúdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude
na ne prihliadať.

36.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,
je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne
upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním
tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty

o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne.
Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na
doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti
vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody
obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol
vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Viazanosť odvolacieho súdu odvolaním znamená,
že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený
prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd preto vecnú správnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzoval a vyhodnocoval výlučne podľa odvolacích dôvodov

tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

37. Podľa § 652 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako
podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

(ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

38. Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluva musí mať písomnú formu.

39. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný
zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu
zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom
obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

40. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

41. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zastúpeným a žalovaným ako obchodným

zástupcom bola dňa 01.04.2017 uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. ust.
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“).

42. V článku XI. Zmluvy s názvom „Zákaz konkurenčného jednania“, sa zmluvné strany dohodli, že
obchodný zástupca je povinný zdržať sa po dobu trvania obchodného zastúpenia podľa tejto zmluvy a po

dobu 12 mesiacov od jeho zániku akéhokoľvek jednania, ktoré by bolo konkurenčné voči zastúpenému
(bod 11.1 Zmluvy). Obchodný zástupca je hlavne povinný v lehote podľa bodu 11.1 tejto zmluvy zdržať sa
výkonučinnostiobchodnéhozástupcu,sprostredkovateľaaobdobnejčinnostipretretieosobyvoblasti,v
ktorejvyvíjalčinnosťpodľatejtozmluvy.Obchodnýzástupcajetiežpovinnýzdržaťsavlehotepodľabodu
11.1 predaja výrobkov, ktoré tvoria predajný sortiment zastúpeného alebo obdobných výrobkov, a to tak

pod svojím, ako aj pod cudzím menom. Ďalej je povinný zdržať sa účasti či už osobnej alebo kapitálovej
na podnikaní právnických a fyzických osôb, ktoré sa zaoberajú predajom výrobkov, ktoré tvoria predajný
sortiment zastúpeného, alebo obdobných výrobkov (bod 11.2 zmluvy). Obchodný zástupca prehlasuje,
že si je vedomý skutočnosti, že za tieto obmedzenia mu zastúpený poskytuje dostatočnú protihodnotu
obsiahnutú v dohodnutej provízii (bod 11.3 zmluvy). Porušenie zákazu konkurencie podľa tejto zmluvy

sa považuje za podstatné porušenie zmluvy, zakladá právo zastúpeného na odstúpenie od zmluvy.
Súčasne porušenie zákazu konkurencie zakladá právo zastúpeného na zmluvnú pokutu podľa článku
XIV. tejto zmluvy (bod 11.4 Zmluvy).43.Zobsahuspisusúduprvejinštancievyplýva,žežalobcasipodanoužalobouuplatnilvočižalovanému
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zákazu konkurenčného jednania v zmysle článku
XI. v spojení s článkom XIV. uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení. Spornou medzi stranami

bola otázka platnosti tzv. konkurenčnej doložky dojednanej v článku XI. Zmluvy, pretože žalovaný v
rámci svojej procesnej obrany namietol jej neplatnosť (okrem iného) z dôvodu absencie vymedzeného
územia, na ktoré sa má zákaz konkurenčnej činnosti žalovaného po ukončení zmluvy vzťahovať.
Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že pokiaľ nie je platne dojednaný zákaz konkurencie, potom tu nie je
ani záväzok, ktorého porušením by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty dojednanej pre prípad porušenia zákazu konkurencie uplatnený žalobcom v tomto súdnom
konaní (bod 11.4 Zmluvy). Pre posúdenie tohto sporu bolo preto kľúčové zodpovedanie otázky platnosti
konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že konkurenčná
doložka neobsahuje obligatórnu náležitosť vyžadovanú ustanovením § 672a ods. 1 Obchodného
zákonníka, pretože neobsahuje vymedzenie určeného územia alebo určeného okruhu zákazníkov na
tomto území, na ktoré sa konkurenčná doložka vzťahuje, a preto súd prvej inštancie konkurenčnú

doložku pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako neplatnú,
z ktorého dôvodu nebolo možné považovať za platné ani dojednanie o zmluvnej pokute zabezpečujúce
povinnosť žalovaného z ustanovenia článku XI. bod 11.1 a 11.2 zmluvy a žalobu žalobcu zamietol.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy smerujúce k
preukázaniu samotného konkurenčného konania žalovaného.

44. Svoj záver o neplatnosti konkurenčnej doložky súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pojem „oblasť“
v ustanovení článku XI. a ani v inom ustanovení Zmluvy nie je vymedzená ako definovaný pojem. Z
gramatického hľadiska pojem „oblasť“ môže mať význam teritoriálny vzťahujúci sa na určité územie, ale
aj vecný, vzťahujúci sa na určitý okruh činností. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pojem

„zastupiteľský obvod“ v zmysle článku IV. v spojení s Prílohou č. 2 Zmluvy, ktorá hovorila o „územných
oblastiach“, nemožno bez ďalšieho, vzhľadom na absenciu odkazu v Zmluve, stotožňovať s pojmom
„oblasť“, v ktorej žalovaný vyvíjal činnosť podľa tejto zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že spojenie oblasť, v ktorej žalovaný vykonával činnosť podľa
zmluvy, konateľ žalobcu vnímal vo vecnej, nie v teritoriálnej rovine. Rovnako aj žalovaný v odpovedi

na otázku, v akej oblasti vyvíjal činnosť podľa zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej so žalobcom,
uviedol, že bol obchodným zástupcom v rámci priemyselnej chémie a vo vzťahu ku konkurenčnej
doložke uviedol, že to bral tak, že dostal nejaké peniaze alebo odmenu za to, že nebude pracovať v
oblasti priemyselnej chémie jeden rok. Z výpovede žalobcu a žalovaného nevyplynulo podľa súdu prvej
inštancie teritoriálne obmedzenie zákazu konkurenčného konania dojednaného v článku XI. bod 11.1

a 11.2, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že konkurenčná doložka dojednaná v článku XI, bod 11.1 a
11.2 hovoriaca o oblasti, v ktorej žalovaný vyvíjal činnosť podľa tejto zmluvy, neobsahuje vymedzenie
určeného územia, na ktoré sa konkurenčná doložka vzťahuje.

45. Odvolací súd sa s týmto posúdením zistených skutkových okolností zo strany súdu prvej inštancie

stotožnil.

46. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia podľa § 672a
Obchodného zákonníka je v zmluve o obchodnom zastúpení možné písomne dohodnúť, že obchodný
zástupca nesmie po ustanovenú dobu, najviac však dva roky po ukončení zmluvy, na stanovenom území

alebo voči stanovenému okruhu osôb vykonávať na vlastný alebo na cudzí účet činnosť, ktorá bola
predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu
zastúpeného.

47. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2017, pri výklade § 672a

Obchodného zákonníka je potrebné vziať na zreteľ, že konkurenčná doložka je stanovená na ochranu
oprávnených záujmov zastúpeného pri jeho účasti v hospodárskej súťaži; zastúpený sa konkurenčnou
doložkou chráni pred činnosťou obchodného zástupcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Požiadavkou na
obmedzenie zákazu konkurencie, ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne
tiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb), potom zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených

záujmov odchodného zástupcu ako podnikateľa. Ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu
podnikať malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke a aby takto dojednaný
zákaz konkurencie neobmedzoval obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera
ochrany zastúpeného. V ust. § 672a Obchodného zákonníka sa premieta ústavný princíp, zakotvený iv čl. 26 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (tiež čl.
35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo

činností (aj čl. 35 ods. 2 Ústavy SR).

48. Ustanovenie § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka majúce kogentnú povahu (porov. § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka) ustanovuje, aké náležitosti musí konkurenčná doložka spĺňať, aby bola platná.
Takouto obligatórnou náležitosťou je popri ustanovení doby trvania zákazu konkurencie tiež stanovenie

územia alebo okruhu osôb, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje. Pokiaľ konkurenčná doložka
túto obligatórnu náležitosť neobsahuje, odporuje podmienkam uvedeným v ustanovení § 672 ods. 1
Obchodného zákonníka, od ktorého sa vzhľadom na jeho kogentný charakter nie je možné odchýliť,
a teda s poukazom na znenie § 39 Občianskeho zákonníka je daný jej rozpor so zákonom, teda s
ustanovením § 672 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, právny úkon,
ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom

nie je platný. Neplatnosť právneho úkonu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka teda daná tiež vtedy,
ak obsah právneho úkonu odporuje zákonu. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodné
alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok
uvedený v § 39 Občianskeho zákonníka vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so
zákonom(prípadnetýchzložiek,ktoréniesúpodstatnéexlege,aleichzaradeniemedzipodstatnézložky

vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu). Pokiaľ posudzovaná konkurenčná doložka neobsahuje
podstatné náležitosti podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka majúceho kogentnú povahu, jedná
sa o právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Pokiaľ potom žalobca v podanom odvolaní
namietol i to, že nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti konkurenčnej doložky pri absencii jej
podstatnej náležitosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, tento názor odvolací súd nepovažuje za

správny.

49. Posudzovaná konkurenčná doložka obsahovala dojednanie, ktoré ukladalo žalovanému povinnosť
zdržať sa konkurenčného konania voči žalobcovi v oblasti, v ktorej vyvíjal činnosť ako obchodný
zástupca podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. Vo všeobecnosti nie je možné pochybovať o tom, že v

zmluve je možné rôznymi pojmami (synonymami) vyjadriť jednu a tú istú skutočnosť, a teda v súdenej
veci nebolo vylúčené pojem oblasť, v ktorej vyvíjal žalovaný činnosti podľa tejto zmluvy, vysvetľovať
v kontexte celého znenia zmluvy ako územnú oblasť vymedzenú v zmysle prílohy č. 2 tejto zmluvy,
ako to presadzoval žalobca. Niet sporu ani o tom, že zmluva o obchodnom zastúpení oprávňovala
žalovaného vyvíjať činnosť v prospech žalobcu na určitom geograficky určenom území v zmysle článku

IV.ZmluvyvspojenísPrílohouč.2Zmluvy,ktorávymedzovalaúzemie,naktoromžalovanýakozástupca
žalobcu pôsobil. I gramatický výklad pojmu oblasť použitého v konkurenčnej doložke umožňoval prijať
záver, že sa môže jednať nielen o oblasť pôsobenia žalovaného, ale aj o teritórium, ako na to správne
poukázal aj súd prvej inštancie. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie však nepochybne vyplynulo,
že samotné strany pojmu „oblasť“, ktorý bol významný pre posúdenie platnosti konkurenčnej doložky

z hľadiska jej povinných obsahových náležitostí, pripisovali vecný, a nie teritoriálny význam. Zo zistení
súdu prvej inštancie z výsluchu strán vyplynulo, že aj žalobca a aj žalovaný v obsahovej zhode význam
pojmu oblasť, v ktorej vyvíjal žalovaný činnosti podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, vysvetľovali ako
oblasť priemyselnej chémie (odsek 28. rozhodnutia súdu prvej inštancie), a nie ako konkrétne územie.
Z obsahu tvrdení žalobcu resp. z obsahu konkurenčnej doložky vyplýva tiež to, že zákaz konkurencie sa

nemal vzťahovať ani na vymedzený okruh osôb. Aj odvolací súd je v okolnostiach súdenej veci potom
rovnakého názoru ako súdu prvej inštancie, že v súdenej veci nebolo možné na základe výsledkov
dokazovania dospieť k záveru, že konkurenčná doložka obsahuje jej zákonom vyžadovanú náležitosť
v podobe vymedzenia územia (alebo okruhu osôb), na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje.

50. Pre výklad prejavu vôle strán obsiahnutom v rámci článku XI. Zmluvy, a teda aj pojmu oblasť,
v ktorej vyvíjal žalovaný činnosti podľa tejto zmluvy, zo strany súdu prvej inštancie bola smerodajná
vôľa zmluvných strán, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadnuť predovšetkým k tomu,
aký význam pojmu „oblasť“ pripisovali samotné sporové strany, ktoré boli súčasne stranami zmluvy.
V zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že prejav vôle sa prioritne vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel
byť známy. V zmysle stabilnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyjadrenej napr. v jeho
rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/61/2022 platí, že pokiaľ ide o obsah právneho úkonu, ustanovenie § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť zhľadiskajehourčitostialebozrozumiteľnosti,apretentoprípadzákonformulujevýkladovépravidlá,ktoré
ukladajú súdu povinnosť tieto pochybnosti odstrániť výkladom založeným na tom, že okrem jazykového
vyjadrenia právneho úkonu slovne (nie len konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka)

treba podrobiť skúmaniu i vôľu, resp. úmysel konajúcich osôb. Ak obsah záväzkového vzťahu, z ktorého
žalobca uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim Obchodného zákonníka, jeho výklad treba uskutočniť
podľa§266Obchodnéhozákonníka,ktorýobsahujepreobchodnozáväzkovévzťahyvýkladovépravidlá.
Najskôr musí byť v zmysle § 266 Obchodného zákonníka zistený úmysel toho, kto konal, a pokiaľ ho
nemožno zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, treba

vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal, a ďalej z toho, aký význam sa
prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Iba pri nemožnosti zistenia
hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich osôb), prichádza do úvahy objektívne hľadisko. Aj v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 publikovanom v časopise ZSP 6/2016
ústavnýsúdpoukázalnato,ževôľaúčastníkovzmluvyzohrávaprijejvytváraníajejinterpretáciizásadnú
úlohu.

51. Pokiaľ potom žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie aplikoval výlučne
gramatický výklad, bez aplikácie či zohľadnenia ostatných výkladových postupov, s týmto odvolacím
tvrdením sa odvolací súd stotožniť nemohol, pretože z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z vôle strán, a teda z toho, aký význam pojmu „oblasť“

pripisovali samotné strany zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že
je povinnosťou súdu uviesť dôvody svojho rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia tak, aby boli
špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie odkazom na určité časti zákonov. Nie
je preto právnym posúdením súdu samotné uvedenie znenia použitých právnych predpisov, ale je ním
uvedenie posúdenia konkrétnych skutkových okolností v tzv. právnych vetách objasňujúcich stranám

posúdenie zistených okolností zo strany konajúceho súdu. Nie je preto možné pripísať relevanciu
ani námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 266
Obchodnéhozákonníka,pretožeikeďtozobsahunapadnutéhorozhodnutiapriamonevyplývavpodobe
citácie tohto zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie aplikoval v súdenej veci na výklad pojmov
použitých v konkurenčnej doložke § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď sa riadil vôľou zmluvných

strán. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s odvolacím tvrdením žalobcu, podľa ktorého súd prvej
inštancie vyhľadával dôvody pre neplatnosť konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie správne poukázal
na skutočnosť, že pochybnosti o platnosti konkurenčnej doložky do konania vniesol žalovaný, ktorý od
počiatku namietal, že konkurenčná doložka je neplatná tiež z dôvodu neuvedenia územia, na ktoré sa
zákaz konkurencie žalovaného má vzťahovať.

52. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je
priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá a odvolaciemu súdu je známa aj rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít vo vzťahu
k tejto otázke. Všeobecne teda platí princíp uprednostnenia platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou.

Toto tiež súdnou praxou akceptované východisko však nebráni súdu v tom, aby na podklade výkladu
právneho úkonu strán podľa ich vôle dospel k záveru o jeho neplatnosti. Pokiaľ samotné strany pojem
oblasť použitý v konkurenčnej doložke nepokladali za vymedzenie územného zákazu konkurenčného
konania žalovaného, už ďalej nebolo možné zo strany konajúceho súdu iným spôsobom výkladu
predpokladaným v § 266 Obchodného zákonníka dopĺňať náležitosti konkurenčnej doložky. Z obsahu

podaného odvolania je zrejmé, že žalobca vo svojej odvolacej argumentácii nezohľadňuje skutočnosť,
že vymedzenie územnej oblasti činnosti obchodného zástupcu v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení
nie je možné v individuálnych okolnostiach súdenej veci vzťahovať na úpravu konkurenčnej doložky
bez preukázania relevantnej vôle strán, a teda nebolo možné dospieť k záveru, že pokiaľ je v Zmluve o
obchodnom zastúpení vymedzené teritórium pôsobenia obchodného zástupcu, je tým daná aj náležitosť

konkurenčnejdoložky.Odvolacísúdnaúčelytohtosúdnehokonaniavýslovnezdôrazňuje,žepodmienka
vymedzenia územia (alebo okruhu osôb) je kogentnou zákonom ustanovenou podstatnou náležitosťou
konkurenčnej doložky, ktorá musí byť obsiahnutá priamo v konkurenčnej doložke alebo priamo v
konkurenčnej doložke musí byť obsahovo jasný a zrozumiteľný odkaz na iné ustanovenie zmluvy,
ktoré pojednáva o teritóriu, na ktoré sa má bez akýchkoľvek pochybností podľa vôle strán vzťahovať

zákaz konkurenčného konania obchodného zástupcu. Aj najvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn.
5Obdo/14/2017 vyslovene uviedol, že ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu podnikať
malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke, a teda nie v zmluve o obchodnom
zastúpení. Pre súdenú vec malo význam len posúdenie znenia konkurenčnej doložky, pričom síceprichádzal do úvahy taký výklad zmluvného ustanovenia upravujúceho zákaz konkurenčného jednania
žalovaného, ktorý nevyhnutne nemusel viesť k záveru o jeho neplatnosti, keď pojem oblasť mohol
vkontextezmluvyzodpovedaťpojmuúzemie,čiteritória,avšakprávevýsluchmistrándošlokobjasneniu

pojmu oblasť obsiahnutého v posudzovanej konkurenčnej doložke, z ktorého súd prvej inštancie musel
vychádzať, a z ktorého jasne vyplynulo, že samotné strany tomuto pojmu neprikladali teritoriálny,
ale vecný význam (zjednodušene oblasť priemyselnej chémie). Prejav vôle strán, ktorý neobsahoval
teritoriálne obmedzenie zákazu činnosti žalovaného, preto v súdenej veci nemohol viesť k záveru o
platnom uzavretí konkurenčnej doložky podľa § 672a Obchodného zákonníka ani v kontexte iných

ustanovení Zmluvy. Výklad prejavu vôle učinený súdom totiž nemôže ísť proti vôli strán (§ 266 ods. 1
Obchodného zákonníka).

53. Neušlo pozornosti súdu, že žalobca v podanom odvolaní výsledky dokazovania súdu prvej inštancie
vo vzťahu k vôli strán nespochybnil konkrétnou odvolacou argumentáciou, z ktorej by bolo možné
usudzovať, že súd prvej inštancie vyvodil z výsluchu strán nesprávne skutkové zistenia. Z obsahu

zvukového záznamu z pojednávania (§ 98 CSP) zo dňa 07.03.2025 vyplýva, že konateľ žalobcu
a žalovaný zhodne uvádzali, že „oblasť“, v akej pôsobil žalovaný, je oblasť priemyselnej chémie, čo
žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobca v tomto smere v podanom
odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby sa oboznámil so zvukovou nahrávkou o pojednávaní zo dňa
07.03.2025, a namietal, že táto v zápisnici o pojednávaní nie je vôbec zachytená (zmena predbežného

právneho názoru, výpovede sporových strán a ich odpovede na kladené otázky). Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zápisnica o súdnom pojednávaní nepredstavuje doslovný prepis
zvukového záznamu o pojednávaní. Z § 52 ods. 1, 5 zák. č. 543/2005 Z.z. Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „zákon č. 543/2005 Z.z.) vyplýva, že

zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi
obsahuje len všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom a spravidla sa v nej zapíše alebo
nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú
inak,keďvzmysle§98ods.1CSPoprocesnýchúkonoch,tedaajopojednávanípredsúdom,priktorých
súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením

určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po
skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je
záznam uložený. Ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne (§ 98 ods. 2
CSP). V zmysle platnej právnej úpravy platí, že len ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede

k nim (§ 52 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z.), čo však plne nahrádza zvukový záznam o pojednávaní verne
zachytávajúci jeho priebeh, ktorý sa stáva súčasťou elektronického súdneho spisu, pričom zároveň
strane zákon priznáva tiež samostatné právo požiadať o jeho kópiu. Zvukový záznam z pojednávania
zo dňa 07.03.2025 je v súdenej veci podľa zistení odvolacieho súdu súčasťou elektronického súdneho
spisu, ku ktorému mal žalobca prístup, pričom však skutkové zistenia súdu prvej inštancie, vyvodené

z výpovedí strán na pojednávaní, ktorých správnosť je plne overiteľná na základe zvukového záznamu
z pojednávania, žiadnym spôsobom na jeho podklade nespochybnil, teda neuviedol, v čom považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výpovediam strán zachytené tiež v odseku 28.
napadnutéhorozhodnutiazanesprávne.Stroháavšeobecnákonštatáciažalobcu,žesúdprvejinštancie
vzhľadom na skutkový a právny stav nesprávne vyhodnotil a interpretoval výpovede sporových strán,

neumožňovala odvolaciemu súdu odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia v časti správnosti
skutkových zistení súdu prvej inštancie vyvodených z výsluchov strán.

54. Nie je možné súhlasiť s odvolacím tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie sa osobitne
v napadnutom rozhodnutí nezaoberal rozhodnutiami súdov vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín

v konaní sp. zn. 36Cb/163/2019. Súd prvej inštancie v odseku 24. napadnutého rozhodnutia uviedol,
že si je vedomý resp. sa oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/163/2019-161
zo 06.05.2022 v skutkovo obdobnej veci, v ktorom súd prvej inštancie konkurenčnú doložku v totožnom
znení posúdil ako platnú a že si je taktiež vedomý princípu právnej istoty, ktorý je v čo najširšej
možnej miere potrebné v rámci rozhodovacej činnosti všeobecných súdov zohľadňovať. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie však nepredstavuje ustálenú prax najvyšších súdnych autorít a ani nie je pre
súd konajúci v obdobnej veci záväzné. V danom konaní došlo k zamietnutiu žaloby v dôsledku
nepreukázania tvrdeného porušenia konkurenčnej doložky zo strany obchodného zástupcu. Predmetom
prieskumu v žalobcom vyvolanom odvolacom aj dovolacom konaní preto boli skutkové a právnezávery konajúcich súdov týkajúce sa práve otázky porušenia zákazu konkurenčného konania a záver
súdu prvej inštancie o platnosti konkurenčnej doložky nebol predmetom prieskumu v odvolacom ani
dovolacom konaní, nakoľko tento záver nebol v odvolacom a dovolacom konaní spochybnený, keďže

tento bol v prospech žalobcu, ktorý podával tak odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č.k. 8Cob/96/2022-231 z 31. mája 2023, ako aj dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Obdo/40/2023 z 31.10.2024. Zároveň ďalšie dôvody
napadnutého rozhodnutia implicitne dávajú odpoveď na otázku, prečo súd prvej inštancie v súdenej veci
rozhodol odlišným spôsobom, keď súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, že pri výklade konkurenčnej

doložky sa riadil vôľou strán zmluvy zistenou z ich výsluchu na pojednávaní. Nie je porušením práva
žalobcu na spravodlivý proces, pokiaľ súd prvej inštancie nevybudoval svoje závery v preskúmavanom
rozhodnutínapodrobnejoponentúrevovzťahukuvšetkýmtvrdeniam,námietkamadielčímargumentom
žalobcu vzneseným v priebehu sporu, ak proti nim vystaval vlastný ucelený argumentačný systém
v prospech ním prijatého právneho názoru o neplatnosti konkurenčnej doložky, v ktorého konkurencii
jednotlivé námietky a tvrdenia ako celok, vrátane poukazu na závery súdu prvého stupňa v inom súdnom

konaní, obstáť nemohli. Odvolací súd preto nemohol pripísať žiadnu relevanciu ani námietke žalobcu, že
nedostal od súdu konkrétnu odpoveď na otázku, z akého dôvodu nie je možné právny názor v obdobnej
veci aplikovať aj na tento prípad.

55. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

aj princíp právnej istoty (ako jeden z prvkov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy), sa prelínajú,
a preto súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (III. ÚS 192/06).
Z uvedeného vyplýva, že ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne
vyriešená v inom súdnom rozhodnutí, a to podstatne odlišným spôsobom, je povinný sa vysporiadať
s odlišným rozhodnutiami súdov. V zásade platí, že judikatórne riešenie skutkovo podobných situácií má

viesť k rovnakým výsledkom, a pokiaľ tomu tak nie je, musia súdy presvedčivo vysvetliť, v čom sú riešené
situácie skutkovo odlišné. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP dopĺňa rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tom smere, že vo vzťahu ku konaniu vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.
36Cb/163/2019, v ktorom prvoinštančný súd posúdil konkurenčnú doložku rovnakého znenia ako platnú,
bolo aj podľa jeho názoru potrebné zohľadniť, že posúdenie platnosti konkurenčnej doložky už nebolo

predmetom skúmania v následnom odvolacom a ani v dovolacom konaní, čo vyplýva z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v tejto veci sp. zn. 4Obdo/40/2023. Ako na to správne poukázal aj žalovaný,
z odôvodnenia rozhodnutí súdov konajúcich v tejto inej veci nevyplývalo, či konajúci okresný súd
vykonal dôkaz výsluchom žalobcu a žalovaného k otázke výkladu pojmu „oblasť“, v ktorej žalovaný
mal vykonávať pre žalobcu činnosť. K záveru o platnosti rozhodcovskej doložky totiž dospel Okresný

súd Trenčín použitím výkladového pravidla upraveného v § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka (porov.
odsek 4. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci sp. zn. 4Obdo/40/2023). Pritom v súdenej veci
výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného k tejto otázke došlo k zisteniu vôle strán v zmysle ust. § 266
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje preferovaný spôsob výkladu právneho úkonu resp. jeho
jednotlivých pojmov, z ktorého bol súd prvej inštancie a tiež odvolací súd povinný vychádzať, a preto

pokiaľ v súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti konkurenčnej doložky, pre takýto
záverboldanýdostatočnýskutkovýzáklad.Pretopostupomsúduprvejinštancienedošloanikporušeniu
právnej istoty žalobcu, pretože žalobca síce poukázal na totožné znenie konkurenčnej doložky, ale
netvrdil totožnosť zisteného skutkového stavu, ktorý bol pre súdy konajúce v týchto veciach smerodajný
pri uplatnení výkladových pravidiel v zmysle § 266 Obchodného zákonníka.

56. Neopodstatnenú odvolací súd považuje tiež odvolaciu argumentáciu žalobcu, podľa ktorej k
pochybnostiam žalobcu o správnom právnom posúdení veci ohľadom platnosti konkurenčnej doložky
prispela aj náhla a neočakávaná zmena predbežného právneho posúdenia veci, ktorá bola aj vzhľadom
navykonanévýsluchysporovýchstránprežalobcunepochopiteľnáazarážajúca,keďsúdprvejinštancie

na pojednávaní dňa 07.03.2025 v rámci uvedenia predbežného právneho posúdenia veci v zmysle
ust. § 181 ods. 2 CSP konštatoval platnosť konkurenčnej doložky, následne avšak po výsluchoch
sporových strán dospel k opačnému právnemu záveru a vyslovil jej neplatnosť. Žalobcovi podľa jeho
odvolacích tvrdení nielen z postupu súdu na pojednávaní dňa 07.03.2025, ale ani z odôvodnenia
padnutého rozhodnutia nie je doposiaľ zrejmé, aké konkrétne skutočnosti, či dôkazy viedli súd k

zmene predbežného právneho posúdenia, pričom táto zmena právneho posúdenia sa udiala v rámci
jedného pojednávania, pričom podstatná časť skutkovej či právnej argumentácie aj ohľadom platnosti
konkurenčnej doložky Zmluvy o obchodnom zastúpení bola obsiahnutá už v rámci písomnej časti
súdneho konania.57. Súd prvej inštancie žalobcovi v odseku 23 napadnutého rozhodnutia dal do pozornosti, že sa
síce na pojednávaní konanom dňa 07.03.2025 v rámci postupu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP

predbežne vyjadril tak, že konkurenčnú doložku dojednanú v Článku XI. Zmluvy považuje za platnú,
uvedené ale neznamená, že pod vplyvom okolností, ktoré vyjdú počas pojednávania najavo, ako tomu
bolo aj v prejednávanom prípade na základe vykonaného výsluchu strán sporu, nemôže dôjsť k zmene
takto vysloveného predbežného právneho posúdenia zo strany súdu. Zmena predbežného právneho
posúdenia vo vzťahu k otázke platnosti konkurenčnej doložky bola zo strany súdu oznámená stranám

na pojednávaní konanom dňa 07.03.2025 po vykonaní výsluchu strán sporu, pričom argumentáciu v
tejto súvislosti strany sporu uvádzali už vo svojich písomných vyjadreniach vo veci resp. podaniach
uskutočnených na základe postupu súdu podľa ustanovenia § 167 CSP. Nejde tak o otázku, ktorá by
prekvapivovyvstalanapojednávaníkonanomvoveci,aleobidvesporovéstranysaotázkou(ne)platnosti
konkurenčnej doložky vo svojich písomných podaniach zaoberali a prednášali skutkovú, ako aj právnu
argumentáciu. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je odvolací súd toho názoru, že

súd prvej inštancie dôvody zmeny predbežného právneho posúdenia žalobcovi primerane vysvetlil a
zvukový záznam o pojednávaní potvrdzuje konštatovanie súdu prvej inštancie, že stranám zmenu
právneho názoru vysvetlil na pojednávaní dňa 07. 03. 2025 a tiež im umožnil sa k nemu vyjadriť. Žalobca
vpodanomodvolaníneuviedol,akýspôsobommalobyťzmenoupredbežnéhoprávnehonázoru,sktorou
bol oboznámený a bolo mu umožnené na ňu reagovať, zasiahnuté do jeho práv v jeho neprospech.

Ani táto odvolacia argumentácia preto nemohla založiť zásah odvolacieho súdu do napadnutého
rozhodnutia v podobe jeho zrušenia tak, ako to požadoval žalobca v podanom odvolaní.

58. Odvolací súd považuje za správny ten záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd prvej
inštancie nepovažoval už ďalej za potrebné vykonávať v tomto štádiu konania ďalšie dokazovanie,

ktoré smerovalo k preukázaniu samotného konkurenčného konania žalovaného. Na základe prijatého
záveru o neplatnosti konkurenčnej doložky by akékoľvek ďalšie dokazovanie smerujúce k preukázaniu
konkurenčného konania žalovaného, bolo možné hodnotiť ako nehospodárne, ktorého výsledky by už
neboli spôsobilé zvrátiť výsledok tohto konania v prospech žalobcu. Z uvedeného implicitne vyplýva, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre prijatie napadnutého

rozhodnutia a v okolnostiach súdenej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje i dostatočné
vysvetlenie, prečo ďalšie dôkazy nebolo potrebné v súdenej veci vykonať.

59. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnené, pôsobí ako celok nepresvedčivo, arbitrárne a je teda možné

ustáliť, že napadnuté rozhodnutie nevyhovuje ústavným ako aj európskym požiadavkám na riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozsudku.

60. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany konania, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§

220 CSP), pričom strane konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Zákonné ustanovenie § 220 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj
napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že: „Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“.

61. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podáva jasné vysvetlenie, že žalobe žalobcu o zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zákazu konkurenčného konania žalovaného nie je možné vyhovieť
z dôvodu neplatnosti konkurenčnej doložky, pri ktorej vychádzajúc z vôle strán nebolo možné dospieť
k záveru, že obsahovala teritoriálne vymedzenie zákazu konkurenčného konania žalovaného (a

ani určenie okruhu zákazníkov) v zmysle § 672a Obchodného zákonníka. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia jasne vyplýva, akým úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri napĺňaní pravidiel voľného
hodnotenia dôkazov v súlade s pravidlami logického uvažovania, z akého dôvodu považoval na základe
vykonaného dokazovania výsluchom strán vyvrátenú argumentáciu žalobcu o platnosti dojednania
zákazu konkurencie a z akých dôvodov subsumoval skutkový stav pod ním zvolené právne normy.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda
s uplatnením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
zákazu konkurencie. V argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd
na podklade odvolacích dôvodov nenašiel žiadne vnútorné rozpory, pre ktoré by rozhodnutie ako
celok nebolo presvedčivé, a napadnuté rozhodnutie poskytuje odpoveď aj na odvolacie námietky,

v ktorých odvolateľ predovšetkým neodôvodnene vytýkal súdu prvej inštancie výlučne gramatický výklad
konkurenčnej doložky, i keď súd prvej inštancie interpretoval pojmy v nej použité podľa vôle strán
zmluvy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto spĺňa kvalitatívne aj kvantitatívne požiadavky na
riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, čoho dôkazom je i to, že umožnilo odvolateľovi vzniesť
relevantnú a efektívnu odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd v tomto kontexte preto vo svetle judikatúry

ústavného súdu ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nezistil
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v podobe nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

62. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie

v celom rozsahu, teda aj v rozsahu jeho závislej II. výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak
žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však neznamená, že v
prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania by odvolací

súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, t.j. bez odvolacej argumentácie
odvolateľa.

63. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vedený týmito úvahami

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému ako úspešnej strane proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislom II. výroku o náhrade trov konania,
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Odvolací

súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely právneho posúdenia tohto prípadu
vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a
inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne
v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu organickú jednotu, preto

odvolací súd neopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje (porov. roz. NS SR sp.
zn. 2Cdo/170/2005, ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09).65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

66.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).