Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100966
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100966.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.. L. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom
W. č. XX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 28Sa/20/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici
č. k. 28Sa/19/2025-10 zo dňa 1. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Žalobou na obnovu konania, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 04.11.2025 sa žalobca
domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019, pričom
výslovne uviedol, že v plnom rozsahu napáda právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020.

2.Správnysúdtunapadnutýmuznesenímč.k.28Sa/19/2025-10zodňa01.12.2025tútožalobuodmietol

podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP z dôvodu prekážky litispendencie, keď skonštatoval, že na Správnom
súde v Banskej Bystrici sú vedené dve súdne konania na podklade dvoch žalôb na obnovu konania
toho istého žalobcu, ktorými sa napáda to isté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020. Taktiež dôvody obnovy konania sú totožné, keď žalobca namieta, že
Krajský súd v Žiline v správnom súdnom konaní pochybil, ak v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn.
28Sa/20/2019 napadnuté rozhodnutie GR ZVJS nepostúpil príslušnému orgánu (Sociálnej poisťovni) z

dôvodu absencie vecnej právomoci GR ZVJS na vydanie preskúmavaného rozhodnutia.

3. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že vedenie konania, ktoré začalo skôr (dňa 09.10.2025)
a ktoré je vedené pod sp. zn. 28Sa/17/2025 bráni tomu, aby o tej istej veci (o žalobe na obnovu
správneho súdneho konania právoplatne skončeného vydaním Uznesenia Krajským súdom v Žiline sp.
zn. 28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020), toho istého žalobcu proti tomu istému žalovanému prebehlo na

správnom súde iné konanie (prekážka litispendencie). Správny súd preto žalobu na obnovu konania zo
dňa 04.11.2025 vo veci vedenej pod sp. zn. 28Sa/19/2025 podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP odmietol.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ"). Navrhol zrušiť

napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa má vecne zaoberaťjeho tvrdeniami o pokračujúcej diskriminácii, porušení právnej istoty a jeho práva vec prerokovať na
verejnom pojednávaní.

5. Namietal extrémne formalistický postup správneho súdu, ktorý jeho žalobu odmietol bez toho, aby
skúmal či sú splnené materiálne dôvody obnovy, čím malo dôjsť k porušeniu právnej istoty, pokračujúcej
diskriminácii a faktickému odňatiu prístupu k súdu. Ďalej uviedol meritórne námietky vo vzťahu k
rozhodnutiu GR ZVJS, ktorých podstatou bola argumentácia o protiprávnom odňatí jeho starobného
dôchodku s tým, že od tej doby je nepretržite diskriminovaný a je mu dlhodobo odopieraná účinná

súdna ochrana. Postup súdu označil za rozporný s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 23
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 2 a čl. 9 Medzinárodného paktu o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a čl. 19 Dohovoru MOP. Poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 300/06 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7So/125/2009 zo dňa 25.08.2009 s ktorými sa správny ako aj kasačný súd doposiaľ nevysporiadali.

6. Okrem toho namietal, že vo veci nebolo nariadené verejné pojednávanie. Napadnuté uznesenie
pritom podľa jeho názoru nie je možné považovať za procesné rozhodnutie. Mal za to, že výrokom
o odmietnutí obnovy konania súd fakticky rozhodol o neexistencii tohto nároku, čiže rozhodol vo veci
samej. Učinil tak bez nariadenia pojednávania a vykonania dôkazov.

7. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná

sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, zistil, že kasačná sťažnosť
je nedôvodná.

9.Najvyššísprávnysúdpredovšetkýmuvádza,žepriposúdenísplneniapodmienkypovinnéhoprávneho

zastúpenia podľa § 479 SSP v konaní o obnove konania vychádzal z právneho názoru vysloveného v
uznesení najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/105/2022, podľa ktorého v konaní o obnove konania
v sociálnych veciach nie je potrebné obligatórne právne zastúpenie. Ďalej upriamuje pozornosť na to,
že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu
uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok.

10. Kasačný súd konštatuje, že prekážka začatia iného súdneho konania (litispendencia) bráni tomu,
aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci a teda aby bola prejednaná a rozhodnutá
vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Táto prekážka vzniká (je daná), ak je na ktoromkoľvek súde
v Slovenskej republike začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a

rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Totožnosť predmetu konania sa posudzuje
najmä podľa vymedzenia, ktorý je daný petitom žaloby a skutkových okolností, ktorými je takýto petit
zdôvodnený.

11. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nespochybňoval, že podal na Správny

súd v Banskej Bystrici dve žaloby o obnovu konania proti tomu istému žalovanému, v ktorých žiadal
obnoviť to isté súdne konanie, pričom uplatňoval rovnaké dôvody. Nepopieral, že na správnom súde
sa na základe jeho žalôb, ktoré boli súdu doručené dňa 09.10.2025 a 04.11.2025 vedú pod spisovými
značkami 28Sa/17/2025 a 28Sa/19/2025 dve totožné konania. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym
spôsobom nerozporoval zistenia správneho súdu, ktoré boli podkladom pre posúdenie totožnosti týchto

konaní a ktoré tvorili základ pre jeho záver o existencii prekážky prv začatého súdneho konania.

12. Ak tu teda v čase rozhodovania správneho súdu existovali súčasne dve súdne konania medzi
totožnými účastníkmi s totožným predmetom konania, tak nie je možné považovať postup správneho
súdu, ktorý odmietol neskôr podanú žalobu, z dôvodu prekážky prv začatého súdneho konania,

za nezákonný. Naopak práve takýto postup zodpovedá zákonu, pričom nie je formalistický a ani
diskriminujúci, pretože prv podaná žaloba sťažovateľa bude prejednaná. O tomto bol sťažovateľ
upovedomený aj v napadnutom uznesení. Správny súd svojim postupom iba zabránil tomu, aby sa tá
istá vec prejednávala v dvoch konaniach, čo je v súlade so zákonom.13. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP ak správny súd žalobu odmietne, urobí tak formou uznesenia.
Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak tak spraví bez nariadenia pojednávania a vykonania

dôkazov. Nie je pravdou, že by de facto správny súd vo veci meritórne rozhodol, keďže iba zákonom
predpokladaným spôsobom reagoval na procesnú prekážku.

14. Ako dôvodné nemožno vyhodnotiť ani sťažnostné námietky, ktoré sa týkali meritórneho posúdenia
veci, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy

konania. Nebol teda ani dôvod, aby správny alebo kasačný súd prihliadali na závery vyslovené v
sťažovateľom označených rozhodnutiach.

IV. Záver a trovy kasačného konania

15. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie, kasačný súd po vyhodnotení dôvodov

vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil
ako v celom rozsahu nedôvodné. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa
§ 461 SSP zamietol.

16. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods.

1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov
priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods.
1 SSP a contrario).

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.