Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011270
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011270.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na
neverejnomzasadnutídňa18.marca2026prejednalsťažnosťprokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčín
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2025, sp. zn. 2Pp/84/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2025, sp. zn. 2Pp/84/2025, bolo
rozhodnuté nasledovne:

„I. Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku s a odsúdený A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/48/2018 zo dňa 19.12.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/17/2019 zo dňa 13.03.2019 a trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 05.08.2016 v spojení s uznesením Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 03.07.2019.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a súčasne
n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému u k l a d
á v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívania návykových látok,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa

preukázateľne o zamestnanie.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor
sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátor podanú sťažnosť
dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„S rozhodnutím súdu sa prokuratúra nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje okrem splnenia formálnych podmienok aj
splnenie materiálnych podmienok, ktoré odsúdený nespĺňa. Menovaný je recidivista, v minulosti bol
viackrát opakovane odsúdený, bol už vo výkone trestu a v súčasnej dobe je vo výkone trestu opätovne
pre násilný trestný čin, ako aj pre obzvlášť závažný trestný čin podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d), odsek
2 písmeno c) Trestného zákona. Odsúdenému už v minulosti bola poskytnutá možnosť a priestor k tomu,

aby preukázal nápravu, snahu o vedenie riadneho života a o prehodnotenie postojov v doterajšom
spôsobe života, pričom dôveru ktorú mu súd v minulosti pri podmienečnom odsúdení poskytol nevyužil,nesplnil tieto očakávania a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, pričom ani výkon trestu u neho neviedol
k náprave.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že odsúdený pokiaľ ide o stanovené ciele
programu zaobchádzania, len čiastočne plní časť edukácia z dôvodu porušovania povinností v minulosti.
Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na
slobode povedie riadny život, a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna
prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa
odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia).

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie,
resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky
prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako
i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim
správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej
minulosti odsúdeného a ústavom prezumovanej menej priaznivej resocializačnej prognóze, nie je možné
očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného vykonávaný
trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho
odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného
odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom

prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej
doby s probačným dohľadom, s odkazom na § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona spočívajúci
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a s odkazom na § 51 odsek
4 písmeno k) Trestného zákona spočívajúci v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa
preukázateľne o zamestnanie uchádzať, nemožno preto vyhodnotiť ako vecne správne. Z vyššie

uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného naopak mala do popredia vstúpiť represívna zložka trestu
a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by mal byť v tomto prípade
uplatnený v celom rozsahu.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajskému súdu Trenčín ako súde príslušnému rozhodnúť

o sťažnosti n a v r h u j e m, aby uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 2 Pp 84/2025 zo dňa 26.11.2025
podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a rozhodol vo veci sám zamietnutím návrhu odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.“

K sťažnosti prokurátora sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril odsúdený, pričom uviedol

nasledovné:

„So skutočnosťami, ktoré prokurátor uvádza v Sťažnosti ja, odsúdený nesúhlasím, pričom mám za zo,
že táto nie je dôvodná. V prvom rade poukazujem na odôvodnenie Uznesenia, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňujem. Okresný súd z vykonaného dokazovania a najmä z hodnotenia ÚVTOS Dubnica

nad Váhom ustálil, že moje správanie a vystupovanie bolo počas výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
počas predchádzajúceho výkonu väzby, kontinuálne v poriadku, so zaznamenaním iba dvoch menších
porušení interných predpisov, na riešenie ktorých však nebolo potrebné viesť disciplinárne konanie.
Doposiaľ mi bolo udelených deväť disciplinárnych odmien, prevažne za príkladné plnenie pracovných
povinností. Neboli mi uložené žiadne disciplinárne tresty. Súd správne, konštatoval kumulatívne splnenie

všetkých podmienok pre moje podmienečné prepustenie, pričom je u mňa daná, dostatočná záruka,
že na slobode povediem riadny život.Moje správanie a vystupovanie je dlhodobo na požadovanej úrovni, plním si zodpovedne všetky moje
pracovné povinnosti.

Od doby rozhodovania o mojom podmienečnom prepustení, došlo k zmene v tom, že som zaradený
do práce v administratívnej budove AB, na pracovisku v rámci vnútornej prevádzky ústavu zameraného
na prípravu stravy pre príslušníkov ZVJS. (Predtým som bol zaradený do práce na pracovisko v rámci
vnútornej prevádzky ústavu zameraného na prípravu stravy pre odsúdených). Súčasne mám povolený
voľný pohyb po areáli ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Ako vyplýva z hodnotenia ústavu, na pracoviskách som bol hodnotený ako dobrý pracovník, ktorý
pracovne normy plní, efektívne využíva pracovný čas a je ochotný pravidelne zúčastňovať sa prác i nad
rámec svojich pracovných povinností.

Samotný ústav na strane 2 Hodnotenia zo dňa 2.08.2025 uvádza, že moje podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody odporúča s nariadením probačného dohľadu a v prípade
podmienečného prepustenia odporúča uložiť mi obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

V odôvodnení Uznesenia na strane 4 sa uvádza, že zástupca ústavu na verejnom zasadnutí zotrval na
podanom hodnotení bezo zmien.

Ja odsúdený mám kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a úprimne som oľutoval a ľutujem moje
konanie, pre ktoré som vo výkone trestu odňatia slobody. Samotný ústav na strane 2 Hodnotenia,

uvádza, že K trestnej činnosti sa odsúdený vyjadruje kriticky.

Pre prípad môjho podmienečného prepustenia mám zabezpečenú prácu ako administratívny pracovník,
ako aj bývanie u mojej družky E. F., k čomu som predložil do spisu písomné doklady, vrátane LV č.
XXXX, k.ú. D., z ktorého vyplýva, že moja družka je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1, v ktorom by som

mal bývať po prepustení na slobodu.

Na verejnom zasadnutí bola vypočutá moja sestra p. G. B., ktorá uviedla, že sa na mňa nikdy nehnevala,
že je ochotná mi so všetkým pomôcť, aby som sa mohol zaradiť späť do normálneho života. Aj toto

svedčí o tom, že celá moja rodina vrátane mojej sestry a mojej družky sú ochotní mi maximálne pomôcť
so zaradením do života po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu.

Vzťahy s vonkajším prostredím udržiavam pravidelne formou korešpondencie, telefonovania a návštev
s mojou mamou, družkou, súrodencami, dcérou, neterou a synovcom.

Moju vyživovaciu povinnosť voči mojej mal. dcére E. B. si zodpovedne plním a chcem plniť aj
v budúcnosti.

Na strane 6 Uznesenia je správne uvedené, že trestnú minulosť odsúdeného je možné vnímať ako

početnejšiu, keďže celkovo odpis registra trestov vykazuje sedem záznamov, avšak na tieto je potrebné
nazerať z komplexného hľadiska, nielen z hľadiska samotného počtu.

V tejto súvislosti poukazujem na to, že v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Trenčín č.k.
3Pv 222/2007 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a v stanovenej dobe som sa ja

odsúdený osvedčil, v prípade nasledujúcich štyroch odsúdení už došlo k zahladeniu a teda sa na mňa
hľadí ako by som nebol odsúdený, tak ako to správne konštatoval okresný súd vo svojom odôvodnení.

Poukazujem na to, že prvostupňový súd rozhodol ústavne súladne s nálezom Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 36/2022 zo dňa 24.05.2022, v zmysle ktorého posúdenie predpokladu vedenia riadneho života

v budúcnosti mechanickým odkazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť odsúdeného predstavuje
porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia jednotlivca, zo strany všeobecného súdu je potrebné
zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti. Priposúdení predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné náležitým spôsobom
zohľadniť aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa po
prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol. V samotnom náleze Ústavného súdu SR,

resp. v jeho odôvodnení sa zároveň konštatuje, že Ústavný súd nespochybňuje, že trestná minulosť
je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad
vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na
trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe
odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom

prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru
prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno
hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest
odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred
akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno
od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov som presvedčený, že sú u mňa splnené nielen formálne ale aj materiálne
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere poukazujem
na odôvodnenie Uznesenia a tiež s prihliadnutím aj na ústav v ktorom vykonávam trest odňatia slobody
(minimálnym stupeň stráženia) môže sa odo mňa očakávať, že na slobode budem viesť riadny život.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti týmto ja, odsúdený navrhujem, aby Krajský súd
v Trenčíne ako príslušný odvolací súd vydal v súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. vydal
nasledovné
u z n e s e n i e

Súd sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 23.01.2026 ako nedôvodnú zamieta.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Trestného poriadku (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.” alebo Tr. poriadok“) preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej
povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie

napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečneprepustenýnajskôrpovýkonesúčtupomernýchčastíuloženýchtrestovpodľaods.1písm.
a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho

trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení

napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k

záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, pretože už vykonal potrebnú pomernú časť
z výmery uložených trestov odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené

skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie patrí najmä
pozitívne hodnotenie ústavu o správaní sa odsúdeného počas doterajšej doby vo výkone trestu,
odsúdený bol doposiaľ celkom deväťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nevykazuje
žiadne. Odsúdený je hodnotený ako slušný a nekonfliktný, s trvalým záujmom o pracovnú činnosť,

pričom sa zapája aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti a do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej
činnosti. Aj keď boli u odsúdeného zistené najmä na začiatku výkonu trestu ojedinelé nezávažné
porušenia v plnení povinností a zákazov, tento svojím správaním a aktívnym prístupom splnil podmienky
pre jeho postupné preradenie z ústavu s maximálnym stupňom stráženia až do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Naviac už mu bolo udelené aj mimoriadne voľno na opustenie ústavu, pričom

podmienky dodržal a riadne sa vrátil späť do ústavu. Okresný súd správne posúdil i trvalo kritický postoj
odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Okresný súd preto dôvodne konštatoval, že odsúdený vo
výkone trestu uskutočnil aktívne kroky, ktoré smerovali k jeho náprave. Z týchto dôvodov sa krajský
súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného vo výkone trestu došlo
k preukázanému polepšeniu. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové

konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné
prepustenie. Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak,
ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude
viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., okresný súd prihliadol na to, že odsúdený vo
výkone trestu preukázal svoje polepšenie, bol deväťkrát disciplinárne odmenený, pričom má vytvorené
riadne pracovné návyky, nakoľko bol vo výkone trestu pracovne zaradený s kladným hodnotením.Odsúdený má tiež vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas výkonu trestu bol v kontakte
s matkou, súrodencami, dcérou a družkou, u ktorej má zabezpečenú možnosť bývania. Okresný súd sa
stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. V danom

prípade okresný súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie
spochybňovali. K trestnej minulosti odsúdeného okresný súd uviedol, že odsúdený má síce sedem
záznamov v registri trestov, avšak je potrebné na tieto nazerať z komplexného hľadiska. V zhode so
závermi okresného súdu je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o prvý záznam išlo o podmienečné zastavenie
trestného stíhania a v skúšobnej dobe sa odsúdený osvedčil. V prípade nasledujúcich štyroch odsúdení

tietosúzahladenéahľadísanaodsúdeného,akobynebolodsúdený.Odsúdenýbolužrazpodmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom následne mu bol výkon trestu odňatia slobody
odpustený amnestiou so zahladením a do výkonu trestu odňatia slobody sa už nevrátil. Bolo potrebné
zohľadniť, že sa jednalo o krátky výkon trestu odňatia slobody a tiež časový odstup od tohto prepustenia.
V prípade ostatných dvoch odsúdení uložené tresty odňatia slobody aktuálne vykonáva, pričom vo
výkone trestu je už osem rokov. Ani trestná minulosť odsúdeného nie je preto podľa názoru krajského

súdu v zhode so záverom okresného súdu s prihliadnutím na uvedené okolnosti prekážkou pre záver,
že odsúdený povedie riadny život v podmienkach na slobode.

S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal
skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora,

ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. Okresný súd súčasne
zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od
odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život, navyše ak bolo u odsúdeného konštatované
polepšenie pod vplyvom aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody.

V súvislosti s poukazom prokurátora na resocializačnú prognózu, ktorá je u odsúdeného hodnotená
ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že sa nejedná o skutočnosti, pre ktoré by odsúdený nemohol byť podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody. V konečnom dôsledku podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
odporúčal aj sám riaditeľ ústavu. S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.,

a na okresným súdom správne preukázané polepšenie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu
trestu, tak možno rozumne predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života.
K dosiahnutiu tohto cieľa má dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného
nariadenia probačného dohľadu spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa
názoru krajského súdu budú efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po

podmienečnom prepustení.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je

dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.