Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124208618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: OZ VEĽKÝ
ŠARIŠ, so sídlom Bočná 2832/5, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 42344786, zastúpeného: JUDr. Ing. Michal
Juhás, advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42325463, proti žalovaným: 1/ Mesto
Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00327972, zastúpeného:
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o.; skrátený názov PPAK s.r.o., so sídlom
Masarykova 13, 08001, Prešov, IČO: 36492086, 2/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X,
XXX XX D. E., o určenie neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 15C/59/2024-122 zo dňa 11.9.2025 v spojení s opravným uznesením č.k.
15C/59/2024-141 zo dňa 9.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanému v 1/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Žalovanej v 2/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu zamietol a II. a III. výrokom vyslovil,
že žalovaný v 1/ rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. výrokom žalovanému
v 2/ rade tento nárok nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť podľa ktorej žalobca je občianskym
združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod reg. č. VVS/1 - 900/90 -
42574, pričom vznikol dňa 6.12.2013. Vychádzajúc zo stanov zo dňa 9.7.2014 jedným z cieľov jeho

založenia je aj kontrola činnosti mesta Veľký Šariš a hospodárenia s majetkom mesta.

3. Rozhodnutím predsedu združenia - žalobcu o vzniku členstva sa dňa 9.7.2024 stala členkou
občianskeho združenia - žalobcu E. F. G. trvale bytom H., I. J. K., bytom H. a H. L. bytom M. L. - I..

4. Žalovaný v 1/ rade ako budúci kupujúci a žalovaný v 2/ rade ako budúci predávajúci dňa 22.2.2024
uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorých predmetom je záväzok predať parcelu KN C XXXX

orná pôda o výmere 843m2 v katastrálnom území M. L. vo M. L. na liste vlastníctva XXXX.5. Žalovaný v 1/ rade ako kupujúci a žalovaná 2/ ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu č. XXXX/
XXXX, ktorou predávajúci predal kupujúcemu pozemok KN C XXXX o výmere 843 m2 v katastrálnom
území M. L., vo M. L. na LV XXXX.

6. Dňa 26.4.2024 žalovaný v 1/ rade ako dlžník uzatvoril s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu
o úvere č. 266/CC/24, predmetom, ktorej je poskytnutie úveru vo výške 2.000.000,- eur.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní v 1/ a 2/ rade uzatvorili dňa 22.2.2024 zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve a následne dňa 3.9.2024 kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k parcele KNC XXXX, orná pôda o výmere 843 m2 v obci M. L., k.ú. M. L., vedenej
na LV č. XXXX. Sporným nebola ani cena, a to 37.935- eur. Uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej
zmluve bola schválená mestským zastupiteľstvom vo M. L. uznesením dňa 20.2.2024 pod č.X/XXXX-X/
X v spojení s uznesením pod č. XX/XXXX-X/XXX. Kúpna zmluva bola schválená uznesením mestského
zastupiteľstvavoVeľkomŠarišidňa26.4.2024podč.39/24-2/XIvspojenísuznesenímzodňa27.8.2024

pod č. 79/2024-1/XV. Poukázal, že v danej veci nepostačuje akýkoľvek záujem, vrátane verejného, ale
musí ísť o záujem ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Napadnutá kúpna
zmluva a zmluva o budúcej zmluve nemajú žiaden vplyv na právne postavenie žalobcu bez ohľadu na
to, či sú platné alebo neplatné, keďže v ich dôsledku nedôjde k zmene právneho postavenia žalobcu.
Preto žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol.

8. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podaná za účinnosti CSP je žalobou o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d), a teda jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R/1/2023).

9. Osobitným právnym predpisom v tomto prípade je zákon o majetku obcí, konkrétne ustanovenie §
9b ods. 1 zákona číslo 138/1991 zbierky. Z tohto predpisu vyplýva, že žalobca musí preukázať právny
záujem na veci, teda na žalobe o určenie neplatnosti napadnutej kúpnej a budúcej kúpnej zmluvy, ale
súčasne tiež splnenie ďalšej zákonnej podmienky a teda, že prevod majetku obce nebol realizovaný v

súlade s ustanovením § 9a a § 9ab citovaného zákona.

10. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 9b ods. 1 zákona o
majetku obce na podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej a budúcej kúpnej zmluvy, súd žalobu pre
absenciu aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

11. Je treba tiež poukázať na skutočnosť že podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, v prípade
porušenia podmienok prevodu majetku obce v zmysle ustanovenia § 9a a 9ab tohto zákona sa môže
osoba, ktorá má na veci právny záujem domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu alebo určenia
vlastníctva majetku obce, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa

iba podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k majetku obce, ktorý táto previedla na tretie osoby. Z
uvedenéhovyplýva,žežalobcanemôžeuplatňovaťsvojprávnyzáujemnažalobeourčenievlastníckeho
právažalovanejv2/radekpozemkunadobudnutémužalovanýmv1/radenazákladepredmetnejkúpnej
zmluvy, respektíve zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca teda nepreukázal vo vzťahu k uvedenému podľa
§ 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem.

12. Následne konštatoval, že žalobu aj v časti určenia neplatnosti právnych úkonov zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému v 1/
rade trovy konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej v 2/ rade nepriznal, keďže

z obsahu spisu vyplýva, že žiadne trovy nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu jeho
výrokov I. až II., a to z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

15. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

16. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie úzko interpretoval pojem právny záujem žalobcu v kontexte
práva na podanie žaloby podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia fyzická osoba,ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny
záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý
bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

17. Právna teória podporuje chápanie právneho záujmu v širšom kontexte, ktorý by nemal zahŕňať len
priame právo (napr. vlastnícke) na konkrétny predmet vlastníctva, ale aj širšie právne záujmy, ako sú
napr. právo na ochranu životného prostredia, prístup k informáciám alebo zásady správneho nakladania
s majetkom obce. V určitých situáciách môže verejný záujem a záujem obyvateľov obce, resp. združenia

obyvateľov obce presahovať právny záujem, najmä keď ide o ochranu verejných hodnôt alebo majetku.
Záujem žalobcu na zabezpečení dodržiavania zákonných zásad v procese nakladania s majetkom,
ktorý patrí obci, prekračuje rámec osobných preferencií, či všeobecného presvedčenia. Tento záujem je
zakotvený v konkrétnych právnych predpisoch, ktoré regulujú správu verejného majetku, ako aj ochranu
verejného záujmu, medzi ktorý patria aj finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť,
že zvolenie nezákonného postupu pri hospodárení s majetkom obce, ako sú napr. zmluvy uzatvorené

v rozpore s pravidlami transparentnosti, predstavujú nielen porušenie práva, ale zároveň predstavujú
aj hrozbu pre spravodlivé a efektívne využívanie verejných zdrojov. Takýmto spôsobom sa nezákonné
nakladanie s majetkom obce dotýka združení občanov obce, ktorí majú záujem na riadnom hospodárení
a ochrane verejných zdrojov.

18. V tejto súvislosti žalobca v širšom kontexte poukazuje aj na právo na dobrú správu vecí verejných,
garantované v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Súd prvej inštancie právny záujem
žalobcu obmedzil na jeho právne postavenie ako právnickej osoby (zastrešenej pojmom „osoba“),
na ktoré podľa názoru súdu nemá vplyv napadnutá kúpna zmluva. Právny záujem žalobcu je však
potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu a tiež so zreteľom na cieľ sledovaný

podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia, ktorým má byť
ochrana oprávnených záujmov jeho členov ako občanov mesta Veľký Šariš pred nehospodárnym,
netransparentným a v rozpore so zákonnými pravidlami uskutočneným nakladaním s verejnými
prostriedkami. V takom prípade potom právne prostriedky ochrany právneho záujmu občanov obce na
riadnom hospodárení s verejnými prostriedkami nesmú byť vykladané reštriktívne, a to predovšetkým v

kontexte ústavného práva na prístup k spravodlivosti.

19. Žalobca pri definícii pojmu majetok obce v žalobe analogicky poukazoval na znenie ust. § 2 zákona
č. 92/1991 Zb., pričom majetok obce je definovaný aj v § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Súd prvej
inštancie si nesprávne vyložil aj definíciu pojmu majetok obce, a to v kontexte zákonných pravidiel podľa

ust.§9auvedenéhozákona.Prvoinštančnýsúdpoužilpredovšetkýmgramatickývýkladust.§9azákona
č. 138/1991 Zb. za nepripustenia žiadnej analógie.

20. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné konštatovať, že text relevantnej právnej úpravy
podľa ust. § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. sa môže javiť ako jasný, ale určite nie je

kompletný. Právnu úpravu § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. je preto nutné interpretovať
prostredníctvomvyššieuvedenýchvýchodísknachádzaniapráva,atokonkrétnenazákladejednotlivých
výkladových metód (predovšetkým teologickým a ústavne konformným výkladom súladným s jazykovým
vyjadrením predmetného ustanovenia), ktoré sú postačujúcim východiskom pre správnu a hlavne
spravodlivú interpretáciu relevantnej právnej úpravy. Súd prvej inštancie použijúc hlavne gramatický

výklad pri svojom právnom posúdení veci vyložil právny predpis všeobecne a formalisticky, pričom
opomenul vziať do úvahy ostatné a v zmysle uvedených východísk smerodajné metodologické postupy
pri výklade právnych predpisov. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení nevzal do úvahy účel
relevantnej právnej úpravy. Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je jasne vymedzený účel tohto
zákona, ktorý okrem iného spočíva v stanovení pravidiel týkajúcich sa hospodárenia s majetkom

obcí. Zákonodarca pri tomto vymedzení účelu zákona neupravil žiadne limity pri stanovení pravidiel
vzťahujúcich sa na hospodárenie s majetkom obcí, t.j. či sa pravidlá vzťahujú na nákup alebo predaj.
V súlade s uvedenými východiskami je teda potrebné na skutkové okolnosti tohto prípadu aplikovať
citované ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. tak, že právo podľa § 9b tohto zákona domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu obce, ktorá pri takom právnom úkone nedodržala zákonný postup, sa

vzťahuje aj na kúpu a aj na predaj konkrétneho majetku obce, nakoľko sa na takýto právny úkon vždy
použijú verejné prostriedky.21. Okrem vyššie uvedeného bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré spočíva v
nedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s relevantnou
argumentáciou žalobcu týkajúcou sa definície pojmu majetok obce, za ktorý sa považujú aj finančne
prostriedky.Definíciatohtopojmujepritomrelevantnáksprávnemuposúdeniuprávnehozáujmužalobcu
na podanie žaloby. Prvoinštančný súd preto rezignoval na svoju úlohu ako garanta spravodlivosti a

všeobecnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Keďže súd prvej
inštancie rozhodol bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi žaloby, odňal žalobcovi právo na
prístup k spravodlivosti.

22. Žalovaný v 1/ rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca nebol a nie je
účastníkomzmluvnéhovzťahu,atedabymoholmaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčovacejžalobevtedy,

ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený
aleboakbysajehoprávnepostaveniestaloneistým.Civilnýsporovýporiadokpripúšťažalobunaurčenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. V danej veci nešlo o prevod
majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy, ktorou samospráva nadobúdala nehnuteľnosť
do majetku obce.

23. K odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná v 2/ rade, ktorá napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

24. Nárok žalobcu je neopodstatnený, nedôvodný, a to najmä pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, absenciu naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca
nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a ani naliehavý právny záujem. Poukázala, že
predmetom uvedených zmlúv nebol prevod nehnuteľného majetku mesta na tretiu osobu, ale naopak
prevod nehnuteľnosti patriacej žalovanej v 2/ rade do vlastníctva mesta. Na takéto prípady sa

ustanovenie § 9b a rovnako ani úprava v § 9a a § 9ab zákona č. 138/1991 Zb. nevzťahuje. Ustanovenie
§ 9b sa vzťahuje len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu, ak prevod majetku obce
nebol realizovaný na základe obchodno-verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom v súlade
s podmienkami stanovenými v § 9a a § 9ab zákona s výnimkou prípadov, keď zákon iný spôsob
prevodu nepripúšťa. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo/2037/2010 zo

dňa 13.7.2010, v zmysle ktorého žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov urobených subjektom
verejného práva, nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok kontroly občanov pri
nakladaní s verejným majetkom.

25. Dala do pozornosti, že splnenie procesno-právnej podmienky preukázania naliehavého právneho

záujmu na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie, v prejednávanom prípade nie je možné odvodiť
ani od žalobcom prezentovaného verejnoprávneho záujmu obyvateľov mesta, ktorí sú členmi žalobcu.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že prevažná väčšina jeho členov nemá na
území mesta ani trvalý pobyt. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, neopodstatnené, o čom
nasvedčujú aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyhodnotené ako neopodstatnené (viď KS PO

sp.zn. 2Co/25/2025).

26. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších
prednesoch. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v replike, následne v duplike aj žalovaný v 1/
rade.

27. Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379, § 380 a § 381CSP preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.29. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

30. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

31. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3.12.2015, bolo

prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

32. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

33. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

34. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

35. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

36. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné poukázať na ust. § 137 písm. c) a d) CSP,
podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.37. V prípade posudzovania sporu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, musí žalobca preukázať naliehavý
právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore. Súd skúma vecnú legitimáciu, či už
aktívnu alebo pasívnu aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu

žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko
žalobcu, ale vždy je podstatné objektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu.

38. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe
nehnuteľností zo dňa 22.2.2024 pod č. 1220/2024 a ani kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2024 pod č.
2944/2024. Vo vzťahu k tejto časti žaloby týkajúcej sa určenia neplatnosti právnych úkonov preto
žalobcovi oprávnenie podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP nepatrí.

39. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od
zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

40. V prípade žalobcom požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe
nehnuteľností uzavretej dňa 22.2.2024 pod č. 1220/2024 medzi žalovaným v 1/ rade ako budúcim
kupujúcim a žalovanou v 2/ rade ako budúcim predávajúcim a kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2024, ide o

žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti,
ktorou je neplatnosť týchto dvoch zmlúv. V danom prípade nie je podstatné preukázanie naliehavého
právneho záujmu zo strany žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Určenia platnosti
alebo neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade, ak by vyplývala
expresis verbis z osobitného predpisu. Úspech, resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval v tom,

či boli splnené predpoklady na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobca
domáhal.

41. Podľa ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať

neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

42. Vyššie uvedené ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. sa ale nevzťahuje na akékoľvek právne
úkony ale len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol

realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za
cenu stanovenú podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu
pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto prevodu v zmysle
uvedeného ustanovenia a žaloba musí byť pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

43. Ak zákonodarca v ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. použil jednoznačný termín „prevod
majetku“ je nepochybné, že týmto prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku obce a to v
zmysle ust. § 9b zákona č. 138/1991 Zb.

44. V posudzovanom prípade nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností a kúpnej zmluvy, ktorými žalovaný v 1/ rade nadobúdal
od žalovanej v 2/ rade ďalšiu nehnuteľnosť do majetku obce. Takéto nadobúdanie ďalšieho majetku
nemožno subsumovať pod ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. upravujúce výlučne predaj obecného
majetku a nie jeho nadobúdanie.

45. V danom prípade nie je možné pripustiť stav, aby každý mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti
právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci bez ohľadu na to, či tu existuje nijaké zákonné
usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí
umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci, fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci, ako ajosobe, ktorá má na veci právny záujem, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, avšak iba za splnenia
podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených.

46. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).