Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/952/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120349483
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120349483.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45684618, právne zast. Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., o vymoženie 256,42 EUR
s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske

námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37852213, pod sp. zn. 401EX 499/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 401EX 499/20
zo dňa 29.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 29.07.2020, domáhal
od povinného vymoženia 256,42 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Csp/232/2017 zo dňa 19.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 04.04.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal

dňa 10.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Mária Ághová, so sídlom
exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37852213 (ďalej len „súdny exekútor“),
ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 401EX 499/20. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené
pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 10.08.2020. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa
začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 12.02.2026, doplňujúceho podania zo dňa 02.03.2026
predložil súdu predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie, spolu s potvrdením o doručení
oprávnenému, Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom
datované dňa 02.02.2026, s ich prílohou a to: Poverenie pre zamestnanca zo dňa 16.12.2025, spis
súdneho exekútora. Súd pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, ako aj z uvedených príloh predložených súdu

v ich elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.

4. Súdny exekútor upovedomením zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že pri exekúcii vedenej
na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného

zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdnyexekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 73,80 EUR. Upovedomenie
o zastavení exekúcie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 29.01.2026. Námietky
oprávneného boli elektronicky podané a doručené súdnemu exekútorovi dňa 06.02.2026. Súd v tomto

bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané
v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný

skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické
zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by
mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti,
resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia
Exekučného poriadku. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba

elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však
možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj
mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má
hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii (s poukazom na § 115 Exekučného poriadku).
Oprávnený dodal, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by v prípade ak povinný neposkytol

exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Správy súdneho exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený

zdôraznil, že z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až

j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na

uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, a preto
oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a navrhol súdu, aby podaným
námietkam vyhovel a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom
konaní voči povinnému.

6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie poskytol
nasledovné vyjadrenie, v zmysle ktorého po realizovaní pravidelných lustrácií majetkových pomerov
povinného v priebehu exekúcie, nebol zistený žiaden príjem povinného ani majetok povinného, ktorý by
mohol byť postihnutý exekúciou, a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Proti povinnému je

aktuálnevedených5exekučnýchkonaní,vspisochsapravidelnevykonávalustráciamajetkupovinného,
v súčinnosti zo Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nepracuje od 31.10.2025, kde pracoval
len na dohodu o vykonaní práce, nepoberá žiadne dávky, má zriadený bankový účet, ktorý je blokovaný,
avšak bez finančných prostriedkov, nevlastní motorové vozidlo a ani nehnuteľnosť. V rámci exekúcie
nedošlokvymoženiuvymáhanéhonárokuodpovinného.Nazákladeuvedenéhosúdnyexekútornavrhol

súdu, aby námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd po zistení, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané
vlehotepodľa§61nods.4Exekučnéhoporiadku,bolipodanéoprávnenouosobou-účastníkomkonania

na strane oprávneného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu
nie sú dôvodné.

11. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu nedostatočného
vykonania všetkých úkonov za účelom riadneho zisťovania majetku povinného, neaplikácie

donucovacích opatrení, a to všetko v zmysle okolností špecifikovaných v 5. bode odôvodnenia tohto
uznesenia.

12. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu

trov exekútora. Účelom čiastočného zverenia tejto právomoci súdnemu exekútorovi je odbremenenie
exekučného súdu od rozhodovacej agendy v prípadoch uvedených v ust. § 61n Exekučného poriadku.
Ide v podstate o jasné, resp. o potenciálne nekonfliktné procesné situácie. Napriek tomu však zákon v
niektorýchprípadochpripúšťaprotirozhodnutiusúdnehoexekútoraprocesnúobranuvpodobenámietok
účastníka konania. Exekútor zastavuje exekúciu vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie (Molnár,

P. in: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie.
Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375). Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone
možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na
rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného

zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom zastavenia exekúcie pre „nemajetnosť“
povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho
úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného.

13. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného
výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať
s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Exekútor,
ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť
alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti,

účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako
aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Súdny exekútor je pri
svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí poskytovať na požiadanie správy
a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom. Predmetné exekútor zohľadňuje
pri svojej činnosti. Exekútor má konať po začatí exekúcie bezodkladne. Zákonodarca preferuje

zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a taktiež ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť
rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku; predovšetkým lustrácia nehnuteľnosti sa
môže javiť ako nadbytočná, v tomto štádiu exekúcie však nie je možné robiť závery o možných
spôsoboch vykonania exekúcie. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky nasledovne:
účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované

v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho
registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa
evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Súdny exekútor,
po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a tonapr. lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako
aj súčinnosťou tretích osôb. Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku
povinného. Do zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok,

ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať,
že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože sa
zistí, že povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní
nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť,
pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom

oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, alebo takisto
majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ust. §61s, § 61t a i. Exekučného poriadku alebo iných právnych
predpisov).Ajvtakomtoprípadejenaplnenáhypotézakomentovanejprávnejnormy-nepodarilosazistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie je oprávnený a zároveň aj povinný exekúciu zastaviť podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, ak preukázateľne postupom podľa Exekučného poriadku zistí, že sa nepodarilo zistiť majetok

alebo príjmy povinného postihnuteľné v konkrétnej exekúcii (exekučnom konaní). Teda pred vydaním
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku musí poverený
súdny exekútor vykonať všetky potrebné úkony na zistenie majetku povinného, na základe ktorých je
možné dôvodne konštatovať relatívnu nemajetnosť povinného. V podaných námietkach môže účastník
argumentovať jedine tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná

majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

14. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu

nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia

obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude
v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Preukázanie objektívnej existencie majetku

povinného preto nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na
zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu je len preukázanie existencie relevantného
exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Molnár, P. in: Števček,
M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha:
Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375).

15.Zaúčelompreskúmaniadôvodnostizastaveniaexekúciesúdnymexekútoromzdôvodunemajetnosti
povinného, súd požiadal o súčinnosť súdneho exekútora o predloženie jeho exekučného spisu a zistil
nasledovné skutočnosti.

16. V priebehu exekúcie boli realizované lustrácie majetkových pomerov v príslušných evidenciách
v pravidelných intervaloch. Z lustrácií v katastri nehnuteľnosti vyplýva negatívny výsledok. V súčinnosti
s dopravným inšpektorátom Policajného zboru bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového
vozidla.ZlustráciívbankovýchinštitúciáchpôsobiacichnaúzemíSlovenskejrepubliky vyplývapozitívny
výsledok pre jeden účet v F. G. G., H., s nulovým účtovným a disponibilným zostatkom a prednostnými

blokáciami. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vydal príkazy na začatie a vykonanie exekúcie
poukázaním pohľadávky z účtu povinného a tieto doručil dotknutej bankovej inštitúcií. Povinný nie je
vlastníkom podielov v obchodných spoločnostiach avšak vykonával podnikateľskú činnosť na podklade
živnostenského oprávnenia (ukončená ku dňu 15.05.2025). Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že
posledným platiteľom mzdy povinného bola obchodná spoločnosť: STAVPRO NITRA s.r.o., so sídlom

Cabajská 4, 949 01 Nitra, IČO: 48037575, pričom z odpovede daného zamestnávateľa vyplýva, že
v rámci rozhodného obdobia výška hrubej mzdy povinného nedosiahla výšku, z ktorej by bolo možné
vykonaťzrážku.VrámcisúčinnostisoSociálnoupoisťovňousúdnyexekútoravyplývataktiežskutočnosť,
že povinný nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazovéhopoistenia a poistenia v nezamestnanosti. Iný hnuteľný majetok alebo iné majetkové práva, ktoré by
boli postihnuteľné výkonom exekúcie neboli zistené. V tomto bode bolo možné konštatovať, že súdny
exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného.

Z exekučného spisu súdneho exekútora aj s prihliadnutím na rozsah vykonaných úkonov vyplýva
skutočnosť, že v priebehu exekúcie nebola od povinného vymožená akákoľvek suma, či už v prospech
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom alebo trov súdneho exekútora.

17. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho

osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne
s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky

oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia
majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie

súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do
reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo

exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska
povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej
nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri
obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov (IRIS), v peňažných
ústavoch či v Sociálnej poisťovni, absolvoval služobnú cestu na adresu osoby povinnej v záujme

vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom
neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy
by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V
neposlednom rade je dôležité zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie)
je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či

osobné zisťovanie jemu patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie.
Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia
o majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia
predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už
existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania

exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu
vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti,
ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii
súdneho exekútora.

18. K námietke oprávneného o možnosti uloženia donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a
nasl. Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom

je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť
efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť

preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.
Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovaťpovinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,

nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia napríklad
vo forme peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a
primeranosti a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

19. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného

konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje
zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

20. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora pričom súdu nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti v rámci rozhodujúceho
obdobia svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje
inak. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby
hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Po zistení

majetkových pomerov povinného súdny exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nedisponuje
zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo i len trovy súdneho exekútora
v tomto exekučnom konaní. K rovnakému právnemu záveru dospel aj súd v exekučnom konaní po
preskúmaní spisového materiálu súdu vrátane spisu súdneho exekútora. Súdny exekútor preukázal
relatívnu nemajetnosť povinného. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 29.01.2026.

A preto upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia
exekúcie. Teda súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu v celom rozsahu a zaviazal oprávneného na úhradu
trov súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súdu nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nezákonne.

21. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora nie sú dôvodné, a preto
súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.