Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231731
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7115231731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr.AdrianyMurínovejaMgr.AngelikySopoligovejvsporežalobcov:1/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, D. a 3/ F. G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom
D. XXX/X, D. (dedičia pôvodnej žalobkyne I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX), proti
žalovaným: 1/ B. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Katarínou Adamovskou,
advokátkou so sídlom Košice, Žižkova 6, 2/ L. C., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, K. a 3/ D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, E. N. (žalovaní v 2. a 3. rade sú dedičmi pôvodne žalovaného v 2.
rade L. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX), o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní

pôvodnej žalobkyne I. B. proti rozsudku 19C/477/2015-765 zo dňa 11.9.2023 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol (I.), žalobkyňu nezaviazal na zaplatenie náhrady trov štátu (II.) a žalovaným priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa I. B. domáhala určenia neplatnosti závetu zo dňa 1.5.1997
spísaného neb. D. O., H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, na tom skutkovom základe,
že je zákonnou dedičkou (neterou) poručiteľky D. O., ktorá zomrela ako vdova, bezdetná, pričom za
svojho života dňa 1.5.1997 mala vlastnou rukou spísať závet v slovenskom jazyku, ktorým ustanovila za
dedičku celého svojho majetku žalovanú v 1. rade (dcéru žalovaného v 2. rade) a žalovaný v 2. rade je
bratom žalobkyne. Žalobkyňa namietala platnosť závetu spísaného v slovenskom jazyku s odôvodením,

že poručiteľka bola maďarskej národnosti, slovenský jazyk neovládala slovom ani písmom, slovensky
nerozprávala ani čiastočne, ovládala len niekoľko jednotlivých slov, navštevovala výlučne maďarské
školy a študovala na vysokej škole v Budapešti, preto podľa názoru žalobkyne je závet neplatný v
zmysle § 476a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebol napísaný a ani podpísaný vlastnou rukou
závetcu, vzhľadom na neznalosť slovenského jazyka poručiteľka nebola schopná ani opísať predložený
slovenský text a keby sa tak stalo, nerozumela by jeho obsahu. Podľa žalobkyne závet je naviac
neplatný v zmysle § 39 OZ z dôvodu, že odporuje zákonu, pričom uviedla, že relatívnu neplatnosť závetu

namietala v dedičskom konaní. Taktiež poukázala na svoj veľmi dobrý vzťah s poručiteľkou (sestrou jej
otca), ktorej bola nápomocná počas celého života a v čase jej choroby, navštevovala ju a vo všetkom
jej pomáhala, ktorá o zriadení závetu sa jej nikdy nezmienila a o jeho existencii sa žalobkyňa dozvedela
až v dedičskom konaní. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila svojim neistýmprávnym postavením, nakoľko nemôže zdediť celý svoj zákonný podiel, ktorý by jej ako plnoletej dedičke
v prípade neexistencie závetu patril v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 476 ods. 1 a § 476a, § 479 a
§ 480 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k
záveru, že závet zo dňa 1.5.1997 je platným právnym úkonom, ktorý urobila poručiteľka D. O., H. C.
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s plným vedomím jeho významu a následkov poukazujúc na
to, že žalobkyňa napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu neuniesla v konaní dôkazné bremeno

ohľadom absencie slobodnej a vážnej vôle poručiteľky a ani o tvrdenej existencie neskoršieho platného
závetu (z roku 2011), ktorým by bol (mal byť) napadnutý závet zrušený. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že závet zo dňa 1.5.1997 bol spísaný zákonným spôsobom a podpísaný vlastnou
rukou poručiteľky D. O., H. C., keďže pravosť textu a podpisu poručiteľky na závete bola potvrdená
dvoma znalcami z odboru písmoznalectva (P. F. Q. a P. P.. R. O.), a preto súd prvej inštancie o
pravosti závetu z pohľadu osoby, ktorá text napísala a podpísala, nemal žiadne pochybnosti. V kontexte

tvrdení žalobkyne o absolútnej neplatnosti závetu z dôvodu, že poručiteľka neovládala slovenský
jazyk a nemohla porozumieť významu a účelu textu závetu, súd poukázal na to, že vykonal rozsiahle
dokazovanie(ohľadomskutočnosti,čiporučiteľkavzhľadomnasvojumaďarskúnárodnosťbolaschopná
pochopiťvýznamslovenskéhotextu)výsluchommnohýchsvedkov,zktorýchviacerínestrannísvedkovia
potvrdili, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk na dostatočnej úrovni pre pochopenie významu obsahu

textu v slovenskom jazyku, o čom boli v konaní predložené aj listiny spísané v slovenskom jazyku a
podpísané poručiteľkou. K tvrdeniam niektorých svedkov, že nepočuli poručiteľku hovoriť slovensky,
súd uviedol, že táto okolnosť nevylučuje jej znalosť slovenského jazyka, keďže poručiteľke bola bližšia
komunikácia v maďarskom jazyku, a preto s osobami, ktoré ovládali maďarský jazyk, komunikovala
po maďarsky. Vzhľadom na dostatočné skutkové zistenia preukázané z výpovedí svedkov týkajúce sa

znalosti slovenského jazyka poručiteľkou na dostatočnej úrovni, súd nepovažoval za potrebné vykonať
žalovanými predložený dôkaz nahrávkou relácií (na USB kľúči), v ktorých vystupovala poručiteľka.
Rovnako zamietol aj návrh žalobkyne na dotazovanie Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied
za účelom „posúdenia schopnosti osoby maďarskej národnosti spísať v slovenskom jazyku súvislý text“,
nakoľko závery takého dôkazu podľa názoru súdu by boli len v teoretickej rovine, bez zohľadnenia

konkrétnych skutkových okolností sporu, keďže jazykovedný ústav SAV nie je schopný posúdiť vôľovú
zložku vedomia konkrétnej osoby v čase spísania závetu. Taktiež tento dôkaz súd považoval za
nadbytočný vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním výpoveďami svedkov a závermi znaleckých
posudkov bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka D. O., H. C., ovládala slovenský jazyk na
dostatočnej úrovni a tomuto rozumela, keďže prevažnú časť svojho života žila na Slovensku, čítala

knihy v slovenskom jazyku a komunikovala slovensky so svojim okolím, ako aj vo svojej práci, ktorú
vykonávala. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadne absencie slobodnej a vážnej vôle
poručiteľky a práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka za svojho života sa aj
pred svedkami vyjadrovala o svojom zámere prenechať svoj majetok žalovanej v 1. rade, ktorá spolu so
svojim otcom (žalovaným v 2. rade) poručiteľke do konca jej života poskytovali pomoc a podporu. Súd

prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že sporný závet
poručiteľky bol zrušený neskorším závetom spísaným v roku 2011, existencia ktorého nebola v konaní
preukázaná. Z vyjadrenia notárky A. L. D. zo dňa 30.6.2021 vyplynulo, že v roku 2011 overovala pravosť
podpisu D. O., H. C. na listine označenej ako závet, avšak nakoľko notár pri overovaní podpisu listinu
neuchováva, neposudzuje jej obsah ani platnosť listiny, súd prvej inštancie mal za to, že toto skutkové

zistenie nie je spôsobilé v zmysle § 480 ods. 1 OZ privodiť účinky zrušenia závetu zo dňa 1.5.1997,
ktorého pravosť a platnosť bola v konaní preukázaná. Žalobkyňa teda neuniesla v konaní dôkazné
bremeno v tomto smere, keďže nepreukázala existenciu a obsah neskoršieho platného závetu, ktorým
by bol sporný závet zo dňa 1.5.1997 zrušený. Napokon sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či závet
poručiteľky zo dňa 1.5.1997 nie je relatívne neplatný, vzhľadom na tvrdenie žalobkyne v podanej žalobe,

žerelatívnuneplatnosťnamietalaužvdedičskomkonaníažezdôvoduexistenciezávetunemôžezdediť
svoj zákonný podiel, ktorý by jej ako plnoletej dedičke zo zákona patril v zmysle § 479 OZ. Poukázal na
to, že ust. § 479 OZ stanovuje ochranu tzv. neopomenuteľného dediča, za ktorého zákon považuje len
potomkov poručiteľa, t.j. deti poručiteľa a ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti (vnuci
poručiteľa). Nakoľko žalobkyňa ako neter poručiteľky síce je zákonnou dedičkou poručiteľky, ale nie je

jej potomkom (dcérou ani vnučkou poručiteľky), nesvedčí jej teda postavenie neopomenuteľnej dedičky,
ktorej by napriek existencii závetu mala patriť 1 zákonného podielu, a preto súd nemohol rozhodnúť
o relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 1.5.1997. O nároku strán na náhradu trov konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalejlen „CSP“) a nakoľko žalobkyňa nemala v konaní úspech, priznal žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Neúspešnej žalobkyni súd neuložil povinnosť nahradiť trovy štátu, nakoľko
bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

4. Proti výrokom I. a III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalobkyňa I. B. (ďalej
tiež len „odvolateľka“) z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CS. V
odvolaní vytýkala v prvom rade nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého nie
je zrejmé, prečo súd prihliadol len na niektoré svedecké výpovede o tom, že poručiteľka ovládala

slovenský jazyk v potrebnej kvalite a iné dôkazy ani len nespomenul. Taktiež namietala, že súd
prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia nevykonal dôkaz o úrovni znalosti slovenského jazyka
poručiteľky zvukovým záznamom - nahrávkou relácie pre slovenský rozhlas, predložený na USB kľúči,
ktorý jediný dôkaz by bez akýchkoľvek pochybností, bez ohľadu na subjektívne tvrdenia svedkov,
poskytolsúdupresnýobrazoúrovniznalostislovenskéhojazykaporučiteľkouslovom.Právetentodôkaz
podľa názoru odvolateľky vypovedá o tom, že poručiteľka ani slovom neovládala slovenský jazyk, nie

to písmom. Rovnako namietala nevykonanie navrhovaného dôkazu dotazom na Jazykovedný ústav
Slovenskej akadémie vied, aby sa objektívne vyjadril k otázke znalosti a schopnosti človeka, ktorý
nemá žiadne vzdelanie v slovenskom jazyku, väčšinou hovorí po maďarsky, bezchybne a samostatne
napísať slovenský text – závet. Tento dôkaz odvolateľka považovala za kľúčový a objektívny, ktorý
bez ohľadu na subjektívne tvrdenia vypočutých svedkov by zodpovedal otázku, či poručiteľka mohla

napísať v bezchybnej slovenčine listinu - závet zo dňa 1.5.1997. Podľa odvolateľky z vykonaného
dokazovania nie je zrejmá ani úroveň znalosti slovenského jazyka písmom u poručiteľky a súd taktiež
nezdôvodnil, na čo bola poručiteľke pri spisovaní úradných dokumentov v slovenskom jazyku potrebná
pomoc tretej osoby. Spochybnila aj existenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky v čase spísania
závetu, nakoľko bola ovplyvňovaná najmä žalovaným v 2. rade, ktorý predal jej byt a nasťahoval ju

do suterénneho podnájmu, kde poručiteľka aj zomrela. Finančné prostriedky za predaj bytu si pôvodní
žalovaní v 1. a 2. rade ponechali pre svoju potrebu, rozpredali aj hnuteľné veci poručiteľky, ponechali
si zlaté predmety, obrazy a iný cenný majetok, ktorý následne aj čiastočne speňažili; ich správanie
podľa odvolateľky vykazuie známky hyenizmu. Trvala na tom, že poručiteľka opísala jej predložený
text, ktorému nerozumela, pričom vzhľadom na správanie žalovaných sa ďalší závet, resp. dva závety

spísané v neskoršom období nenašli, ktoré pravdepodobne zničil žalovaný v 2. rade, pretože neboli
vjehoprospech.Taktiežvytýkalasúdu,žesavôbecnezaoberalavnapadnutomrozsudkunezodpovedal
otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP a aj z tohto
dôvodu považovala napadnutý rozsudok za predčasný a vadný.

5. K podanému odvolaniu pripojila odvolateľka svoje stanovisko k súdenej veci, v ktorom absolútne
nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považujúc ho za nespravodlivé s poukazom na to, že
žalovaní poručiteľku pripravili o byt a nasťahovali ju do podnájmu do pivničného bytu, kde aj zomrela,
spáchali podvody nielen na rodine, opakovane vyberali pôžičky, ktoré nevedeli splácať, pričom žalovaná
v 2. rade robila finančné podvody aj v práci. Záverom odvolateľka uviedla, že morálne nemôže dovoliť,

aby z dedičstva po jej urodzených predkoch, na základe falošnej závete profitovala žalovaná, ktorá ani
nie je biologickou dcérou jej brata L. C..

6. Žalovaná v 1. rade a pôvodne žalovaný v 2. rade L. C. vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľky jej tvrdenia
považovali za nedôvodné, účelové a nepodložené, ktoré vykonaným dokazovaním boli vyvrátené,

resp. významne spochybnené. K nevykonaniu nimi predloženého dôkazu zvukovým záznamom relácie
vysielanej v Slovenskom rozhlase uviedli, že tento dôkaz svojim obsahom nijako nenasvedčuje
tvrdeniam žalobkyne, práve naopak, potvrdzuje schopnosť nebohej D. O. komunikovať plynulo v
slovenskom jazyku na dostatočnej úrovni, a preto poukazovanie na nevykonanie tohto dôkazu zo strany
odvolateľky považovali za absurdné. Nevykonanie dôkazu „dotazom“ na Jazykovedný ústav SAV o

schopnosti poručiteľky napísať bezchybne závet v slovenskom jazyku, je správnym rozhodnutím súdu
jednak z pohľadu hospodárnosti konania a jednak z dôvodu, že išlo o evidentnú snahu žalobkyne
naťahovať čas a oddialiť rozhodnutie sporu. Podľa žalovaných napadnutý rozsudok je vecne správny,
dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný, a preto ho navrhli potvrdiť v celom rozsahu.

7. Žalovaní v 2. a 3. rade, s ktorými odvolací súd konal ako s právnymi nástupcami zomrelého pôvodne
žalovaného v 2. rade L. C., sa k odvolaniu odvolateľky I. B., nar. XX.XX.XXXX, nevyjadrili.8. Odvolateľka v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a jeho obsahu. Nevykonanie dôkazu
prehratím zvukovej nahrávky Slovenského rozhlasu s hlasom poručiteľky neb. D. O. označila za
kardinálnu chybu vedeného konania, nakoľko práve tento dôkaz dáva odpoveď na otázku, na akej úrovni

ovládala poručiteľka slovenský jazyk slovom a následne aj písmom. Zo zvukového záznamu je zrejmý
jej nespisovný spôsob vyjadrovania v slovenskom jazyku, slabý verbálny prejav aj slovná zásoba, keď
poručiteľka nepoznala výrazy a jednotlivé slová na vyjadrenie svojich myšlienok. Podľa odvolateľky
vzhľadom na nízku úroveň schopnosti slovného prejavu poručiteľky v slovenskom jazyku je možné nad
každú pochybnosť predpokladať, že jej schopnosti vyjadrovania v písomnom prejave v slovenskom

jazyku boli ešte chabejšie a menšie. Považovala preto za úplne vylúčené, aby poručiteľka mohla sama
slobodne napísať slovenský text s názvom závet, ktorý má správnu stavbu vety v slovenskom jazyku a
je bez akýchkoľvek štylistických a gramatických chýb, aký nie je schopná napísať osoba neovládajúca
slovenský jazyk písmom. Zastávala názor, že na túto otázku by jednoznačne odpovedal Jazykovedný
ústav SAV, ktorý disponuje odborníkmi na posúdenie úrovne znalosti slovenského jazyka poručiteľkou
aodpovedalbyajnaotázku,čiporučiteľkabolaschopnánapísaťslovenskýtextsnázvomzávet.Nakoľko

súd prvej inštancie ani tento dôkaz nevykonal, jeho záver, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk na
dostatočnej úrovni, považovala odvolateľka za laický záver konajúceho sudcu bez akejkoľvek odbornej
podpory a dokonca aj bez podpory ostatných vykonaných dôkazov.

9. Žalovaní na odvolaciu repliku odvolateľky nereagovali.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle § 380 ods. 2 CSP, pričom na strane zomrelých účastníkov žalobkyne I. B., nar. XX.X.XXXX (zomr.
dňa XX.X.XXXX) a žalovaného v 2. rade L. C., nar. XX.X.XXXX (zomr. dňa XX.X.XXXX) pokračoval
v odvolacom konaní s ich dedičmi ako právnymi nástupcami (uznesenie 11Co/24/2024-829 zo dňa
29.1.2025) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne

správny, a preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2025 o 10:05 hod. na Krajskom súde
v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke krajského súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

12. Odvolateľka uplatnila v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne
široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo

byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, konktradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, či právo na jeho
preskúmanie.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v neúplnosti
skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov a elementárnymi predpokladmi naplnenia
tohto odvolacieho dôvodu je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol navrhnutý dôkaz, ktorý
podľa odvolacej námietky nebol pre náležité (úplné) zistenie skutkového stavu vykonaný a zároveň,
aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná, bola pre rozhodnutie významná.

Pritom vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti a potreby jeho
vykonania, je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné,
pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať vneunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia
skutkového stavu. Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu
nezloženia preddavku na trovy dôkazu (§ 253 CSP).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v

zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1
CSP(dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na
to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 185 až § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré
z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom nezodpovedá zásadám vyplývajúcim z ust. § 191 ods.

1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie (aj) v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie
je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým)
skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

16.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán.

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok odvolateľky odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné
a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne,

nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, prípadne založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny
predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ju na zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistilskutkovýstavveci,vzaldoúvahyibaskutočnostipreukázanévykonanýmidôkazmi,ktorévyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP a v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc na

rozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospelksprávnymskutkovým
zisteniam a právnym záverom, na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie.

19. Predmetom sporu je určenie (ne)platnosti závetu z dôvodu spochybnenia znalosti slovenského
jazyka slovom aj písmom u poručiteľky D. O., H. C. a jej spôsobilosti spísať závet v slovenskom

jazyku, ako aj z dôvodu nedostatku jej slobodnej a vážnej vôle na spísanie holografného závetu. V
konaní pred súdom prvej inštancie bolo sporné, či úroveň znalosti slovenského jazyka poručiteľky jej
umožňovala spísať a podpísať sporný závet, a teda či tento právny úkon je prejavom jej slobodnej a
vážnej vôle, existenciu ktorej žalobkyňa I. B. spochybňovala. Namietanú absolútnu neplatnosť závetužalobkyňa odvodzovala zo skutočnosti, že sporný závet nebol poručiteľkou vlastnoručne spísaný a
ani opatrený jej podpisom. Vytýkala tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko
súd prvej inštancie vo svojich záveroch o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou prihliadol len

na niektoré svedecké výpovede a vykonané dôkazy a vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom
dostatočným spôsobom neozrejmil, prečo tieto dôkazy nevzal za podklad pre ustálenie skutkového
stavu, z ktorého pri posudzovaní (ne)platnosti sporného závetu vychádzal.

20. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia

ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho vecnú správnosť. Rozhodnutie súdu
preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/169/2021).

21. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou (časťou) písomného vyhotovenia rozhodnutia,

v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.
V odôvodnení rozsudku má súd jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, akého nároku a na podklade
akých skutočností (dôvodov) sa žalobca podanou žalobou domáhal, ako sa vyjadril žalovaný, vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
(ne)preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, príp. v ňom aj odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods.
2 CSP) tak, aby z rozhodnutia bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo
právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.

22. Taktiež Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane pripomína, že „súčasťou obsahu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, II.ÚS 383/2006, I.ÚS 236/2006).

23. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky, dochádza tu k procesnej vade, ktorú
ustálenásúdnapraxpovažujezapostupsúdu,ktorýmjeneúspešnejstranesporuodňatámožnosťkonať
pred súdom a porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie [§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinné do
30.6.2016, od 1.júla 2016 v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP – nesplnenie procesných podmienok

a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces].

24. Odvolací súd v kontexte odvolateľkou namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
nezistil žiadne pochybenia súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní rozsudku, ktoré by mali za následok

porušenie práva na spravodlivý proces a v dôsledku ktorých by žalobkyni bola odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
náležite ozrejmil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, k akým skutkovým a právnym záverom z

vykonaného dokazovania dospel, vysporiadal sa dôsledne s námietkami a argumentáciou strán a so
všetkými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a boli (sú) relevantnými z hľadiska skutkového
a aj po právnej stránke, pričom zároveň náležite a výstižne v rozhodnutí zdôvodnil, prečo nevykonal
žalobkyňou navrhované dôkazy. Možno preto konštatovať, že v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
súd prvej inštancie uviedol relevantné, úplné a presvedčivé dôvody, na podklade ktorých žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné právne
normy, ktoré aplikoval. Súd sa dostatočne a správnym spôsobom vysporiadal aj s návrhom žalobkyne
na vykonanie dôkazu dotazom na Jazykovedný ústav SAV „za účelom posúdenia schopnosti osoby
maďarskej národnosti spísať v slovenskom jazyku súvislý text a tomuto porozumieť“, pokiaľ nevykonanietohto dôkazu odôvodnil absenciou vypovedacej potencie vo väzbe na osobu poručiteľky a konkrétne
skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ako aj s poukazom svedecké výpovede nezaujatých
svedkov a ostatné vykonané dôkazy (znalecké posudky, listinné dôkazy), z ktorých mal jednoznačne

preukázané, že poručiteľka ovládala slovenský jazyk na dostatočnej úrovni, nakoľko prevažnú časť
svojho života žila na Slovensku a so svojím okolím bežne komunikovala (aj) v slovenskom jazyku,
ktorá jej umožňovala spísať text závetu v slovenskom jazyku a porozumieť jeho významu, a výsledky
ktorých (vykonaných dôkazov) odôvodňovali ustáliť záver, že sporný závet bol poručiteľkou napísaný jej
vlastnou rukou a zároveň aj vlastnoručne podpísaný. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj výpovede

tých svedkov, ktorí spochybňovali znalosť slovenského jazyka D. O. a schopnosť jej komunikácie
v slovenskom jazyku, keď poukázal na spoločnú komunikáciu týchto svedkov s poručiteľkou, ktorí s ňou
bežne komunikovali výlučne v maďarskom jazyku preto, že maďarský jazyk bol poručiteľke bližším,
čo však nevylučuje jej znalosť (aj) slovenského jazyka. Neobstojí preto námietka nepreskúmateľnosti,
resp. nedostatočných dôvodov napadnutého rozsudku, nakoľko preskúmavané rozhodnutie súdu prvej
inštancie je riadne, úplne a presvedčivo odôvodnené, a to postupom plne súladným s ust. § 220 ods.

2 CSP a kritériami právnej praxe, súd sa venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne
vysvetlil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

25. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentmi súdu prvej inštancie, na podklade ktorých nevyhovel

dôkaznému návrhu žalobkyne, nakoľko žalobkyňou navrhovaný dôkaz aj podľa názoru odvolacieho
súdu bol nadbytočný a pre rozhodnutie nepotrebný, predovšetkým ale stanovisko Jazykovedného
ústavu SAV (ktorý sa mal vyjadriť vo všeobecnosti k otázke schopnosti osôb hovoriacich maďarským
jazykom, napísať samostatne a bezchybne slovenský text) nie je spôsobilé overiť/potvrdiť rozhodnú
skutočnosť týkajúcu sa úrovne znalosti slovenského jazyka slovom a písmom u konkrétnej osoby

neb. D. O., jej schopnosti porozumieť textu napísanému v slovenskom jazyku a právnemu významu
zriadenia závetu, ktoré skutočnosti mal súd bez dôvodných pochybností preukázané z vykonaných
dôkazov výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi. Odmietnutie žalobkyňou
navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie bolo teda dôvodné, založené na správnom
posúdení ich vypovedacej potencie (relevancie) a dôkazného významu, čo v odôvodnení rozsudku bolo

súdom aj riadne a zrozumiteľne vysvetlené (bod 43. rozsudku), a preto postup súdu prvej inštancie
v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako odnímajúci žalobkyni procesné práva alebo porušujúci
jej základné právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň postup súdu prvej inštancie v
procese dokazovania nemal vplyv na posúdenie skutkového stavu a neviedol ani k neúplným skutkovým

zisteniam pre nevykonanie tzv. opomenutého dôkazu, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu
skutočnosť (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP).

26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že k základným právam strany nesporne patrí aj právo
navrhovať a predkladať dôkazy, ale nie je procesným pochybením postup súdu, ak dôkazy navrhnuté

stranou sporu neakceptoval, resp. nevykonal navrhované dokazovanie. Súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhované dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je
výlučne úlohou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má
potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok
nebude preukazovať iným dôkazom. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať

návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z ustálenej
rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR zároveň vyplýva, že zásah do základného práva na súdnu
ochranu, či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné konštatovať len vtedy,

ak by záver súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by vykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do
podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).

27. Súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a
táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkovéhopostupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok
hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci
ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa

žaloba (návrh) týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy sú potrebné na zistenie
skutkového stavu a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie
je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov) na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán konania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/269/2022 zo dňa 12.12.2024).

28. Na podporu správnosti záveru súdu prvej inštancie o spôsobilosti a schopnosti poručiteľky
D. O., H. C. napísať závet vlastnou rukou v slovenskom jazyku možno poukázať aj na závery
vykonaného znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia
pisateľa), v ktorých znalci potvrdili, že sporný závet bol poručiteľkou spísaný a zároveň opatrený jej
vlastnoručným podpisom, ktoré skutočnosti vyplývajú jednak zo znaleckého posudku znalca P. F. Q. a

taktiež zo znaleckého posudku č. 43/2022 vypracovaného P. P. R. O., ktorá na otázku, či poručiteľka
napísala a vlastnoručne podpísala listinu označenú ako závet uviedla, že „poručiteľka D. O., H. C.,
napísala a podpísala vlastnoručne listinu označenú ako závet datovanú dňa 1.5.1997“. Odvolací súd
poznamenáva v tejto súvislosti, že k vypracovaniu znaleckých posudkov mali znalci k dispozícii dostatok
porovnávacieho (dôkazného) materiálu, čím oba znalecké posudky potvrdili identitu pisateľa závetu,

t.j. že pisateľom textu sporného závetu zo dňa 1.5.1997 bola poručiteľka D. O., H. C., ktorá ho aj
vlastnoručne podpísala.

29. Neplatnosť závetu je otázkou právnou, ktorú je možné zodpovedať len na základe posúdenia
skutkovýchokolností.Dokazujesatedaskutkovástránka,naktorúsanásledneaplikujepríslušnáprávna

norma. Posúdenie platnosti závetu (právna otázka) pritom závisí od dvoch skutkových okolností, ktoré
sú aj základnou obligatórnou podmienkou - predpokladom platnosti holografného, t.j. vlastnou rukou
napísaného závetu, a to, či poručiteľ závet napísal vlastnou rukou a či závet vlastnou rukou aj podpísal.
Obe podmienky musia byť kumulatívne splnené. V zmysle platnej judikatúry stačí, ak by len jedna časť
závetu nebola napísaná poručiteľom, kedy je závet neplatný (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/24/2011 zo dňa 29.11.2011).

30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo,
že úroveň znalosti slovenského jazyka umožňovala poručiteľke D. O., H. C., napísať závet vlastnou
rukou v slovenskom jazyku aj porozumieť významu textu závetu, ktorým nakladala so svojim majetkom

pre prípad smrti a prejavila vôľu, aby jej majetok po jej smrti pripadol ňou určenej osobe B. J. C.
(žalovanej v 1. rade). Nemožno prisvedčiť ani argumentácii odvolateľky, podľa ktorej závet je neplatný
vzhľadom na absenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky, nakoľko táto skutočnosť (nesloboda prejavu
vôle či bezprávne donútenie poručiteľky k spísaniu závetu inou osobou) z vykonaného dokazovania
nevyplynula. S poukazom na uvedené skutkové zistenia a právne závery súd prvej inštancie správne

rozhodol, ak žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 1.5.1997 z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobkyňou zamietol. Nakoľko zo žiadnej z odvolacích námietok nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť pre odvolateľku
I. B. (zomr. dňa XX.X.XXXX), resp. pre žalobcov ako jej právnych nástupcov, priaznivé rozhodnutie,
odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdiť.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. O výške

prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).