Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Ek/3679/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121522120
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Svitok
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121522120.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti povinnému: A. B., nar.: 18.05.1988, C. D. XX/XX, XXX
XX E., o vymoženie 7 565 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová
so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej č., 98 401 Lučenec, IČO: 45 029 164, pod číslom 337EX
1307/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
02.11.2021, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 7 565 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu – Rozsudok vydaný Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T/195/2013 zo dňa 12.11.2013,
ktorý sa stal vykonateľným dňa 12.11.2013 (ďalej aj ako len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 03.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Jana Debnárová so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej č., 98 401 Lučenec, IČO:
45 029 164, ktorý exekúciu vedie pod číslom 337EX 1307/21 (ďalej len ako „súdny exekútor“ alebo aj
„poverený súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 09.04.2026 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Z priložených doručeniek súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému

doručené dňa 13.12.2021. Povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa
31.03.2026.
4. Povinný svoj podaný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil, a exekúciu navrhol zastaviť z dôvodu
predovšetkým, že exekúcia je voči nemu vedená napriek tomu, že v roku 2019 prešiel osobným
bankrotom, po ktorom mu bolo zo strany exekútorského úradu oznámené, že exekučné konania vedené
voči jeho osobe sú ukončené, pričom podľa jeho vedomostí si veriteľ svoju pohľadávku v konkurznom

konaní neuplatnil v zákonnej lehote. Za podstatné zároveň uvádza, že napriek tomu bolo v roku 2021
začaté nové exekučné konanie. Súčasne poukazuje na svoju nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu,
keď tvrdí, že aj po dobrovoľných čiastkových úhradách a následných zrážkach zo mzdy vo výške
približne 338 až 345 eur mesačne mu po úhrade nájomného vo výške 500 eur zostáva na zabezpečenie
základných životných potrieb len približne 124 eur mesačne, čo podľa neho nepostačuje na úhradu
nevyhnutných výdavkov domácnosti. V predmetnej súvislosti zdôrazňuje, že žije sám so 14-ročným

synom v osobnej starostlivosti, na ktorého poberá výživné 150 eur mesačne, a že jeho žiadosť o
zníženie exekučných zrážok bola exekútorským úradom aj oprávneným odmietnutá. Na tomto základe
žiada, aby súd exekúciu zastavil, prípadne aby z dôvodu jeho mimoriadne nepriaznivej životnej situácie
a starostlivosti o maloleté dieťa rozhodol aspoň o znížení exekučných zrážok zo mzdy na 100 eur
mesačne, resp. dočasne pozastavil výkon zrážok.
5. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, uviedol cit.: „Na základě Vaší výzvy ze dne 01.04.2026
Vám sdělujeme, že oprávněný nesouhlasí s návrhem povinného o ponížení exekuční srážky či jejíhopozastavení. A dále Vám sdělujeme, že oprávněný nesouhlasí s návrhem na zastavení exekuce.
Pohledávkauplatňovanávtomtoexekučnímřízeníjenárokemnanáhraduškodyzpůsobenouúmyslným
trestným činem, a proto se na ni vztahuje §166c odst. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z., kdy jsou

oddlužením nedotknuté pohledávky z odpovědnosti za škodu způsobenou na zdraví nebo způsobenou
úmyslným konání včetně příslušenství této pohledávky.“
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, resp. skonštatoval
skutočnosť oneskoreného podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným.
7. Podľa § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný
poriadok“), Ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť
povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku;
súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na
webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím
30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.

8. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi opravným

prostriedkom proti návrhu na vykonanie exekúcie, resp. exekúcii ako takej, ktorý môže povinný podať i
opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie)
musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na
zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musípovinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie
exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže
povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ide o normatívne vyjadrenie

časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie
exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne.Súdnávrhvecnevyhodnotítak,akokebypredmetnétvrdenieneobsahoval.Procesnýúkon
povinného(návrhnazastavenieexekúcie)jetedavpredmetnejčastineúčinný.Dôsledkomnievčasného

predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie
exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania
samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017.
Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný
oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých
právnych následkov. Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť

priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí
tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta
sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti).
16. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa

13.12.2021. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby
podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku pripadol na deň 28.12.2021. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol
doručený poverenému súdnemu exekútorovi až dňa 31.03.2026, súd konštatuje, že návrh povinného na

zastavenieexekúciebolpodanýpozákonomstanovenejlehote,t.j.oneskorene.Povinnýtedanedodržal
zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnili svoje námietky včas.
Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinným odpustiť.
17. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný
oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí

15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto
dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal a teda z uvedeného nevyplýva žiadna
konkrétna nová skutočnosť, ktorá by nastala po vyššie uvedenom časovom horizonte po uplynutí 15
dňovej lehoty podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, resp. a ktorá by spôsobila zánik pohľadávky

alebo bránila vykonateľnosti titulu, ergo ide iba o paušálne tvrdenia bez vecnej špecifikácie a unesenia
dôkazného bremena tvrdenia povinného.
18. Na dôvažok súd zastáva názor potrebu objasnenia povinnému, ako účastníkovi konania z akého
dôvodu je námietka oddlženia irelevantná. Súd v tomto bode uvádza, že zákonodarca v ust. § 166c
ZoKR vymedzil kategóriu nárokov, ktoré napriek oddlženiu dlžníka zostávajú veriteľovi zachované. Ide

o nedotknuté pohľadávky, ktorých sa oddlženie nedotýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je
právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze takúto pohľadávku prihlási alebo neprihlási, keďže ZoKR
zachováva ich individuálnu vymáhateľnosť v celom rozsahu počas konkurzného konania a aj po jeho
skončení. Vo vzťahu k nedotknutým pohľadávkam nemá oddlženie žiadne právne účinky, a je voči nim
možné viesť exekúciu. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon aj pohľadávky zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným
konaním vrátane príslušenstva (o.i. aj trovy). Oddlžením bol povinný zbavený iba takých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v ktorom nebudú uspokojené v konkurze, a preto
sa takéto pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Súd dospel k záveru, že oprávnený si
v exekučnom konaní uplatňuje voči povinnému oddlžením nedotknutú pohľadávku, ktorá nepodlieha

konkurzu, preto ani v prípade ukončenia konkurzného konania voči povinnému pohľadávka, ktorá je
deklarovaná exekučným titulom, sa nebude považovať za nevymáhateľnú podľa § 167f ods. 2 ZoKR.
19. V rámci námietky insolventnosti, súd dáva na zreteľ skutočnosť v rámci ktorej exekúciu nie je
možné zastaviť len na základe momentálnej nepriaznivej finančnej situácie povinného, stricto sensu,
v universe budúcnosti povinný má možnosť nadobudnúť majetok, ktorý bude postačovať na uspokojenie

pohľadávky oprávneného. Exekučné konanie predstavuje proces, ktorý môže byť vedený dlhodobo, a
skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní exekvovateľný majetok, nevylučuje možnosť budúceho
uspokojenia pohľadávky z prípadných budúcich príjmov alebo nadobudnutého majetku. V nadväznosti
na vyššie uvedené vyplýva, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia, ako aj zdravotný stav, niesú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie, reflektujúc na predmetnú tézu vyplýva skutočnosť,
v rámci ktorej aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a kumulatívne splnenie vedenia exekúcie

v období piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, a to
zisteniamisúdnehoexekútora.Akvexekučnomkonaníbudepreukázanéúkonmisúdnehoexekútora,na
základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora
v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone

exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účinkov
konania.
20. Na záver k žiadosti povinného o možnosť splnenia vymáhaného nároku v splátkach mesačne súd
uvádza, že uvedené nie je dôvodom, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť. Súd zároveň poukazuje
na ustanovenie § 61g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže povinný požiadať exekútora, aby
mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok v splátkach, pričom tento (súdny exekútor) splátky povinnému

povolí, a to v prípade splnenia zákonom predpokladaných podmienok. S ohľadom na uvedené je zrejmé,
že otázka povolenia realizácie splátok zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v exekúcii
je v pôsobnosti povereného súdneho exekútora, a nie súdu, ktorý rozhoduje o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie
21. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j.

oneskorene, pričom povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí tejto lehoty, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.