Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210354
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124210354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D. XXX,
o zaplatenie 5.859,08 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 22.
januára 2025, sp. zn. 75Csp/131/2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 22. januára 2025, č.k. 75Csp/131/2024-86
v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 150,86 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 150,86
€ od 30.10.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (2.) a nepriznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania (3.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny 5.859,08 €

súrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy5.859,08€od30.10.2021dozaplateniaanáhrady
trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne uzavrel so
žalovanou dňa 05.09.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7187483/1720026554. V zmysle tejto
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 10.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72
splátkach po 186,68 € mesačne, pri celkovej sume úveru 13.440,96 €, so splatnosťou prvej splátky

dňa 20.10.2017, s termínom konečnej splatnosti dňa 20.9.2023, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 10,90
%, RPMN 10,90 % a priemernej RPMN 8,96 %. V zmysle notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ
54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 právny predchodca žalobkyne, Consumer Finance
Holding a.s., zanikol zlúčením so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. - žalobkyňou, ktorá sa stala
jeho právnym nástupcom. Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať úver v dojednaných splátkach,
žalobkyňa ju listom zo dňa 26.08.2021 vyzvala na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 427,50 € a
upozornila ju, že ak do 05.10.2021 nedôjde k ich úhrade, bude oprávnená úver zosplatniť. Žalovaná ani

v poskytnutej dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradila, preto jej žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2021
oznámila, že došlo k okamžitému vyhláseniu splatnosti úveru. Žalovaná pred podaním žaloby uhradila
na predmetnom úvere sumu 7.316,34 €, celkový dlh tak po započítaní jej úhrad činil 5.859,08 €.4.1. Právne vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, 16,
17 § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, § 45 ods. 1, § 52 ods. 1 až

4, § 53 ods. 6, 9, § 517 a § 565 Občianskeho zákonníka a § 1, § 1a a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby riadiac sa pritom názorom, že
v predmetnom zmluvnom vzťahu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru,
pretože žalobkyňa nepreukázala, že by sa vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2021 dostalo
do dispozičnej sféry žalovanej.

4.2. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodnutia súdu už nastala splatnosť celého úveru (konečná splatnosť
bola dojednaná ku dňu 20.9.2023), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyni patria jednotlivé
splátky v dohodnutom počte 72; 72 x 186,68 eur =13.440,96 eur. Od tejto sumy súd odpočítal splátky,
ktoré sú premlčané vo výške 5.973,76 € (celkovo 32 splátok x 186,68 eur), t.j. tie, ktoré boli splatné
3 roky spätne pred podaním žaloby dňa 29.05.2024 (od 20.10.2017 do 29.05.2021), vrátane splátky
splatnej 20.05.2021. Týmto výpočtom súd dospel k sume 7.467,20 € (za 40 nepremlčaných splátok), ale

keďže žalovaná už zaplatila 7.316,34 €, ako to vyplýva z čl. 29 spisu, ostalo jej na zaplatenie 150,86 €
(7.467,20 € -7.316,34 €), v ktorej časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
4.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 2, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok
na ich náhradu nepriznal prevažne úspešnejšej žalovanej (v rozsahu 97,47 %), pretože jej žiadne trovy
nevznikli.

5. Proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v tejto
časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnila si trovy odvolacieho konania
za 1 úkon právnej služby vo výške 265,30 €.

6. Nenamietala proti záveru súdu prvej inštancie o neplatnom a neúčinnom zosplatnení úveru.
Pochybenie súdu prvej inštancie vzhliadla v tom, že jej priznal len sumu 150,86 €, i keď jej patrila suma
5.227,04 € za 28 mesačných nepremlčaných splátok za obdobie od júna 2021 do septembra 2023.
Poukázala na to, že žalovaná je v spore pasívna a doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by jej

nárok na zaplatenie ňou požalovanej sumy spochybňovali. S poukazom na § 151 CSP a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.10.2020 sp. zn. 43CoCsp/40/2020 argumentovala, že ani
v prípade spotrebiteľských sporov nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa.
Takýto postoj narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý sa aplikuje aj v konaniach s ochranou slabšej strany.
Ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s jej prvým návrhom, vyjadrila presvedčenie, že má nárok aspoň

na vrátenie rozdielu medzi sumou istiny, ktorú poskytla žalovanej (10.000 €) a sumou, ktorú jej žalovaná
zaplatila (7.316,34 €), t.j. 2.683,66 €. Skutočnosť, že je úver bezúročný a bez poplatkov podľa jej názoru
neznamená, že žalovaná jej nie je povinná vrátiť skutočne poskytnuté finančné prostriedky. V opačnom
prípade by na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o trovy konania, má za
to, že má nárok na ich plnú náhradu, pretože si nárok uplatnila dôvodne.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlenCSP)prejednal
odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP) a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba napadnutý zamietavý výrok II. a výrok o náhrade trov

konania III., ktoré boli odvolaním napadnuté (výrok I., ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť).

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. januára 2026 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.01.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.11. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery.

15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku a
neumožňujú prijať iné závery.

17. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu
záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci.

18. Vychádzajúc z odvolacích námietok, zásadným pre rozhodnutie vo veci ostalo už len posúdenie

dôvodnostivýškynárokužalobkyne,keďžezáverysúduoneplatnostianeúčinnostivyhláseniaokamžitej
splatnosti úveru spornými učinené neboli.

19. Odvolací súd (vzhľadom k tomu, že žalovaná nepodala odvolanie) sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa má v danej veci nárok na zaplatenie sumy 150,86 € a nie sumy 5.227,04 €,

či alternatívne sumy 2.683,66 €. Súd prvej inštancie v súvisiacich úvahách správne právne ustálil (a
nenamietala to ani žalobkyňa), že v danej veci sú premlčané splátky splatné 3 roky spätne pred podaním
žaloby, t.j. od 20.10.2017 do 29.5.2021, vrátane splátky splatnej dňa 20.5.2021. Pochybil však pri určení
konečného počtu týchto splátok na 32, pretože v skutočnosti ich bolo premlčaných až 44 (3 v roku
2017, 12 v roku 2018, 12 v roku 2019, 12 v roku 2020 a 5 v roku 2021). Nepremlčaných tak ostalo len

28 splátok za obdobie od 20.6.2021 do 20.9.2023, vo svojom súhrne predstavujúcich sumu 5.227,04
€. Odvolací súd nemohol žalobkyni priznať túto sumu, pretože bolo nesporne zistené, že žalovaná už
žalobkyni zaplatila sumu 7.316,34 €.

20. Odvolací súd nemohol žalobkyni priznať ani sumu 2.683,66 € predstavujúcu rozdiel medzi čerpanou

istinou úveru a zaplatenými splátkami, pretože bolo nesporne ustálené, že väčšia časť z tejto istiny bola
premlčaná, a tak ju odvolací súd do úvahy brať nemohol.

21. Odvolaniu žalobkyne nebolo možné vyhovieť aj s prihliadnutím na závery NS SR v uznesení sp.zn.
4Cdo/85/2021, v zmysle ktorých priznanie plnenia z iného skutkového základu (jednotlivé už splatné

a nepremlčané splátky), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (celý zvyšok dlhu po zosplatnení),
je jeho prekročením. Pokiaľ by súd napriek uvedenému, ešte bez procesnej aktivity žalobkyne, tejto
priznal časť uplatneného nároku v spore, v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac
s ochranou slabšej strany, ktorou je žalovaná, ide o porušenie zásady „ne ultra petitum“.22. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I. ÚS 528/2024 tento záver najvyššieho súdu doplnil o argument,
že všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že

plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobe
(uznesenie NS SR 4MCdo/15/2010, aj I.ÚS 122/2012). Z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné
sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej
stránke a týmto je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,

pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.

23. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepodala proti vyhovujúcej časti rozsudku odvolanie, odvolací súd
nemohol v zmysle čl. 16 ods. 3 CSP túto časť rozsudku patrične zmeniť a žalobu zamietnuť, pretože
by tým rozhodol nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (žalobkyňa). Z týchto
dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny

potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol analogicky podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, preto jej nevznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Ten vznikol úspešnej žalovanej, ale nakoľko jej podľa obsahu spisu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno v okolnostiach prípadu ani rozumne
predpokladať (žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná), odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).