Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 55T/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123012575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ph.D. Dušan Čurila

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123012575.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 55T/50/2023

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Dušanom Čurilom, Ph.D., v trestnej veci
obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Tr. zák.“) a pre prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2025 v Žiline, takto

r o z h o d o l :

2 55T/50/2023

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom C. D.. E. XXX/X, F.,

je vinný, že

dňa 25.03.2023 v čase okolo 23.55 hod. v Žiline na ulici Pittsburgskej 1672/4 nezisteným spôsobom,
bez známok použitia násilia vošiel do bytu č. 65 nachádzajúceho sa na 6. poschodí, kde v izbe na posteli
spal poškodený A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, F., kde z tohto strhol paplón a fyzicky
ho napadol a to tak, že ho udieral rukou do hlavy, hrude, ramena a nohou do tváre a hrude a potom
z bytu odišiel, týmto konaním spôsobil poškodenému A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
X, F. zranenia a to pomliaždenie hlavy v záhlavnej a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie okolia
oboch očníc, zakrvácanie do spojovky ľavého oka, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie dolnej
čeľuste vpravo, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudnej steny v oblasti hrudnej

kosti s dobou liečby 14 až 21 dní,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zák.

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36
(tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. G., nar. XX.X.XXXX v I.,
trvale bytom H. XXXX/X, F., škodu spôsobenú trestnými činmi vo výške 1.816,50 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený A. G., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom H. XXXX/X, F., so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

16 55T/50/2023

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal dňa 07.07.2023 na tunajší súd obžalobu zo dňa 06.07.2023
na obvineného A. B., stíhaného pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako
je uvedený v predmetnej obžalobe.

Samosudkyňa I. H. J. vydala v tejto veci trestný rozkaz zo dňa 17.07.2023, pričom proti tomuto trestnému
rozkazu obvinený podal v zákonnej lehote odpor (na č.l. 149), a to po realizácii príkazu na zatknutie,

pričom odpor podal obvinený priamo do zápisnice spísanej na Okresnom súde Žilina.

Samosudca na hlavnom pojednávaní oboznámil procesné strany so zmenou zákonného sudcu
v prejednávanej veci - v zmysle aktuálneho dodatku k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na
rok 2024 boli nevybavené veci zo súdnych oddelení sudkyne Mgr. Petry Cipkovej na čas jej PN a

následnej materskej dovolenky pridelené zákonnému sudcovi, v tomto prípade samosudcovi JUDr.
Dušanovi Čurilovi, Ph.D. Vzhľadom na to, že hlavné pojednávanie I. H. J. nerealizovala, postup podľa
§ 277a Tr. poriadku sa neaplikoval.

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 07.03.2024, 20.06.2024 05.08.2024.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol následne zrušený Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
26.03.2025, sp. zn. 2To/97/2024. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zrušil rozsudok a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Následne bol realizovaný jeden termín hlavného pojednávania, a to 30.06.2025.
Súdpripomína,žekýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveňprocesnoupovinnosťoustránkonania,

len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav
zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania,
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

Podľa§272ods.3Tr.por.súdodmietolnávrhobžalovanéhonavykonaniedôkazu– výsluchK.L.,bytom
H. XX, F., pretože sa týkal okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Z návrhu obžalovaného na výsluch
danej svedkyne totiž vyplynulo, že daná osoba nebola priamym svedkom prítomnosti obžalovaného
na inom mieste než bolo miesto spáchania skutku, keďže obžalovaný tvrdil, že tam mal byť s deťmi a

uvedená svedkyňa mal mať vtedy nočnú.

Na hlavnom pojednávaní odmietol obžalovaný vypovedať. Vzhľadom na to, že obžalovaný odmietol
vypovedať aj v prípravnom konaní, nemohla byť na hlavnom pojednávaní samosudcom prečítaná
zápisnica z jeho výsluchu. Po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. obžalovaný uviedol, že

sa cíti byť nevinný. Ani nevie, kto je ten pán poškodený. Obžalovaný sa k veci len stroho vyjadril vrámci hlavného pojednávania a pri vykonávaní niektorých dôkazov, v konkrétnosti uviedol, že sa nechce
k tomu vyjadrovať, lebo on toho pána ani nepozná (pošk. A. G.), ani ho v živote nevidel, preto aj odmietol
na polícii vypovedať, keď mal výsluch. Na hlavnom pojednávaní po výsluchu svedka-poškodeného sa

obžalovaný vyjadril, že toho pána jednoducho nepozná a skutok poprel aj vo svojej záverečnej reči.

Podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. s poukazom na § 253 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a
obžalovaného, prokurátor prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnicu o výsluchu svedkyne I. G. zo dňa
05.05.2023, na č.l. 54-57. Svedkyňa vypovedala, že dňa 25.03.2023 prišla domov z práce o 20.30 hod.

Uviedla, že vlastníčkou bytu na H. M. N. X O. F. je ona, kde v spoločnej domácnosti žila so svojím
manželom A. G., ktorý tam mal trvalý pobyt. On prišiel vtedy domov okolo 21.00 hod., ona bola akurát
v kuchyni, prišiel celý nasratý, začal jej nadávať do píč, kuriev, nevie prečo, začal jej vyhadzovať veci
z okna, totálny chaos. Nevie, kde bol on predtým. On si vyzliekol bundu, zavesil si ju do chodby, išiel
do izby, tam ešte vykríkal, no ona mu zobrala kľúče od bytu z tej jeho časti a ušla z domu, lebo sa ho
bála. Ona vtedy spala v pivnici, mala kľúče od pivnice, prespala tam, ona nemala kam inam ísť. On

tvrdil, vypisoval jej správy, že mu zobrala nejaké peniaze, ale to nie je pravda, ona mu nezobrala žiadne
peniaze, zobrala mu iba kľúče, a to z toho dôvodu, že sa dohodli, že sa do konca mesiaca odsťahuje, s
čím on nesúhlasil. Si myslel, že si robí srandu. Keď ušla z bytu, dvere iba zabuchla. On jej ešte vypisoval,
opakovane, na viberi, že ho dala zabiť, čo nie je pravda. To, čo sa mu stalo ten večer, keď ušla z domu,
s tým ona nemá absolútne nič spoločné. V súčasnosti tam A. G. nebýva, idú sa rozvádzať, ona s ním

nebude. Od bytu sú iba 2 zväzky kľúčov, kde obidva zväzky vtedy mala ona. Jeden zväzok bol jej a
jeden jeho, čo mu zobrala. Od bytu ešte existujú 4 kópie kľúčov, ktoré sú odložené v byte a sú teda ako
súčasť bezpečnostných dverí, lebo z kľúčov sa nedá vyrobiť kópia. V ten večer nedávala nikomu kľúče
od jej bytu. Ani nebola s nikým v kontakte, celý ten večer bola sama v pivnici. Ona nemá u koho prespať.
Osobne vôbec nepozná osobu A. B., pozná iba jeho mamu P. B., ktorú spoznala minulý rok, keď na

lavičke pila kávu, ale nijako sa nestretávajú. Nemá dôvod sa s ňou stretávať.
Podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. s poukazom na § 253 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a
obžalovaného, prokurátor prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnicu o výsluchu svedkyne I. G. zo dňa
20.06.2023, na č.l. 58-62. Svedkyňa vypovedala, že dňa 25.03.2023 prišla domov z práce o 20.30 hod.
Uviedla, že vlastníčkou bytu na H. M. N. X O. F. je ona, kde v spoločnej domácnosti žila so svojím

manželomA.G.,ktorýtammaltrvalýpobyt.Vsúčasnostitameštestálemátrvalýpobytkvôlirozvodovým
papierom. On prišiel vtedy domov okolo 21.00 hod., prišiel nahnevaný, začal jej nadávať do píč a kuriev.
Ona bola akurát v kuchyni, začal jej vyhadzovať jej osobné veci z okna. Toto nebolo prvýkrát, čo takto
vystrájal. Kde bol on predtým, nevie, keď prišiel domov, vyzliekol si bundu, zavesil si ju do chodby, potom
sa dialo to, čo uvádzala vyššie. Potom išiel do izby a ona prvé, čo urobila, tak mu zobrala kľúče od bytu

z tej jeho bundy a ušla z domu, lebo sa ho bála. Bežala dole po schodoch, lebo nechcela, aby otvoril
dvere, keď bude čakať na výťah. Ona vtedy spala v pivnici, mala kľúče od pivnice, tak prespala tam.
Ona nemala kam inam ísť, vedela, že ide na druhý deň ráno do roboty na piatu. On tvrdil, vypisoval jej
správy, že mu zobrala nejaké peniaze, ale to nie je pravda, ona mu nezobrala žiadne peniaze, nikdy
si nedovolila ísť do jeho peňaženky. Ten večer mu zobrala iba kľúče. Bolo tam asi 5 kľúčov, boli tam

kľúče od bytu a od vchodu, mal tam aj kľúče z práce, tie mu potom vrátila, keď si prišiel po osobné veci.
Uviedla, že predtým sa s manželom dohodli, že sa do konca mesiaca marec 2023 odsťahuje, nakoľko
medzi nimi boli problémy už dlhšie, s čím on nesúhlasil. Si myslel, že to nemyslí vážne, ale už toho
mala dosť. Vtedy, keď ušla z bytu, tak dvere iba zabuchla, nezamykala ich, bola v strese, asi by ich ani
nestihla zamknúť. Pozbierala si veci, čo boli vyhodené a prespala v pivnici. Uviedla, že manžel jej ešte

opakovane vypisoval na viberi, že ho dala dobiť, zbiť, čo nie je pravda. To, čo sa mu stalo ten večer, keď
ušla z domu, s tým ona nemá absolútne nič spoločné. Od toho incidentu tam manžel nebýva, ako už
uviedla, idú sa rozvádzať. Po troch týždňoch si prišiel po osobné veci, ale do bytu už nešiel. Od bytu
mal kľúče po tom, čo ušla z domu, len on a ona, kde vtedy obidva kľúče mala ona. Kópie kľúčov ostali
v byte. Vtedy mu zobrala aj kľúčik od schránky, ale dva týždne predtým, ako sa stal uvedený incident,

čo ušla z domu. Tento kľúčik ona odmontovala pred manželom z toho dôvodu, že kľúčik od schránky
bol iba jeden a manžel jej zatajoval poštu. V ten večer nedávala nikomu kľúče od jej bytu, na tom trvá.
V ten večer neotvorila jej byt nijakej osobe kľúčami od bytu, keď manžel spal, nenachádzala sa v tom
byte ani zvnútra ani zvonku, ona ich nemohla otvoriť.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 253 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného,
prokurátor prečítal znalecký posudok P. I. Q. O., H., č. XX/XXXX z čl. 63-75 zo dňa 05.05.2023. Uvedený
znalec v posudku konštatoval, že zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že A. G. utrpel pomliaždenie
hlavy v záhlavnej a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie okolia oboch očníc, zakrvácanie do spojovkyľavého oka, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie dolnej čeľuste vpravo, pomliaždenie pravého
ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudnej steny v oblasti hrudnej kosti. Liečba zranení, ktoré utrpel, si
vyžaduje primeranú dobu PN 2-3 týždne. Priemeraná doba liečenia je 2-3 týždne. Obmedzenie v

obvyklom spôsobe života je 2-3 týždne, a to pre bolesti, opuch, potrebu kľudového režimu, kontrolné
vyšetrenia. V prípade komplikácií sa doba predĺži. Znalec ohodnotil poškodenie zdravia Romana
Kačeniara 75 bodmi, čo vo finančnom vyjadrení bodov predstavuje sumu 1.816,50 EUR. Ohľadom
intenzity a mechanizmu vzniku jednotlivých zranení znalec uviedol, že podľa dokumentácie došlo k
fyzickému útoku, pri ktorom bol opakovane udieraný do hlavy a hornej časti tela. Na základe charakteru

zranení, ich rozsahu a zdravotnej dokumentácie je možné podľa znalca konštatovať, že všetky zranenia
vznikli následkom pôsobenia opakovaného tupého násilia vyššej intenzity. Takéto zranenia sú typické
pre opakované údery tupým predmetom, napríklad päsť. Z medicínskeho hľadiska sa podľa znaleckého
posudkujednáostrednezávažnézranenia,avšaksliečbou,dĺžkouPNadĺžkouobmedzeniavobvyklom
spôsobe života nad 7 dní a do 42 dní. Zranenia nezanechajú podľa znaleckého posudku trvalé následky.
V znaleckom posudku ďalej znalec uviedol, že v tomto prípade nebol predpoklad poškodenia životne

dôležitého orgánu a ani nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu. Iné dôležité skutočnosti znalec
nezistil.

Podľa § 269 Tr. por. bola oboznámená na hlavnom pojednávaní aj fotodokumentácia z č.l. 45-52. Na
jednej fotke bola zobrazená poštová schránka, na druhej komunikácia osoby s menom I. G., na ďalšej

fotke peňaženka s príveskom na kľúče, na ďalšej fotke detail zámku a na zvyšných fotkách fotografie
profilu na sociálnej sieti osoby s menom A. B. B..

Nahlavnompojednávaníboliprečítanétiežlistinnédôkazy,ktorébolinavrhnutéasúsúčasťouspisového
materiálu a prítomným stranám bolo umožnené do nich nahliadnuť a vyjadriť sa k ich obsahu. Súd podľa

§ 269 Tr. por. a § 253 ods. 2 Tr. por. vykonal listinné dôkazy, v konkrétnosti výpis z listu vlastníctva na č.
l. 76 - 78, hlásenie úrazu na č. l. 84, zdravotnú dokumentáciu na č. l. 86 - 89, úradný záznam na č.l. 102,
SprávamestaŽilinanač.l.358-359, SprávaOOPZnač.l.360,odpoveďnalustráciuvAgendedopravno-
správnych činností na č.l. 361-362, odpoveď na lustráciu v STA na č.l. 363, odpoveď na lustráciu v GP
na č.l. 364-365, odpis z RT na č.l. 366-367, výpis z ústrednej evidencie priestupkov CESDAP na č.l.

368-370. Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj pripojený spis Okresného súdu Martin, sp. zn.
1PP/5/2023, teda podstatná časť pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 1PP/5/2023,
z neho najmä Uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. 1PP/5/2023 zo dňa 02.03.2023, právoplatné
dňa 02.03.2023 na č.l. 23. Súd oboznámil aj listinné dôkazy predložené svedkom – poškodeným na
č.l. 290-293 (Potvrdenie z hotela s dokladom o zaplatení a Potvrdenie o ušlom príjme na č.l. 290-293),

ktoré navrhol oboznámiť ako dôkazy týkajúce sa náhrady škody.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie aj výsluchom svedka - poškodeného A. G., ktorý
ku skutku uviedol, že sa to udialo na byte Pittsburgská 4, na Vlčinciach na 6. poschodí v uzamknutom
byte. Dňa 25.3.2023 bol sedieť v meste, bol na pizzu s kamarátmi, mal 2 – 3 pivá. Vrátil sa trolejbusom

pred 22:00 hod. ešte má z toho sedenia fotky, tam bol zdravý, nedobitý. Prišiel na adresu Pittsburgská,
kde bola jeho manželka I. G., ktorá bola v kuchyni, pila víno, fajčila, bola pod vplyvom alkoholu, čo je
jej normálna vec. Vymenili si zopár slov. Keďže to je jednoizbový byt, ona bola v kuchyni, on si išiel
ľahnúť na sedačku, to bolo po 22:00 hod., možno aj neskôr. Zaspal, v noci sa zobudil, niekto z neho
stiahol paplón, svietilo sa, začal ho udierať päsťami, do tváre, do hrudníka, do ramena. Svietilo sa, mal

na sebe mikinu. (Poznámka samosudcu: Svedok - poškodený nahliada do svojich vlastných poznámok.)
Mal na hlave kapucňu, ale tvár mal odokrytú, mal mikinu, ale svietilo sa. Svedok - poškodený sa na to
zobudil, ako bol bitý, on spal. To bolo v spánku. Či tam bol útočník sám, alebo tam bol s niekým, to
nevie, lebo videl len jeho. Nevie, ako sa dostal ku kľúčom, lebo od bytu kľúče, kde sú 2 kľúče, vrchný
a spodný, má len on a I. G.. Boli to nové bezpečnostné dvere, ktoré dal on namontovať. Z vonkajšej

strany bola guľa. On sa troška zorientoval, aj keď dostal bitku, bol dezorientovaný, čo sa deje. Len
buchli dvere, jeho už nebolo, ostal tam sám. Dvere nikto nezamykal. Keď sa zorientoval po polnoci
cca 00:05 hod., prvé čo ho napadlo, v akom je stave, zobral telefón, čo mal pod matracom a vytočil
policajtov a záchrannú službu. Po pol noci prišli dňa 26.03.2023. Prišli policajti aj záchranári narovnako
cca. Policajti ho začali predbežne vypočúvať, záchranári ošetrovať. Ako prvé kontrolovali dvere, keď im

vysvetlil, že bol napadnutý v uzamknutom byte, či nie sú vypáčené, alebo či nie sú kľúče vo dverách.
Záchranári ho ošetrovali. Dvere neboli poškodené. Potom chceli odo neho, aby zamkol dvere, keď
bude odchádzať. Prišiel na to, že kľúče, ktoré si dáva do taštičky s peňaženkou, v taštičke neboli, ale
peňaženku tam mal. Na tom zväzku kľúčov od bytu bol vrchný a spodný kľúč od dverí a jedinečný kľúč odpoštovej schránky, ktorý sa nedá vyrobiť, lebo je duplicitne vyrobený, jedine sa musí vymeniť schránka a
zámok. Plus mu chýbalo z peňaženky 150 Eur v hodnote 50 Eur, 50 Eur a 50 Eur. On iba zabuchol dvere,
lebo kľúče nenašiel. Odišiel na ošetrenie, na urgent. Môže ešte kuriozitu dodať, že po 2 mesiacoch mu

manželka I. G. vrátila kľúčenku, keď si bol na Vlčincoch po veci, oblečenie a prívesok z kľúčov, ktoré
mu chýbali a bez kľúča od schránky, iba prívesok a dala mu poštu. Bol tam jedinečný kľúč od schránky,
a bol sa pozrieť a zámok nebol vymenený. Potom bol na ošetrení a bol PN od 26.3.2023 do 20.4.2023.
Svedok uviedol, že tento pán, ktorý tu sedí, je ten pán, ktorý ho mal napadnúť. Keď chodil na výsluchy
ku policajtom, on pozeral Facebook jeho manželky, jej známych a vyskočil mu tam pán B.. Keď toto

policajtom ukázal, tak oni mu ukázali ďalší profil na Facebooku, nevie koľko ich má, či 2 alebo 3. On ho
spoznal, že to je ten pán, čo bol u neho v byte dňa 25.3.2023. Jeho napadol tento pán po jeho pravici
(poznámka: svedok - poškodený ukázal na obžalovaného), teda obžalovaný. Na B. mal napísané A. B.,
a ešte niečo, asi nejaký pseudonym. Útočník ho napádal do ramena pravého, do hrudníka, nosil golier na
krku a na hlave na pravom spánku, mal monokle pod očami, lebo dostal. Svedok–poškodený uviedol, že
bol celý spuchnutý, bil ho päsťami a kopol ho aj nohou do pravého ramena. Snažil sa brániť, on ale spal,

musel sa zorientovať. On sa bránil rukami, dostal do oka, nevie či mal žilku prasknutú v ľavom, a tiekla
mu z uší krv. Najhoršie bol o 2 – 3 dni, lebo bol spuchnutý. On ho doudieral a zabuchol dvere. Kebyže
na neho niekto zavolal, tak to nevie. Svedok – poškodený nevie o tom, že by tam niekto ďalší bol, on bol
v šoku. Útočník sám od seba prestal a odišiel. Svedok – poškodený nevie, nevie, ako reagoval, lebo bol
v šoku, nevie, či útočník alebo on niečo hovoril. On bol z toho vykoľajený. Svedok - poškodený nevie,

kde sa vtedy nachádzala jeho manželka. Ona mala viacej známych po bytoch, tak to je ťažko, kde bola.
Svedok – poškodený ďalej uviedol, že obžalovaného predtým nevnímal vo svojom okolí alebo okolí
jeho manželky, on ho nikdy predtým nevidel, len v tom byte 25.3.2023. Možno ho stretol v obchode,
ale to nevie. Osobne ho nepozná. Tie zranenia ho obmedzovali bolestivosťou alebo inými následkami
v obvyklom spôsobe života po celú tú dobu, ako bol PN, plus potom, lebo to rameno ho stále bolí. On

nosil golier a do roboty nemohol chodiť a vlastne nikde nemohol chodiť.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine
a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.

V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. por. súd vykonané dôkazy
hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti. Súd
konštatuje, že v predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými

dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, pričom vyhovel všetkým návrhom
na dokazovanie, ktoré boli procesnými stranami v súdnom konaní prednesené a ktoré bolo možné
objektívne vykonať.

Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil

a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka I. G. zo dňa 05.05.2023, na č.l. 54-57 a z prečítanej zápisnice
o výsluchu svedka I. G. zo dňa 20.06.2023 na hlavnom pojednávaní súd dedukoval nasledovnú skutkovú
verziu svedkyne. I. G. bola v predmetnom čase vlastníčkou bytu na Pittsburgskej ulici č. 4 v Žiline, kde

v spoločnej domácnosti žila so svojím manželom A. G., on prišiel v deň skutku domov, po vzájomnej
výmenenázorovišieldoizby,onamuzobralakľúčeodbytuztejjehočastiaušlazdomu,lebosahobála.
Bežala dole po schodoch, lebo nechcela, aby otvoril dvere, keď bude čakať na výťah. Ona vtedy spala
v pivnici, od ktorej mala kľúče. Ten večer mu zobrala iba kľúče. Bolo tam asi 5 kľúčov, boli tam kľúče od
bytu a od vchodu, mal tam aj kľúče z práce, tie mu potom vrátila, keď si prišiel po osobné veci. Svedkyňa

poprela, že ho dala zabiť, ako jej to on tvrdil, s tým ona nemá absolútne nič spoločné. Od bytu sú iba
2 zväzky kľúčov, kde obidva zväzky vtedy mala ona. Jeden zväzok bol jej a jeden jeho, čo mu zobrala.
Od bytu ešte existujú 4 kópie kľúčov, ktoré sú odložené v byte a sú teda ako súčasť bezpečnostných
dverí, lebo z kľúčov sa nedá vyrobiť kópia. Svedkyňa vypovedala, že v ten večer nedávala nikomu
kľúče od jej bytu. Ani nebola s nikým v kontakte, celý ten večer mala byť sama v pivnici. Osobne vôbec

nepozná obžalovaného, pozná iba jeho mamu P. B., ktorú mala spoznať minulý rok, keď na lavičke pila
kávu, ale nijako sa nestretávajú. Vtedy, keď ušla z bytu, tak dvere iba zabuchla, nezamykala ich, bola
v strese, asi by ich ani nestihla zamknúť. Od bytu mal kľúče po tom, čo ušla z domu, len on a ona, kde
vtedy obidva kľúče mala ona. Kópie kľúčov ostali v byte. Vtedy mu zobrala aj kľúčik od schránky, aledva týždne predtým, ako sa stal uvedený incident, čo ušla z domu. Tento kľúčik ona odmontovala pred
manželom, z toho dôvodu, že kľúčik od schránky bol iba jeden a manžel jej zatajoval poštu. V ten večer
nedávala nikomu kľúče od jej bytu, na tom trvá. V ten večer neotvorila jej byt nijakej osobe kľúčmi od

bytu, keď manžel spal, nenachádzala sa v tom byte ani zvnútra ani zvonku, ona ich nemohla otvoriť.

Súd vyhodnotil, že obe výpovede I. G. si v ničom zásadnom neodporujú s inými vykonanými dôkazmi.
Medzi I. G. a jej manželom existovali v uvedenom období nezhody smerujúce k rozvodu ich manželstva.
Priebeh skutkového deja z večera 25.03.2023, ako ho popísal svedok-poškodený, však nie je v

podstatnomrozporesosvedeckýmivýpoveďamiI.G..Obeosobysatotižvmomenteútokunenachádzali
spolu v byte, o samotnom útoku, ani o osobe páchateľa preto I. G. logicky nič uviesť nemohla. Svedok
- poškodený vyslovil pri komunikácii s manželkou svoje presvedčenie, že ho mala dať dobiť I. G..

Z prečítaného znaleckého posudku P. I. Q. O., H., č. XX/XXXX z čl. 63-75 zo dňa 05.05.2023 súdu
vyplynulo, že svedok-poškodený utrpel pomliaždenie hlavy v záhlavnej a spánkovej oblasti vpravo,

pomliaždenie okolia oboch očníc, zakrvácanie do spojovky ľavého oka, podvrtnutie krčnej chrbtice,
pomliaždeniedolnejčeľustevpravo,pomliaždeniepravéhoramennéhokĺbu,pomliaždeniehrudnejsteny
v oblasti hrudnej kosti. Liečba zranení, ktoré utrpel, si vyžaduje primeranú dobu PN 2-3 týždne. Ďalej
súdu vyplynulo, že poškodenie zdravia A. G. bolo ohodnotené 75 bodmi, čo vo finančnom vyjadrení
bodov predstavuje sumu 1.816,50 EUR. Ohľadom intenzity a mechanizmu vzniku jednotlivých zranení

znalec potvrdil, že došlo k fyzickému útoku, pri ktorom bol svedok-poškodený opakovane udieraný
do hlavy a hornej časti tela. Na základe charakteru zranení, ich rozsahu a zdravotnej dokumentácie
mali byť všetky zranenia následkom pôsobenia opakovaného tupého násilia vyššej intenzity, pričom
takéto zranenia sú typické pre opakované údery tupým predmetom, napríklad päsťou. Charakter úderov
vyplynul aj z výpovede svedka-poškodeného na hlavnom pojednávaní, keď podrobne popísal priebeh

útoku a keď uviedol, že zranenia ho obmedzovali bolestivosťou alebo inými následkami v obvyklom
spôsobe života po celú tú dobu, ako bol PN, plus potom, lebo to rameno ho stále boli. On nosil golier
a do roboty nemohol chodiť a vlastne nikde nemohol chodiť. Súd mal preto podstatu útoku za vierohodne
preukázanú.

Z oboznámenej fotodokumentácie z č.l. 45-52 súdu vyplynulo, že na fotografii na č.l. 45 sa nachádza
snímok poštovej schránky s menovkou I. G. (R.) a A. G. s číslom schránky 65. Na ďalšej snímke je
zobrazená komunikácia osoby s označením I. G., kde neznámej osobe píše, že tu má poštu, teraz ju
vybrala zo schránky. Z ďalšej komunikácie súdu vyplynulo, že táto komunikácia bola adresovaná osobe
s menom A. a týkala sa rozvodu.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní interpretoval snímky z č.l. 49-52 v tom smere, že na fotografiách na
č.l. 49-52 sa podľa jeho názoru s porovnaním osobného vzhľadu obžalovaného na vtedajšom hlavnom
pojednávaní na týchto fotografiách nachádza obžalovaný. Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva,
že tento sa narodil dňa XX.X.XXXX, na uvedených fotografiách sa osoba volá A. B. B., teda jedná

sa o totožné meno a priezvisko s obžalovaným, pričom na č.l. 52, uvádza ten istý dátum narodenia, ako
je dátum narodenia obžalovaného. Na č.l. 51-52 táto osoba uvádza, že navštevovala ZŠ a MŠ D. K., čo
je totožné s údajmi obžalovaného na č.l. 12. Na č.l. 52 uvádza, že navštevoval SOŠ Dopravná v Žiline,
pričom toto uvádza obžalovaný aj na č.l. 12 vo svojom výsluchu SOŠ Dopravná v Kysuckom Novom
Meste. Súd sa stotožňuje s výkladom prokurátora, že na daných profiloch je zobrazený obžalovaný.

Z výsluchu svedka – poškodeného A. G. súdu vyplynulo, že útok na neho sa mal odohrať na ulici H. X, na
Vlčinciach na 6. poschodí v uzamknutom byte. Dňa 25.3.2023 bol svedok poškodený v meste a neskoro
večer prišiel na adresu Pittsburgská, kde bola jeho manželka I. G., vymenili si zopár slov a keďže to je
jednoizbový byt, ona bola v kuchyni, on si išiel ľahnúť do druhej izby. Zaspal, v noci sa zobudil, niekto

z neho stiahol paplón, svietilo sa, začal ho udierať päsťami, do tváre, do hrudníka, do ramena. Svietilo
sa, útočník mal na sebe mikinu, mal na hlave kapucňu, ale tvár mal odokrytú, mal mikinu, ale svietilo
sa. Či tam bol útočník sám, alebo tam bol s niekým, to nevie, lebo videl len jeho. Nevie, ako sa dostal
ku kľúčom, lebo od bytu kľúče, kde sú 2 kľúče, vrchný a spodný, má ich len on a I. G.. Boli to nové
bezpečnostné dvere, ktoré dal on namontovať, z vonkajšej strany bola guľa.

Z uvedeného súdu vyplynulo, že útok sa stal, keď svedok-poškodený spal, niekto mu náhle vstúpil do
bytu, začal ho kopať a udierať do hlavy, rebier a po celom tele, následne útočník zabuchol dvere azmizol.Ajzinýchdôkazovsúduvyplynulo,žesvedok-poškodenýpoútokuzavolalpolicajtovazáchrannú
službu, ktorí prišli po pol noci už dňa 26.03.2023.

Svedok-poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní je ten pán, ktorý ho
mal napadnúť. Keď chodil na výsluchy ku policajtom, on pozeral Facebook jeho manželky, jej známych
a vyskočil mu tam pán B.. Keď toto policajtom ukázal, tak oni mu ukázali ďalší profil na Facebooku,
nevie koľko ich má, či 2 alebo 3. On ho spoznal, že to je ten pán, čo bol u neho v byte dňa 25.3.2023.
Jeho napadol tento pán po jeho pravici (poznámka: svedok - poškodený ukázal na obžalovaného),

teda obžalovaný. Na B. mal napísané A. B., a ešte niečo, asi nejaký pseudonym. On ho doudieral
a zabuchol dvere. Kebyže na neho niekto zavolal, tak to nevie. Svedok – poškodený nevie o tom, že by
tam niekto ďalší bol, on bol v šoku. Útočník sám od seba prestal a odišiel. Svedok – poškodený nevie,
ako reagoval, lebo bol v šoku, nevie, či útočník alebo on niečo hovoril. Svedok-poškodený nevie, kde sa
vtedy nachádzala jeho manželka, ona mala viacej známych po bytoch. Svedok-poškodený ďalej uviedol,
že obžalovaného predtým nevnímal vo svojom okolí alebo okolí jeho manželky, on ho nikdy predtým

nevidel, len v tom byte 25.3.2023. Možno ho stretol v obchode, ale to nevie, osobne ho nepozná.

Súd uvádza, že priebeh útoku, okolnosti pred útokom a následky útoku, sú vo verzii svedka–
poškodeného logické, vierohodné a podopreté inými dôkazmi (napr. znaleckým posudkom, listinnými
dôkazmi o jeho ošetrení).

Z výpisu z listu vlastníctva na č. l. 76 – 78 súdu vyplynulo, že ku dňu 20.06.2023 bola vlastníkom bytu č.
XX nachádzajúcom sa na 6. poschodí, vchodu č. 4, bytovému domu so súpisným číslom 1672 v Žiline
od 18.01.2022 I. R., A. L., nar. XX.XX.XXXX, pričom ide o manželku poškodeného I. G., s identickým
dátumom narodenia a rodným priezviskom.

Z Hlásenia úrazu na č. l. 84 súdu vyplynulo, že dňa 26.03.2023 bol A. G. privezený RZP, keďže mal byť
napadnutý25.03.2023okolopolnocivbytenaM.H.XXXX/X.Zozáznamuvyplynulo,žemalbyťudieraný
rukami (päsťami), kopancami nohou do hlavy, hrudníka a krku. Ošetrujúci lekár I. S. I. konštatoval
utrpenie pomliaždenia v oblasti hlavy, tváre, sánky, krku, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie

hrudníka a ramena s dobou liečby do 42 dní, pričom lekár konštatoval, že doba liečby je len predbežná
a môže sa meniť.

Zo zdravotnej dokumentácie na č. l. 86 – 89 súd urobil záver, že ošetrujúci oftalmológ stanovil po ošetrení
poškodeného dňa 26.03.2023 poranenie oka a očnice, bližšie neurčené. Zo záznamu o zhodnotení

zdravotného stavu osoby posádky RZP zo dňa 26.03.2023 súdu vyplynulo, že posádka RZP mala dňa
26.03.2023 hlásený o 00:15:18 výjazd ku poškodenému na M. H. XXXX/X F., kde prišla o 00:24:34 až
00:28:00. Zo záznamu súdu vyplynulo, že poškodený sa pri príchode posádky ZZS nachádzal v byte,
ležal na posteli, pričom posádke uviedol, že spal, keď mu náhle niekto vbehol do bytu, začal ho kopať a
udierať do hlavy, rebier a po celom tele. Poškodený posádke ďalej uviedol, že útočníka nepoznal, nikdy

ho nevidel, pričom poškodený sa posádke sťažoval na bolesť v oblasti tváre, ramien a kolien, priznal
nejaký alkohol, u poškodeného bola prítomná cefalea v dôsledku napadnutia, krvavý výtok z oboch
uší, bolesť sánky, hematóm v oblasti spánku vpravo, hematóm a exkorácie na čele vľavo, hematóm
na oboch ramenách. Zo záznamu z vyšetrenia na urgentnom príjme FNsP Žilina dňa 26.03.2023 na
č.l. 88 súdu vyplynulo, že u poškodeného bolo konštatované povrchové poranenie vlasatej kože hlavy,

pričom poškodený uviedol, že mal byť napadnutý dňa 25.03.2023 okolo 24.00 hod vo svojom vlastnom
byte Pittsburgská 1672/4, pričom na miesto mala byť privolaná polícia, jeden neznámy páchateľ ho mal
udierať rukami, päsťami, kopancami nohou, do hlavy, do hrudníka, do krku, na celú udalosť si pamätal,
v bezvedomí nebol, nezvracal, nauzeu nemal, bolela ho hlava, zuby, krk, hrudník, pravé rameno, iné
ťažkosti nepociťoval. Z ambulantného nálezu ORL ambulancie B. Žilina na č.l. 89 zo dňa 26.03.2023

súdu vyplynulo, že v uvedený deň pri ošetrení poškodený uviedol, že dostal údery do hlavy, krku aj inde,
vyšetrený už bol na urgentnom príjme ako aj na očnom, pričom na ORL ambulanciu bol poslaný kvôli
krvi v oblasti vonkajšieho zvukovodu. Ošetrujúci lekár konštatoval mnohopočetné pomliaždeniny na tvári
a krku, najväčšia pri pravom obočí, ďalšie na krku, lekár ďalej konštatoval mnohopočetné kontúzie v
oblasti tváre, bez traumatických zmien skeletu a hematóm pravej ušnice. Z vyššie popísanej zdravotnej

dokumentácie súdu vyplynulo, že poškodený následkom útoku z polnoci medzi 25.03.2023 a 26.03.2023
utrpel pomliaždenie hlavy v záhlavnej a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie okolia oboch očníc,
zakrvácanie do spojovky ľavého oka, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie dolnej čeľuste vpravo,
pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudnej steny v oblasti hrudnej kosti. Podľa súducharakter zranení potvrdil aj svedok-poškodený, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že útočník ho
napádal do ramena pravého, do hrudníka, nosil golier na krku a na hlave na pravom spánku mal a mal
monokle pod očami. Svedok – poškodený uviedol, že bol celý spuchnutý, útočník ho bil päsťami a kopol

ho aj nohou do pravého ramena. Snažil sa brániť, on ale spal, musel sa zorientovať. On sa bránil rukami,
dostal do oka, nevie či mal žilku prasknutú v ľavom, a tiekla mu z uší krv.

Úradný záznam na č.l. 102 vyhodnotil súd v tom smere, že ho podpísal dňa 30.03.2023 ppor. Peter
Salát. Z obsahu úradného záznamu súd nevyvodzuje žiaden podstatný záver, keďže tento úradný

záznamnemárelevantnúvýpovednúhodnotu,pretoželennahrádzainédôkaznéprostriedky,ktorémohli
byť v prípravnom konaní vykonané a vykonané neboli (napr. výsluch svedkov vo forme nepriamych
svedectiev).

Z Potvrdenia z hotela s dokladom o zaplatení na č.l. 290-292 súdu vyplynulo, že svedok-poškodený
zaplatil za ubytovanie v Hoteli Slovakia počas piatich nocí v dňoch 26.03.2023 až 31.03.2023 sumu

131,10 eur. Z Potvrdenia o ušlom príjme na č.l. 293 súdu vyplynulo, že podľa zamestnávateľa svedka
– poškodeného mu bol v dôsledku práceneschopnosti čistý príjem znížený o 1.069, 03 EUR.

Zo D. I. F. na č.l. 358-359 súdu vyplynulo, že v sledovanom období bol obžalovaný mestom Žilina
prejednávaný za priestupky spáchané dňa 21.07.2023, 28.08.2023 a dňa 07.03.2024, pričom len

posledný z nich bol sankcionovaný pokutou 50 EUR. Obžalovaný je podľa správy slobodný.

Zo D. T. na č.l. 360 súdu vyplynulo, že obžalovaný v období od 07.07.2023 do dňa podania správy nemal
záznam v trestnom protokole a v danom období mal v centrálnej evidencii priestupkov 3 priestupky podľa
zákona č. 372/1990 Zb. Obžalovaný má miesto trvalého pobytu mesto Žilina.

Odpoveď na lustráciu Agendy dopravno-správnych činností na č.l. 361-362 potvrdila, že obžalovaný
spáchal doposiaľ dva dopravné priestupky (v roku 2015 a 2019), pričom oba boli sankcionované pokutou
a zákazom vedenia motorových vozidiel.

Z odpovede na lustráciu v STA na č.l. 363 mal súd za preukázané, že v databáze súdov bol nájdený
jedenspisOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.28T/107/2016,pričomuvedenávecbolaprávoplatneskončená
trestným rozkazom.

Odpoveď na lustráciu v GP SR na č.l. 364-365 ukázala, že voči obžalovanému bolo vedených celkovo

9 trestných stíhaní pre rozmanitú trestnú činnosť- pre skutky kvalifikované pod § 212 ods. 2 písm. f) a
ods. 3 písm. b) Tr. zák., § 212 ods. 1 Tr. zák., § 212 ods. 1 a § 245 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., § 246 ods.
1 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., §
212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 156 ods. 1 Tr. zák. V siedmich prípadoch
bola vec právoplatne skončená súdnym rozhodnutím.

Z odpisu z registra trestov na č.l. 366-367 mal súd za preukázané, že obžalovaný má v odpise registra
trestov celkovo osem záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom išlo o spáchanie trestných činov
podľa§246ods.1Tr.zák.,§364ods.1písm.a)Tr.zák.,§364ods.1písm.a)Tr.zák.,§212ods.2písm.
f) Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 245

ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V štyroch prípadoch bolo obžalovanému
upustené od uloženia súhrnného trestu, dvakrát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
(8 mesiacov a 10 mesiacov) a dvakrát podmienečný trest odňatia slobody, pričom v jednom prípade sa
v skúšobnej dobe osvedčil a v druhom prípade nie a bol mu nariadený výkon trestu, z ktorého výkonu
bol neskôr podmienečne prepustený dňa 02.03.2023 Okresným súdom Martin so skúšobnou dobou 2

roky a rovnako dlhým probačným dohľadom.

Výpis z ústrednej evidencie priestupkov CESDAP na č.l. 368-370 potvrdil, že obžalovaný má celkovo
8 evidovaných priestupkov a správnych deliktov, ktorých sa mal dopustiť dvakrát krádežou, vedením
osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, porušením zákazu vychádzania, zakázaným

prechodom cez želez. koľajnice, porušením VZN Mesta Žiliny o úprave podmienok predaja, podávania
a požívania alkoholických nápojov, rušením nočného kľudu a porušením zákazu státia na chodníku.Z podstatnej časti pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 1 PP/5/2023, z neho najmä z
Uznesenia Okresného súdu Martin, sp. zn. 1 PP/5/2023 zo dňa 02.03.2023, právoplatné dňa 02.03.2023
na č.l. 23 súdu vyplynulo, že skúšobná doba podmienečného prepustenia s probačným dohľadom

plynula u obžalovaného od 02.03.2023 do 02.03.2025.

Zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek dôvodnú pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať len

zistenie o obyčajnej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú
možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného
záveru.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov platí, že za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym

názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. platí, že súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd poukazuje na záväzný právny názor odvolacieho súdu:

„Výpoveď poškodeného, či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania ako korunný dôkaz
vyhodnotil za procesne správne zabezpečený a zákonný. V zmysle obsahu tejto výpovede krajský súd

dospel k záveru, že osoba obžalovaného bola poškodeným opoznaná zákonným spôsobom. Rekognícia
v predmetnom prípade trestného stíhania nebola potrebná, nakoľko poškodený obžalovaného stotožnil
prostredníctvom podobizne uverejnenej na sociálnych sieťach, a to v krátkom časovom období po
tom, ako tohto svojimi zmyslami prvýkrát vnímal pri svojom fyzickom napadnutí. Z tohto dôvodu
by rekognícia v trestnom konaní nemala svoj praktický význam, bola by nadbytočná a zároveň by

nezodpovedalazákonnejúpravejejpriebehuarealizácie.Opakovanekrajskýsúduvádza,žepoškodený
obžalovaného opoznal iným spôsobom, čo potvrdil aj na konanom hlavnom pojednávaní. Úvahy
okresného súdu sa preto v tomto smere odvolaciemu súdu javili ako nesprávne a nezodpovedajúce
stavu veci a zákonu. Preto sa krajský súd v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s argumentmi podaného
odvolania prokurátora. Krajský súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného pre vyššie uvedené označil

za rozhodujúcu tú skutočnosť, že poškodený obžalovaného bez relevantných pochybností opoznal.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd ďalej jednoznačne preukázané, že v čase spáchania
skutku mal poškodený so svojou manželkou I. G. narušené vzťahy a táto od neho žiadala, aby sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, teda z bytu, ktorého bola vlastníčkou. Skutočnosť, že obžalovaný
bol v priateľskom vzťahu s manželkou poškodeného vážnym spôsobom nasvedčuje záveru o tom,

že tento mal vedomosť o vyššie uvedených manželských nezhodách. V neposlednom rade záveru o
vine obžalovaného nasvedčuje aj samotný spôsob akým sa mal páchateľ dostať do bytu manželky
poškodeného. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že páchateľ sa do uvedeného bytu dostal
bez mechanického poškodenia zámku, resp. celého uzamykacieho a zatváracieho zariadenia. Táto
skutočnosť preto svedčí o tom, že páchateľ musel do bytu, v ktorom bol fyzicky napadnutý poškodený,

vniknúť pomocou pravého kľúča. Byt bol zabezpečený bezpečnostnými dverami, ktoré dal namontovať
poškodený. Poškodený vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že po príchode príslušníkov polície, ako
aj záchranárov do bytu, chcel uzamknúť zámok, avšak zistil, že kľúče, ktoré si dával do taštičky s
peňaženkou, v taštičke neboli, ale peňaženka sa tam nachádzala. Pokiaľ sa týka kľúčov, jednalo sa o
jedinečné výrobky ku konkrétnym bezpečnostným dverám. Následne asi po dvoch mesiacoch, a to v

čase, kedy sa sťahoval z bytu, v ktorom bol napadnutý, mu manželka I. G. vrátila kľúčenku, a to bez
kľúčov od bytu, ako aj poštovej schránky.“

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v spojení s vyššie uvedeným záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu vyplýva záver o vine obžalovaného A. B..

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu predstavuje súhrn jednotlivých znakov, ktoré
popisujú konanie jednotlivca a následok jeho konania ako trestný čin. Podmienkou existencie skutkovejpodstaty trestného činu je naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok
jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky
skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu,

kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Okrem toho, skutková podstata môže
obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo všeobecnosti povinné (fakultatívne). Medzi obligatórne znaky,
resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka, páchateľ (subjekt) a subjektívna stránka. Všetky
tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej podstate trestného činu obligatórne. Existujú v
každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý

z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. platí, že kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zák. platí, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Závažnejšímspôsobomkonaniasapodľa§138Tr.zák. rozumiepáchanietrestnéhočinu podľapísm.a)
so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a
§148,usmrteniapodľa§149,ublíženianazdravípodľa§155,§156a§157, podľapísm.b)podlhšíčas,
podľa písm. c) surovým alebo tríznivým spôsobom, podľa písm. d) násilím, hrozbou bezprostredného

násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, podľa písm. e) vlámaním, podľa písm. f) ľsťou, podľa písm.
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, podľa písm. h) porušením dôležitej
povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa
zákona, podľa písm. i) organizovanou skupinou alebo podľa písm. j) na viacerých osobách.

Podľa § 122 ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného
alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú
ako súčasť obydlia uzavreté.

Obydlím sa rozumie dom, byt alebo iný priestor slúžiaci k bývaniu a príslušenstvo k nemu náležiace.

Obydlím sa však rozumie podľa aplikačnej praxe súdov SR aj chalupa alebo chata, ak slúžia na
individuálnu rekreáciu, ale napr. aj obývaná hotelová izba alebo izba na študentskom internáte.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo

proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje do domovej
slobody (R 11/1997).

O porušenie domovej slobody nepôjde pri vniknutí do záhradných kôlní, altánkov, prístreškov a objektov
neuzamknutých, opustených, neobývaných, rozostavaných a pod. (R36/1988).

Vniknutím sa rozumie nežiaduce vojdenie do obydlia bez oprávnenia. Prekážkou, ktorej účelom je
zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot alebo mreže, pričom takáto prekážka nemusí byť
prekonaná použitím násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie alebo iné jej
prekonanie. K otvoreniu dverí tak môže dôjsť pravými kľúčmi alebo aj inými technickými prostriedkami

(drôtom, planžetou, šperhákom alebo inak).

Podľa § 122 ods. 7 Tr. zák. je trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické
násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu
bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Subjektom spáchania prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. môže
byť ktokoľvek. Subjektívna stránka vyžaduje úmysel. Obžalovaný je subjektom trestne zodpovedným, a
to tak z hľadiska veku, ako aj príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolizistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania
skutku nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, alebo ovládať svoje konanie). Objektom tohto
trestnéhočinujedomováslobodaavrámcinejnedotknuteľnosťobydlia.Objektívnastránkamalavtomto

prípade spočívať v tom, že páchateľ buď neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. platí, že kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Za ublíženie na zdraví sa v súdnej praxi považuje porucha zdravia poškodeného alebo ochorenie, ktoré

mu znemožňuje obvyklý spôsob života najmenej 7 dní (č. II/1965, 16/1986).

Subjektom spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. môže byť ktokoľvek.
Subjektívna stránka vyžaduje úmysel. Obžalovaný je subjektom trestne zodpovedným, a to tak z
hľadiska veku, ako aj príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli

zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania
skutku nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, alebo ovládať svoje konanie). Objektom
tohto trestného činu je ochrana ľudského zdravia, tj. normálne telesné i duševné funkcie organizmu.
Objektívna stránka by mala v tomto prípade spočívať v ublížení na zdraví.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, pričom hmotným predmetom útoku je
telo človeka. V prípade objektívnej stránky tohto trestného činu platí, že medzi konaním páchateľa
anásledkomnaľudskomtelemusíbyťpreukázanápríčinnásúvislosť,tedažekublíženiunazdravídošlo
práve konaním páchateľa. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako
dôležitou príčinou následku (tzv. zásada postupnej gradácie príčinnej súvislosti). Dôležité totiž je, aby

konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobenia následku príčinou dostatočne významnou.

Súd vyhodnotil, že obžalovaný B. neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím a inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom jeho konanie súd kvalifikoval
ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §

138 písm. d) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému, súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Po publikácii Nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 v Zbierke zákonov SR pod č.

215/2024 Z. z. dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.

Súd podotýka, že skutok uvedený v obžalobe sa stal v roku 2023, teda pred účinnosťou tejto novely

trestného kódexu. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. platí, že
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v
čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák.

Trestná sadzba v osobitnej časti trestného kódexu za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je 1-5 rokov (12 mesiacov až 60 mesiacov), pričom táto sadzba sa

nemenila ani po 06.08.2024. Trestná sadzba v osobitnej časti trestného kódexu za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je 6 mesiacov až 2 roky (6 mesiacov až 24 mesiacov), pričom táto
sadzba sa nemenila ani po 06.08.2024.Súd preto zvažoval, aké poľahčujúce a priťažujúce okolnosti by u obžalovaného B. pripadali do úvahy,
ak by trest ukladal podľa právneho stavu účinného do 06.08.2024. Aplikujúc trestný kódex účinný do
06.08.2024 by boli u obžalovaného B. identifikované dve priťažujúce okolnosti, v konkrétnosti § 37 písm.

h), teda že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol už za trestný
čin odsúdený. Súd pritom nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Súd vyhodnotil, že neskoršia právna
úprava (od 06.08.2024) by bola pre obžalovaného priaznivejšia, keďže súd pri aplikácii právnej úpravy
od 06.08.2024 už neaplikuje pôvodný § 38 ods. 4 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich okolností.
Z uvedeného dôvodu súd aplikoval trestný kódex podľa právneho stavu účinného od 06.08.2024.

Okresný súd má za to, že v posudzovanom prípade bol skutkový stav preukázaný dostatočne
vykonanými dôkazmi, pričom ďalšie návrhy je možné považovať za dôvodné vtedy, keď z vykonaných
dostupných dôkazov, najmä výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom konaní,
vzniknú isté pochybnosti o priebehu skutku. V posudzovanom prípade však takáto situácia nevznikla.
Okresný súd naviac pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou

povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania
na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť,
aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa
neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že

súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu
ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. platí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. platí, že páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. platí, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 46 Tr. zák. platí, že trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. platí, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. platí, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo
viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia

možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. platí, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Najprísnejšie trestným z dvojice spáchaných trestných činov je prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. so sadzbou 1-5 rokov (12 mesiacov až 60 mesiacov).

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému A. B. uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom súd zohľadnil predovšetkým to, že skutok mal
obžalovanýspáchaťpočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody a súčasne to, že v jeho osobe sa jedná o recidivistu, ktorý má celkovo 8 záznamov v odpise

registra trestov. Súd ďalej upozorňuje, že obžalovaný B. mal už dvakrát uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody (8 mesiacov a 10 mesiacov) a dvakrát podmienečný trest odňatia slobody (z toho
jedenkrát mu bol trest neskôr nariadený), pričom ani tieto odsúdenia zjavne neviedli k jeho prevýchove a
náprave. Súčasne sa obžalovaný pred spáchaním skutku dopúšťal aj mnohorakej priestupkovej činnosti
a teda komplexný pohľad na jeho protiprávnu minulosť je preto veľmi negatívny. Určený druh a výmeru

trestu súd odôvodňuje aj závažným kontextom prípadu, keď obžalovaný násilným spôsobom zasiahol
v nočných hodinách do domovej slobody poškodeného, keď na neho fyzicky zaútočil počas spánku.
V neposlednom rade súd zvýrazňuje, že uložený trest je úhrnný, teda bol vymeraný až za dva úmyselné
trestné činy.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. platí, že súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže mal za preukázané, že obžalovaný B. bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin, naposledy vo veci OS Žilina, sp. zn. 36T/53/2018 a 35T/2/2021).

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval aj o nároku poškodeného, ktorý si uplatnil nárok na náhradu
škody.

Podľa § 46 Tr. por. platí, že poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,

spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. platí, že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,

ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. platí, že na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.

Na to, aby súd mohol rozhodovať o nároku na náhradu škody musia byť splnené viaceré

podmienky. V prvom rade musí byť nárok na náhradu škody uplatnený včas, teda najneskôr do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ďalším kritériom je to, že z návrhu musí
byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody. Na rozhodnutie súdu o nároku
poškodeného v adhéznom konaní je označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňujenároknanáhraduškody.Tátopodmienkajevovšeobecnostisplnená,akpoškodenýuvedie,žeskutkom,
za ktorý obvinený je stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na
náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní.

Súd identifikoval splnenie vyššie uvedených podmienok pre to, aby mohol rozhodovať o nároku na
náhradu škody.

Ohľadom nároku poškodeného A. G. súd rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal

obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému A. G. škodu spôsobenú trestnými činmi vo výške
1.816,50 EUR. Výška tohto bolestného bola preukázaná znaleckým posudkom prečítaným na hlavnom
pojednávaní. Okrem tejto sumy žiadal poškodený (č.l. 44) aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú bližšie
nijako správne nešpecifikoval, pričom pre účely jej priznania by bolo nevyhnutné ďalšie dokazovanie. Za
účelom náhrady škody poškodený navrhol oboznámiť tiež listinné dôkazy na č.l. 290-293. Z Potvrdenia
z hotela s dokladom o zaplatení na č.l. 290-292 súdu vyplynulo, že svedok-poškodený zaplatil za

ubytovanie v Hoteli Slovakia počas piatich nocí v dňoch 26.03.2023 až 31.03.2023 sumu 131,10 eur,
avšak nebolo preukázané, či uvedený nocľah bol v priamej príčinnej súvislosti so spáchanou trestnou
činnosťou a či bola adekvátna aj dĺžka náhradného ubytovania, pričom pre účely priznania tejto zložky
náhrady škody by bolo nevyhnutné ďalšie dokazovanie. Z Potvrdenia o ušlom príjme na č.l. 293 súdu
vyplynulo, že podľa zamestnávateľa svedka – poškodeného mu bol v dôsledku práceneschopnosti

čistý príjem znížený o 1.069, 03 EUR. Pre účely priznania tejto zložky náhrady škody by však bolo
nevyhnutné špecifikovať, do akej miery bola poškodenému strata príjmu reálne kompenzovaná cez iné
dávky, aby súd nepriznal náhradu v časti, ktorá by bola nahradená poškodenému z iných zdrojov. Z
vyššie uvedených dôvodov sa poškodený A. G. podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom jeho nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

S ohľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

19 55T/50/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku).
V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku);
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2

Trestného poriadku);
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obž. pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli
(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku);
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku);
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),

(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.