Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100920
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100920.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu : Robotnícka Telovýchovná jednota Brodno, so
sídlom Sadová 500/10A, 010 14 Žilina – Brodno, IČO: 420 70 384, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO :
50 473 522, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, o správnej žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny
súd“) dňa 21.10.2025, domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi ako opomenutému

účastníkovi konania vydané rozhodnutie číslo spisu: OU-ZA-OSZP3- 2024/046527-003 zo dňa
05.08.2024 a súčasne žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V rámci žalobných bodov žalobca uviedol, že žalovaný Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti
o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydal
dňa 05.08.2024 kolaudačné rozhodnutie číslo spisu: OU-ZA-OSZP3-2024/046527-003. Kolaudačným

rozhodnutím bolo povolené užívanie vodnej stavby „SO 14 - Dažďová kanalizácia“ vybudovanej
na pozemkoch parc. C-KN 1167/29, 1167/28/, 1167/27, 1167/3 v kat. území A.. Stavebníkom bola
spoločnosť BR ACADEMY, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 73, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO:
45 912 017 (ďalej len „stavebník“). Žalobca tvrdil, že podľa podkladov, ktoré si zistil dodatočne, mal
byť účastníkom stavebného konania vrátane kolaudačného konania, avšak v rámci tejto stavby mu
neboladoručovanážiadnakorešpondenciaažalovanýsnímnekonalakosúčastníkomstavebnéhoaani

kolaudačnéhokonania.Žalobcasasobsahompredmetnéhokolaudačnéhorozhodnutiaoboznámilažpo
jeho doručení v rámci iných podkladov (projektová dokumentácia poskytnutá Fondom na podporu športu
v júli 2025). Pre rozsah a charakter poskytnutých materiálov nebolo možné rozhodnutie identifikovať a
vyhodnotiť skôr. Žalobca uviedol, že sa s obsahom predmetného rozhodnutia oboznámil až v októbri
2025 v súvislosti s konaním na RÚVZ Žilina.

3. Žalobca tvrdil, že mal byť účastníkom kolaudačného konania z titulu nájomného vzťahu založeného
nájomnou zmluvou v znení jej neskorších dodatkov, ktorú má uzatvorenú s Mestom Žilina. Žalobca ako
nájomca a Mesto Žilina ako prenajímateľ uzatvorili dňa 25.01.2017 Zmluvu o nájme č. 933/právne/2016,
predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti, a to stavby – šatne, zapísanej na LV č. XXX pre kat.
územie A., postavenej na pozemku parcely C-KN 1167/4. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Dňa 02.02.2021 uzatvorili žalobca a Mesto Žilina Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 933/právne/2016,

ktorým bol rozšírený predmet nájmu o ďalšie nehnuteľnosti, a to: pozemok parcely C-KN 1167/4, C-KN
1167/3, C-KN 1167/27, C-KN 1167/28, C-KN 1167/29. Taktiež bola zmenená doba nájmu z pôvodnejdoby neurčitej na dobu určitú, a to na dvadsať rokov odo dňa účinnosti Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve.
Na základe vyššie uvedeného žalobca má iné právo, a teda nájomné právo k pozemkom, na ktorých
je postavená stavba „SO 14 - Dažďová kanalizácia“ vybudovaná na pozemkoch parc. C-KN 1167/29,

1167/28/, 1167/27, 1167/3 v kat. území A..

4. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), ktorý
bol účinný v čase predmetného stavebného konania zdôraznil, že účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu,d)stavebnýdozoralebokvalifikovanáosoba,e)projektantvčasti,ktorásatýkaprojektustavby.
Žalobca mal teda legitímne byť účastníkom stavebného konania, nakoľko spĺňal podmienky účastníka
stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, keďže má iné (nájomné)

právo k pozemkom a jeho iné právo mohlo byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca je
občianskym združením, ktorého hlavným cieľom je realizácia a podpora športovej činnosti a práve na
tento účel bola uzatvorená nájomná zmluva na predmetné nehnuteľnosti. Podľa nájomnej zmluvy je
účel nájmu špecifikovaný ako užívanie šatne pre futbalistov a podľa dodatku č. 1 je účelom nájmu
užívanie športového areálu, parkoviska a šatní. Žalobca tak tvrdí, že už len z týchto dôvodov je zrejmé,

že nájomné právo žalobcu mohlo byť a aj bolo stavebným konaním priamo dotknuté. V danom prípade
má žalobca právny záujem na tom, aby sa na prenajatých pozemkoch nenachádzali stavby, ktoré
by obmedzovali jeho právo využívať areál na športovú činnosť. Dažďová kanalizácia môže ovplyvniť
napríklad technický stav ihriska, spôsob údržby, či bezpečnosť pohybu osôb na pozemku. So žalobcom
preto malo byť konané ako s účastníkom konania a z vyššie uvedených dôvodov si aj žalobca odvodzuje

aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby.

5. Žalobca poznamenal, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom
stavebného konania, a prečo mu neboli doručované žiadne písomnosti. Žalovaný mal vedomosť o
nájomnomvzťahumedziMestomŽilinaažalobcom,nakoľkotentonájomnývzťahjeevidovanýajnaliste

vlastníctva č. XXX pre kat. územie A., na ktorom sú predmetné parcely zapísané. Žalovaný tak zmaril
žalobcovi možnosť podávať v administratívnom konaní námietky a opravné prostriedky. Aj v samotnom
rozhodnutí č. OU-ZA-OSZP3-2024/046527-00 zo dňa 05.08.2024 je na strane 3 uvedené: Doručuje
sa: 1. BR ACADEMY, s.r.o. (ako stavebník) 2. Mesto Žilina (ako vlastník pozemkov, na ktorých stojí
stavba). Následne sa rozhodnutie doručovalo aj ďalším subjektom, avšak len na vedomie. Ani medzi

týmito ďalšími subjektami, ktorým sa rozhodnutie doručovalo na vedomie, žalobca nefiguruje. Je preto
evidentné, že žalovaný úplne opomenul žalobcu ako účastníka kolaudačného konania. V rámci žalobnej
argumentáciežalobcavzáveresprávnejžaloby poukázalnaskutočnosť,ževovzťahukinýmstavebným
objektom v tom istom areáli (SO 04 a SO 05) už prebieha na správnom súde konanie o správnej žalobe
opomenutého účastníka, pričom skutkové okolnosti sú obdobné.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu skonštatoval, že na vodnú stavbu „Stavebné úpravy,
prístavba a nadstavba zázemia športového areálu, SO 14 – Dažďová kanalizácia“, ktorá je predmetom
žaloby, vydal ako príslušný špeciálny stavebný úrad stavebné povolenie rozhodnutím č. OU-ZA-
OSZP3-2022/007487-003/Bar zo dňa 10.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2022.

Stavebníkom vodnej stavby bola spoločnosť BR ACADEMY, s.r.o., IČO: 45 912 017, Námestie slobody
73, 024 01 Kysucké Nové Mesto. Stavba bola navrhnutá na pozemkoch parcelné číslo KN–C 1167/3,
1167/27,1167/28,1167/29vkatastrálnomúzemíA..Kžiadostiovydaniestavebnéhopovoleniastavebný
úrad okrem iných dokladov požaduje v zmysle § 139 Stavebného zákona od stavebníka preukázanie
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, ktoré ho oprávňujú zriadiť na nich požadovanú stavbu.

Stavebník v stavebnom konaní na predmetnú vodnú stavbu preukázal iné právo k pozemku vo forme
Zmluvy o nájme č. 933/právne/2016 zo dňa 25.01.2017, Dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 933/
právne/2016 zo dňa 02.02.2021, Dodatok č. 2 a dohoda o pristúpení k zmluve o nájme č. 933/
právne/2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 2.2.2021 zo dňa 20.08.2021 medzi stavebníkom/nájomcom
a prenajímateľom Mesto Žilina.

7. Následne žalovaný citoval právnu úpravu účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1
Stavebného zákona. Účastníci konania a dotknuté orgány boli v oznámení o začatí stavebného konania
spojeného s vodoprávnym konaním upovedomení, že v zmysle ustanovenia § 32 zákona č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) sú
predložené doklady, písomnosti, návrhy a vyjadrenia podkladmi pre rozhodnutie a v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu

jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastníci konania mohli podľa oznámenia o začatí
stavebného konania a vodoprávneho konania uplatniť svoje námietky k žiadosti o stavebné povolenie
na predmetnú stavbu a o povolenie na osobitné užívanie vôd, najneskôr pri ústnom pojednávaní,
inak sa na ne neprihliada. V rovnakej lehote mohli oznámiť svoje stanoviská aj dotknuté orgány. Na
pripomienky a námietky, ktoré boli a mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní

územného plánu zóny, sa neprihliada. Špeciálny stavebný úrad v uskutočnenom stavebnom konaní
preskúmal žiadosť o stavebné povolenie z hľadísk uvedených v ustanovení § 62 Stavebného zákona
a zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené
či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. V priebehu konania neboli zistené
dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby. Účastníci konania a ani dotknuté orgány nevzniesli žiadne
námietky a pripomienky voči vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Na stavbu „Stavebné

úpravy, prístavba a nadstavba zázemia športového areálu“, vydalo Mesto Žilina, ako stavebný úrad,
dňa 31.08.2021 územné rozhodnutie pod Č.s. 350/2020/8512, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.10.2021. Záväzným stanoviskom č. 251/2024-1211/2024-SÚ-BAB zo dňa 09.01.2024, vydaným
podľa § 120 ods. 2 Stavebného zákona, v nadväznosti na ust. §140b Stavebného zákona, stavebný
úrad Mesto Žilina overil dodržanie podmienok v územnom rozhodnutí. Po zrealizovaní stavby stavebník

podal dňa 17.06.2024 návrh na kolaudáciu vodnej stavby. V zmysle § 81 Stavebného zákona stavebný
úrad v kolaudačnom konaní skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní a či boli dodržané zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny,
alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej stavebný úrad skúma,
či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z

hľadiskaochranyživotaazdraviaosôb,životnéhoprostredia,bezpečnostipráceatechnickýchzariadení.

8. V nadväznosti na vyššie konštatovanú genézu potom žalovaný v závere vyjadrenia k žalobe zdôraznil
že účastníkmi kolaudačného konania v zmysle § 78 Stavebného zákona je stavebník, vlastník stavby,
ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Nájomcovia bytov a

nebytových priestorov nie sú účastníkmi kolaudačného konania, aj keď ich vlastnícke práva môžu byť
dotknuté. Účastníkom je vlastník pozemku, bez ohľadu na to, či je pozemok prenajatý. Stavebný úrad
posudzuje právny stav na základe zápisu v katastri nehnuteľností. Nájomca nemá priame právo vznášať
námietky alebo pripomienky v rámci samotného kolaudačného konania, hoci môže byť nepriamo
dotknutý výsledkom konania. Na vodnú stavbu vydal žalovaný, ako príslušný špeciálny stavebný

úrad, kolaudačné rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP3-2024/046527-003 zo dňa 05.08.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.09.2024. Žalovaný má za to, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi a pri ich vydávaní správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

9. V replike žalobca považoval za potrebné v prvom rade uviesť, že vyjadrenie žalovaného k správnej
žalobe neobsahuje žiaden relevantný dôvod ani iný dôvod, pre ktorý by žalovaný vyvracal podanú
správnu žalobu. Žalobca podotkol, že žalovaný sa nijakým spôsobom vo vyjadrení nedotýka skutkového
a právneho stavu, ktorý žalobca nastolili v správnej žalobe. Žalovaný iba opakuje proces, ktorý nastal
a s ktorými účastníkmi konal, pričom tento proces je nesporný, nakoľko je nesporné, že so žalobcom

nekonal a konal len so stavebníkom, a to či už v stavebnom, povoľovacom konaní alebo v kolaudačnom
konaní.

10. Žalobca v replike poznamenal, že žalovaný cituje správne zákonné ustanovenie § 59 ods. 1
Stavebného poriadku, pričom v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) tohto zákona sú účastníkmi stavebného

konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom ? stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté Žalobca tak podotkol, že samotný žalovaný sa doznáva k
tomu, že mal k dispozícií nájomnú zmluvu č. 933/právne/2016 zo dňa 25. 01. 2017 a Dodatok č. 1 k
Zmluve o nájme č. 933/právne/2016 zo dňa 02.02.2021, Dodatok č. 2 a Dohodu o pristúpení k Zmluve

o nájme č. 933/právne/2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.08.2021, pričom žalovaný uvádza, že tieto
zmluvy riešili právne vzťahy medzi stavebníkom, ako nájomcom a prenajímateľom Mestom Žilina. Toto
sa však nezakladá na pravde a ide o účelové tvrdenie zo strany žalovaného, keďže nájomcom nebol len
stavebník, pretože tento bol len pristupujúcim nájomcom. Nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy č. 933/právne/2016 zo dňa 25. 01. 2017 bol žalobca a následne, na základe Dodatku č. 2 a dohody o pristúpení
k zmluve o nájme č. 933/právne/2016, aj stavebník. V tomto smere je absolútne nesporné, že žalovaný
mal vedomosť, že ide o nájom dvoch samostatných právnych subjektov k rovnakej nehnuteľnosti, teda

de facto podľa čl. II. Dodatku č. 2 do práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy vstupujú
obidvaja nájomcovia. V tomto smere nebol žiaden dôvod, prečo žalovaný konal len so stavebníkom, a
v zásade žalobca bol opomenutým účastníkom. Touto skutočnosťou sa nijakým spôsobom nezaoberal
ani žalovaný a nezdôvodnil ju vo svojom vyjadrení. Preto je vyjadrenie žalovaného podľa názoru
žalobcu absolútne irelevantné a naďalej zotrváva na názore, že žalovaný mal povinnosť konať aj

so žalobcom a žalobca sa oprávnene cíti byť opomenutým účastníkom. Postup žalovaného, ktorý
žalobcu úplne vylúčil z kolaudačného konania, považuje žalobca za podstatné porušenie procesných
práv účastníka, ktoré malo za následok vydanie rozhodnutia bez zohľadnenia legitímnych záujmov
nájomcu. Žalovaný tým znemožnil žalobcovi uplatniť námietky, navrhovať dôkazy a brániť svoje práva v
administratívnom konaní. Na dôvažok vyššie uvedeného žalobca podotkol, že napadnuté rozhodnutie
má aj praktické negatívne konzekvencie na žalobcu ako opomenutého účastníka. Žalobca zdôrazňuje,

že stavba „SO 14 - Dažďová kanalizácia“ má priamy a konkrétny dopad na výkon jeho nájomného
práva k dotknutým pozemkom a nie je pre neho neutrálna. Žalobca nie je pasívnym užívateľom areálu,
ale jeho prevádzkovateľom, ktorý fakticky zabezpečuje údržbu odvodnenia parkoviska a odtokových
vpustí, vrátane ich pravidelného čistenia, odstraňovania nánosov bahna, lístia a štrku po dažďoch.
Technické riešenie a funkčnosť dažďovej kanalizácie priamo určujú, či je areál užívateľný, bezpečný a

prevádzkyschopný. Nesprávne navrhnutá, realizovaná alebo prevádzkovaná kanalizácia už teraz reálne
zasahuje do užívania prenajatých pozemkov, keďže žalobca je nútený riešiť následky jej fungovania v
podobe zanášania odtokov, hromadenia vody na parkovisku a zvýšených nákladov na údržbu. Dažďová
kanalizácia má zároveň zásadný vplyv na vodný režim a podložie celého areálu. Akékoľvek zlyhanie
alebo nevhodné technické riešenie môže viesť k podmáčaniu pôdy, zhoršeniu kvality hracej plochy,

jej degradácii a k ohrozeniu bezpečnosti hráčov, detí a verejnosti. Tieto riziká nie sú hypotetické,
ale vyplývajú z povahy stavby a jej umiestnenia priamo na prenajatých pozemkoch. Žalobca, ako
prevádzkovateľ športového areálu, zároveň nesie zodpovednosť za bezpečnosť osôb pohybujúcich sa
po parkovisku a priľahlých plochách. Stavba dažďovej kanalizácie (vpusty, šachty, odtokové žľaby)
preto priamo zasahuje do jeho práv a povinností ako nájomcu. Z uvedených dôvodov mal byť žalobca

bez pochybností považovaný za účastníka kolaudačného konania, keďže jeho iné (nájomné) právo
k pozemkom bolo kolaudačným rozhodnutím priamo dotknuté. Na základe vyššie uvedeného a na
podklade zhrnutého skutkového stavu žalobca považuje za nesporné, že ním podaná správna žaloba
opomenutého účastníka je v celom rozsahu dôvodná a žiada, aby správny súd tejto žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal mu aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Podstatné skutkové zistenia a právne posúdenie veci správnym súdom

11. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil tieto, pre rozhodnutie
správneho súdu, právne významné skutočnosti:

12. Dňa 17.06.2024 doručil stavebník žalovanému Žiadosť o kolaudáciu stavby, datovanú dňa
13.06.2024, ktorou žiadal o začatie konania o kolaudáciu stavby „Dažďová kanalizácia v rámci projektu
Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba zázemia športového areálu“ na parc. č. KN-C 1167/3, 1167/4,
1167/27, 1167/28 a 1167/29 v k.ú. A.. Prílohou žiadosti o začatie kolaudačného konania stavebníka

bolo stavebné povolenie – Rozhodnutie žalovaného číslo :OU-ZA-OSZP3- 2022/007487 – 003/Bar
zo dňa 10.01.2022, Porealizačné zameranie - geodetická dokumentácia zo dňa 07.06.2024, Preberací
protokol od dodávateľa stavby zo dňa 13.06.2024, Prevádzkový denník od ORL + certifikát o nemennosti
parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku zo dňa 22.07.2021 a doklady o likvidácii
stavebných odpadov. Dňom podania návrhu bolo začaté kolaudačné konanie. Žalovaný, ako príslušný

orgán miestnej štátnej správy podľa § 2 a § 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti
o životné prostredie podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 61
písm. c) zákona č.364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vodný zákon“), ako špeciálny stavebný úrad
podľa § 120 Stavebného poriadku, v súlade s § 26 a § 73 Vodného zákona a § 80 Stavebného zákona
a podľa § 18 a § 21 Správneho poriadku dňa 08.07.2024 vydal Oznámenie o začatí kolaudačného
konania a o nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 31. júla 2024o 9:30 hod.. Následne je obsahom administratívneho spisu žalovaného Protokol z kolaudačného
konania - ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 31.07.2024, z obsahu ktorého
je zrejmé, že obhliadkou kolaudovanej stavby bolo zistené, že podmienky územného a stavebného

povolenia boli dodržané, stavba bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom
konaní, so zaznamenanou zmenou oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní
a so záverom, že stavba je schopná trvalej prevádzky a trvalého užívania. Z vyjadrení účastníkov
kolaudačného konania a dotknutých orgánov štátnej správy vyplýva, že neboli vznesené žiadne
námietky a pripomienky účastníkmi konania. Na základe uvedených skutočností a v súlade so závermi

obhliadky stavby na mieste bol prijatý záver, že príslušný vodohospodársky orgán štátnej správy
následne vydá kolaudačné rozhodnutie na kolaudovaná vodnú stavbu. Následne bolo vydané
žalovaným dňa 05.08.2024 kolaudačné rozhodnutie číslo spisu : OU-ZA-OSZP3- 2024/046527 - 003,
ktorým pre stavebníka po prerokovaní v kolaudačnom konaní v súlade s § 81 a § 82 Stavebného zákona,
v spojení s § 26 Vodného zákona žalovaný povolil užívanie vodnej stavby „SO 14 - Dažďová kanalizácia
“ vybudovanej na pozemkoch parcelné číslo KN-C 1167/29, 1167/28, 1167/27, 1167/3 v katastrálnom

území A.. Účastníkmi predmetného kolaudačného konania bol stavebník a Mesto Žilina. Kolaudačné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02.04.2024.

Relevantná právna úprava

13. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“); ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako

tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa § 179 ods. 2 a 3 SSP; Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo
opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom
opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho
podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý
účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených

osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať
a rozhodnúť.

15. Podľa § 179 ods. 4 SSP; Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví.
Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do

podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

16. Podľa § 179 ods. 7 SSP; ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

18.Podľa§76ods.1Stavebnéhozákona;dokončenústavbu,prípadnejejčasťspôsobilúnasamostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby

vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

19. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona; účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

20. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona; ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o
zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.21. Podľa § 77 Stavebného zákona; kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

22. Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona; v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

23. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona; kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

24. Podľa § 73 ods. 1 Vodného zákona; na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne

konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 5 písm. u) až w) sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce
sa vodných stavieb sa vzťahuje stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný poddruh všeobecnej správnej

žaloby, upravenej osobitne v ustanovení § 179 SSP. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka
je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv u tej osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka
administratívneho konania a orgán verejnej správy s ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním
vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Správna žaloba opomenutého účastníka
preto nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného, ale k zabezpečeniu jeho riadneho

doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v
inštančnom postupe v rámci administratívneho konania, alebo v správnom súdnom prieskume. Aktívnu
legitimáciu na jej podanie má len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pričom mu náležalo postavenie účastníka tohto
administratívneho konania, v ktorom bolo rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Správny súd pri tejto

správnej žalobe skúma ako právne relevantné dve skutočnosti, a to : a) či žalobcovi patrí postavenie
opomenutého účastníka administratívneho konania, b) či od vydania napadnutého rozhodnutia
neuplynuli viac ako tri roky. Pre aktívnu legitimáciu musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri
podmienky: a) ide o účastníka administratívneho konania, b) orgán verejnej správy s ním nekonal
ako s účastníkom administratívneho konania, c) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už

vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie ktorého nedoručenie ma reálny dopad na subjektívne práva
a právom chránené záujmy účastníka tohto administratívneho konania. Účastníci administratívneho
konania sú tak predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ďalej výslovným pomenovaním v zákone alebo
uvedením ich právneho postavenia. Pod nekonaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy, ktorý

v rozpore s právnou úpravou neumožnil konkrétnemu subjektu uplatniť v administratívnom konaní
jeho práva ako účastníka konania a nedoručil mu rozhodnutie, hoci tak mal urobiť. Zásadné je, že
v rámci žaloby opomenutých účastníkov by sa nemali odstraňovať formálne vady pri doručovaní,
ak opomenutým účastníkom bolo v konečnom dôsledku rozhodnutie doručené (napríklad verejnou
vyhláškou, avšak za splnenia zákonných podmienok). Ďalšou obligatórnou podmienkou pre postup

správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od
vydania rozhodnutia, ktorého účinného doručenia sa opomenutý účastník správnou žalobou domáha.
Uvedená zákonná podmienka chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorom by
v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená jeho právoplatnosť, resp. právne
účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho

prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky,
nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcovi malo patriť v administratívnom konaní postavenie
účastníka konania, pretože toto zisťovanie by v takom prípade bolo len akademického charakteru bez
reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžp/14/2011 zo dňa 17.8.2011 a sp. zn. 5Sžp/3/2012 zo dňa 29.2.2012). Ak sú tieto dve kumulatívne

podmienky v danej veci naplnené, správny súd vyhovie správnej žalobe opomenutého účastníka podľa
§ 179 ods. 1 SSP, v opačnom prípade tejto žalobe nevyhovie a vo veci ďalej koná (§ 179 ods. 7 SSP).26. Správny súd, v nadväznosti na vyššie uvedené právne stanoviská, sa preto v prvom rade zaoberal
splnením kumulatívne vyžadovanej podmienky konania o žalobe opomenutého účastníka vyžadujúcej
včasnosť podania tohto typu osobitnej správnej žaloby. Správny súd v predmetnej veci dospel k

záveru, že v čase podania správnej žaloby neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od
vydania kolaudačného rozhodnutia, ktorého doručenia sa žalobca podanou správnou žalobou domáha.
Napadnuté kolaudačné rozhodnutie žalovaného číslo spisu : OU-ZA-OSZP3-2024/046527-003 bolo
vydané dňa 05.08.2024, správna žaloba žalobcu bola doručená elektronicky a autorizovaná
kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom portálu eŽaloby správnemu súdu dňa

21.10.2025.

27. Konštatovaním naplnenia včasnosti podania správnej žaloby opomenutého účastníka sa správny
súd následne zameral na preverenie aj druhej z kumulatívne požadovaných zákonných podmienok
vyžadovaných pre kladné vyhodnotenie dôvodnosti správnej žaloby opomenutého účastníka podľa §
179 ods. 1 SSP, a to, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka administratívneho konania

(v konkrétnom prípade kolaudačného konania).

28. Pri riešení otázky, či je naplnená aj druhá zákonná podmienka ohľadom statusu žalobcu, ktorého sa
žalobca správnou žalobou opomenutého účastníka dovoláva - ako účastníka kolaudačného konania,
bolo nevyhnutné vychádzať striktne z právnej úpravy účastníctva v kolaudačnom konaní vyplývajúcej

zo Stavebného zákona.

29. Zo žalobných bodov je zrejmé, že žalobca právnu argumentáciu podporujúcu oprávnenosť podania
správnej žaloby opomenutého účastníka v kolaudačnom konaní vyvodzuje z ustanovenia § 59 ods. 1
písm. b) Stavebného zákona. Žalobca tvrdí, že je subjektom, ktorému náležia iné (nájomné) práva

k pozemkom, na ktorých bola kolaudovaná vodná stavba povoľovaná. Správny súd konštatuje, že nie
je v konaní sporné, že žalobca v čase kolaudačného konania disponoval právami vyplývajúcimi
z nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi ním ako nájomcom a Mestom
Žilina ako prenajímateľom dňa 25.01.2017 - Zmluva o nájme č. 933/právne/2016, predmetom ktorej
bol nájom nehnuteľnosti - a to konkrétne stavby - šatne zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne

územie A., postavenej na pozemku parcely C-KN 1167/4, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.02.2021,
ktorým bol rozšírený predmet nájmu o ďalšie nehnuteľnosti, a to pozemky parcely C-KN 1167/4,
1167/3, 1167/27, 1167/28 a 1167/29, pričom v znení Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve bola upravená
aj doba trvania nájomného vzťahu a to z doby neurčitej na dobu určitú - a to na 20 rokov odo dňa
účinnosti Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve. Taktiež správny súd nerozporuje, že predmetný nájomný

vzťah má právny charakter „iných práv k pozemkom a stavbám na nich“. Zásadná však z hľadiska
posúdenia dôvodnosti podanie správnej žaloby opomenutého účastníka je skutočnosť, že právny titul
účastníctva, ktorého sa žalobca správnou žalobou dovoláva - a to s poukazom na zákonnú dikciu
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, nie je aplikovateľná v konkrétnom (kolaudačnom)
konaní, pretože predmetné zákonné ustanovenie upravuje výlučne účastníctvo stavebného konania.

Účastníctvo v stavebnom konaní a účastníctvo v kolaudačnom konaní však v žiadnom prípade nemožno
zamieňať, ani stotožňovať. Ako stavebné konanie (v § 59 ods. 1 Stavebného zákona), tak aj kolaudačné
konanie má osobitnú právnu úpravu účastníctva vyplývajúcu z ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Stavebného
zákona. Pokiaľ by teda aj náležalo žalobcovi účastníctvo v stavebnom konaní (správny súd v tejto
súvislosti len okrajovo poznamenáva, že správnej žalobe opomenutého účastníka v stavebnom konaní

vedenej tunajším správnym súdom pod sp. zn. 6S/26/2025 bolo vyhovené), pre dôvodnosť tejto správnej
žaloby opomenutého účastníka v kolaudačnom konaní je zásadné, že Stavebný zákon účastníctvo
v kolaudačnom konaní oproti právnej úprave účastníctva stavebného konania zásadným spôsobom
zúžil, a to (§ 78 ods. 1 Stavebného zákona) výlučne a len na stavebníka, vlastníka stavby v prípade,
ak nie je stavebníkom a vlastníka pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Výlučne len týmto trom

subjektom potom náleží účastníctvo v kolaudačnom konaní, predmetom ktorého je na základe vydaného
stavebného povolenia vydanie povolenia o užívaní stavby. Okrem týchto troch subjektov, ktorým
účastníctvo v kolaudačnom konaní vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 1 Stavebného zákona v súlade
s dikciou ustanovenia § 78 ods. 2 Stavebného zákona, vyplýva účastníctvo v kolaudačnom konaní
aj tým účastníkom konania, ktorí boli účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať,

avšak výlučne len v tom prípade, pokiaľ stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene
stavby pred dokončením. O takýto prípad, kedy by boli súčasne účastníkmi kolaudačného konania
aj účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať, však v prejednávanej právnej vecinejde. Preto pre daný konkrétny prípad je nutné striktne vychádzať z účastníctva kolaudačného konania
vyplývajúceho z ustanovenia § 78 ods. 1 Stavebného zákona.

30. S poukazom potom na ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona správny súd konštatuje,
že žalobcovi neprináleží právny status ani jedného z troch zákonnou úpravou prizvaných účastníkov
kolaudačného konania, pretože žalobca nie je stavebníkom kolaudovanej stavby, nie je ani vlastníkom
kolaudovanej stavby a taktiež nie je ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Je potom
nutné zhrnúť, že účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní mu zo žiadneho zákonného ustanovenia

osobitnej právnej úpravy Stavebného zákona, no ani z lex generalis - Správneho poriadku, nenáleží.
Otázku účastníctva v kolaudačnom konaní je nutné posudzovať výlučne podľa § 78 Stavebného zákona,
ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku špeciálnym predpisom, a preto má v tomto konaní aplikačnú
prednosť v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali . Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
na právne závery konštantnej judikatúry vyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých : „Na posúdenie
účastníctva v kolaudačnom konaní treba postupovať podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý je

v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní
- správnemu poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. novembra 2011, sp. zn. 2 Sžp 7/2011).
Obdobný záver vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/5/2025
zo dňa 20.03.2025, ktorý jednoznačne konštatoval : „Stavebný zákon v ustanovení § 78 určuje okruh
účastníkov tohto správneho konania (poznámka správneho súdu ide o kolaudačné konanie) a priznáva

takéto postavenie jedine stavebníkovi, vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkovi pozemku,
na ktorom je stavba umiestnená“. Obdobne ohľadom vzťahu Správneho poriadku ako lex generalis
a Stavebného zákona ako lex specialis v otázke úpravy účastníctva v kolaudačnom konaní správny
súd na podporu vysloveného záveru cituje z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžp/7/2011 zo dňa 16. 11.2011, ktorý v tejto súvislosti vyslovil: „Bez ohľadu na všeobecne platné

pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych
predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa Stavebného zákona
sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám Stavebný zákon neupravuje

konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že Stavebný zákon výslovne pomenúva
účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 Správneho
poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na
odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi.
Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne

konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Účastníkmi
kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na
ktorom je stavba umiestnená. Kolaudačné konanie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, je jedným z
konaní, ktoré sú upravené Stavebným zákonom, predmetom úpravy ktorého je rozsiahla problematika
usporiadania územných celkov, povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie, staveného dohľadu,

či vyvlastňovania. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých konaní upravuje Stavebný zákon niektoré inštitúty
odlišne od Správneho poriadku, ktorý ako všeobecný právny predpis nemôže obsiahnuť problematiku
každého osobitného konania v štátnej správe. Posúdenie, či žalobkyňa je alebo nie je účastníčkou
kolaudačného konania, sa nemôže vykonávať podľa subjektívneho kritéria a želania žalobkyne, teda že
sa na daný prípad bude aplikovať tá právna norma, podľa ktorej by sa dalo vyvodiť toto právo žalobkyne,

pretože žalobkyňa si želá byť účastníčkou konania. Právne posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne
je možné posúdiť len podľa všeobecne platných noriem a všeobecne platných pravidiel v právnom štáte,
z ktorých objektívny záver je v tomto prípade jednoznačný (ako už bolo vyššie zdôvodnené).“

31. Nad rámec žalobnej argumentácie pre úplnosť správny súd považuje za potrebné konštatovať,

že účastníctvo žalobcu (ako disponentovi iných (z nájomnej zmluvy vyplývajúcich) práv k pozemkom
a stavbám na nich) v kolaudačnom konaní, ktorým sa povoľovalo užívanie vodnej stavby, nevyplýva
ani z ustanovení špeciálnej právnej úpravy Vodného zákona, ani eventuálne z ustanovenia § 97 ods. 1
Stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníci konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby
a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pretože kolaudačné konanie
je osobitne upravené v Stavebnom zákone v ustanoveniach § 76 až 85 Stavebného zákona. Je však
nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že kolaudačné konanie má osobitnú špeciálnu úpravu účastníctva
vyplývajúcu z ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, ktorú je nutné v plnom rozsahuakceptovať a nie je legálny priestor túto právnu úpravu akýmkoľvek extenzívnym výkladom nad rámec
striktne zákonom vymedzeného okruhu účastníkov kolaudačného konania rozširovať.

32. V prípade, ak sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu a správnej žalobe opomenutého
účastníka nemožno vyhovieť z dôvodu, že správny súd zistil, že žalobcovi nepatrí postavenie
opomenutého účastníka v kolaudačnom konaní, má nevyhovenie správnej žalobe opomenutého
účastníka v nadväznosti na § 179 ods. 7 SSP osobitný procesný následok, ktorým je, že o takejto
žalobe správny súd rozhodne už v režime všeobecných ustanovení o všeobecnej správnej žalobe, a to

konkrétne tak, že ju uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietne, ako správnu žalobu podanú
zjavne neoprávnenou osobou. Zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby v zmysle § 98 ods.
1 písm. e) SSP je ten subjekt, u koho absentuje aktívna žalobná legitimácia na jej podanie. Aktívnu
žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP má len
ten, komu patrí postavenie opomenutého účastníka. U osoby, ktorej postavenie opomenutého účastníka
nepatrí, aktívna žalobná legitimácia na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179

ods. 1 SSP absentuje, a preto ak táto osoba podá správnu žalobu opomenutého účastníka, je na jej
podanie zjavne neoprávnenou osobou, čo má za následok nutnosť uznesením správnu žalobu žalobcu
ako opomenutého účastníka podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, v nadväznosti na § 179 ods. 7 a v spojení
s § 179 ods. 1 SSP, odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (výrok I. uznesenia).

33. Žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko podal správnu žalobu opomenutého účastníka
napriek tomu, že na jej podanie nemal aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 179 ods. 1 SSP, ktorej
nedostatok viedol k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. V dôsledku zavineného
procesného neúspechu žalobcu by mal žalovaný podľa § 171 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi, avšak vzhľadom na zásadu priznania náhrady trov konania žalovanému vyplývajúcu z

§ 168 SSP, o náhrade trov odmietnutej žaloby správny súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (výrok II. uznesenia).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s
§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 a 3 SSP a
contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačnú
sťažnosťtrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.