Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-10Csp/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463561
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121463561.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov,
proti žalovanému A. B., narodenému 27. decembra 1998, trvale bytom A. XXX, A., právne zastúpenému
JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 8 506,22
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 23. augusta 2021, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu istiny vo výške 8 506,22 eur spolu
s úrokom vyčísleným vo výške 3 080,71 eur, úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 819,31 eur,

úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8 626,22 eur od 8. apríla 2021 do 20. apríla 2021
a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8 506,22 eur od 21. apríla 2021 zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. novembra
2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo 7. apríla 2021 bola naňho zo spoločnosti Všeobecná úverová
banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "postupca,"

respektíve "právny predchodca žalobcu," prípadne "banka") postúpená pohľadávka vyplývajúca
zo Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 22. februára
2017 (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva"), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky. Vo vzťahu k podmienkam čerpania peňažných prostriedkov, podmienkam splácania
peňažných prostriedkov, podmienkam pri neplnení zmluvných povinností a ďalším náležitostiam žalobca
odkázal na ich úpravu v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach postupcu v znení ich
dodatkov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím

porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, následkom čoho postupca k 14. máju 2019 vyhlásil mimoriadnu
splatnosťúveruazároveňvyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumy.Pohľadávkazvyššiešpecifikovanej
Zmluvy v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémoma predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, predstavovala ku dňu postúpenia
sumu vo výške 12 526,24 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 8 626,22 eur, z riadneho úroku vo
výške 3 080,71 eur a z úroku z omeškania vo výške 819,31 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do

podania žaloby uhradil dňa 20. apríla 2021 sumu vo výške 120,00 eur. Dlžná suma tak ku dňu podania
žaloby predstavovala sumu vo výške 12 406,24 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo
výške 8 506,22 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3 080,71 eur a z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 819,31 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 8. apríla 2021, t.j. dňom nasledujúcim

po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 13.
novembra 2020 spolu so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 7. apríla 2021 a s Prílohou, Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017,
Žiadosť o flexipôžičku – bezúčelová, č. žiadosti XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017, Predbežnú

žiadosť o flexipôžičku – bezúčelová, č. žiadosti XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017, Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, Cenník VÚB, a.s. – Občania, platný od 1. augusta 2016, vrátane
Dodatku č. 1 platného od 22. októbra 2016, Tretiu upomienku – pokus o zmier z 8. apríla 2019, Výzvu
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo 14. mája 2019 s fotokópiou poštovej obálky,
Oznámenie o postúpení pohľadávky z 15. apríla 2021, Pokus o zmier zo 16. júla 2021 s Podacím hárkom

č. C., Platobnú históriu k Zmluve č. XXXXXXXXXXXXXXX.

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 6. septembra 2021 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote
odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. Podaný odpor žalovaný primárne odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Argumentoval tým, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020, z ktorej žalobca
svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvodzoval, je pre rozpor so zákonom podľa § 39

Občianskeho zákonníka neplatná, keďže nebola uzavretá v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách,
stanovujúcim zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z bankového úveru bankou na
tretiu osobu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázal označeným zákonným ustanovením vyžadovanú existenciu písomnej výzvy banky pred
postúpením predmetnej pohľadávky.

V druhom rade žalovaný dôvodil tým, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky
ani pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalobca nepreukázal, že by mu výzva banky, tzv.
Tretiaupomienka–pokusozmierz8.apríla2019,boladoručená.Žalovanýtvrdil,žerovnakoanioVýzve
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, datovanej dňom 14. mája 2019, nemal až do

dňa vydania platobného rozkazu žiadnu vedomosť a ani táto mu, rovnako ako upomienka, nebola nikdy
doručená. Vychádzajúc z uvedeného, mal za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou
ako postupcom dňa 14. mája 2019 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom
pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich
tvrdení odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018, sp.

zn. 1 Cdo 147/2017.

Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na to, že žaloba bola súdu doručená 23.
augusta 2021, pričom predmetný úver mu bol na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017 poskytnutý ešte vo februári 2017.

S poukazom na uvedené skutočnosti považoval žalovaný žalobu za v celom rozsahu nedôvodnú, a preto
navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. V reakcii na odpor podaný žalovaným žalobca v podaní z 18. októbra 2021 k otázkam premlčania

žalobou uplatneného nároku a zosplatnenia pohľadávky zotrval na tom, že v posudzovanom prípade
bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (14. mája 2019)
v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 28. januára 2019). Doplnil, že žalovaný
bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky osobitne upozornený, a to výzvou z 8.apríla2019,označenouakoTretiaupomienka–pokusozmier,kuktorejpredložilkópiupodaciehohárku,
preukazujúcu jej odoslanie žalovanému. Z uvedených dôvodov považoval za zrejmé, že v prípade, ak
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo 14. mája 2019, toto svoje právo uplatnil v súlade s

§ 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej 28. apríla 2019 a zároveň v súlade s
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako
3 mesiace. Zároveň to podľa žalobcu znamená, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 28.
apríli 2019 začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. od splátky splatnej 28. apríla 2019), a uplynula

by najskôr 28. apríla 2022, pričom žaloba bola na súde podaná 23. augusta 2021. Na podporu svojej
argumentácie žalobca citoval z odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2020, sp.
zn. 15CoCsp/13/2020, a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2017, sp. zn. 17Co/228/2016.

Vo vzťahu k doručeniu výzvy z 8. apríla 2019 a výzvy zo 14. mája 2019 považoval žalobca za právne
irelevantné, či ich žalovaný aj skutočne prevzal, majúc za to, že pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa

§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje, aby bol úkon
aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Odkazujúc na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, žalobca trval na
tom, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky došlo v súlade so zákonom.

Napokon, žalobca vyslovil presvedčenie, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré
mu stanovuje § 92 ods. 8 zákona o bankách, poukazujúc na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bol opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou z 8. apríla 2019 a výzvou zo 14.
mája 2019. Svoju argumentáciu podporil citáciou z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.

februára 2021, sp. zn. 12CoCsp/31/2020, a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. marca
2021, sp. zn. 11CoCsp/1/2021.

7. Následne, dňa 25. októbra 2021, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní Okresnému súdu Košice - okolie ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

8. V duplike z 30. novembra 2021 žalovaný nad rámec doposiaľ tvrdeného uviedol, že podmienka pre
postúpenie pohľadávky z bankového úveru bankou na tretiu osobu, spočívajúca v písomnom vyzvaní
na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku, nebola splnená z dôvodu, že žalobca v konaní
nepreukázal existenciu písomnej výzvy s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalobcove

odkazy na § 45 Občianskeho zákonníka označil za irelevantné, keďže obsahom súdneho spisu nie
je žiadna výzva pred postúpením pohľadávky, ktorá by mohla byť vôbec odoslaná. Výzvy z 8. apríla
2019 a zo 14. mája 2019 podľa žalovaného nemožno považovať za výzvy pred postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to jednak pre absenciu upozornenia na možnosť postúpenia
pohľadávky na tretiu osobu, ako aj z dôvodu, že žalovanému neboli nikdy doručené. K podmienkam

pre platné postúpenie pohľadávky bankou žalovaný opätovne obsiahlo citoval z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, uvádzajúc, že žalobca
si v danom konaní uplatňuje totožné nároky a na podporu svojich tvrdení využíva totožné argumenty
ako v uvedenom dovolacom konaní. Tiež na margo vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného
úveru žalovaný doplnil, že mu nebola poskytnutá 15-dňová lehota na dobrovoľnú úhradu predmetnej

pohľadávky, trvajúc na tom, že výzvu banky z 8. apríla 2019 nemožno z dôvodu, že nebolo preukázané
jej doručenie, považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný súčasne
poukázal na to, že pripustiac argumentáciu žalobcu, že mimoriadna splatnosť úveru, vyhlásená podaním
zo 14. mája 2019, bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej 28. apríla 2019, treba konštatovať,
že v takom prípade neboli splnené podmienky pre samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

keďže medzi 28. aprílom 2019 a 14. májom 2019 neuplynula ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka predpokladaná lehota troch mesiacov. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu
ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Mal za to, že
platí pravidlo, že premlčacia doba začína v takomto prípade plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
v dôsledku nesplnenia ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo 7. februára 2020, sp. zn. 11Csp/70/2019.

9. Vo vyjadrení z 21. decembra 2021 žalobca oponoval tvrdeniu žalovaného, že výzva banky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách musí obsahovať „upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky natretiu osobu“ poukazom na to, že označené zákonné ustanovenie pojednáva len o písomnej výzve
banky bez akýchkoľvek osobitých náležitostí. Aj žalobca na podporu tohto svojho tvrdenia odkázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017.

Súčasne dal po pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS
796/2016-65, podľa ktorého: „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak,
že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať.“ V tejto súvislosti poukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. februára 2021, sp. zn. 12CoCsp/31/2020,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. marca 2021, sp. zn. 11CoCsp/1/2021, a uznesenie

Krajského súdu v Trnave z 15. apríla 2020, sp. zn. 25Co/152/2019. Žalobca opätovne zdôraznil, že
žalovaný bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky upozornený v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to viac ako 15 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky
výzvouz8.apríla2019.Kuvedenejvýzvežalobcaokremkžalobepriloženéhopodaciehohárkupredložil
aj záznam zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, v zmysle ktorého bola zásielka odoslaná
9. apríla 2019 a dňa 16. apríla 2019 sa jeho právnemu predchodcovi vrátila ako nedoručená. Záverom

žalobca poznamenal, že žalovaný vylákal od jeho právneho predchodcu peňažné prostriedky vo výške
10 000,00 eur, pričom uhradil len sumu 4 012,16 eur a námietkami sa snaží len účelovo zneužiť ochranu
spotrebiteľa a vyhnúť sa splneniu svojho záväzku.

10. Na vyjadrenie žalobcu z 21. decembra 2021 žalovaný reagoval podaním z 3. februára 2022, v ktorom

zotrvalnasvojejdoterajšejargumentácii,atútopodporilodkazomnarozsudokKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici z 25. novembra 2021, sp. zn. 12CoCsp/20/2021.

11. Rovnako, žalobca vo vyjadrení z 18. marca 2022 zopakoval tvrdenia uvádzané vo svojich
skorších podaniach a na ich podporu odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.

novembra 2021, sp. zn. 11CoCsp/36/2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28. októbra 2021,
sp. zn. 17CoCsp/15/2021, a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2021, sp. zn.
2CoCsp/83/2021.

12. Následne, dňa 31. augusta 2022, žalobca predložil súdu špecifikáciu žalobou uplatneného nároku,

v zmysle ktorej žalovaný čerpal dňa 22. februára 2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 10 000,00
eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 4 212,16 eur. Súčasťou predmetného
podania žalobcu bol detailný prehľad žalovaným v období od 22. februára 2017 do 10. apríla 2019
vykonaných úhrad s vyznačením dátumu každej z nich, jej celkovej výšky, ako aj súm, v akých bola tá
– ktorá úhrada započítaná na istinu, na základný úrok, na sankčný úrok, na poplatok za poskytnutie,

na poplatky a na poistné. Žalobca ozrejmil, že z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo
výške 1 373,78 eur, na poplatky suma vo výške 232,00 eur, na riadny úrok suma vo výške 2 603,99
eur a na úrok z omeškania suma vo výške 2,39 eur. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca konštatoval,
že postúpená istina predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a úhradami žalovaného
započítanými na istinu, t.j. 8 626,22 eur (10 000,00 eur – 1 373,78 eur).

Na margo riadneho úroku uplatneného vo výške 3 080,71 eur žalobca uviedol, že tento bol, vychádzajúc
z čl. I. Zmluvy, vyúčtovaný v celkovej výške 5 684,70 eur a vyčíslený za použitia dojednanej úrokovej
sadzby vo výške podľa vzorca: dlžná istina x úroková sadzba / 360 (bankový rok) x 30 (bankový mesiac).
Konštatujúc, že z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 2 603,99 eur,

poukázal na to, že neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 3 080,71 eur.

Napokon, k úroku z omeškania uviedol, že tento bol za obdobie do postúpenia pohľadávky vyúčtovaný
žalovanému v súhrnnej výške 821,70 eur a keďže z jeho úhrad naň bola započítaná suma 2,39 eur,
neuhradený úrok z omeškania zo sumy jednotlivých omeškaných splátok a následne i zosplatnenej istiny

za obdobie do postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 819,31 eur.

13. Vo vyjadrení z 25. októbra 2022 žalovaný zotrval na svojich skorších tvrdeniach.

14. Okresný súd Košice - okolie vo veci pôvodne rozhodol na pojednávaní, uskutočnenom 4. novembra

2022 za účasti právnych zástupcov strán sporu, ktorí v rámci svojich ústnych prednesov zotrvali na
skorších písomných vyjadreniach strán sporu. Rozsudkom č. k. 10Csp/56/2021-191 zo 4. novembra
2022OkresnýsúdKošice-okolieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcoviistinuvovýške8506,22
eur spolu s úrokom vo výške 3 080,71 eur, s úrokom z omeškania vo výške 819,31 eur, s úrokomz omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8 626,22 eur od 8. apríla 2021 do 20. apríla 2021, s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8 506,22 eur od 21. apríla 2021 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100,00 % voči žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie (výrok II.).

Vychádzajúc z toho, že v posudzovanej veci žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok
stanovených zákonom pre postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, a teda, že

išlo o splatnú pohľadávku, jej postúpeniu predchádzala písomná výzva banky a že žalovaný bol napriek
nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku,
súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Súd mal
za to, že splnenie podmienky splatnosti postupovanej pohľadávky žalobca preukázal, keď predloženou
Zmluvou preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie
splátok (bod 5. čl. I. Zmluvy), predloženou Platobnou históriou (prehľadom čerpania a úhrad žalovaného)

preukázal, že žalovaný bol ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (t.j. k 14. máju 2019)
v omeškaní s úhradou splátky splatnej 28. januára 2019 a nasledujúcich splátok, teda že (s úhradou
splátky splatnej 28. januára 2019) bol v omeškaní viac ako tri mesiace, a predložením Tretej upomienky
– pokusu o zmier z 8. apríla 2019 a k nej pripojeného poštového podacieho hárku a záznamu zo systému
sledovania zásielok Slovenskej pošty a Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom

zo 14. mája 2019 a k nej pripojenej fotokópie poštovej obálky preukázal splnenie zákonných podmienok
vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
v čase uzavretia Zmluvy. Súd neakceptoval tvrdenie žalovaného, že tzv. Tretia upomienka – pokus
o zmier z 8. apríla 2019 a následne ani Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
zo 14. mája 2019 sa nedostali do jeho dispozičnej sféry, keďže na základe žalobcom predložených

listinných dôkazov ustálil, že výzva vyžadovaná ustanovením § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy pred zosplatnením pohľadávky, v danom
prípade tzv. Tretia upomienka – pokus o zmier z 8. apríla 2019, bola žalovanému doručovaná na
adresu, ktorá bola v Zmluve uvedená ako adresa jeho trvalého pobytu a súčasne jeho korešpondenčná
adresa. Súd pritom vychádzal aj z obsahu záznamu zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty,

podľa ktorého sa žalovanému na dotknutú adresu zásielku nepodarilo doručiť z dôvodu, že jej adresát
(žalovaný)bolnanejneznámy,poukazujúcpritomnato,žežalovanývkonanínetvrdilaninepreukazoval,
že by právnemu predchodcovi žalobcu oznámil zmenu svojej korešpondenčnej adresy. Súd, majúc na
zretelistabilnújudikatúru(R27/2011,R4/2021),vzmyslektorejniejekúčinnémudoručeniuneprítomnej
osobe nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle, respektíve s obsahom príslušného hmotnoprávneho

úkonu, skutočne oboznámil, ale postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s ním, sa preto
nestotožnil s názorom žalovaného, že neúspešný pokus o doručenie mu zásielky znamená, že táto
sa nedostala do jeho dispozičnej sféry. naopak, so zreteľom na predložený podací hárok, záznam
zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty konštatoval, že žalovaný objektívne mal možnosť
oboznámiť sa s výzvou banky realizovanou v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy.

Okrem námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil súd ako neopodstatnenú
aj žalovaným vznesenú námietku premlčania. Zároveň dospel k záveru, že v Zmluve dojednaná
výška odplaty neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov

v spotrebiteľskej zmluve, ako aj že ročná percentuálna miera nákladov je v Zmluve správne vyčíslená
a takisto neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Majúc za to, že žalobca preukázal, že na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol jeho právny predchodca žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 10 000,00 eur, na ktorý žalovaný zaplatil sumu v celkovej výške 4 212,16 eur, považoval
súd žalobu za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k
nesprávnemu záveru o splnení podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Mal za to, že
žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu bola výzva zo 8. apríla 2019 doručená,

čo je nevyhnutnou podmienkou pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Trval na tom, že
mu nebol doručený ani list zo 14. mája 2019, ktorým došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
Preto neboli naplnené podmienky ani pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená prenezaplatenie splátky splatnej 28. apríla 2019, považoval žalovaný za zrejmé, že ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru 14. mája 2019 neuplynula zákonom predpokladaná lehota troch mesiacov.
Poukázal aj na to, že žalobcom predloženými listinnými dôkazmi nebola preukázaná existencia písomnej

výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v ktorej by bol upozornený na možnosť postúpenia
pohľadávky.

16. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalovaného proti napadnutému
rozsudku a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. 3CoCsp/22/2023-259 z 28. marca

2024 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Zdôrazniac, že podmienkou zosplatnenia úveru je preukázanie zo strany žalobcu, že tzv. Tretia
upomienka – pokus o zmier z 8. apríla 2019 a Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo 14. mája 2019 boli žalovanému doručené, odvolací súd poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, v ktorom
dovolací súd, vysloviac právny záver, podľa ktorého je ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
kogentným ustanovením, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia,
pripomenul, že dojednanie, že zásielka sa považuje za doručenú tretím dňom od jej odoslania bez toho,
aby došla do sféry adresáta, súdna prax vyhodnotila pre rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej ohľadom fikcie doručenia, že zásielka
sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia zásielky
adresátom, poukázal na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle
oboznámiť, a na strane odosielateľa, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom
vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný, a zároveň rezultoval, že v prípade sporu

o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručovaní zaťažovať odosielateľa. Krajský súd,
vychádzajúc z toho, že dôkazom, ktorým by žalobca mohol preukázať, že zásielku, doručovanú poštou
žalovanému, ktorú odovzdal na poštovú prepravu (o čom svedčí predložený podaní hárok), skutočne
doručil žalovanému, by bola doručenka, ktorá je verejnou listinou, opatrená podpisom žalovaného,
ktorým by potvrdil prevzatie zásielky, alebo potvrdením pošty o tom, že zásielka sa vrátila po márnom

uplynutí odbernej lehoty späť ako nedoručená, čo by svedčilo o tom, že zásielku možno považovať
za doručenú na základe tzv. fikcie doručenia, konštatoval, že žalobca v danom prípade nedisponoval
takým listinným dôkazom (doručenkou), z ktorého by spomínané údaje vyplynuli, pokiaľ ide o doručenie
dotknutých listinných dôkazov. Odvolací súd zdôraznil, že doručenie zásielky - Tretej upomienky –
pokusu o zmier z 8. apríla 2019 preukazoval žalobca predložením podacieho hárka, svedčiaceho o

tom, že zásielku sa žalovanému nepodarilo na uvedenú adresu doručiť z dôvodu, že jej adresát je
neznámy, ktorý dôkaz (sledovanie zásielky) nie je verejnou listinou (doručenkou), z ktorej by údaje z
nej vyplývajúce v prípade, pokiaľ by nebol preukázaný opak, bolo možné považovať za preukázané.
S ohľadom na uvedené konštatoval, že listinný dôkaz predložený žalobcom (sledovanie zásielky z pošty)
žalovaný spochybnil a za situácie, keď žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, z ktorého by

vyplynulo, že relevantná zásielka bola skutočne žalovanému doručovaná, nemožno dôjsť k záveru o
tom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka o doručení výzvy žalovanému na uhradenie dlžnej sumy, čo je zákonným
predpokladom pre splnenie možnosti zosplatniť úver. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne ustanovenia § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, ktoré nesprávne vyložil, dospel k nesprávnemu záveru o splnení zákonných
podmienok pre zosplatnenie úveru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu,
predovšetkým z hľadiska danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie, a vychádzať pritom z právneho názoru

vysloveného odvolacím súdom v jeho rozhodnutí.

17. Žalobca reagoval na rozhodnutie odvolacieho súdu podaním z 27. mája 2024, v ktorom deklaroval,
že s právnym posúdením veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého nie je daná jeho aktívna vecná
legitimácia z dôvodu, že v konaní nepreukázal doručenie výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, a teda nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení
s § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa nestotožňuje. Trval na tom, že zákon explicitne
nevyžaduje, aby sa adresát právneho úkonu s jeho obsahom reálne oboznámil, ale iba aby mal reálnu
možnosť sa s týmto oboznámiť, majúc za to, že uvedené v súdenom prípade preukázal. Žalobca v tomtosmere poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2023, sp.
zn. 4 Cdo 90/2023, v ktorom dovolací súd konštatoval, že právny názor odvolacieho súdu, že žalobkyňa
nepreukázala, že predmetné výzvy žalovanému doručila, keď neakceptoval podacie hárky o ich podaní

na poštovú prepravu na adresu žalovaného, ktorými žalobkyňa doručovanie výziev preukazovala, v
tomto prípade nie je správny. Vo vzťahu k podaciemu hárku žalobca poukázal na rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít, konkrétne na vyššie označené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyz29.novembra2023,sp.zn.4Cdo90/2023;uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
zo 6. júla 2010, sp. zn. 2 Sžf 8/2009; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára

2018, sp. zn. 5 Obdo 2/2017; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 174/09-19
z 24. júna 2009. Žalobca dodal, že na podporu svojich tvrdení predložil aj screenshot zo stránky https://
tandt.posta.sk/, tvrdiac, že služba Sledovanie zásielok z tejto stránky predstavuje nezávislú službu
Slovenskej pošty, ktorá umožňuje získať informácie o pohybe zásielky od podania až po jej dodanie
adresátovi.Žalobcazastávalnázor,žetátoslužbasícenenahrádzadoručenku,alepreukazujedoručenie
zásielky do dispozičnej sféry adresáta, majúc za to, že ide o elektronickú službu, ktorá čiastočne

nahrádza inštitút papierových doručeniek, čo však zákonodarca doposiaľ nereflektoval. Mal preto za to,
že na účinné popretie doručenia dotknutých zásielok nepostačuje len prosté konštatovanie žalovaného,
že o týchto listinách nemal vedomosť. Zhrnul, že podľa jeho názoru v prejednávanom prípade postupca
zosplatnil úver v súlade so zákonom a splatnú pohľadávku naňho platne postúpil. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby súd vyhovel jeho žalobe.

18. Žalovaný reagoval na rozhodnutie odvolacieho súdu a vyjadrenie žalobcu z 27. mája 2024 podaním
z 20. júna 2024. Majúc za to, že odvolací súd súdom prvej inštancie zistený skutkový stav ako aj ním
vykonané dôkazy správne právne posúdil, pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, že v tomto
prípade nebola zo strany žalobcu preukázaná jeho aktívna legitimácia v tomto spore, navrhol, aby súd

žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov súdneho konania ako v konaní na
súde prvej inštancie, tak aj na odvolacom súde. Opätovne poukázal na to, že o existencii písomnej výzvy
na zaplatenie omeškanej splátky peňažného záväzku v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až
do dňa vydania platobného rozkazu nemal žiadnu vedomosť.

19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 25. júla 2024. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu, ktorý v rámci svojho ústneho prednesu zotrval na podanej žalobe a prezentoval tvrdenia
v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsahom písomného vyjadrenia žalobcu z 27. mája 2024. Žalovaný
ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnili a
súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc

z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

20. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych vyjadrení,
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu i žalovaného, vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:

21. Dňa 22. februára 2017 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.
ako bankou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.: 002053611220217 (ďalej
aj len "Zmluva") (č. l. 30-33 spisu), predmetom ktorej bol v zmysle čl. I. bodu 1 Zmluvy (Základné
podmienky) záväzok banky poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné prostriedky ako spotrebiteľský

úver a záväzok dlžníka (žalovaného) poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a rovnako splniť
ďalšie záväzky podľa Zmluvy. Zo Zmluvy vyplýva, že úver bol dojednaný ako bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 10 000,00 eur s jednorazovým čerpaním dňa 22. februára 2017, a to s úrokovou sadzbou
vo výške (bez zľavy z voliteľnej služby) 15,70 % ročne, platnej ku dňu schválenia úveru a vo výške
so zľavami 13,70 % ročne, platnej ku dňu schválenia úveru. Výška mesačnej anuitnej splátky, vrátane

poistného, bola určená sumou 173,41 eur, respektíve bez zľavy z voliteľnej služby sumou 184,98 eur,
z toho mesačná splátka poistného predstavovala 0,00 eur. Počet splátok bol 95 s tým, že prvá anuitná
splátka bola splatná 28. marca 2017 a posledná anuitná splátka bola splatná, a teda termín konečnej
splatnosti bol 31. januára 2025. Zároveň, v bode 4. čl. I. Zmluvy bolo uvedené, že termín splatnosti
istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky

istiny a úroku, s tým, že termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý
sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku.
Lehota splatnosti bola vymedzená údajom 96 mesiacov a doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia
všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto Zmluvy.V bode 3. čl. I. Zmluvy boli obsiahnuté údaje súvisiace s ročnou percentuálnou mierou nákladov
(ďalej len "RPMN"). Táto bola v Zmluve uvedená vo výške 15,38 % s poznámkou, že bola vypočítaná

z nasledovných údajov: celkové náklady dlžníka: 6 673,95 eur, z toho výška úrokovej sadzby: 13,70 %
ročne a výška poplatku za poskytnutie úveru: 200,00 eur; ďalej výška mesačnej anuitnej splátky: 173,41
eur, celkový počet anuitných splátok: 95, lehota splatnosti úveru: 96 mesiacov, výška úveru: 10 000,00
eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom: 16 673,95 eur, z toho:
výška istiny: 10 000,00 eur, výška celkových nákladov dlžníka: 6 673,95 eur. V rovnakom bode Zmluvy

bol uvedený údaj o priemernej RPMN: 8,99 %, o výške odplaty podľa Zmluvy: 15,70 %, ako aj o najvyššej
prípustnej výške odplaty: 18,72 %. Na tom istom mieste Zmluvy bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov bez zľavy z voliteľnej služby, a to hodnotou 17,72 %, vychádzajúcou z nasledovných
údajov: celkové náklady dlžníka: 7 773,10 eur, z toho výška úrokovej sadzby: 15,70 % ročne a výška
poplatku za poskytnutie úveru: 200,00 eur; ďalej výška mesačnej anuitnej splátky: 184,98 eur, celkový
počet anuitných splátok: 95, lehota splatnosti úveru: 96 mesiacov, výška úveru: 10 000,00 eur, celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom: 17 773,10 eur, z toho: výška istiny:
10 000,00 eur, výška celkových nákladov dlžníka: 7 773,10 eur. Výška odplaty podľa Zmluvy bez zľavy
z voliteľnej služby predstavovala 17,70 %.

V bode 5. čl. I. Zmluvy bolo dojednané, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade

so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám – občanom (ďalej len "Obchodné podmienky") (okrem iného) vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru
v súlade s Obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.

Bod 7. čl. I. Zmluvy špecifikoval poplatky platné podľa Cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia Zmluvy,
a to medzi inými: poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,00 eur, splatný najneskôr ku dňu prvého
čerpania úveru; poplatok za 1. upomienku vo výške 1,50 eur, splatný ku dňu odoslania upomienky;
poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 4,00 eur, splatný ku dňu odoslania upomienky.

22. Žalobca v spore tvrdil, že k 14. máju 2019 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na
dôkaz čoho predložil súdu Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo 14. mája
2019 spolu s fotokópiou poštovej obálky (č. l. 43-44 spisu). V predmetnej Výzve právny predchodca
žalobcu žalovanému oznámil, že keďže napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil jeho dlžnú
pohľadávkuztituluZmluvyoposkytnutíspotrebnéhoúveru,reg.č.XXXXXXXXXXXXXXX,z22.februára

2017, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a Obchodných podmienok daného dňa vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru žalovaného, vrátane príslušenstva so zostatkom 9 148,43 eur, z toho istina
vo výške 8 626,22 eur, úroky vo výške 522,21 eur a poplatky vo výške 0,00 eur. Zároveň žalovaného
vyzval na zaplatenie uvedeného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú výzvu bola

podaná na poštovú prepravu 17. mája 2019 a dňa 10. júna 2019 sa vrátila právnemu predchodcovi
žalobcu z dôvodu, že jej adresát (žalovaný) si ju neprevzal v odbernej lehote.

23. Žalobca predložil aj list z 8. apríla 2019, označený ako Tretia upomienka – pokus o zmier, ktorým
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že k uvedenému dňu eviduje k Zmluve, reg. č.

XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej 22. februára 2017, pohľadávku po lehote splatnosti v celkovej výške
558,67 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 210,80 eur, úrokov vo výške 341,98 eur, úrokov z omeškania
vo výške 1,89 eur a poplatkov vo výške 4,00 eur, a žalovaného vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej
sumy s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve. Z pripojeného poštového podacieho

hárku vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa – neuvedeného odoslal žalovanému na jeho
korešpondenčnú adresu uvedenú v Zmluve zásielku pod podacím číslom D. (č. l. 54 spisu). Zo žalobcom
dodatočne predloženého záznamu zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty (č. l. 123 spisu)
súd zistil, že doporučený list, podacie číslo D., bol dňa 9. apríla 2019 podaný na poštovú prepravu, dňa
11. apríla 2019 bol zistený dôvod pre vrátenie zásielky: adresát neznámy, a dňa 16. apríla 2019 bol list

vrátený odosielateľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalobcu.

24. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanému nadobudol na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou,a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, a Žiadosti o postúpenie a prevod zo 7. apríla
2021, ktoré súdu predložil spolu s Prílohou, obsahujúcou údaje týkajúce sa pohľadávky zo Zmluvy
voči žalovanému. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020 a Žiadosti

o postúpenie a prevod zo 7. apríla 2021 a jej Prílohy vyplýva, že spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s. postúpila svoju pohľadávku, vyčíslenú k 1. aprílu 2021 ako k rozhodujúcemu dňu z titulu istiny
vo výške 8 626,22 eur, z titulu zmluvného úroku vo výške 3 080,71 eur, z titulu úroku z omeškania
vovýške819,31euraztitulupoplatkovvovýške0,00eur,vočižalovanémunažalobcu(č.l.12-29spisu).

25.Listomz15.apríla2021postupcaoznámilžalovanému,žek7.aprílu2021postúpilsvojupohľadávku
zo Zmluvy č. 002053611220217 uzavretej 22. februára 2017 so žalovaným v celosti spolu so všetkými
úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením na žalobcu (č. l. 58 spisu).

26. Pokusom o zmier zo 16. júla 2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
žalovaného, aby mu najneskôr do 10 dní od doručenia uhradil dlžnú sumu spolu vo výške 13 245,29

eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 8 506,22 eur, z riadneho úroku vo výške 3 080,71 eur, z úroku
z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 819,31 eur, z úroku z omeškania po postúpení
pohľadávky vo výške 123,83 eur a z nákladov právneho zastúpenia vo výške 715,22 eur, upozorniac
ho, že v prípade, ak v uvedenej lehote dlh neuhradí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej
pohľadávky na príslušnom súde. V zmysle priloženého Podacieho hárku č. C. bol Pokus o zmier

doručovaný žalovanému poštou zásielkou druhej triedy (č. l. 59-60 spisu).

27. Z Platobnej histórie (prehľadu čerpania a úhrad žalovaného) k Zmluve č. XXXXXXXXXXXXXXX súd
zistil, že žalovaný dňa 22. februára 2017 čerpal prostriedky vo výške 10 000,00 eur a v rovnaký deň
uhradil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,00 eur. Následne v období od 28. marca 2017 do

10. apríla 2019 uskutočnil celkom štyri platby po 173,41 eur, jednu platbu vo výške 173,46 eur, jednu
platbu vo výške 173,53 eur, jednu platbu vo výške 173,65 eur, dve platby po 184,32 eur, štyri platby
po 184,26 eur, jednu platbu vo výške 184,31 eur, jednu platbu vo výške 184,50 eur, jednu platbu vo
výške 184,48 eur, jednu platbu vo výške 184,35 eur, jednu platbu vo výške 184,39 eur, jednu platbu vo
výške 184,38 eur, jednu platbu vo výške 184,52 eur, jednu platbu vo výške 184,69 eur, jednu platbu vo

výške 184,58 eur, t.j. úhrady na úver spolu vo výške 3 980,16 eur, ako aj osem platieb poplatku vo výške
po 1,50 eur, päť platieb poplatku vo výške po 4,00 eur a jednu platbu poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 200,00 eur t.j. všetko spolu vo výške 4 212,16 eur, ktoré boli započítané vo výške 1 373,78
eur na úhradu istiny úveru, vo výške 2 603,99 na úhradu riadneho úroku z úveru, vo výške 2,39 eur
na úhradu úrokov z omeškania, vo výške 32,00 eur na poplatky za upomienky a vo výške 200,00 eur

na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Po 10. apríli 2019 už zo strany žalovaného neboli na úver
realizované žiadne ďalšie úhrady (č. l. 53 spisu).

28. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

29. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy, t.j. do 7. novembra 2017 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho
častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o

otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy
o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"),
na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j.
do 31. mája 2017 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery
podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

34. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom
úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

37. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

40. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.41. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

44. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

45. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. júna 2017 (ďalej len "zákon o bankách"), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22. februára
2017 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou a žalovaným uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ poskytla
žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 10 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi
spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Rovnako, nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že

žalovaný z poskytnutého úveru uhradil pred postúpením jemu zodpovedajúcej pohľadávky žalobcovi
sumu v celkovej výške 4 212,16 eur a po postúpení ďalších 120,00 eur, a teda súčasne že dohodnuté
splátky neplnil riadne a včas. Vzhľadom na uvedené považoval súd tieto skutkové tvrdenia strán sporu
v súlade s § 151 ods. 1 CSP (a aj so zreteľom na v konaní predložené listinné dôkazy) za nesporné.
Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,

uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že spornou medzi nimi ostala otázka
premlčania nároku žalobcu, otázka platnosti predčasného zosplatnenia úveru namietaná žalovaným
zdôvodu,žemuneboladoručenávýzvapredzosplatnenímúverupredpokladanáustanovením§53ods.
9 Občianskeho zákonníka, a z dôvodu, že od splatnosti splátky, pre omeškania s úhradou ktorej bankapristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, neuplynuli aspoň tri mesiace, a napokon aj otázka
platnosti postúpenia pohľadávky, a teda nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vyvodzovaného
žalovaným z absencie výzvy postupcu pred postúpením pohľadávky vyžadovanej ustanovením § 92

ods. 8 zákona o bankách.

47.Aplikácioucitovanýchustanoveníprávnychpredpisovnazistenýskutkovýstavsúd,viazanýprávnym
názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená úverová

zmluva podľa Obchodného zákonníka, ktorú súd zároveň vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovanému poskytol
veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo
je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu.
Na uvedenú Zmluvu sa vzhľadom na kritériá obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), písm. b) a písm. d)

zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahuje aj uvedený zákon, pretože Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa

a zákona č. 129/2010 Z. z.

48.Základnouotázkouprerozhodnutie,ktorúbolonielensohľadomnažalovanýmuplatnenéprostriedky
procesnej obrany, ale aj ex offo nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu
výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, bola, a to s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým

žalovaný uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca,
ale banka –– Všeobecná úverová banka, a.s. – a tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému mu
bola jeho právnym predchodcom ako bankou postúpená, otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

49. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu –

žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj

v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie
vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

50. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi nebola preukázaná

jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

51. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone o bankách, ale aj v zákone č. 129/2010 Z. z. a vo vzťahu
k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje

osobitnú úpravu (lex specialis). Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524
Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy. Postúpením
pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý
tak nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

52.Zákonnépredpokladypreplatnépostúpeniepohľadávkybankyzozmluvyospotrebiteľskomúveresú
vymedzené vo vyššie citovanom § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorých
vyplýva, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky
tam upravené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a až po predchádzajúcej
písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi
preplatnépostúpeniepohľadávkybankyamusiabyťsplnenévčasejejpostúpenia.Vzhodesuvedenýmje aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v stranami sporu niekoľkokrát
uvádzanom rozsudku z 24. apríla 2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, ktorý nadväzuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, a v zmysle ktorého

nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

53. Z uvedeného a z označených zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ale aj podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. môže byť spôsobilým predmetom postúpenia

iba taká pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť, ktorá je už splatná.
To znamená, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné
zosplatnenie pohľadávky.

54. Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky listinnými dôkazmi, a to Rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020, Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 7.

apríla 2021 s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky
z 15. apríla 2021, Predbežnou žiadosťou žalovaného o flexipôžičku – bezúčelovú, č. žiadosti
XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017, Žiadosťou žalovaného o flexipôžičku – bezúčelovú, č.
žiadosti XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, z 22. februára 2017, Platobnou históriou k Zmluve

č. XXXXXXXXXXXXXXX, Treťou upomienkou – pokusom o zmier z 8. apríla 2019 s poštovým podacím
hárkomazáznamomzosystémusledovaniazásielokSlovenskejpoštyaVýzvounapredčasnésplatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo 14. mája 2019 s fotokópiou poštovej obálky. V zmysle § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru za predpokladu,
že takéto oprávnenie veriteľa bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že spotrebiteľ bol na uplatnenie tohto

práva upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní, že od omeškania so zaplatením splátky uplynuli tri
mesiace a že k realizácii tohto práva pristúpi do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

55. Predloženou Zmluvou žalobca preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre neplnenie splátok, ktoré oprávnenie veriteľa bolo dojednané v bode 5. čl. I. Zmluvy.

56. Rovnako, predloženou Platobnou históriou (prehľadom čerpania a úhrad žalovaného) žalobca
preukázal, že žalovaný bol ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (t.j. k 14. máju 2019)
v omeškaní s úhradou splátky splatnej 28. januára 2019 a nasledujúcich splátok, teda že (s úhradou
splátky splatnej 28. januára 2019) bol v omeškaní viac ako tri mesiace.

57. Žalobca však, a to napriek tomu, že žalovaný to v priebehu konania výslovne namietal, v konaní
nepreukázal účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pre účinné zosplatnenie pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy sa totiž vyžadujú dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie

celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Predpokladom riadneho zosplatnenia dlhu je potom
riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. To teda znamená, že tak písomné upozornenie
a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj samotná následná
realizácia práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru, ktorý sa mal uhrádzať v splátkach, z dôvodu
neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, má povahu jednostranného právneho úkonu adresovaného

dlžníkovi, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru (predčasné zosplatnenie) je právnym úkonom, keďže
jeho dôsledkom dochádza k zmene záväzku, keď sa spôsob úhrady záväzku v splátkach mení
na povinnosť uhradenia pohľadávky v celom rozsahu. Bez toho, aby boli zosplatneniu úveru priznané
účinky právneho úkonu, by nemohlo dôjsť k zmene pôvodného záväzku, a to k zmene dohodnutého

spôsobu úhrady z formy splátok na povinnosť úhrady záväzku v celku.

58. V kontexte uvedeného musel súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a viazaný právnym
názorom vysloveným v prejednávanej veci odvolacím súdom, konštatovať, že v posudzovanom prípade
žalobca nepreukázal účinné doručenie listiny s označením Tretia upomienka – pokus o zmier z 8. apríla

2019, predstavujúcej ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžadované upozornenie na
možnosť uplatnenia práva, žalovanému. Za účelom preukázania doručenia upozornenia na možnosť
zosplatnenia (listu z 8. apríla 2019) žalobca predložil iba poštový podací hárok, a to nedatovaný,
z ktorého síce vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal v nezistený deň odoslať žalovanémuzásielku pod podacím číslom D., a záznam zo systému sledovania zásielok, z ktorého bolo zistiteľné,
že zásielka s totožným podacím číslom bola dňa 9. apríla 2019 podaná na poštovú prepravu, dňa
11. apríla 2019 bol zistený dôvod pre jej vrátenie a dňa 16. apríla 2019 bola vrátená odosielateľovi,

t.j. právnemu predchodcovi žalobcu, avšak ani jedna z predložených listín nepreukazuje, že obsahom
zásielky podanej právnym predchodcom žalobcu na poštovú prepravu pod podacím číslom D. bola
práve Tretia upomienka – pokus o zmier z 8. apríla 2019, predstavujúca ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vyžadované upozornenie na možnosť uplatnenia práva. To zároveň znamená,
že z nich nie je možné vyvodiť nespochybniteľný záver, že predmetné upozornenie sa skutočne dostalo

do dispozičnej sféry žalovaného, a to najmä vzhľadom na to, že uvedená skutočnosť bola žalovaným
výslovne popretá. Žalovaný pritom objektívne, z podstaty veci nemohol mať k dispozícii žiaden dôkazný
prostriedok, ktorým by tvrdenie, že mu dotknutá výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nebola doručená, preukázal. Naopak, ako to vo svojom rozhodnutí, odkazujúc na rozhodovaciu činnosť
dovolacieho súdu, pripomenul odvolací súd, v prípade sporu o doručení písomnosti zaťažuje dôkazné
bremeno odosielateľa, ktorý si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania relevantných

dôkazov, vhodným spôsobom dokumentujúcich doručenie zásielky adresátovi. V posudzovanej veci
však žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal žalovaným spochybnené
účinné doručenie výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ako uviedol odvolací súd,
dôkazom, ktorým by žalobca mohol preukázať, že zásielka, ktorej obsahom bolo upozornenie v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, sa skutočne dostala do dispozičnej sféry žalovaného, by bola

doručenka, ktorá je verejnou listinou a ako taká potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, a predloženie ktorej by teda znamenalo prenesenie
dôkaznéhobremenaohľadomvyvráteniaňouosvedčujúcichskutočností(vrátanetoho,čoboloobsahom
takejto zásielky) na žalovaného. Žalobca však v danom prípade listinný dôkaz (doručenku), z ktorého
by údaje týkajúce sa toho, že (práve) upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

kedy a akým spôsobom (či doručením žalovanému alebo uplatnením fikcie doručenia) sa dostalo do
dispozičnej sféry žalovaného, vyplynuli, v konaní nepredložil. S ohľadom na uvedené a vzhľadom na
to, že žalobcom predložený poštový podací hárok ani záznam zo systému sledovania zásielok nie sú
verejnými listinami, údaje z ktorých vyplývajúce by v prípade, pokiaľ by nebol preukázaný opak, bolo
možné považovať za preukázané, súd musel za situácie, keď žalovaný uvedené, žalobcom predložené

listinné dôkazy spochybnil a žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, konštatovať, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, ktorá je zákonným predpokladom pre vznik oprávnenia veriteľa zosplatniť
úver. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané platné predčasné
zosplatnenie zostatku úveru.

59. V zmysle čl. I. Zmluvy bol termín konečnej splatnosti určený dňom 31. januára 2025. Vychádzajúc zo
súdom konštatovanej neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru, to potom znamená, že tento naďalej
trvá. Podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaná § 92 ods.
8 zákona o bankách i § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. pre platné postúpenie takejto pohľadávky, teda

nebola naplnená.

60. Z uvedeného dôvodu nie je potom ani následný právny úkon, t.j. samotné postúpenie pohľadávky,
platným právnym úkonom, ale je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

61. Vzhľadom na uvedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,
spôsobeného neplatnosťou zosplatnenia úveru a z tohto dôvodu i neplatnosťou následného postúpenia
pohľadávky, keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, nebola podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách a § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobilá na postúpenie, výrokom I. zamietol.

62. K tomu sa žiada dodať, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok ani len na sumu zodpovedajúcu
tým splátkam, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky. Zo znenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.
z. totiž vyplýva, že zákon vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky, aby pohľadávka ako celok bola po
konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. Podstatným

pre naplnenie tejto podmienky je teda skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu konečnej
splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok.63. Vzhľadom na záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a zamietnutie
žaloby považoval súd za nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného. Majúc na zreteli
zásadu hospodárnosti konania, už tieto z uvedeného dôvodu neposudzoval.

64. K tomu súd len pre úplnosť uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. novembra 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP

výrokom II. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalobcovi.
Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).