Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200291
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8619200291.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobkyne: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, zastúpená
AdvokátskoukanceláriouJUDr.MartaMaruniaková,s.r.o.sosídlomSov.hrdinov200/33,08901Svidník,
IČO:53156871,protižalovanému:D.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXT.XX,zastúpenýadvokátom
JUDr. Ing. Adriánom Cupákom so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. SK - 4C/6/2019 - 375

zo dňa 29.05.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. Sk - 4C/6/2019 - 400 zo dňa 17.02.2026 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje napadnutý rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na
zriadenie vecného bremena takto rozhodol:

„I. Z r i a ď u j e vecné bremeno vo forme práva cesty, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
motorovými vozidlami v prospech každého vlastníka stavby súpisné číslo XX, popis stavby rodinný dom,
stojaci na parcele „C“ KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísanej na LV
č. XXX, katastrálne územie T., cez parcelu „C“ KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie T., a to za jednorazovú náhradu vo výške 50,- Eur,
ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa je okrem iného
vlastníčkou rodinného domu so súpisným č. XX, stojacom na parcele C KN č. XXX/X a žalovaný
výlučným vlastníkom parcely C KN č. XXX/X o výmere XXX m2. Prístup žalobkyne k jej rodinnému domu
je možný len po parcele žalovaného, pričom cez túto parcelu prechádzala k svojmu domu dlhodobo.

Inak ako cez túto parcelu nemožno zabezpečiť prístup žalobkyne k jej rodinnému domu, preto súd zriadil
vecné bremeno vo forme práva cesty spočívajúcej v práve prechodu a prejazdu motorového vozidla v
prospech každého vlastníka stavby.
3. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súd vychádzal z ceny pozemku, ku ktorému
bolo vecné bremeno zriadené a výšky nájmu, ktorý by vlastník mohol získať pri jeho zriadení nájomnou
zmluvou. Poukázal na to, že žalovaný výšku odplaty nespochybňoval, preto ju považoval za primeranú.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zriadenie novej prístupovej cesty k rodinnému domu
žalobkyne nie je možné, a to z dôvodu rizika vzniku škodových udalostí na motorových vozidlách, ako
aj na majetku, t. j. na oplotení. Rovnakým dôvodom pre nemožnosť iného usporiadania vzťahov je
existencia plynovej prípojky, pričom tieto stavby bránia prípadnému prístupu záchranných zložiek.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a priznal plne úspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného s poukazom na
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na situáciu, že opakovane navrhoval
mimosúdne a zmluvné riešenie, ktorým by bol zabezpečený prístup žalobkyne, a to vo forme predaja
časti parcely v šírke 3 m a úpravou vzájomných hraníc tak, aby bol zabezpečený aj jeho prístup.
Uviedol, že tento návrh je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd prvej

inštancie sa nevysporiadal s touto kľúčovou argumentáciou a vychádzal zo skutočnosti, že nemožno
vybudovať dve samostatné cesty s napojením na verejnú komunikáciu pre obe strany sporu. Tento
záver nie je ani v súlade s posudkom znalca, na závery ktorého poukázal. Uviedol, že nebol zistený úplný
skutkový stav, a to vo vzťahu k existencii plynovej prípojky, ktorá zužuje profil cesty o 0,7 m a žalobkyňa
deklarovala ochotu prípojku preložiť. Zároveň sa súd nezaoberal jeho ponukou ohľadom odpredaja časti
pozemku, pričom aj vybudovanie nového mosta umožňuje presnejšie určenie práva. Namietol, že súd

prvej inštancie zriadil vecné bremeno bez akéhokoľvek vymedzenia trasy, šírky či lomových bodov a
koridoru prechodu, čím tento výrok je v rozpore s princípom minimalizácie zásahu do jeho vlastníctva a
nerieši prípadné ďalšie spory. Je to v rozpore s vymedzením prístupu v nevyhnutnom rozsahu. Zároveň
namietol priznanie jednorazovej náhrady vo výške 50 eur s tým, že absentuje odôvodnenie tejto výšky,
ktorájezjavneneprimeranáazároveňnepreskúmateľná.Rovnakotakpriznanietrovžalobkynivrozsahu

100 % nie je spravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu, pričom žalobkyňa menila počas konania petit
a súd nebral do úvahy to ,že sa aktívne snažil riešiť vec dohodou. V danom prípade sú dôvody hodné
pre aplikáciu § 257 CSP. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a
na skutočnosť, že vecné bremeno by malo byť zriadené len v nevyhnutnom rozsahu, nie na zlepšenie
komfortu jednej zo sporových strán. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie,

resp. žalobu zamietnuť.

8. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.10.2025 uviedla, že napriek dlhoročnému spoločnému užívaniu
prístupu k jej rodinnému domu, žalovaný bránil v tomto prístupe, a preto bola nútená sa obrátiť na
súd. Uviedla, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že nemá možnosť priameho vjazdu a výjazdu

na verejnú komunikáciu a zriadenie dvoch samostatných ciest z verejnej komunikácie nie je možné.
Zároveň uviedla, že v teréne nie je možné zabezpečiť dodržanie hranice vytvorenej na cestu. Pokiaľ
žalovaný ponúkal žalobkyni na predaj časť pozemku na zabezpečenie prístupu ide o účelový prístup s
podmienkami, ktoré smerujú k získaniu jeho neoprávnenej výhody. Poukázala na to, že na parcele, ktorá
má slúžiť ako cesta je zriadené záložné právo v prospech banky, čím by rozdelením týchto parciel prešlo

záložné právo aj na ňu. Aj v prípade predaja časti nehnuteľnosti žalobkyni by musel túto nehnuteľnosť
naďalej užívať aj žalovaný na zabezpečenie svojho prístupu. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a rozhodol vecne správne. Uviedla, že plynovú prípojku nie je reálne možné preložiť na iné miesto,
pričom v tejto súvislosti sú ponuky žalovaného len nereálnymi špekuláciami. Uviedla, že došlo k zmene
pôvodného petitu žaloby, kde bola cesta vymedzená geometrickým plánom z dôvodu vyjadrenia znalca,

ale aj z toho dôvodu, že hranicu vecného bremena by nebolo možné dodržiavať. Uviedla, že žalovaný
nespochybňoval počas celého konania rozsah náhrady za zriadenie vecného bremena a niet dôvodu,
aby súd vo veci trov konania rozhodoval ináč než podľa zásady úspechu. Navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, vdôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
ustálil skutkový stav, no aj napriek použitiu správnej právnej kvalifikácie jeho rozhodnutie nespĺňa
náležitosti týkajúce sa formálnych presnosti, ale aj preskúmateľnosti jeho rozhodnutia.

14. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej, ak je navrhnutý odpredaj časti pozemku, nemožno
zriadiť právo vecného bremena, táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutia vyšších súdnych autorít, na
ktoré poukazuje žalovaný nemajú rovnaký skutkový základ ako v prejednávanej veci. V prejednávanej
veci bolo nepochybne dokazovaním znalca ustálené, že ani odpredajom veci nedôjde k definitívnemu

vyriešeniu vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko časť pozemku žalovaného, po ktorej je nevyhnutné
zriadiť prístup pre žalobkyňu nemá také rozmerové parametre, aby na tejto mohli byť zriadené
samostatné prístupové komunikácie pre obe strany sporu. Ani prípadný odpredaj nerieši situáciu medzi
spornými stranami, nakoľko v takomto prípade by zase muselo vzniknúť vecné bremeno v prospech
žalovaného. Táto odvolacia námietka teda nie je dôvodná. Sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie

vecného bremena.

15. Námietky týkajúce sa existencie plynovej prípojky a jej možnej prekládky podľa názoru odvolacieho
súdu nie sú nedôvodné. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe aké sú primerané náklady
spojené preložením plynovej prípojky. Pri výške nákladov spojených s touto činnosťou, ktorá sa

pohybuje v rozsahu niekoľkých tisíc eur je zrejmé, že takýto postup by bol nehospodárny a priečiaci sa
zásade racionality v porovnaní s možnou výškou náhrady za zriadenie vecného bremena.

16. Vo vzťahu k jeho zriadeniu odvolací súd považoval za relevantné odvolacie námietky týkajúce sa
vymedzenia trasy vecného bremena, ako aj výšky náhrady za jeho zriadenie.

17.Rozsudoksúduprvejinštanciejevčastizriadeniavecnéhobremenaneúplnýanespĺňajúcináležitosti
takéhoto typu rozsudkov a v časti náhrady za zriadenie vecného bremena nepreskúmateľný.

18. Je nutné venovať osobitnú pozornosť presnosti a úplnosti výroku rozhodnutia v spore, ktorý sa

týka práv k nehnuteľnostiam. V takýchto rozhodnutiach musia byť nehnuteľnosti označené všetkými
náležitosťami, ktoré vyžaduje katastrálny zákon, nakoľko orgán, ktorý vedie kataster nehnuteľností je
oprávnený preskúmavať každú verejnú listinu, teda aj rozsudok z pohľadu jej spôsobilosti na vykonanie
záznamu v katastri. V tomto kontexte súd prvej inštancie nie je doslovne viazaný petitom žaloby v zmysle
nižšie citovaného rozhodnutia NR SR.

19. Po oboznámení sa s výrokovou časťou napadnutého rozsudku bolo zistené, že vecné bremeno tak
ako ho definoval súd prvej inštancie nie je formulované tak, aby bolo z neho zrejmé kadiaľ presne vedie
trasa zriadeného vecného bremena, teda nie je uvedené, v ktorej časti a v akej šírke, prípadne v akej
vzdialenosti od hraníc pozemku je toto vecné bremeno zriadené. Priestorové vymedzenie trasy vecného

bremena je jednou z najdôležitejších častí výrokovej časti tohto typu rozsudku. Ideálnym spôsobom
je vymedziť vecné bremeno geometrickým plánom, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
Bez priestorového vymedzenia trasy je tento rozsudok zvyčajne nezapísateľný v katastri nehnuteľností.
V prejednávanej veci je nutné vychádzať zo skutočnosti, že zaťažený pozemok má výmeru 789 m2,
pričom bez priestorového vymedzenia trasy by mohla vzniknúť situácia, kedy by sa domáhal oprávnený

z vecného bremena prechodu po celej parcele.20. Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 219/2007: Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať
doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú
podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.

21. Rovnako tak je nutné súhlasiť s odvolacou námietkou týkajúcou sa priznania náhrady za zriadenie
vecného bremena. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaný súhlasil, resp.
nerozporoval výšku náhrady. Z obsahu spisu vyplýva, že tento namietal zriadenie vecného bremena,
pričom pokiaľ strana sporu namieta spôsob vyporiadania v jeho základe je zrejmé, že tieto námietky sa

vzťahujú aj na súvisiace rozhodnutie, teda rozhodnutie o primeranej náhrade za zriadenie vecného
bremena.

22. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie pri posúdení situácie
o dôvodnosti zriadenia vecného bremena nepochybil. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva splnenie

zákonných predpokladov pre zriadenie vecného bremena, a to z dôvodu, že žalobkyňa ako vlastník
stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jej prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak než cez
priľahlý pozemok žalovaného. Pokiaľ sú splnené základné predpoklady je dôvodné žalobe vyhovieť no
vo vzťahu k výrokovej časti tohto rozsudku je nutné, aby výrok tohto rozsudku bol schopný zápisu do
katastranehnuteľností,tedaobsahovalpriestorovévymedzenietrasyvecnéhobremenatak,abynedošlo

k zaťaženiu časti nehnuteľnosti, ktorá nie je nevyhnutná pre prístup k rodinnému domu žalobkyne.

24. Pokiaľ sa týka výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je zrejmé, že právo sa zriaďuje len za
primeranú náhradu, pričom ide o vzájomne podmienený vzťah. Toto vyplýva z § 216 CSP, preto je súd
povinný ustáliť výšku primeranej náhrady v tejto lokalite a v rozhodnom čase a svoj záver podložený

dôkazmi aj odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, pričom je
dôvodné brať do úvahy, že okolnosťou hodnou osobitného zreteľa je aj charakter sporu kedy je v záujme
oboch sporových strán, aby si vyriešili sporné otázky aj cestou súdu. Práve v takýchto typoch konania

kedy sú predstavy oboch strán pri riešení problému odlišné je dôvodné, aby tieto posúdil súd. Práve
v takýchto druhoch konania však typicky dochádza k použitiu ust. § 257 a strany sporu zvyčajne nesú
svoje trovy konania samostatne (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).