Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/40/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126010028
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6126010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na neverejnom zasadnutí dňa 05. mája
2026 v trestnej veci odsúdeného A. B. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.
3 písm. c) Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 7PP/2/2026 zo dňa 03.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7PP/2/2026 zo dňa 03.03.2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.7PP/2/2026zodňa03.03.2026bolapodľa§66ods.
1 písm. a) Trestného zákona zamietnutá žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 2T/12/2025 zo dňa 28.02.2025 vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý aktuálne aj vykonáva.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 03.03.2026
sťažnosť s odôvodnením, že doposiaľ nebol ani raz podmienečne prepustený.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku; pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce týmto výrokom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podal odsúdený ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol
o jeho žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v právne
bezchybnom konaní na základe správne zisteného skutkového stavu veci, ktorý správne právne posúdil,
keď konštatoval, že u odsúdeného neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ust. § 66 ods. 1
písm. a) Trestného zákona na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoje

rozhodnutieajnáležitýmspôsobomlogickyavyčerpávajúcoodôvodnilvsúlades§168ods.1vspojenís
§ 180 Trestného poriadku a krajský súd sa s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré nie je potrebné a ani účelné
opakovať, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok, v celom rozsahu
stotožnil. Odsúdený v podanej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Spoukazomna§66ods.1písm.a),ods.2Trestnéhozákona,ktoréokresnýsúdvnapadnutomuznesení
citoval, krajský súd konštatuje, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení okresný súd správnehodnotil konanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu a či
unehoexistujereálny predpoklad,ževbudúcnostipovedieriadnyživotasprávneprihliadalajnapovahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu vykonáva uložený trest. Vzhľadom

k tomu, že odsúdený bol odsúdený pre prečin, okresný súd správne konštatoval, že formálnu podmienku
pre podmienečné prepustenie splnil po vykonaní polovice uloženého trestu, teda dňa 19.11.2025.

Pokiaľišlo oposúdeniesplneniaprvejzmateriálnychpodmienokprepodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody, a to polepšenia sa odsúdeného počas výkonu trestu, okresný súd správne

vychádzal z hodnotenia jeho správania ústavom na výkon trestu zo dňa 23.01.2026, ktorého obsah
v celosti uviedol na str. 1-2 napadnutého uznesenia a správne ho vyhodnotil, keď uviedol, že z neho
vyplývajúce kladné hodnotenie odsúdeného, jeho správanie v súlade s ústavným poriadkom a plnenie
stanovenýchcieľovprogramuzaobchádzania,niesúsaméosebedostatočnéprezáverojehopolepšení
a reálnej pozitívnej prognóze jeho správania, teda, že v budúcnosti povedie riadny život z dôvodov, ktoré
konkretizoval na str. 4-6 napadnutého uznesenia.

Hoci odsúdenému nemožno uprieť reálnu snahu po náprave, keďže jeho správanie je v súlade s
ústavným poriadkom a vzorne si plní pracovné povinnosti, o čom svedčí udelená disciplinárnu odmena,
nemožno prehliadnuť jeho len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, či nedostatok
v spojitosti s neustrojenosťou prideleného lôžka, ktorý bol síce riešený len pohovorom bez uloženia

disciplinárneho trestu, avšak vzhľadom k tomu, že vo výkone trestu bol v minulosti opakovane, musel
si byť vedomý toho, aké správanie a plnenie povinností sa od neho vyžaduje. Napokon, mohol byť
aktívnejší aj pokiaľ ide o získavanie disciplinárnych odmien, keďže doposiaľ mu bola udelená len jedna
disciplinárna odmena, čo taktiež svedčí o stupni jeho prevýchovy. Samotné dodržiavanie ústavného
poriadku totiž nie je dostatočné pre záver o polepšení sa odsúdeného. Ten musí prejaviť vyššiu mieru

aktivity a pozitívneho správania, aby súd presvedčil, že sa zbavil negatívnych prejavov svojho správania
a svojich negatívnych vlastností a postojov, ktoré ho v minulosti viedli k páchaniu protispoločenského
správania, teda, že sa skutočne polepšil. Odsúdený však v tomto smere neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti a tieto v potrebnom rozsahu nevyplynuli ani z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon
trestu, preto dospel v zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd k presvedčeniu, že jeho

náprava zatiaľ nebola naplnená v potrebnom rozsahu. Krajský súd tiež prihliadol na to, že trest vykonáva
v strednom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „B“, ktorá sa od nástupu na výkon trestu nezmenila.
Zuvedenýchdôvodovokresnýsúdsprávnekonštatoval,žetátomateriálnapodmienkaprepodmienečné
prepustenie v výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného naplnená nebola.

Zároveň u neho nebola splnená ani druhá materiálna podmienka, a to predpoklad, že v budúcnosti
povedie riadny život. V tomto smere krajský súd poukazuje na predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho kriminálnej minulosti, ktorá je jednou z okolností relevantných pri posudzovaní
rizika jeho možnej recidívy (napr. uznesenie sp. zn. 3 Urtost 3/2015 zo dňa 12.08.2015, sp. zn. 1 Tost
19/2015 zo dňa 10.09.2014, sp. zn. 3 Urtost 1/2015 zo dňa 25.02.2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015 zo dňa

24.09.2015, sp. zn. 5 Urtost 2/2016 zo dňa 07.04.2016). V odpise registra trestov má od roku 2000
už 13 záznamov, a to rôznorodú, vo všetkých prípadoch úmyselnú trestnú činnosť. Hoci z hľadiska
prevýchovy sa na neho súd snažil pôsobiť aj alternatívnymi trestami (podmienečný trest odňatia slobody,
trest povinnej práce), tieto u odsúdeného zjavne nesplnili svoj účel, odsúdený si z nich nezobral
žiadne ponaučenie, keďže s odstupom času doposiaľ vždy pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej

činnosti. V minulosti sa neosvedčil ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/73/2015 zo dňa 29.06.2015, výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody mu musel byť nariadený, teda ani v tomto prípade nevyužil
dobrodenie súdu v podobe uloženia miernejšieho trestu nespojeného s odňatím slobody. Odsúdený tak
jednoznačnemásklonykpáchaniuprotiprávnehokonania,atoajsprihliadnutímnaviacerépriestupkové

konania, ktoré boli proti nemu vedené. Obava z možnej recidívy je u odsúdeného podporená aj záverom
ústavu na výkon trestu, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej
činnosti je u neho stredné.

Je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny nárok“,

ktorého by sa odsúdený mohol domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobou správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. Zmysel podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo
výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bezzreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode

riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Posúdenie otázky prípadnej
recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom, ktorý je vyslovený s väčšou, či menšou mierou
pravdepodobnosti a pri ktorom je súd vždy odkázaný na objektívne okolnosti. Takouto okolnosťou sú aj
doterajšie sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu úmyselnej trestnej činnosti majetkovej povahy
v relatívne krátkom časovom slede. Isteže, nemožno paušálne dospieť k záveru, že u viacnásobných

recidivistov už podmienečné prepustenie z výkonu trestu a priori nepripadá do úvahy. Faktom ale je, že
s ohľadom na ich kriminálnu minulosť, bude splnenie materiálnej podmienky (o ich polepšení a nízkeho
rizika recidívy) skôr výnimočné, ako bežné (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Urtost 3/2017 zo dňa 15.05.2017).

Z uvedených dôvodov dospel po preskúmaní veci aj krajský súd k záveru, že odsúdený počas výkonu

trestu nepreukázal v dostatočnej miere potrebné polepšenie a v súčasnosti u neho nie je možné vysloviť
predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život, prihliadajúc predovšetkým na jeho osobu a doterajší
spôsob života. Len ďalší výkon trestu u neho splní požadovaný účel, a to tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie, preto je v ňom v tomto štádiu konania potrebné pokračovať.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestného poriadku;nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade
s citovaným ustanovením zamietol ako nedôvodnú.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.