Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2317219630.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcov: 1. F.

M., A.. X.X.XXXX, S. W. Š. XXXX/XX, L. Y. X. U. M., A.. X.X.XXXX, S. W. Š. XXXX/XX, L., obaja zast.:
Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551
372 proti žalovaným: 1. P. P., A.. X.X.XXXX, S. W. M. XXX/X, N. Y. X. Y. P., A.. XX.X.XXXX, S. W. M.
XXX/X, N., obaja zast.: AK Kleberc Legal, s.r.o., so sídlom Tbilská 13, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k členskému podielu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2017 žiadali, aby súd určil, že členský
podiel v Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta, IČO: 34 099 069, sídlo Esterházyovcov
709/12, 924 01 Galanta, na ktorý je viazané užívacie právo k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu
sa na X. poschodí, vchod č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX A. J. Š.Q., E. L., E. L., O..
Ú.. L., B. A. D. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor (ďalej len ako ,,byt“),
patrí do podielového vlastníctva F. M., H.. M., A.. X.X.XXXX, S. W. Š. XXXX/XX,XXX XX L. Q. F. 1. O. I.
Y. U. M., H.. O., A.. X.X.XXXX, S. W. Š. XXXX/XX, XXX XX L. v podiele 1 k celku a priznal im náhradu

trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že počas trvania manželstva ako bezpodieloví spoluvlastníci
nadobudli ako členovia bytového družstva Stavebné bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, IČO:
34 099 069, členský podiel k bytu po tom, ako im bol tento v marci XXXX pridelený na ich žiadosť.
Manželstvo žalobcov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXC/X/XXXX zo
dňa 22.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2011, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov bolo vyporiadané v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t. j. žalobcovia sa stali
podielovými spoluvlastníkmi členského podielu k nehnuteľnosti, každý v podiele 1. Koncom roka XXXX
sa žalobca v 1. rade dostal do nepriaznivej finančnej situácie a o pomoc s riešením požiadal svoju
priateľku, pani B. P. (F. H.), A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XX/XX, F., Č. H.. F. P. O. jej prisľúbil poskytnutie
pôžičky vo výške približne 500.000,- Kč za nasledovných podmienok: kolega pána O. mal ísť osobne so
žalovaným na bytové družstvo za účelom prevodu členského podielu v družstve (ako záruky), pričom v
ten istý deň mal žalobca v 1. rade zároveň dostať finančné prostriedky z dohodnutej pôžičky. Pôžičku

mohol žalobca v 1. rade splatiť kedykoľvek, avšak do splatenia bol zaviazaný pravidelne uhrádzať úroky
vo výške 3 % a zároveň uhradiť jednorazovú províziu vo výške 8 % z požičanej sumy. Nakoľko bol
žalobca v 1. rade vo finančnej tiesni a podmienkou uzavretia tejto zmluvy o pôžičke bolo okrem iného
i to, aby mal dlžník štátnu príslušnosť Českej republiky, pani P. (priateľka žalobcu v 1. rade) s ponukoupána O. súhlasila a rozhodla sa žalovanému týmto spôsobom pomôcť. Ako sa neskôr žalobca v 1. rade
dozvedel, celú transakciu mal zabezpečovať pán P. F., ktorý neskôr komunikoval s pani P. aj telefonicky.
Na základe dohody malo k vyplateniu finančných prostriedkov titulom pôžičky dôjsť dňa 21.2.2013, kedy

sa mali žalobca v 1. rade a pani P. dostaviť do Galanty. Tesne pred odchodom do Galanty pani P. po
prvýkrátobdržalaZmluvuopôžičke,zktorejvyplynulo,ževeriteľomjepánQ.Ž.,dlžníkompaniP.adlžná
suma je vo výške 545.000,- Kč. Z tejto sumy však bola priamo odpočítaná provízia pre pána P. O. vo
výške 40.000,- Kč a suma vo výške 45.000,- Kč ako prvá splátka úrokov. Dňa 22.2.2013 pani P. následne
obdržala na svoj bankový účet vedený v Česká spořitelna, a.s. sumu vo výške 460.000,- Kč priamo

od pána Ž.. Tieto následne odovzdala v zmysle dohody žalobcovi v 1. rade. Dohodnutou podmienkou
poskytnutia finančných prostriedkov zo strany pána O., resp. pána F. bolo, že nadobúdateľom členského
podielu v bytovom družstve (ktorý mal slúžiť ako záruka) má byť osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, a to práve žalovaní. Dňa 21.2.2013 sa žalobcovia stretli aj so žalovaným v l. rade
(žalovaná v 2. rade nebola prítomná, za túto dokument podpísal žalovaný v 1. rade), pani P. a pánom Ž.
v Galante za účelom uzavretia záložnej zmluvy k vyššie uvedenej zmluve o pôžičke (predmetná zmluva

bola v zásade sporovým Vyhlásením o prevode členských práv v bytovom družstve). Dňa 21.2.2013
išli žalobcovia spoločne na bytové družstvo, kde ich čakali žalovaný v 1. rade a pán Ž.. Po podpísaní
dokumentov na bytovom družstve tieto žalovaný v 1. rade a p. Ž. žalobcom odobrali a nedostali ani
kópiu. Žalobca v 1. rade síce vyhlásenie podpísal, nakoľko mal za to, že ide o postup dôležitý pre riadne
založenie členského podielu na nehnuteľnosti, ale žiadne finančné prostriedky od žalovaných, tak ako

je uvedené vo vyhlásení nikdy žiadnym spôsobom nedostal a žalovaného v 1. rade po prvýkrát stretol
až dňa 21.2.2013, pri podpise zmluvy, ktorú považoval za záložnú. Vzhľadom na to, že žalobca v 1.
rade postupoval v dobrej viere, že zo strany žalovaných nejde o žiaden podvod, podpisovaný dokument
(Vyhlásenie) si pri podpise i z dôvodu časovej tiesne nepreštudoval, a po celý čas mal za to, že sa
jedná iba o zriadenie záložného práva k zmluve o pôžičke, na ktorej mala figurovať podľa požiadaviek

veriteľa ako dlžník osoba českej národnosti, v tomto p. P., a nie o prevod členského podielu v družstve,
na základe čoho by bol pozbavený užívacieho práva k nehnuteľnosti. Predmetné nespochybňoval ani
z dôvodu, že až doposiaľ sporový byt užíval, za tento platil, rovnako platil splátky poskytnutej pôžičky,
pričom žalovaných odo dňa podpisu nevidel a títo sa o sporový byt ani nezaujímali, a to až do času,
kedy žalobca v 1. rade v snahe poskytnutú pôžičku čo možno najskôr vyplatil, mal v záujme sporovú

nehnuteľnosť predať. Žalobca v 1. rade isté pochybnosti ohľadom poskytnutia pôžičky nadobudol už
krátko po jej poskytnutí. Každé 3 mesiace od podpisu zmluvy o pôžičke mal žalobca v 1. rade, resp.
pani P. ako dlžník zo zmluvy uhrádzať úrok vo výške 45.000,- Kč. Napriek tomu, že v zmluve bolo
priamo uvedené, že suma vo výške 40.000,- Kč, bude odpočítaná, a aj bola odpočítaná ako provízia
za sprostredkovanie pre p. Karičku, tento dňa 29.7.2013 zaslal žalobcovi v 1. rade opätovnú faktúru za

sprostredkovanie úveru splatnú dňa 22.2.2013 na sumu vo výške 40.000,- Kč. Problémy nastali, keď
chcel žalobca v 1. rade vyplatiť pôžičku z peňazí za predaj sporovej nehnuteľnosti. Na jeseň roku 2013
sa žalobcovia spoločne snažili predať nehnuteľnosť, aby došlo čo najskôr k vyplateniu dlhu voči pánovi
Ž.. Za týmto účelom kontaktoval žalobca v 1. rade pána F., ako priameho veriteľa, ktorý ho však odkázal
na svojho právneho zástupcu - U.. P. H., ktorý žalobcovi v 1. rade oznámil, že byt môže predať alebo

získať späť za podmienky, že uhradí sumu vo výške 1.250.000 Kč. Vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade
výšku tejto sumy spochybnil, bolo mu zo strany U.. H.E. oznámené, že obe pôžičky pani P. musia byť
uhradené spoločne (pani P. si totiž medzičasom vzala ďalšiu pôžičku, v tomto prípade však pre seba).
Napriek tomu, že žalobca v 1. rade nemal vedomosť o žiadnom zmluvnom ustanovení, či zmluvnej
pokute, ktoré by odôvodňovalo výšku dlžnej sumy, bol tento následne zo strany JUDr. H. upozornený,

že ak zloží jednorazovo sumu vo výške 1.000.000,- Kč, celá záležitosť bude uzavretá. Toto v žalobcovi
v 1. rade vzbudilo dôvodné obavy s poukazom na skutočnosť, že na základe pôvodnej dohody mal
nehnuteľnosťou iba ručiť. Okrem iného žalobkyňa v 2. rade naďalej osobne riadne uhrádzala nájomné a
platby spojené s réžiou bytu priamo na bytovom družstve, preto žalobcovia do toho času nemali dôvod
obávať sa, že budú nútení byt opustiť. Ak sa v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy mali žalovaní stať

novými nájomníkmi bytu, je otázne, prečo sa žiadnym spôsobom nepodieľali na úhradách nájomného.
VzhľadomnazáväzokvočipaniP.sažalobcoviaintenzívnesnažilibytpredať.Vtomčasesiuvedomili,že
sohľadomnavyššieuvedenévyhlásenie,nefigurujúakoaktuálnivlastnícičlenskéhopodielunasporovej
nehnuteľnosti, čo všetkých prípadných kupujúcich odradilo. Pri akýchkoľvek snahách o súčinnosť
veriteľa, či žalovaných im táto nebola neposkytnutá, Žalobcovia tak majú za to, že tento postup bol zo

strany žalovaných, p. F. a ostatných zainteresovaných osôb vopred plánovaný, nakoľko takto žalobcom
de facto úplne znemožnili byt predať a svoj dlh vyrovnať. Na základe vyššie uvedeného žalobca v
1. rade nadobudol dojem, že bol poškodený protiprávnym konaním, a z tohto dôvodu podal trestné
oznámenie na Okresní Státní Zastupitelství Břeclav a na Okresnú prokuratúru v Galante. S poukazomna uvedené skutočnosti má žalobca v 1. rade za to, že právny úkon, na základe ktorého malo dôjsť
k prevodu členských práv v družstve na žalovaných je absolútne neplatný, nakoľko žalobca v 1. rade
nemal možnosť sa pri podpise oboznámiť so znením vyhlásenia. Ak by takú možnosť mal, toto by

nikdy nepodpísal, nakoľko nie je pravdou, že dňa 16.1.2013 prevzal od žalovaných sumu vo výške
30.000,- Eur, pretože pri podpise vyhlásenia dňa 21.2.2013 stretol žalovaného v 1. rade po prvýkrát a
žalovanú v 2. rade doposiaľ ani raz. Žalobca v 1. rade má za to, že pri prevode členských práv v bytovom
družstve bola zo strany žalovaných hrubým spôsobom zneužitá jeho dôverčivosť a finančná tieseň,
pričom zdôrazňuje, že mal za to, že v uvedenom prípade svoj byt len založil v prospech poskytnutej

pôžičky, ktorú riadne spláca. Žalobca v 1. rade sa nevyhýbal plneniu svojich záväzkov, resp. plneniu zo
zmluvy, v ktorej sa de facto v prospech žalovaných ako dlžník zaviazala pani P., avšak práve postup
žalovaných mu bránil v predaji nehnuteľnosti, resp. prevodu členského podielu v bytovom družstve za
odplatu, na základe čoho by bol schopný vyrovnať záväzok voči pánovi Ž., resp. p. F., čo možno najskôr.
Potom, ako požadoval od zúčastnených strán, a teda aj od žalovaných súčinnosť, bola z ich strany
voči žalobcovi v l. rade následne podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu v

1. rade, v prípade vyhlásenia ide o simulovaný právny úkon. Tento zastretý právny úkon (vyhlásenie)
nespĺňa atribút platnosti kúpnej zmluvy, ako ho žalovaní označujú, pretože jednak nevyjadroval vôľu
účastníkov právneho vzťahu - žalobca v 1. rade nemal nikdy záujem vzdať sa svojich členských práv
a žalobkyňa v 2.rade ho ani nepodpísala, nakoľko nebola prítomná, a za túto tento dokument podpísal
žalovaný v 1. rade, taktiež tento nemal všetky potrebné náležitosti zmluvy a v neposlednom rade nedošlo

k úhrade kúpnej ceny, ako k nevyhnutnej podmienke uvedeného odplatného úkonu. Pokiaľ právnym
úkonom má byť, zastretý iný právny úkon (v tomto prípade uzatvorenie ručiteľského záväzku), platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41 a ods. 2 veta prvá
Občianskehozákonníka).Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakmábyťurčitýmprávnymúkonomurobeným
len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny

úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť tento úkon. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by
tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú žalobcovia
za to, že k prevodu členského podielu v bytovom družstve došlo v rozpore s dobrými mravmi a preto
nemožno tento právny úkon považovať za platný podľa § 39 a 39a Občianskeho zákonníka, a konajúci

súd by v rámci predbežnej otázky mal tento ako neplatný označiť. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k
členskému podielu v Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta, IČO: 34 099 069, v tomto
je evidovaný taký stav, ktorý nezodpovedá rozhodujúcim právnym skutočnostiam a je nezákonný. Tento
nezákonný stav umožňuje žalovaným, aby navonok vystupovali ako členovia bytového družstva, napriek
tomu, že žalobca v 1. rade riadne spláca svoj záväzok plynúci zo zmluvy o pôžičke a žalobkyňa v 2. rade

pravidelne uhrádza mesačný nájom za užívanie družstevného bytu. Napriek tomu sa žalovaní snažia
pozbaviť žalobcov vlastníckeho práva k členskému podielu a bránia im s jeho disponovaním, nakoľko ho
žalobcovia nemôžu predať, čím sa žalobcovia dostali do patovej situácie, nakoľko nemajú ani peniaze a
ani byt, za ktorý by uvedenú pôžičku mohli následne vyplatiť. Okrem toho v aktuálnej snahe žalovaných,
ktorí podali proti žalobcovi v 1. rade žalobu o vypratanie veci hrozí, že tento v dôsledku podvodu, príde

o strechu nad hlavou. Žalobcovia, majú naliehavý právny záujem na určení toho, že členské práva v
bytovom družstve sú v ich vlastníctve, a teda, že majú užívacie právo k družstevnému bytu, za ktorý
riadne platia nájom. Právne postavenie žalobcov je bez takéhoto určenia neisté a bytová otázka žalobcu
v 1. rade ohrozená, napriek tomu, že svoje finančné záväzky si riadne plní.

3. Žalovaní žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaní nesúhlasia
s tým, že by prevod členského podielu so žalobcom bol v rozpore s dobrými mravmi, prípadne že
by predstavoval simulovaný právny úkon. Žalobcovi v l. rade bolo poskytnuté finančné plnenie v
dohodnutom rozsahu, pričom žalobca súhlasil so všetkými okolnosťami, ktoré predchádzali poskytnutiu
dohodnutej finančnej sumy. Následná nespokojnosť žalobcov s terajším skutočným a právnym stavom,

v zmysle ktorého sú žalovaní od 21.2.2013 majiteľmi členského podielu a osobami oprávnenými
užívať práva z toho vyplývajúce, nemôže podľa žalovaných mať za následok neplatnosť prevodu
členského podielu zo žalobcov na žalovaných. Rovnako tak následný súhlas žalovaných s tým, aby
žalobcovia určitú dobu ešte užívali byt, ku ktorému v súčasnosti žalobcovia nemajú žiaden právny vzťah,
nijakým spôsobom nespochybňuje vznik a trvanie práva žalovaných k členskému podielu. Žalovaní

spočiatku jednoducho súhlasili s tým, aby žalobcovia užívali určitý čas byt, avšak následne pristúpili
ku krokom, ktoré majú zabezpečiť jeho vypratanie. V súvislosti s celou transakciou žalovaní poukazujú
na dvojfázovosť, ktorou preukazujú, že pri prevode členského podielu nijakým spôsobom nedošlo ku
vzniku situácie, s ktorou by predtým žalobcovia nesúhlasili. Najskôr im bolo poskytnuté dohodnutéplnenie a až následne, v druhom slede sami žalobcovia dobrovoľne navštívili príslušné stavebné bytové
družstvo a vykonali prevod členských práv k členskému podielu na žalovaných. V prípade, že by s
prevodom nesúhlasili, jednoducho by príslušné zmluvy, ktoré im poskytla iná, nezúčastnená osoba,

t.j. nie žalovaní, nepodpísali. Žalovaní uviedli, že prevzatie kúpnej ceny je dostatočne preukázané
vlastnoručným podpisom žalobcu v 1. rade na vyhlásení. Následne po podpísaní vyhlásenia si boli
žalobcovia vypýtať od pracovníčky bytového družstva, pani Viery M., listiny, ktoré sú potrebné k prevodu
členských práv, ktoré im táto vydala a zároveň ich poučila o tom, aký následok má podpis dohody o
prevode členských práv a povinností. Žalovaní teda majú za to, že žalobca v 1. rade vedel aký právny

úkon činí, tento zodpovedal jeho vôli a teda je vylúčené, aby sa jednalo o simulovaní úkon. Pokiaľ by
mal mať prevod zabezpečovaciu funkciu, ako to tvrdí žalobca, musel by byť o ňom záznam v zmluvách,
čo v danom prípade nebolo. Skutočnosť, že žalobcovia následne prejavili nespokojnosť so vzniknutým
stavom podľa žalovaných nemôže predstavovať právny dôvod oprávňujúci žalobcov, aby sa títo stali
majiteľmi členského podielu. Žalovaní napokon poukazujú na nezákonnosť žalobcami navrhovaného
určovacieho výroku. V zmysle príslušných ustanovení Obč. zák. totiž členský podiel v bytovom družstve

nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve manželov z dôvodu vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Obč.
zák., žalobcovia sa preto nemohli po rozvode ich manželstva a uplynutí trojročnej lehoty stať podielovými
spoluvlastníkmičlenskéhopodieluanivprípade,keďbytentonepreviedlinažalovaných.Vzhľadomnato
je žalobcami požadovaný určovací výrok v rozpore s právnymi ustanoveniami a preto žalovaní navrhujú,
aby súd žalobu žalobcov zamietol ako zjavne nedôvodnú a priznal žalovaným nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

4. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k členským právam a povinnostiam v družstve
so všetkými právami a povinnosťami k družstevnému bytu. Vzhľadom na charakter podanej žaloby
bolo potrebné skúmať, či žaloba na určenie vlastníckeho práva k členským právam a povinnostiam je

prípustná v zmysle § 137 písm. c) CSP. Pri určení, či tu právo je alebo nie je, je tiež potrebné vyhodnotiť,
či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Účelom podmienky existencie
naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu
pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom
možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej

náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcov podstatným spôsobom užitočný. V tomto prípade žalobcovia nemajú iný prostriedok ochrany,
ktorým by sa domohli určenia, že sú vlastníkmi členských práv a povinností v Stavebnom bytovom
družstve X. Y. L. a bez takého určenia je ich právne postavenie neisté. Podľa názoru súdu určenie
práv, ktorých sa žalobcovia domáhajú, je účinným a vhodným prostriedkom ochrany smerujúcim k

odstráneniu spornosti ich práv, keďže rozhodnutím v predmetnej veci sa odstráni aktuálny stav
právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.,
čím je preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi členských práv a povinností. Preukázanie naliehavého právneho záujmu však nemusí
znamenať aj úspech v spore.

5. Súd sa v konaní o určenie vlastníckeho práva k členským právam a povinnostiam v Stavebnom
bytovom družstve X. Y. L. zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou dohody o prevode členských práv a
povinností, ktorú súd posúdi nakoľko žalobcovia žiadajú, aby súd rozhodol, či žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi členských práv a povinností špecifikovaných v žalobe.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v 1. rade a žalovaní v 1. a 2. rade podpísali dňa
21.2.2013 vyhlásenie, v ktorom okrem iného žalobca v 1. rade prehlásil a svojim podpisom potvrdil
prevzatie kúpnej ceny vo výške 30.000 Eur za predaj členského podielu k vyššie uvedenému bytu.
Rovnako nebolo sporné, že dňa 21.2.2013 strany sporu uzatvorili dohodu o prevode členských práv a

povinností, ktorá je predmetom konania. Nebola sporná ani skutočnosť, že pri podpisovaní dokumentov
na Stavebnom bytovom družstve X. Y. L., pracovníčka bytového družstva upozornila žalobcov na
následky prevodu.

7. Medzi stranami ostalo sporné, či žalovaní uhradili kúpnu cenu za prevod členských práv v bytovom

družstve žalobcovi v hotovosti dňa 16.1.2013, resp. dňa 21.2.2013, tak ako sa to uvádza vo vyhlásení
zo dňa 21.2.2013 a rovnako bolo medzi stranami sporné vlastníctvo členských práv a povinností v
Stavebnom bytovom družstve X. Y. L., z dôvodu žalobcami tvrdenej neplatnosti právneho úkonu -
vyhlásenia zo dňa 21.2.2013 v zmysle § 39 a 39a občianskeho zákonníka.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa vyjadreniami strán sporu, výsluchom navrhnutých
svedkov, listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/X/XXXX N. T.

XX.X.XXXX, e-mailovou komunikáciu medzi B. H. Y. P. O., zmluvou o pôžičke zo dňa 21.2.2013 medzi
Q. Ž. Y. B. H., Q. N. Ú. B. H., vyhlásením zo dňa 21.2.2013, faktúrou č. XXXX, trestnými oznámeniami,
rozhodcovskou žalobou, odborným posudkom o invalidite, posudkom o invalidite, správou komisie
pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov, dohodou o prevode členských práv a povinností
zo dňa 21.2.2013, prehlásením zo dňa 21.2.2013, nájomnou zmluvou zo dňa 21.2.2013, dotazníkom

nadobúdateľa zo dňa 21.2.2013, plnou mocou zo dňa 20.2.2013, prehlásením P. F. zo dňa 19.9.2019,
potvrdeniami odovzdaní sumy 430.000 Kč žalobcovi v 1. rade pani B. H., pripojeným vyšetrovacím
spisom ORPZ Galanta ČVS: E.-XXX/X-Q.-L.-XXXX.

9. Z vyhlásenia zo dňa 21.2.2013 podpísaného žalobcom v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 1.
a 2. rade ako kupujúcimi vyplýva, že sa dohodli na predaji a kúpe členského podielu k bytu č. XX A. X.

F.., Q. XX, W. T. X.. Č.. XXXX, A. J. Š. Q. O.. Ú.. L., N. A. D. Č.. XXXX, podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach vo výške 188/10000, ktorý je vo vlastníctve Stavebného bytového družstva X.
Y. L. za kúpnu cenu vo výške 30.000 Eur. Vo vyhlásení kupujúci - žalovaní vyhlásili, že dňa 16.1.2013
uhradili predávajúcemu - žalobcovi v 1. rade kúpnu cenu vo výške 30.000 Eur v hotovosti. Žalobca v
1. rade zároveň vyhlásil, že kupujúci mu v celom rozsahu kúpnu cenu uhradili v celom rozsahu, t.j. vo

výške 30.000 Eur v hotovosti, dňa 16.1.2013. V Čl. III. vyhlásenia predávajúci a kupujúci vyhlásili, že
vyhlásenie robia slobodne a vážne, pričom si uvedomujú následky a účinky vyhlásenia.

10. Z dohody o prevode o členských práv a povinností uzatvorenej dňa 21.2.2013 uzatvorenej medzi
žalobcami ako prevodcami a žalovanými ako nadobúdateľmi vyplýva, že žalobcovia na základe dohody

previedli na nadobúdateľov členské práva a povinnosti k družstevnému bytu č. XX A. X. F.. A. J. Š.
XXXX/XX Q. L. a žalovaní ako nadobúdatelia vstúpili do členstva žalobcov a prebrali členstvo v družstve
so všetkými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu v akom ich mali žalobcovia. Súčasťou dohody
bolo aj prehlásenie o vzájomnom majetkovom vyporiadaní. Z prehlásenia o vzájomnom majetkovom
vyporiadaní hodnoty členského podielu vyplýva, že hodnotu členského podielu si vyporiadajú prevodca

- žalobcovia a nadobúdateľ - žalovaní vzájomne medzi sebou. Prehlásenie podpísali strany sporu dňa
21.2.2013.

11. Z vyjadrení žalobcu v 1. rade mal súd preukázané, že vyhlásenie zo dňa 21.2.2003 podpísal bez
toho, aby si ho prečítal a dohodu o prevode členských práv a povinností a prehlásenie o vzájomnom

majetkovom vyporiadaní podpísal na Stavebnom bytovom družstve X. Y. L., hoci bol na následky
upozornení zo strany pracovníčky Stavebného bytového družstva X. Y. L..

12. Z výpovede žalobkyne v 2. rade mal súd preukázané, že dohodu o prevode členských práv a
povinností podpísala dobrovoľne.

13. Zo svedeckej výpovede pána Q. Ž. mal súd preukázané podpísanie dohody o prevode členských
práv a povinností stranami sporu na Stavebnom bytovom družstve X. Y. L..

14. Zo svedeckej výpovede B. P. (H.) mal súd preukázané, že žalobca bol oboznámený s obsahom

dokumentov, ktoré podpisoval, nakoľko mu boli prečítané aj u advokáta, u U.. A..

15. Z nájomnej zmluvy zo dňa 21.2.2013 uzatvorenej medzi Stavebným bytovým družstvom X. Y. L. ako
prenajímateľom a žalovanými ako nájomcom vyplývajú práva a povinnosti nájomníka a prenajímateľa.

16.ZpripojenéhovyšetrovaciehospisuORPZvGalanteČ.:E.-XXX/X-Q.-L.-XXXXmalsúdpreukázané,
že trestné oznámenie žalobcu v 1. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu bolo
odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku.

17. Výsluchom svedkyne B. P. (H.) navrhnutej žalobcami súd zistil, že so žalobcom v 1. rade sú priatelia,
žalobca v 1. rade ju požiadal, či by zistila, či je možné dostať pôžičku, ktorá by bola zabezpečená
jeho bytom. Na internete reagovala na inzerát, pán O. jej odpovedal, že by bolo možné dostať pôžičku,
ktorá by bola zabezpečená nehnuteľnosťou na Slovensku, avšak je potrebné, aby pôžičku zobral občanČeskej republiky. Komunikovala s pánom O. Y. X. F. F.. Pôžička mala byť na sumu 500.000 Kč. Na
pôžičke bola suma 545.000 Kč, vyplatených bolo z toho 460.000 Kč, 40.000 Kč bola provízia pre pána
O. a 45.000 Kč bol prvý úrok na tri mesiace. So žalovaným v 1. rade sa stretli prvý krát pred bytom

žalobcov. Spoločne išli k advokátovi, k pánovi A. Q. L.. U.. A. pripravil zmluvy prečítal pred pánom M.,
pred ňou, pred pánom P. a pánom Ž., zmluvu, ktorej názov si nepamätá, ale jej obsahom bolo, že pán
P., fiktívne kupuje od pána M. byt, lebo inak sa to nedá. Na bytové družstvo išiel pán Ž., žalobcovia a
pán žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vyšiel von z bytového družstva a telefonoval pánovi F., ktorý
jej v telefóne povedal, že na byte je nedoplatok v prepočte na české koruny asi 18.000 Kč a povedal,

že keď jej príde na účet 460.000 Kč, tak mu má na účet poslať sumu 18.000 Kč, ktorú mu následne
poslala. Následne vstúpila do insolvenčného konania, žiadala žalobcu v 1. rade, aby byt predal. Žalobca
v 1. rade to riešil, vie, že mal aj kupujúceho na byt za 45.000 Eur, avšak byt sa mu nepodarilo predať,
pretože nebol vlastníkom, avšak na to sa prišlo až neskôr. Žalobca v 1. rade sa snažil dovolať pánovi F.,
ktorý ešte na začiatku tvrdil, že keď bude kupec na byt, nie je problém byt predať. Následne sa žalobcovi
v 1. rade ozval pán H., zástupca pána F. Y. Ž., ktorý telefonoval so žalobcom v 1. rade. Po telefonáte

bol rozladený, nakoľko mu pán H. povedal, že keď zloží 1.200.000 Kč, resp. 1.000.000 Kč môže si byt
nechať, načo sa žalobca v 1. rade ohradil. Odpoveď na otázku ako boli sumy vypočítané nedostal. Čo
sa týka poskytnutej pôžičky, túto pôžičku splácal žalobca v 1. rade, nakoľko bola pre neho. Nemám
vedomosť o tom, že by žalobca v 1. rade dostal od žalovaného v 1. rade nejakú sumu.

18. Výsluchom svedka Q. Ž. navrhnutého žalobcom súd zistil, že svedok žalobcu v 1. rade videl po
prvýkrát v Galante, keď prevádzal byt na žalovaného v 1. rade. To, že žalovaný v 1. rade a žalobca v
1. rade chcú uzatvoriť kúpno-predajnú zmluvu sa dozvedel až v Galante. Pán F. ho požiadal, aby išiel
ohliadnuť byt, ktorý chcel kúpiť žalovaný v 1. rade od žalobcu v 1. rade. Spolu so žalobcom v 1. rade a
žalovaným v 1. rade boli u advokáta, odtiaľ išli na bytové družstvo, priamo v kancelárii nebol. Následne

zobral žalobcu v 1. rade a pani H. na poštu do Břeclavy, kde podpísali zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej požičal peniaze pani Rabovej, tam jej v hotovosti odovzdal 45.000 Kč a potom z jeho účtu jej
odoslal 460.000 Kč. K prevodu bytu žalobcov uviedol, že žalovaný v 1. rade byt kupoval, pani H. si vzala
pôžičku, nezaujímalo ho, že prijímateľ pôžičky je iná osoba. Čo sa týka postupnosti podpisu jednotlivých
zmlúv, pamätá si, že najprv sa previedla nehnuteľnosť v Galante, potom poskytol pôžičku v Čechách

pani H. (P.). Tieto dve zmluvy spolu nesúviseli.

19. Výsluchom svedka P. O. navrhnutého žalobcami súd zistil, že žalobcu v 1. rade nepozná. Pani B.
P.Á., H.. H. ho oslovila na základe inzerátu, ktorý mal, že by potrebovala pomoc pro svojho priateľa
niekde na Slovensku. Preposlal jej kontakt druhej strane, potom sa oni kontaktovali. Jednalo sa o pána

F., s ktorým v roku 2013 spolupracoval, sprostredkovával len kontakty. Podmienky poskytovania pôžičiek
určoval veriteľ. Viac si pre odstup času nepamätá.

20. Výsluchom svedka P.G.A. F. navrhnutého žalobcami súd zistil, že žalobcu v 1. rade pozná, na
stretnutie v Prahe ho priviedla pani H.. F. B. P. (H.), pozná, stretol sa s ňou prostredníctvom pána O., s

ktorým mal obchody. Ten ich spojil. Stretol sa s ňou tiež v Prahe, je možné, že bola u nich v kancelárii.
Žalovaného v 1. rade pozná s jeho manželkou sa nestretol. V roku 2013 poskytoval pôžičky pre
spoločnosť Money Service, občas aj pre iné osoby. K osobe pán O. uviedol, že mu občas sprostredkoval
obchod,osobnesanestretli.PánaŽ.poznádlho,malvoľnépeniaze,takmuobčassprostredkovalnejaký
obchod. V súvislosti s poskytnutím pôžičky žalobcovi, resp. s poskytnutím pôžičky osobe slovenskej

národnosti uviedol, že so žalobcom v 1. rade nebola žiadna pôžička uzatvorená. Pani H. si od neho
požičala peniaze a rovnako tak aj od pána Ž.. Na základe informácie od pani H., že by žalobca v 1.
rade potreboval pôžičku kontaktoval žalovaného v 1. rade, ktorý sa následne spojil so žalobcom v 1.
rade a došlo k predaju bytu. Domnieva sa, že tento spor vznikol s ohľadom na okolnosť, keď sa pani
H. rozišla so žalobcom v 1. rade a ten sa vrátil k svojej pôvodnej manželke alebo priateľke. K dotazu či

podmienkou pre poskytnutie pôžičky bol prevod bytu na území Slovenska, uviedol, že sa nejednalo o
pôžičku, jednalo sa o kúpu. V súvislosti s vrátením pôžičky uviedol, že pani H. potom bola v insolvencii,
insolvenčný správca splácal malé čiastky. Pán Ž. sa zúčastnil prevodu nehnuteľnosti zo žalobcu v 1.
rade na žalovaného v 1. rade z dôvodu, že u neho pracoval a chcel, aby žalovanému v 1. rade pomohol,
aby všetko prebehlo v poriadku, nakoľko žalovaný v 1. rade nemal veľa skúseností a pán Ž. pracoval

ako realitný maklér, mal skúsenosti. Pôžičku poskytnutú pani P. (H.) vo výške 545.000 Kč, dohovoril s
pánom Ž., bola tam založená nehnuteľnosť, ktorú vlastnila. Pani P. mala byť poskytnutá časť kúpnej
ceny za nehnuteľnosť žalobcu v 1. rade, že žalovaný má záujem predať svoju nehnuteľnosť vedel od
pani P., ktorá mu to uviedla v telefonickom rozhovore. Žalovaný v 1. rade vyplatil čiastku žalobcovi v1. rade, pri výplate však nebol. Prevod družstevného podielu na pána P. prebiehal na družstve oproti
odovzdaniu hotovosti.

21. Žalobcovia výpovede svedkov pána O. Y. F. F. spochybnili s poukazom na nezrovnalosti vo
výpovediach svedkov pána O. Y. F. F. s poukazom na žalobcami predloženú emailovú komunikáciu vo
vzťahu s dohadovaním podmienok poskytnutia pôžičky, z ktorej je zrejmé, že nehnuteľnosť mala slúžiť
na zabezpečenie pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá žalobcovi.

22. Žalovaní výpoveď svedkyne B. P. spochybnili s poukazom na jej výpoveď ohľadom vzťahu, ktorý
mala so žalobcom v 1. rade.

23. K námietkam sporových strán k vykonaným dôkazom súd uvádza, že zo svedeckých výpovedí P.
O.O., P. F. súd nemal preukázané skutočnosti dôležité pre toto konanie (ohľadom vyhlásenia, dohody
o prevode členských práv a povinností a zaplatení sumy 30.000 Eur zo strany žalovaného v 1. rade),

nakoľko žiadne takéto skutočnosti vo svojich výpovediach neuviedli a neboli prítomní pri podpisovaní
vyhlásenia a dohody o prevode členských práv a povinností dňa 21.2.2013 a ani pri zaplatení sumy
30.000 Eur.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

25. Žalobca v 1. rade nadobudol členský podiel so žalobkyňou v 2. rade za trvania manželstva v roku
XXXX. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 22.3.2011 vyplýva, že
manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené dňa 7.4.2011. Z dôvodu finančných ťažkostí žalobca v
1.radepožiadalsvojupriateľku-svedkyňuB.P.(H.)opomocprizískanípôžičky.Dňa21.2.2013podpísal

žalobcav1.radeakopredávajúciažalovanív1.a2.radeakokupujúcivyhlásenie,nazákladektoréhosa
dohodlinapredajiakúpečlenskéhopodielukbytuč.XXA.X.F..,Q.XX,W.T.X..Č..XXXX,A.J.Š.Q.O..
Ú.. L., N. A. D. Č.. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 188/10000,
ktorý je vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta za kúpnu cenu vo výške
30.000 Eur. Následne v ten istý deň na Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta strany

uzavreli dohodu o prevode o členských práv a povinností k predmetnému družstevnému bytu (uvedené
bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou pána Q. Ž.). Žalobca v 1. rade bol na následky uzavretia
dohody upozornený zo strany pracovníčky Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta.
Žalobkyňa v 2. rade dohodu podpísala dobrovoľne. Žalobca v 1. rade bol oboznámený s obsahom
dokumentov, ktoré podpisoval, nakoľko mu boli prečítané u advokáta U.. A. (uvedené bolo preukázané

svedeckou výpoveďou pani B. P.). F. P. T. XX.X.XXXX T. E. F. Ž. sumu 460.000 Kč, ktorú následne
odovzdala žalobcovi v 1. rade, ktorý sa ju zaviazal splácať a z poskytnutej pôžičky vrátil iba časť, 3-4
splátkyvsume15.000Kč.PredmetnýbytjevsúčasnostipredmetomnájomnejzmluvymedziStavebným
bytovým družstvom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Žalobcovia v súčasnosti užívajú
predmetný byt bez právneho dôvodu.

26. Súd právne posúdil zistený skutkový stav podľa týchto ustanovení zákonov:

27. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.31. Podľa § 203 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené
s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode

členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky
ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

32. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

33.VpredmetnomkonaníourčenievlastníckehoprávakčlenskýmprávamapovinnostiamvStavebnom
bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta bolo potrebné riešiť otázku platnosti dohody o prevode
členských práv a povinností. Otázka platnosti uvedenej dohody je podľa názoru súdu podstatnou
otázkou pre určenie či žalobcom svedčí vlastnícke právo k členským právam a povinnostiam, ktoré je

predmetom konania, nakoľko k prevodu členských práv a povinností dochádza na základe dohody o
prevode členských práv a povinností. V konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalobcovia boli pred
podpisom dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.2.2013 podielovými spoluvlastníkmi
týchto práv, ktoré predmetnou dohodou previedli na žalovaných.

34. Žalobca v 1. rade argumentoval tým, že vyhlásenie zo dňa 21.2.2013 je absolútne neplatný právny
úkon, nakoľko bola zneužitá jeho dôverčivosť a finančná tieseň a súčasne, že žalovaní neuhradili kúpnu
cenu za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve žalobcovi v hotovosti dňa 16.1.2013,
resp. dňa 21.2.2013, tak ako sa to uvádza v predmetnom vyhlásení a toto podpísal ho bez toho, aby si ho
preštudoval z dôvodu časovej tiesne. Zároveň žalobca v 1. rade uviedol, že dokumenty na Stavebnom

bytovom družstve X. Y. L. podpísal napriek upozorneniu zo strany pracovníčky bytového družstva z
dôvodu, že sa malo jednať len o fiktívny prevod.

35. Žalobcovia namietali neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia zo dňa 21.2.2013 v zmysle § 39 a §
39a Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi, v prípade vyhlásenia, vidia žalobcovia v tom,

že sa malo jednať o simulovaný právny úkon nakoľko vyhlásenie nespĺňa atribúty kúpnej zmluvy, keďže
nevyjadruje vôľu žalobcu v 1. rade vzdať sa svojich členských práv, žalobkyňa v 2. rade vyhlásenie ani
nepodpísala a nedošlo ani k úhrade kúpnej ceny.

36. V prípade zmluvy o prevode členských práv a povinností ide o dvojstranný právny úkon. Právne

úkony plnia v súkromnom práve úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu,
ktoré následky právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje
právny poriadok absolútnou, prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto
dovolal. Právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z absolútne

neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú
nedostatok slobodnej a vážnej vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je
predmetom právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), rozpor obsahu alebo účelu

právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona, či rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka) a nedostatok požadovanej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné zhojiť.

37. V zmysle judikatúry pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi

dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť žalujúcou stranou tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti,
rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada ex offo (nedostatok formy,
neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/208/2010 z 30.7.2012)).

38. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo
vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení sdôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní
a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na

procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Žalobcovia napriek navrhnutým a vykonaným dôkazom neuniesli bremeno tvrdenia o tom, že zo
stranyžalovanýchnebolivyplatenéžiadnefinančnéprostriedkyvovýške30.000Eurarovnakotakpokiaľ
ide o tvrdenie, že predmetom nemal byť prevod členského podielu na nehnuteľnosti ale len založenie
členského podielu. Z predloženého vyhlásenia zo dňa 21.2.2013 okrem iného vyplýva, že žalobca v 1.

rade svojím podpisom potvrdil prevzatie finančných prostriedkov vo výške 30.000 Eur od žalovaných
za predaj členských práv a povinností a rovnako z dohody o prevode členských práv a povinností z
toho istého dňa jednoznačne vyplýva, že sa členské práva a povinnosti žalobcovia prevádzajú. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v 1. rade má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie,
je osobou s priemernou rozumovou schopnosťou vnímať a posúdiť následky svojho konania. Za svoje

konanie nesie aj adekvátne dôsledky, zodpovednosť aj keď uzavrie akúkoľvek zmluvu, resp. podpíše
dokument, ktorý si ani len pred jeho podpisom neprečítal. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu
práva patria bdelým. Vzhľadom na skutočnosť, že súd predpokladá, že žalobca v 1. rade je osobou
so schopnosťami a znalosťami vlastnými priemernej osobe a vzhľadom na obsah vyhlásenia, žalobca
v 1. rade nemohol dospieť k záveru, že v prípade podpisu vyhlásenia o prevzatí 30.000 Eur, ktoré

v skutočnosti podľa jeho tvrdenia neprevzal, mal za to, že sa jedná o dokument dôležitý pre riadne
založenie členského podielu na nehnuteľnosti. Táto skutočnosť navyše nevyplýva ani z dohody o
prevode členských práv a povinností. Na uvedené nemá vplyv ani obsah emailovej komunikácie medzi
pani B. P. (H.) Y. F. P. O., z ktorej navyše vyplýva navrhovaný postup poskytnutia pôžičky a to tak, že
najskôr sa prevedú podiely na inú osobu a v prípade vrátenia pôžičky sa podiely prevedú späť. Tento

postup mal podľa emailovej komunikácie medzi pani B. P. Y. P. O. preveriť samotný žalobca v 1. rade
na stavebnom bytovom družstve. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie samotného žalobcu
v 1. rade, ohľadom upozornenia jeho osoby na následky podpisu dohody o prevode členských práv a
povinností zo strany pracovníčky Stavebného bytového družstva X. Y. L., z ktorej jednoznačne vyplýva,
že sa jedná o prevod členských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k záveru,

že žalobcovia nevedeli aké dokumenty podpisujú, resp. mali za to, že sa jedná o záložnú zmluvu, a ich
vôľa nebola previesť členské práva a povinnosti. Navyše platnosť dohody o prevode členských práv a
povinností nebola medzi stranami sporná, preto ju súd považoval za platnú.

40. Súd vykonaným dokazovaním nezistil dôvody neplatnosti vyhlásenia zo dňa 21.2.2013. Vyhlásenie

podpísal žalobca v 1. rade bez toho, aby si ho prečítal. Samotné vyhlásenie nie je právnym úkonom,
na základe ktorého došlo k prevodu členských práv a povinností v Stavebnom bytovom družstve X. Y.
L.. K ich prevodu došlo až na základe dohody o prevode členských práv a povinností. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustálenú judikatúru slovenského ústavného súdu, ktorá jednoznačne preferuje výklad
právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť. S poukazom na preferenciu platnosti právnych úkonov

a s poukazom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade vyhlásenie bez výhrad podpísal, nepodpísanie
takéhoto vyhlásenia žalobkyňou v 2. rade je v danom prípade bez právneho významu vo vzťahu k
prevodu členských práv a povinností, súd považuje vyhlásenie za platný právny úkon. V prípade, ak
by súd pripustil neplatnosť vyhlásenia, čo sa však nestalo, neplatnosť vyhlásenia by nemala vplyv na
platnosť dohody o prevode členských práv a povinností, keďže platnosť dohody nebola medzi stranami

sporná, podpísanie vyhlásenia nie je podmienkou platnosti prevodu členských práv a žalobcovia, aj
napriek tomu, že boli informovaní o následkoch podpisu dohody, túto dohodu o prevode členských práv
a povinností podpísali.

41. Žalobca v 1. rade údajné zneužitie jeho osoby zo strany žalovaných opísal len veľmi všeobecnými

tvrdeniami o zneužitej dôverčivosti a finančnej tiesni žalobcu v 1. rade. Pripustenie takejto všeobecnej
argumentácie by znamenalo možnosť napadnúť kedykoľvek, akýkoľvek právny úkon, čo je však v
právnom štáte neprijateľné. Taktiež samotný fakt, že si neuvedomoval obsah relevantne nespochybňujepredmetné vyhlásenie a ani dohodu o prevode členských práv a povinností (a ich platnosť). Takýto
prevod práva nie je bežnou záležitosťou a preto mu zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť.

42. Žalobca v 1. rade na preukázanie tvrdení o časovej tiesni, resp. ostatných skutočností uvedených v §
39a Občianskeho zákonníka vyvolávajúcich neplatnosť právneho úkonu neoznačil žiadne dôkazy, ktoré
by mal súd v konaní za tým účelom vykonať a z vykonaných dôkazov takéto skutočnosti nevyplynuli,
nebolo možné dospieť k záveru o neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia v zmysle § 39a Občianskeho
zákonníka. V posudzovanom prípade nielenže nebola preukázaná objektívna stránka tejto skutkovej

podstaty (spočívajúca v plnení, ktorého majetková hodnota bola vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere), ale nebolo preukázané ani naplnenie subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty,
t. j. že by žalovaná strana zneužila tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, či finančnú závislosť.

43. Súd záverom zdôrazňuje, že nedostatok obvyklej starostlivosti, ktorú zmluvné strany venujú

právnemu úkonu prevodu vlastníckych práv nemožno považovať zo strany druhého zmluvného partnera
za zneužitie. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd posúdil právny úkon - vyhlásenie zo dňa 21.2.2013 za
platný právny úkon a rovnako tak aj dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.2.2013
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne
nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné
z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci..Žalovaníbolivkonaní
úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.