Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/477/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231731
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7115231731.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. sudkyňou D. E. F. v spore žalobkyne: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, C., zastúpenej D. C.

F., advokátkou so sídlom: J. XX, C. proti žalovaným: 1/ H. K. I., nar.: XX.X.XXXX, bytom B. X, C., 2/ A.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, C., obaja zast. D. C. G., advokátkou so sídlom v C., L. X, o určenie
neplatnosti závetu

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov štátu nezaväzuje.

III. Žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že závet nebohej
C. B., M. I., zomrelej XX.X.XXXX zo dňa X.X.XXXX je neplatný. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je
zákonnou dedičkou po neb. C. B., jej neter, nakoľko nebohá zomrela ako vdova, bezdetná, pričom na
K. B. C. N. sa pod sp. zn.: XXX/XXX/XX vedie dedičské konanie, pričom žalovaná v 1. rade je závetnou
dedičkou,dcéroužalovanéhov2.radeažalovanýv2.radejebratomžalobkyne,pričomtiežjezákonným
dedičom. Nebohá C. B. mala dňa X.X.XXXX spísať závet a za univerzálnu dedičku ustanoviť žalovaná
v 1. rade, pričom závet je spísaný v slovenskom jazyku, pričom poručiteľka bola maďarskej národnosti,

slovenský jazyk neovládala slovom ani písmom, navštevovala výlučne maďarské školy, študovala na
vysokej škole v Budapešti, po slovensky nerozprávala ani čiastočne, ovládala len niekoľko jednotlivých
slov, slovenské písmo vôbec, preto je toho názoru, že závet vlastnoručne nenapísala ani nepodpísala,
pre jej neznalosť slovenského jazyka nebola schopná ani opísať predložený slovenský text, a keby sa
tak aj stalo, nerozumela by jeho obsahu a nevedela by čo píše. Počas života bola s ňou v pozitívnom
vzťahu, pomáhala jej, pričom o závete sa jej nikdy nezmienila, o čom je presvedčená, že keby závet
spísala, povedala by jej o tom. O existencii závetu sa dozvedela až na dedičskom konaní, pričom je

presvedčená, že závet je neplatný, nakoľko nebol napísaný ani podpísaný vlastnou rukou poručiteľky,
naviacjeneplatný,nakoľkoodporujezákonu,pričomrelatívnuneplatnosťnamietalavdedičskomkonaní,
a uviedla, že nemôže zdediť celý svoj zákonný podiel, ktorý by jej ako plnoletej dedičke zo zákona,
v prípade neexistencie závetu, patril v zmysle ust. § 479 OZ. K žalobe priložila závet zo dňa X.X.XXXX.

2. K podanej žalobe sa vyjadrili žalovaní vyjadrením zo dňa 19.1.2016, v ktorom uviedli, že žalobu
považujú za nedôvodnú, nepodloženú, nakoľko nie je pravdou, že by poručiteľka neovládala slovenský

jazyk ani slovom ani písmom, je pravdou, že bola maďarskej národnosti a navštevovala maďarské
školy, avšak dlhodobo žila na Slovensku, v Košiciach, a slovenský jazyk ovládala v takom rozsahu, že
bola bez tlmočníka schopná dohovoriť sa po slovensky nie len v súkromnom styku, ale aj v úradnom
styku, žalovaní disponujú viacerými dokladmi, ktoré potvrdzujú, že dokázala aj písať po slovensky.Žalovaní nemali pochybnosti o pravosti písma poručiteľky na závete, keďže s úmyslom nechať svoj
majetok žalovaným ich za života oboznámila, nakoľko žalovaní boli pre ňu jedinou a skutočnou oporou,
preto namietajú žalobkyňou tvrdenú starostlivosť o poručiteľku, a na základe uvedeného navrhli žalobu

zamietnuť. K vyjadreniu predložili listiny, ktoré mali osvedčiť, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk
písmom.

3. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinami nachádzajúcimi sa v spise, ako
aj výsluchom strán sporu a svedkov a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Zo závetu zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že poručiteľka C. B., M. I. spísala a podpísala závet, ktorým
za univerzálneho dediča všetkých jej hnuteľných a nehnuteľných vecí, ako aj práv ustanovila žalovanú
v 1. rade.

5. Zo splnomocnenia zo dňa 16.3.1995 vyplýva, že poručiteľka C. B. podpísala splnomocnenie pre p.

J. A. spísané v slovenskom jazyku.

6. Zo zrejme druhej strany neurčitej listiny na čl. XX vyplýva, že poručiteľka C. B. podpísala text napísaný
v slovenskom jazyku.

7. Z výťažku z telefónneho zoznamu na O. XX – XX vyplýva, že poručiteľka mala v osobnom denníku
písané slová v maďarskom jazyku a slovenskom jazyku, napr. B. P. F. B., G., I. Q., B. A. F., N. L., O. R..

8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že poručiteľka bola jej teta, ona je jej neter, poručiteľka mala
maďarské školy, bola patriot, rozprávala v bežnej komunikácii iba maďarsky, dokonca ona prekladala

do slovenského jazyka to, čo povedala poručiteľka v maďarskom jazyku, staral sa o ňu jej otec, neskôr
žalovaný v 2. rade, všetky úradné záležitosti jej spisoval p. M., ktorý je už nebohý, má vedomosť o tom,
že poručiteľka po roku XXXX spísala ďalší závet, tento nebol doložený, zatiaľ sa nenašiel. Uviedla, že
žalovaným mala byť poručiteľka ručiteľkou a mala mať obavy o stratu svojho majetku, nebola znalá
tejto veci, preto mohol byť ten závet spísaný, uviedla, že poručiteľka nebola schopná štylizovať do

slovenského jazyka text, s takým obsahom, maximálne ho mohla z niečoho opísať, preto tvrdí, že tam
nebola jej vôľa, avšak ona nebola prítomná pritom, keď tento závet bol spísaný. Uviedla, že poručiteľka
by jej rodinu určite nechcela poškodiť tým, že by z jej majetku nemali nič, vzťah mali veľmi dobrý,
trávili spolu čas, sviatky, uviedla, že poručiteľka bola grófka, žila v kaštieli, onikali si, mala domácich
učiteľov, ktorí zabezpečovali výučný proces v maďarskom jazyku, potom chodila na vysokú školu do

Budapešti, ona ju nikdy po slovensky nepočula rozprávať, všetky právne úkony v slovenčine jej spisoval
sused, chodila jej nakupovať, nosila jej obedy, poručiteľka mala zlomenú ruku, menili jej kĺb, mala
osteoporózu, mala problémy so srdcom, a ženské problémy. Ďalej uviedla, že popiera platnosť závetu
kvôli okolnostiam. Uviedla, že navštevovala poručiteľku počas sviatkov, v chorobe keď bolo treba a keď
ju zavolal žalovaný v 2. rade, nechodila s poručiteľkou k lekárom, nakoľko nemala auto, má vedomosti

o tom, že poručiteľka si zariaďovala záležitosti okolo kaštieľa, pozemkov a bytu na C. S., uviedla, že raz
cca pred 10 rokmi pred výsluchom bola s poručiteľkou na návšteve u rodiny v Maďarsku. Ďalej uviedla,
že žalovaná v 1. rade má T. I. F. M.. Uviedla, že poručiteľka ovládala nejaké slovenské slová ako chlieb,
mäso, maslo, rozšírené vety však nevedela a určite nevedela gramatiku. K vzťahom v rodine uviedla, že
poručiteľka si zakladala na grófskom pôvode, že žalovaná v 1. rade nie je biologickou dcérou žalovaného

v 2. rade, a teda trvá na tom, že poručiteľka by nikdy neprepísala svoj majetok na niekoho, kto nie je
z jej krvi. Zároveň uviedla, že poručiteľku ju finančne podporovala.

9. Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že jej život je úzko spätý s poručiteľkou, už od mala ich
sprevádzala pri návštevách, oslavách, chodili spolu na nedeľné omše, všetko do nej vkladala, zobrala

si ju ako keby za svoju dcéru, ona sa jej dovďačila tým, že sa naučila po maďarsky, pričom nemá
pochybnosť o tom, že znalosť slovenského jazyka u poručiteľky bola taká, že sa dokázala dorozumieť
kdekoľvek, kým bola sebestačnejšia chodila si sama vybavovať veci na úrady, bezprostrední susedia
boli všetci Slováci, a komunikovala s nimi výhradne po slovensky, jej slovenčina síce bola kostrbatejšia,
ale dorozumela sa v pohode, s lekármi sa dohovárala po slovensky, keď ju žalovaný v 2. rade sprevádzal

v neskoršom veku k lekárom, bolo to preto, že fyzicky nevládala, nie preto, že by jej neboli rozumeli,
bola inteligentná, bola polyglón, ovládala francúzsky jazyk, nemecký jazyk, čiže za ten čas, čo bola
na Slovensku sa určite naučila po slovensky. Uviedla, že to že niekto k nej príde dvakrát za rok, to
nevypovedá o veci, poručiteľka jej vravievala, že je ako jej dcéra, hovorila jej o tom, že jej zanechá svojmajetok, ale nikdy závet nevidela, len vedela o tom, že to chce urobiť, hovoril o tom aj p. M., čiže vedela
o tom, že jej má byť odkázaný majetok, ale nevedela, akým spôsobom. Uviedla, že poručiteľka nakladala
so svojim majetkom počas života tak ako uznala za vhodné, keď sa presťahovala bližšie k nim, veľa

vecí z vlastnej vôle predala. V byte na C. boli úniky tepla, vody, majetok speňažovala, aby tieto energie
hradila. Uviedla, že ona sa chcela podeliť o to málo, čo po poručiteľke ostalo, nakoľko poručiteľka do
poslednej chvíle bola zodpovedná za svoje veci. Uviedla, že nespochybňuje vôľu poručiteľky v roku
XXXX, hoci veľa vecí už v danom čase nebolo tak ako v závete, veľa vecí bolo sa darovala, rozpredala,
zamenila, a keď sa v časovom horizonte XXXX G. XXXX rozhodla závet nemeniť, vedela prečo. Uviedla,

že závet sa našiel medzi vecami poručiteľky v byte na R., našiel ho žalovaný v 2. rade, uviedla, že
z C. na R. jej pomohla sa presťahovať jej rodina v roku XXXX, uviedla, že s poručiteľkou komunikovala
po slovensky aj po maďarsky, ďalej uviedla, že po tom, čo sa poručiteľka presťahovala, tak s ňou bola
v podstate každý deň. Uviedla, že poručiteľka síce podporovala finančne žalobkyňu, ale to cca 8 – 10
rokov dozadu, potom medzi nimi vznikli nezhody a s podporou skončila. Uviedla, že nemá pochybnosti
o tom, že závet bol spísaný aj podpísaný poručiteľkou, že závet súhlasí s vôľou, ktorú jej poručiteľka

uviedla počas svojho života, čo sa týka vzťahu poručiteľky a žalobkyne, vyjadrila pred ňou zármutok
a znepokojenie, že sa od nej táto časť rodiny odvrátila.

10. Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk nakoľko tu
žila 70 rokov, chodila do obchodu, rozprávala so susedmi, chodili za ňou poštári, vedela sa naučiť iné

svetovéjazyky,kvzťahuporučiteľkyažalobkyneuviedol,ževposlednomobdobíchodilonpožalobkyňu,
aby prišla za poručiteľkou na návštevu, pričom poručiteľka sa vyjadrila, že sú dospelí, prečo by po
nich mal chodievať, a keď po nich nešiel, tak neprišli. Uviedol, že nebol osobne prítomný pri spisovaní
závetu, avšak mal o ňom vedomosť, nakoľko mu ho poručiteľka viackrát ukazovala, ukazovala mu, kde
ho má odložený, on však tieto veci neriešil, vedela o tom ešte jeho manželka, potom keď vypratávali

veci z bytu sa závet našiel. Ďalej uviedol, že poručiteľka v písomnom styku komunikovala väčšinou
v maďarskom jazyku, uviedol, že v úradnom styku komunikovala v slovenčine, keďže žila na Slovensku,
ona zoštylizovala obsah listiny, a potom poprosila niekoho, aby jej to priamo naformuloval v správnom
gramatickom znení a takto komunikovala. Ďalej uviedol, že poručiteľku navštevoval každý deň, aj keď
bývala ešte na C., o závete sa prvýkrát dozvedel, keď ešte podnikali, avšak presný čas si pre porážku,

ktorú utrpel v roku XXXX nevie nevie spomenúť, uviedol, že s ňou pravidelne chodil k lekárom, pričom
uviedol, že poručiteľka si už na žalobkyňu nepamätala.

11. Z výpovede svedkyne U. H. vyplynulo, že táto je dcérou žalobkyne, žalovaný v 2. rade je jej krstný
otec a žalovaná v 1. rade je jej sesternica, uviedla, že si myslí, že závet je neplatný, nakoľko v roku

XXXX, keď mal byť spísaný žil ešte strýko D., ktorého vychovávala, a určite by ho nevynechala zo
závete, ani jej mamu, ani žalovaného v 2. rade, uviedla, že keď je niekto A., tak nevidí dôvod, aby písal
závet v slovenskom jazyku, vedela zopár slovenských slov, ale neboli to súvislé vety, takže si nemyslí,
že by takto sformulovala závet, možno ju prepísala, ale určite tomu nerozumela, vzťahy mali dobré,
chodili tam na sviatky, na narodeniny, poručiteľka mala rada celú rodinu, určite by nikoho zo závetu

nevynechala. Uviedla, že závet videla, a z bližšieho vzhliadnutia má za to, že sú tam rozdiely oproti
jej písmu, teda si myslí, že ho písal niekto iný. Uviedla, že vzťahy medzi nimi boli dobré, až do času,
kým im žalovaný v 2. rade nepovedal, že už ju nemajú navštevovať, lebo je stará a dementná, ale ona
ju napriek tomu navštevovala, uviedla, že žalobkyňa ju navštevovala na sviatky, potom neskoršie raz
alebo dvakrát do roka a častejšie, keď poručiteľke operovali kĺb, pričom aj oni ju pozývali k sebe, keď

mali sviatok. V čase spísania závetu mala 14 rokov, vzťahy boli veľmi dobré, uviedla, že poručiteľka
komunikovala v maďarskom jazyku písmom aj slovom, nevedela sa vyjadriť, či by poručiteľka vedela
prečítať slovenský text, finančne podporovala celú rodinu, uviedla, že podľa jej názoru v čase, kedy
bol spísaný závet mala poručiteľka najbližšie k najbližšej rodine, teda žalobkyni, žalovanému v 2. rade
a jej strýkovi, na žiadne konflikty si nespomína. Uviedla, že navštevovala poručiteľku, na sviatky, zhruba

trikrát do roka, pomohla jej keď ju o niečo požiadala, doniesla nákup. Uviedla zároveň, že ona sama
neovláda maďarský jazyk, na otázku ako sa s poručiteľkou teda dohovárala uviedla, že keď sa stretli
povedali si pár viet, v časti po slovensky, časti po maďarsky, a niečo si domyslela. Ďalej uviedla, že aj
jej poskytla poručiteľka finančnú pomoc.

12. Z výpovede svedka D. H. vyplynulo, že je manželom žalobkyne, ďalej uviedol, že taktiež má za to,
že závet nie je pravý, nakoľko poručiteľka neovládala slovenský jazyk, že žalobkyňa sa o ňu starala,
neverí, že by takýto závet poručiteľka napísala, uviedol, že o závete sa dozvedel až po smrti poručiteľky,
že žalovaný v 2. rade kšeftoval s bytmi, že vyhovoril poručiteľke, aby prišla na svadbu staršej dcéry, robilťahy proti. Uviedol, že všetky papiere do slovenčiny jej písal sused, že keby mala spísať závet, určite
by bol v maďarčine a nie bezchybnej slovenčine. Uviedol, že ovládala zopár slov po slovensky, inak aj
pohľadnice písala v maďarčine, uviedol, že podľa neho poručiteľka nevedela čítať slovenský text, a ani

ho nečítala, uviedol, že medzi nimi a poručiteľkou nebol žiadny konflikt, uviedol, že od času kedy sa
presťahovala na F., 3 – 4 roky dozadu ju už nenavštevovali, ani ona ich.

13. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX F. N. R., znalca z odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo (identifikácia pisateľa) súd zistil, že sporný podpis C. B. na závete datovanom X.X.XXXX je

vysokopravdepodobne pravým podpisom poručiteľky C. B..

14. Z čestného prehlásenia D. F., M. V., nar. XX.X.XXXX zo dňa 15.1.2019 súd zistil, že táto je
zamestnankyňou B. F., G. a vyhlásila, že poznala poručiteľku, nosila jej poštu ako poštárka, a to v roku
2002 a neskôr v rokoch 2002 – 2014, prehlásila, že poručiteľka slovenský jazyk neovládala, iba zopár
slov, komunikovala v maďarskom jazyku, zmiešanom so slovenskými slovami, vyjadrila presvedčenie,

že dlhší text v slovenskom jazyku by nebola schopná napísať, podpisovala sa trasľavým stareckým
písmom.

15. Z výpovede svedkyne N. V. M. vyplynulo, že je dcérou žalobkyne, žalovaná v 1. rade je jej sesternica
a žalovaný v 2. rade je jej krstný otec, uviedla, že jej rodina nikdy nebola na peniaze, že pochádzajú

z grófskej rodiny, žalobkyňa dôverovala žalovanému v 2. rade, nestarala sa o majetky, o peniaze, avšak
začali sa robiť podvody, najprv s babkiným bytom, potom aj s bytom poručiteľky, pretože v roku 1997 si
nemyslí, že mala poručiteľka nejaký výnimočný vzťah so žalovanou v 1. rade, skôr by venovala majetok
žalovanému v 2. rade, ktorý bol nositeľom mena a mal modrú krv, s poručiteľkou mala ona sama dobrý
vzťah, avšak nie veľmi blízky, nakoľko nevedela po maďarsky, povedali si zopár slov, prekladala im

žalobkyňa alebo žalovaný v 2. rade, boli to u nej zdvorilostné návštevy, keď jej poslala nejakú pohľadnicu
na narodeniny, tak bola v maďarčine, stále rozprávala po maďarsky, stále hovorila, že keď sa vrátia
majetky z lesov, že to všetko spravodlivo rozdelí, ona po majetku nebaží, ale žalobkyňa je K. pacient,
počas života hovorila, že časť majetku chce venovať aj cirkvi, nevie koľko bolo spísaných závetov, po
smrti babky sa naťahovali o byt, potom nastali nejaké finančné problémy, k poručiteľke chodil každý

zo zištných dôvodov, lebo bola sama a za služby platila, keď s ňou šli rodina na dovolenku, tak len
preto, že to poručiteľka platila a mali auto. Uviedla, že ide o spravodlivosť, že to mohlo byť robené
podvodom. Ďalej uviedla, že poručiteľky nedožila vo vlastnom byte, ale v podnájme, všetky písomnosti
sú schované. K schopnosti poručiteľky komunikovať v slovenskom jazyku uviedla, že ovládala zopár, 4 –
5 slov, inak hovorila po maďarsky, párkrát poslala pohľadnicu, aj to v maďarčine. Poručiteľku naposledy

videla v roku 2011, keď jej bola ukázať syna, pozvala ju aj na svadbu, avšak tam neprišla, len poslala
pozdrav. Ďalej uviedla, že poručiteľku nikdy nevidela písať. Uviedla, že písmo poručiteľky bolo ozdobné,
a písmo na závete už obsahuje moderné prvky, avšak nevylúčila, že to poručiteľka mohla napísať
podľa nejakej predlohy, avšak nebola pri spisovaní prítomná, preto nevie ani potvrdiť, ani vylúčiť, či to
písala poručiteľka. Uviedla, že poručiteľka úradné záležitosti riešila prostredníctvom iných, suseda M.

a žalovaného v 2. rade, stretávali sa tak 4 – 5 krát do roka, po operácii častejšie aj so žalobkyňou.
Uviedla, že pokiaľ by poručiteľka chcela nikomu pomôcť, nakoľko pomáhala rodine, a ten niekto by ju
uviedol do omylu, nakoľko nerozumela po slovensky, tak sa to mohlo stať, že by ju podviedol, uviedla
ďalej, že poručiteľka bola čiperná, nebola psychicky labilná, bola v dobrej kondícii, zároveň uviedla, že
poručiteľka mala najbližšie k bratovi žalobkyne a žalovaného v 2. rade, D., čiže ak by niekomu chcela

zveriť majetok, tak by to bol práve on.

16. Z výpovede svedkyne D. C. vyplynulo, že táto je rodinná príbuzná strán sporu, ale nie je v blízkom
vzťahu, stretávala sa často s poručiteľkou, v posledných rokoch, 2 – 3 krát týždenne, keď už bola
na geriatrii tak denne. Uviedla, že sa s poručiteľkou rozprávala po maďarsky, v spoločnosti spolu

komunikovali v maďarskom jazyku, uviedla však, že keď sprevádzala poručiteľku napr. k lekárovi, vedela
sa po slovensky dohovoriť, nevedela sa vyjadriť, či ovládala slovenský jazyk aj písmom, k psychickému
stavu poručiteľky uviedla, že aj v 90. rokoch bola pri zmysloch, neprejavila sa u nej demencia, uviedla, že
nebola manipulovateľnou osobou, všetky kroky si vždy veľmi dobre premyslela, nebola nikdy prítomná
pri vybavovaní úradných záležitostí poručiteľkou, avšak tá jej o nich hovorila, počas návštev jej uvádzala,

že majetok chce po smrti pre žalovaného v 2. rade, a potom keď tento mal exekúciu, tak že ho prenechá
žalovanejv1.rade,onatochápala,nakoľkožalovanýv2.radejejpomáhal,čosatýkavzťahuporučiteľky
so žalobkyňou a jej rodinou, uviedla jej poručiteľka, že títo za ňou nechodia, nezavolajú jej, raz k nej maliprísť, najviac jej pomáhal žalovaný v 2. rade, avšak nevedela sa vyjadriť, či mu poručiteľka výhradne
dôverovala.

17. Z výpovede svedka F. W. vyplynulo, že tento nie je rodinou strán sporu, avšak od detstva všetkých
pozná, chodili spolu do kostola, čo sa týka poručiteľky, uviedol, že nikdy nekonala unáhlene, robil pre
ňu spisovanie rodu, komunikoval s ňou v maďarskom jazyku, avšak uviedol, že poručiteľka ovládala
aj slovenský jazyk a na dobrej úrovni, pracovala vo výšivkárni ako zástupkyňa vedúcej, a musela v jej
neprítomnosti vybavovať objednávky, ktoré sa robili v slovenskom jazyku, aj s p. B. pri príležitosti

prerábky D. F. komunikovala po slovensky, uviedol, že rodila s ňou komunikovala najmä maďarsky,
avšak on sám bol svedkom, keď komunikovala s dcérami žalobkyne po slovensky, a na veľmi dobrej
úrovni, aj keď pracoval na pošte, tak sa vie vyjadriť, že komunikovala ohľadne týchto záležitostí krásne
po slovensky, keď mal spracovať kroniku, pre ten účel si poručiteľka prečítala knihu v slovenčine, autora
A. F. G., A. M. F. B., rok vydania XXXX a spísala čestné prehlásenie, na doplnenie údajov, a to spísala
v slovenskom jazyku, teda musela aj tej knihe v slovenskom jazyku rozumieť. On tento doklad písal

do slovenčiny, ona mu hovorila po maďarsky, čo má písať, následne si to prečítala a podpísala to. Čo
sa týka slovenského textu, uviedol, že si nemyslí, že by podpísala text, ktorému by nerozumela, bola
puntičkárka, všetko najprv skonzultovala, dala mu niekoľko splnomocnení na úradné záležitosti. Vie
o tom, že mala v opatere žalobkyňu, žalovaného v 2. rade a ich nebohého brata D., vie o tom, že spísala
závet, potom ho zmenila, finančne pomáhala rodine, aj s dlhmi, a závet zmenila tak, že chcela dať

majetok pre vnúčatá, deti A. a G., keďže nebohý D. bol bezdetný. Má vedomosti o tom, že prvý závet bol
v prospech žalovaného v 2. rade, nakoľko sa o ňu staral, ale po tom, čo mu nevyšlo podnikanie, tak to
zmenila, a rozhodla sa, že odkáže majetok pre deti žalobkyne a žalovaného v 2. rade. K druhému závetu
sa vyjadril, že najprv bol napísaný v poznámkovej podobe v maďarskom jazyku, dala to čítať jemu a p.
M., obsahovo si nepamätá, čo tam bolo, malo to asi 2,5 strany a potom povedala, že s p. M., ktorý jej

to zrejme prepísal do slovenského jazyka, tak išli s touto slovenskou verziou za nejakým právnikom.
Uviedol, že možno videl aj poslednú verziu závetu, ale nepamätá si to, vedel, že jedinou dedičkou má
byť žalovaná v 1. rade, uviedol, že od poručiteľky má poznatok, že všetko mala zdediť žalovaná v 1.
rade a tá mala mať za úlohu, že sa má dediť rovným dielom medzi všetky deti, všetky vnúčatá, pričom
uviedol, že ten druhý závet bol spisovaný niekedy okolo roku XXXX – XXXX, ešte vtedy robil na pošte,

uviedol, že podpis poručiteľky bol overený notárom, nevie o tom, že by v rámci poslednej vôle malo byť
niečo zanechané cirkvi, k závetu, ktorý je založený v súdnom spise uviedol, že verzia, ktorú videl on
bola o čosi dlhšia, na viacerých stranách.

18. Z výpovede svedka p. M. vyplynulo, že bol susedom poručiteľky, uviedol, že on aj jeho otec

komunikovali s ňou po maďarsky, pričom uviedol, že on nikdy nepočul poručiteľku komunikovať po
slovensky, preto podľa neho nevedela po slovensky, má osobnú skúsenosť, že keď prišli poručiteľke
vymeniť plynové hodiny, ona technikovi nerozumela, musel jej to preložiť a potom zavolali žalovaného
v 2. rade, aby prišiel to doriešiť. K tomu, či vie o poslednej vôli poručiteľky uviedol, že niečo sa
reštituovalo, a za to kúpila byty pre deti a vozidlá pre žalovaného v 2. rade, avšak k poslednej vôli

sa vyjadriť nevedel, po nahliadnutí do závetu uviedol, že podľa neho nebola schopná toto napísať
v slovenskom jazyku, avšak rukopis sa podobá, s prepismi listín do slovenského jazyka jej pomáhal
jeho otec, spolu to odkomunikovali v maďarskom jazyku, a on to následne koncipoval do slovenského
jazyka, uviedol, že v čase, keď mala 76 rokov bola v poriadku po rozumovej stránke, žalovaný v 2. rade
poručiteľke často pomáhal, uviedol, že poručiteľka jeho otcovi dôverovala v úradných záležitostiach,

pričom uviedol, že ak by poručiteľka chcela riešiť nejakú úradnú záležitosť, určite by sa poradila s jeho
otcom.

19. Z výpovede svedka X. I. vyplynulo, že posledné roky bol v kontakte s poručiteľkou len telefonicky,
pred tým sa s ňou navštevoval cca raz za kvartál, nevedel sa vyjadriť, či poručiteľka vedela po slovensky,

nakoľko on s ňou komunikoval v maďarskom jazyku, o závete vedomosť nemá, nemali až také blízke
vzťahy, nevedel sa vyjadriť ani k tomu, ako riešila poručiteľka úradné záležitosti, uviedol, že nebadal
na nej nejaké známky starnutia v súvislosti so zdravotným stavom, uviedol, že mala dobré vzťahy so
žalobkyňou, aj žalovaným v 2. rade, že akurát bola nešťastná z tretieho synovca, D., uviedol, že po
spoločenskej stránke sa jej venovala p. D. C..

20. Z čestného prehlásenia z 29.1.2013 vyplýva, že toto je spísané v slovenskom jazyku a je podpísané
poručiteľkou.21. Z čestného prehlásenia z 29.1.2013 vyplýva, že je spísané v slovenskom jazyku a podpísané
poručiteľkou.

22. Z výpovede svedka A. I. vyplýva, že ide o brata žalovanej v 1. rade a syna žalovaného v 2. rade,
uviedol, že komunikoval s poručiteľkou výlučne po slovensky, nakoľko bol tvrdohlavý a nechcel sa
učiť po maďarsky, čo jej nebolo veľmi po vôli, lebo bola hrdá maďarka, pričom uviedol, že aj dcéry
žalobkyne s ňou komunikovali v slovenskom jazyku, čo sa týka poslednej vôle, vedel o tom, že majetky
by mali zdediť deti, konkrétne jeho sestra, avšak nevie, či to vie konkrétne z úst poručiteľky, uviedol, že

poručiteľke pomáhal jej otec a jeho sestra, k vzťahu žalobkyne a jej rodiny s poručiteľkou uviedol, že
nebol tam blízky vzťah, uviedol, že v roku XXXX bola poručiteľka v plnom psychickom zdraví, uviedol,
že v tom čase mal 7 rokov, rozprával s ňou výhradne po slovensky, vedela plynule po slovensky, avšak
nejakú zložitú terminológiu neovládala, aj sesternice s ňou komunikovali po slovensky, ďalej uviedol,
že nie je vylúčené, že museli členovia rodiny im prekladať niečo z maďarčiny, keď poručiteľka skúšala
s nimi komunikovať po maďarsky, uviedol, že jeden závet poručiteľky videl, avšak nepamätá si obsah,

ani nevie z akého bol obdobia.

23. Z výpovede svedka N. M. vyplýva, že žalobkyňa je jeho svokrou, žalovanú pozná z videnia, uviedol,
že s poručiteľkou sa stretol, a tá na neho rozprávala po maďarsky, preto mu to žalobkyňa musela tlmočiť,
k tomu, v akom rozsahu ovládala slovenský jazyk sa vyjadriť nevedel, nakoľko s ním po slovensky

nerozprávala.

24. Z výpovede svedka G. W. vyplynulo, že je priateľom dcéry žalobkyne, vie po maďarsky a s ním
poručiteľka, keď ju navštevovali, rozprávala po maďarsky, a po slovensky rozprávala veľmi ťažko, bolo
to z jej strany skôr komolené, nesnažila sa rozprávať po slovensky.

25. Z odpovede na znalecké predvolanie zo dňa 16.9.2019 od A. D. Y. vyplýva, že posledné vyšetrenie
poručiteľky bolo dňa XX.XX.XXXX, kedy jej bolo pridelené naslúchadlo, na ďalšie vyšetrenie sa
nedostavila.

26. Z čestného prehlásenia G. V. zo dňa 18.9.2019 vyplýva, že táto bola vedúcou predajne na Drevnom
trhu č. X v Košiciach, čo bolo v susedstve bytu poručiteľky, pracovala tam od roku 2000 do roku 2012,
pričom s poručiteľkou prichádzala do kontaktu denne, v priestoroch spoločného dvora, keďže neovláda
maďarský jazyk, s poručiteľkou sa rozprávala po slovensky, a táto jej aj po slovensky odpovedala,
rozumela jej, hovorili o bežných každodenných veciach, nemala žiadny problém komunikovať, psychický

stav poručiteľky bol veľmi dobrý.

27. Z výpovede svedkyne A. R. O. vyplynulo, že táto je susedou žalovaného v 2. rade, s poručiteľkou sa
stretávalaodroku2003,kedysastalisusedmi,poručiteľkavedelalepšierozprávaťmaďarskyanemecky,
ale keď na ňu rozprávala po slovensky, určite jej rozumela, len sa nevedela presne vyjadriť, ale vždy

sa vedeli dohodnúť, podľa jej názoru poručiteľka rozumela po slovensky, rozprávali sa spolu o bežných
veciach, o jej detstve, o receptoch, a chápala po slovensky aj v nie bežných veciach, uviedla, že podľa
jej názoru by ju nikto nedonútil do niečoho, čo by sama nechcela, teda nenechala by sa zmanipulovať.
Ďalej uviedla, že s poručiteľkou mali krátke, ale aj dlhšie do trištvrte hodinové stretnutia, navštevovali sa
aj navzájom doma, aj v pokročilejšom veku bola v dobrej kondícii, uviedla, že na škále od 0 do 10 by

hodnotila úroveň jazykového prejavu poručiteľky v slovenskom jazyku na 6 až 7, vedela vytvoriť aj rozvité
vety, avšak slovosled nemusel byť správny. Ďalej uviedla, že poručiteľka jej ponúkala na predaj svoj byt.

28. Z výpovede A. D. vyplynulo, že táto bola obvodnou lekárkou poručiteľky a z videla pozná žalovaného
v2.rade,ktorýakojedinýporučiteľkerobildoprovodnavyšetrenia,uviedla,žeovládamaďarskýjazyk,že

sporučiteľkoukomunikovalaajpomaďarsky,ajposlovensky,uviedla,žejejsestričkapomaďarskynevie
a s ňou úplne normálne komunikovala po slovensky, pričom svedkyňa nemala pocit, že by poručiteľka
neovládala slovenský jazyk, že by mu nerozumela, alebo nevedela o čom v slovenskom jazyku rozpráva,
netrpela žiadnou duševnou poruchou, ku koncu života bola pomalšia, čiže potrebovala doprovod a vo
veku po 80 rokoch ako každý človek má určitú formu stareckej demencie, aj to mohlo byť u pacientky.

29. Z výpovede A. Y. vyplynulo, že tento je lekár K., pričom poručiteľky k nemu chodila od XXXX, bola
u neho asi 8 až 9 krát, naposledy pre pridelenie naslúchadla v roku XXXX, dokopy mala naordinované3 naslúchacie aparáty, následne už neprišla. Svedok uviedol, že si na komunikáciu s poručiteľkou ako
pacientkou nepamätá.

30. Zo záznamu z rozhovoru zo dňa 15.6.2022 vyplýva, že p. Z. C. poznala poručiteľku od detstva, ona
sama po maďarsky veľmi nevie, len spievať, ale poručiteľka už v tom čase jej detstva po slovensky
vedela.

31. Zo záznamu z rozhovoru zo dňa 15.6.2022 vyplýva, že p. T. D. poznala poručiteľku od detstva,

chodievala im niečo donášať, maslo alebo vajíčka, poručiteľka vedela pekne hovoriť po slovensky, ona
s ňou rozprávala len po slovensky, následne ju už v dospelosti stretla pri Dóme sv. Alžbety, spoznali
sa, a aj vtedy rozprávali len po slovensky, rozprávali sa o jej nebohých rodičoch, o nebohom manželovi,
o živote.

32. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného F. F. X. B. vyplýva, že poručiteľka C. B., M.

I., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX napísala a podpísala vlastnoručne listinu označenú ako závet
datovanú dňa X.X.XXXX.

33. Z vyjadrenia notárky D. A. C. zo dňa 30.6.2021 vyplynulo, že v roku 2011 bola overovaná pravosť
podpisu poručiteľky na listine označenej ako závet.

34. Z pripojeného dedičského spisu K. B. C. N. sp. zn.: XXX/XXX/XXXX súd zistil, že podaním na čl. XX
žalobkyňa namietla závet nebohej poručiteľky C. B., M. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.

35. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa nasledovných právnych noriem.

36. Podľa ust. § 476 ods. 1 OZ platí, že poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

37. Podľa ust. § 476a OZ platí, že vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou,

inak je neplatný.

38. Podľa ust. § 479 OZ platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu

uvedených potomkov.

39. Podľa ust. § 480 ods. 1 OZ platí, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom
nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

40. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobkyne, že závet poručiteľky zo dňa X.X.XXXX je
absolútne neplatný z dôvodu, že tento nie je napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. V konaní
bolo preukázané, že dňa X.X.XXXX vlastnou rukou spísala a vlastnou rukou podpísala poručiteľka
C. B., M. I. závet, ktorým za univerzálnu dedičku svojho majetku označila žalovanú v 1. rade, keďže
pravosťtextu,akoajpravosťpodpisuporučiteľkynapredmetnomzávetebolapotvrdenádvomaznalcami

z odboru písmoznalectva, F. N. R. a F. F. X. B.. O pravosti závetu z pohľadu osoby, ktorá text napísala
a podpísala súd s ohľadom na uvedené nemal žiadne pochybnosti.

41. Ďalej sa súd v konaní zaoberal tvrdeniami žalobkyne, že poručiteľka neovládala slovenský jazyk,
preto ak aj bol tento spísaný a podpísaný poručiteľkou, táto nemohla rozumieť významu a účelu jeho

textu, z dôvodu ktorého je závet absolútne neplatný preto, že nevyjadruje slobodnú a vážnu vôľu
poručiteľky. Súd v konaní v nadväznosti na uvedené tvrdenia žalobkyne vykonal rozsiahle dokazovanie
ohľadne skutočnosti, či poručiteľka s ohľadom na svoju maďarskú národnosť bola schopná pochopiť
význam slovenského textu, v ktorom bol závet spísaný. V konaní bolo vypočuté množstvo svedkov,
niektorí navrhnutí zo strany žalobkyne, ďalší zo strany žalovaných, pričom viacerí svedkovia, vrátane

objektívne sa javiacich svedkov, a to obvodnej lekárky poručiteľky A. D., susedky poručiteľky z Drevného
dvora G. V., kamarátok z detstva poručiteľky Z. C. a T. D., F. W., D. C., A. R. O. svorne potvrdili, že
poručiteľky ovládala slovenský jazyk, a to na dostatočnej úrovni, ktorá jej umožňovala pochopiť významslovenského jazyka, či už hovoreného alebo písaného, o čom boli v konaní predložené aj listiny spísané
v slovenskom jazyku a podpísané poručiteľkou.

42. Jediní, kto v konaní spochybnili znalosť slovenského jazyka zo strany poručiteľky bol manžel
žalobkyne, jej dcéry, ktorých výpoveď mohla byť ovplyvnená vzťahom k žalobkyni a záujmom na
výsledku konania v jej prospech, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že nestranný svedok F. W. potvrdil, že
za jeho prítomnosti poručiteľka s dcérami žalobkyne komunikovala po slovensky, nakoľko po maďarsky
nevedeli, ďalej zať žalobkyne, ktorý s ohľadom na vedomosť maďarského jazyka zo strany žalobkyne

nemusel poručiteľku počuť rozprávať po slovensky, čo však nevylučuje jej vedomosť tohto jazyka, ďalej
poštárka, ktorá mohla byť s poručiteľkou v minimálnom komunikačnom kontakte a syn suseda M.,
ktorého otec ovládal maďarčinu, preto vzhľadom na to, že poručiteľka preferovala komunikáciu s ním
v maďarskom jazyku nemusel túto počuť rozprávať po slovensky, čo však opäť nevylučuje jej vedomosť
uvedeného jazyka.

43. Konajúci súd ma teda za to, že nestranní svedkovia v konaní potvrdili, že poručiteľka ovládala
slovenský jazyk slovom aj písmom, a nič na tom nemení ani skutočnosť, že niektorí svedkovia nepočuli
poručiteľku hovoriť po slovensky, keďže je z vykonaného dokazovania zrejmé, že poručiteľke bola bližšia
komunikácia v maďarskom jazyku, a preto s osobami, ktoré ovládali maďarský jazyk komunikovala po
maďarsky, čo však nevylučuje jej znalosť slovenského jazyka. Súd preto nevykonal dôkaz nahrávkou

relácií, v ktorých vystupovala poručiteľka a ktoré súdu predložila strana žalovaných na USB kľúči spolu
spodanímzodňa20.6.2022,nakoľkovyššieuvedenézisteniasúdpovažovalzadostatočnépreskutkový
záver o tom, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk na dostatočnej úrovni. Uvedené zistenia v spojení
so skutočnosťou, že v konaní bolo potvrdené, že poručiteľka bola v dobrej psychickej kondícii a jej
vôľa nebola ovplyvniteľná a že spísala aj podpísala závet vlastnou rukou viedlo súd k jednoznačnému

záveru, že závet zo dňa X.X.XXXX je právnym úkonom, ktorý urobila poručiteľka slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, a to s plným vedomím jeho významu a následkov. Súd poukazuje na to, že
v prípade, ak by mal vyhovieť žalobe podanej žalobkyňou z tvrdeného dôvodu absolútnej neplatnosti pre
nedostatok slobody a vážnosti vôle poručiteľky, bolo by nevyhnutné, aby žalobkyňa predložila relevantný
dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že konkrétne poručiteľka C. B., M. I. si nebola vedomá obsahu a významu

listiny, ktorú spísala a podpísala dňa X.X.XXXX, pričom takýto dôkaz zo strany žalobkyne navrhnutý,
predložený, ani vykonaný nebol. Konajúci súd zamietol návrh žalobkyne na dotazovanie Jazykovedného
ústavu Slovenskej akadémie vied za účelom posúdenia schopnosti osoby maďarskej národnosti spísať
v tomto jazyku súvislý text, nakoľko závery tohto dôkazu by boli závermi v teoretickej rovine, bez väzby
na konkrétne skutkové okolnosti daného sporu, keďže jazykovedný ústav nie je schopný posúdiť vôľovú

zložku vedomia konkrétnej poručiteľky – C. B., M. I. v čase spísania závetu, a taktiež aj preto, že
z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka na určitej, dá sa povedať
dostatočnej úrovni ovládala slovenský jazyk a tomuto rozumela, čo je nepochybné aj zo skutočnosti, že
prevažnú časť svojho života žila na Slovensku a komunikovala so svojim okolím, pri spisovaní úradných
dokumentov v slovenskom jazyku jej boli nápomocní jej blízki a známi, čítala knihy v slovenskom jazyku

a komunikovala v ňom vo svojej práci, ktorú v priebehu života vykonávala. Dôkazné bremeno žalobkyne
ohľadne jej tvrdenia, že poručiteľka významu ňou spísaného závetu nerozumela podľa názoru súdu nie
je možné uniesť teoretickými odpoveďami od Jazykovedného ústavu SAV. Záver o existujúcom motíve
poručiteľky venovať svoj majetok žalovanej v 1. rade, t.j. jej slobodnej a vážnej vôli premietnutej v závete
zo dňa 1.5.1997 potvrdzujú aj svedecké výpovede svedkov blízkej priateľky poručiteľky D. C., syna

suseda, p. M., A. D., obvodnej lekárky poručiteľky, ktorí potvrdili, že pomoc v chorobe, starobe, ako aj
v iných životných situáciách poručiteľke každodenne poskytovali práve žalovaný v 2. rade a žalovaná
v 1. rade, pričom svedkovia D. C. a F. W. zároveň potvrdili, že mali vedomosť o jasnej vôli poručiteľky
zanechať svoj majetok práve žalovanej v 1. rade. Nakoľko žalobkyňa v konaní napriek rozsiahlemu
dokazovaniu neuniesla svoje dôkazné bremeno ohľadne absencie slobodnej a vážnej vôle poručiteľky,

a práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka sa za svojho života aj pred
svedkamivyjadrovalaosvojomzámereprenechaťsvojmajetokžalovanejv1.rade,ktoráspolusosvojim
otcom poručiteľke do konca jej života poskytol pomoc a podporu, súd mal za preukázané, že v konaní
nebolo preukázané, že by závet poručiteľky nebol prejavom jej slobodnej a vážnej vôle.

44. Po vylúčení dôvodov absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky sa ďalej súd zaoberal tvrdením
žalobkyne,žezávetporučiteľkyzodňaX.X.XXXXbolzrušenýnasledujúcimzávetom,keďžezvyjadrenia
notárky D. A. C. zo dňa 30.6.2021 vyplynulo, že v roku 2011 bola overovaná pravosť podpisu poručiteľky
na listine označenej ako „závet“. Konajúci súd v uvedenej súvislosti poukazuje na to, že z ust. § 480ods. 1 OZ síce vyplýva, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, v danom smere je však
potrebné, aby bola existencia, obsah a platnosť takéhoto závetu preukázaná, nestačí tvrdenie o tom,
že na určitej listine nazvanej „závet“ bola overená platnosť podpisu poručiteľky. Notár pri overovaní

pravosti podpisu na listine túto listinu neuchováva, neposudzuje jej obsah, a to ani s ohľadom na názov
takejto listiny, neposudzuje ani jej platnosť, preto toto skutkové zistenie nie je spôsobilé privodiť účinky
zrušenia závetu zo dňa X.X.XXXX, ktorého pravosť a platnosť bola v konaní preukázaná. Nakoľko
k účinku zrušeniu závetu zo dňa X.X.XXXX by mohlo dosť jedine v prípade, ak by žalobkyňa preukázala
existenciuneskoršiehoplatnéhozávetu,pričomkuneseniudôkaznéhobremenavtomtosmerezostrany

žalobkyne nedošlo, súd zrušenie závetu poručiteľky neskorším platným závetom nemal preukázané.

45. Vychádzajúc z uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
svojho tvrdenia ohľadne absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa X.X.XXXX, ako ani jeho
zrušenia neskorším platným závetom, preto z tohto dôvodu žalobe nemohol vyhovieť.

46. Súd sa v ďalšom zaoberal skutočnosťou, či je závet poručiteľky zo dňa X.X.XXXX relatívne
neplatný, nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že relatívnu neplatnosť závetu namietala už
v dedičskom konaní a že z dôvodu existencie závetu nemôže zdediť zákonný podiel, ktorý by jej ako
plnoletej dedičke zo zákona patril v zmysle ust. § 479 OZ. Konajúci súd vyhodnotil predmetné tvrdenia
žalobkyne ako neopodstatnené. Ust. § 479 OZ stanovuje ochranu tzv. neopomenuteľného dediča,

pričom neopomenuteľnými dedičmi sú len potomkovia poručiteľa, t.j. deti poručiteľa a ak sa niektorý z
nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti. Nakoľko žalobkyňa síce je zákonnou dedičkou po poručiteľke,
ale nie je potomkom poručiteľky, nie je dcérou poručiteľky ani vnučkou poručiteľky, ale je jej neterou,
nesvedčí jej teda postavenie neopomenuteľnej dedičky, ktorej by napriek existencii závetu prináležal
1 zákonný podiel, preto súd nemohol vo vzťahu k žalobkyni rozhodnúť o relatívnej neplatnosti závetu

poručiteľky zo dňa X.X.XXXX.

47. V konaní vznikli štátu trovy súvisiace s nariadeným znaleckým dokazovaním. V súvislosti s prvým
znaleckýmdokazovanímštátzaplatilnazákladeuzneseniazodňa6.2.2018(čl.167)preddavokvovýške
300 Eur a na základe uznesenia zo dňa 13.11.2018 (čl. 213) doplatok na odmenu znalca vo výške 310,88

Eur, t.j. dokopy 610,88 Eur. Za druhé znalecké dokazovanie zaplatil štát na základe uznesenia zo dňa
6.2.2023 znalcovi odmenu vo výške 697,20 Eur. Dokopy zaplatil štát za odmeny znalcom sumu vo výške
1 308,08 Eur, čo tvorí trovy štátu v tomto konaní. Nakoľko znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené
na základe návrhu žalobkyne, na preukázanie ňou tvrdených skutočností, trovy štátu by mala štátu
nahradiť žalobkyňa. Keďže žalobkyni bolo uznesením zo dňa 30.11.2015 (čl. 24) priznané oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov súd ju na zaplatenie trov štátu nezaviazal.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, keďže súd ňou podanú žalobu
zamietol, súd rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalovaným priznal proti žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne

na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).