Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010120
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010120.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Mária Šuleja na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a
iné, konajúc o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.

6T/17/2025 zo dňa 07. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/17/2025 zo dňa 07. 11. 2025 bol obžalovaný A. B. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 1 Pv
18/24/6611-26 zo dňa 13. 03. 2025, pre zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák., pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 24. decembra 2023 v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách, v prenajatom byte vo
Zvolene, na ulici C. C. XX, fyzicky napadol svoju družku D. E., F. XX. XX. XXXX, G. H. I. tak, že ju

opakovane udieral rukami zovretými v päsť do rôznych častí tela, otvorenou dlaňou jej dával facky, zhodil
ju na zem, kde ju rukou škrtil tak, že nemohla dýchať, obúchal jej hlavu o zem, vulgárne jej nadával,
povedal jej, že jemu je už všetko jedno, že ľutuje, že ju spoznal, že je piča, kurva, aby zdochla, a že on ju
zabije, následne ju vyhodil bosú z bytu, poškodená bosá utekala preč, kde ju na križovatke pri predajni
Coop Jednota dobehol a násilím vtiahol do vozidla zn. Mazda, pričom poškodená kričala o pomoc, hodil
ju na predné sedadlo spolujazdca, zavrel dvere a išiel po ceste smerom na Banskú Bystricu, kde jej

obúchalhlavuoprístrojovúdosku,očelnéskloaodvere,nakoľkosapokúsilazajazdyzautavyskočiť,za
mestom Sliač zastavil, na poškodenú kričal, aby z vozidla vystúpila, že ide dokončiť, čo s ňou začal, keď
odmietla z vozidla vystúpiť, vytiahol ju z vozidla nasilu tak, že jej obúchal hlavu o interiér vozidla, zhodil
ju na kolená, priložil jej plynovú pištoľ Ekol Pirát Magnum, výr. č. A., čiernej farby k hlave so slovami:
„môžeš si za to sama, že ťa zastrelím“, potom jej povedal, že má odísť, že ju v živote nechce vidieť,
poškodená sa kričiac o pomoc rozbehla preč k hlavnej ceste, kde ju dobehol, zozadu ju chytil a nakoľko

sa bránila, ťahal ju za oblečenie, za vlasy a ruky, vulgárne jej nadával, bil ju päsťami do celého tela,
kopal do nej, hodil ju na predné sedadlo spolujazdca, zavrel dvere na vozidle, po príchode do Zvolena
na doposiaľ nezistené miesto, ju vytiahol z vozidla von, bil ju na zemi pri vozidle, poškodená kričala
o pomoc, kde na neho kričali aj doposiaľ nestotožnené osoby z tam nachádzajúcich sa balkónov, aby
poškodenú nechal, kde následne od ďalších útokov upustil,

- dňa 25. decembra 2023 v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách, v prenajatom byte vo
Zvolene, na ulici C. C. XX, fyzicky napadol svoju družku D. E., nar. XX. XX. XXXX, G. H. I. tak, žepo predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke ju opakovane udieral rukami zovretými v päsť do oblasti
tváre a tela, následne ju zozadu rukami škrtil tak, že nemohla dýchať, pri tomto jej vulgárne nadával a
vyhrážal sa jej so slovami, že ju zabije, a že zdochne, keď ju prestal škrtiť povedal jej, že ju ide mučiť,

že ju nezabije tak rýchlo, zobral kombinačky a ich špic jej tlačil pod pravé rebrá, na čo kričala od bolesti,
následne ju ťahal po zemi a vyhodil ju na chodbu pred byt,

- dňa 26. decembra 2023 v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách, v prenajatom byte vo J., na
ulici C. C. XX, fyzicky napadol svoju družku D. E., nar. XX. XX. XXXX, G. H. I. tak, že ju udieral rukami

zovretými v päsť a kopal nohami do jej tela, potom ju zozadu škrtil svojou rukou až tak, že nemohla
dýchať, keď ju pustil, pozamykal a poskrýval kľúče od dverí do bytu, aby sa nemohla dostať z bytu,

ktorým konaním u poškodenej D. E., F. XX. XX. XXXX, G. H. I. vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a
život, že vyhrážky skutočne uskutoční, podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného K. K. L.,
M. jej spôsobil zranenia povrchové rany na líci vľavo, pomliaždenie a povrchové rany v dutine ústnej

vľavo, pomliaždenie hrudníka obojstranne a pomliaždenie driekovej oblasti vľavo, ktoré si nevyžiadali
práceneschopnosť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti uvedenému rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie prokurátorka okresnej
prokuratúry, ktoré následne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu dňa 18. 12. 2025. S

uvedeným rozsudkom sa nestotožňuje z viacerých dôvodov. Uviedla, že vykonané dôkazy boli súdom
vyhodnotené jednoznačne len v prospech obžalovaného, pričom záver o nevierohodnosti výpovede
poškodenej nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Uviedla, že poškodená svoju výpoveď nemenila, určité rozpory alebo nezrovnalosti vždy dokázala

dostatočne vysvetliť a svoj diel viny priznať. Pripustila, že obžalovaného napadla, rozhádzala byt, a asi
sa mu aj vyhrážala, že mu zničí majetok a auto. Pokiaľ ju aj vyhodil a ona sa podľa výpovede svedka K.
B. do bytu dobíjala po dobrom aj po zlom uviedla, že to boli prípady, keď bola pred tým bytom nahá, alebo
len v tielku. Tento svedok síce skonštatoval, že poškodená bývala cez deň v byte aj sama a mohla odísť,
predmetom tohto konania je však obdobie len troch dní a nie obdobie celého spolužitia obžalovaného

s poškodenou. A obmedzovanie osobnej slobody poškodenej sa týka aj konania obžalovaného mimo
bytu, ktorý spoločne obývali.

Obžalovaný aj poškodená boli v inkriminovanom období konzumentmi drog, a ich hádky, konflikty,
napádanie boli vzájomné. Prakticky k ukončeniu ich spolužitia došlo dňa 28. 12. 2023, kedy bola D. E.

vzatá do väzby za napadnutie A. B. nožom. Za toto konanie bola právoplatne odsúdená a v súčasnosti
vykonáva trest odňatia slobody. Prípadný záver o tom, že v tomto vzťahu bola agresorom len D. E.
a obžalovaný bol len a len obeť, sa javí ako nepodložený. Poškodená od začiatku na obvinení, ktoré je
predmetom obžaloby zotrvala, a toto nemenila. Obžalovaný svoju výpoveď v priebehu celého konania
v zásadných otázkach neustále menil a modifikoval. Súd uveril obrane obžalovaného, že k zmenám vo

výpovediach bol nútený rodinou a kamarátmi poškodenej, ktorí na neho robili nátlak. Žiadny podporný
dôkaz k tomu ale pre súdom realizovaný nebol.

Súd taktiež argumentuje výpoveďou svedka B., že tento svedok osobne vyjadrenie obžalovaného
k osobe poškodenej o zabití nebral ako vyhrážku, a že tento vyslovene svedok neuvádzal, že by bola

poškodená nahá, resp. sporo odetá, avšak tento sa jednoznačne vyjadril, že nevie, či bola poškodená
pred bytom nahá, nakoľko sa nepozeral.

Ďalej súd argumentuje skutočnosťou, že obžalovaný bol v rozhodnom čase určitý čas zadržaný,
poškodená bola v byte sama a napriek tomu z neho neodišla. Predmetom obžaloby sú skutky zo dňa

24. až 26. decembra 2023, pričom obvinený bol zadržaný len dňa 26. 12. 2023 v čase od 05,40 hod.
do 19,10 hod.

Súd neuveril ani výpovedi poškodenej vzťahujúcej sa ku zbrani s tým, že svedok I. žiadnu zbraň
u obžalovaného nevidel. To, že obžalovaný prítomnosť zbrane pri skutku popiera, neznamená, že

poškodenáklameaobžalovanýtútozbraňnemal,bololenpreukázané,žesvedokI.tútozbraňnavlastné
oči nevidel. Navyše obžalovaný bol v inkriminovanom čase držiteľom zbrane, ktorú aj do trestného
konania vydal. Na podporu výpovede poškodenej vyznievajú aj závery znaleckého posudku K. L.,
kde vzniknuté zranenia poškodená mala podľa znalca utrpieť po bití rukami od útočníka, pričom priviacpočetnosti pomliaždenín je veľmi málo pravdepodobné, aby tieto vznikli pri páde na zem. Viditeľne
čerstvé zranenia na líci si u poškodenej všimol aj svedok N. C.. Vzhľadom na uvedené prokurátorka
okresnej prokuratúry navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu ,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa vyjadril obžalovaný podaním doručeným okresnému
súdu dňa 16. 01. 2026, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje za vnútorne konzistetný, preskúmateľný
a presvedčivý. Odvolanie neuvádza žiadne konkrétne procesné pochybenie okresného súdu, je

založené výlučne na nesúhlase so skutkovými závermi súdu a neobsahuje žiadny zákonný odvolací
dôvod. Obžalovaný v ďalšom poukazuje na znalecký posudok KEÚ PZ, z ktorého vyplýva, že na
zaistenej zbrani sa nenachádzala DNA obžalovaného, ale nachádzala sa tam len DNA ženského
pôvodu, čo spochybňuje tvrdenia poškodenej o použití zbrane zo strany obžalovaného. Obžalovaný
upriamuje pozornosť aj na výpoveď svedka K. B., z ktorej vyplýva, že nevidel u obžalovaného
žiadnu zbraň, nepočul reálne a vážne vyhrážky, poškodená mala reálnu možnosť byť opustiť a

poškodená sa do bytu dobíjala a konflikt aktívne vyvolávala. Prokurátorka okresnej prokuratúry sa
s touto výpoveďou nevysporiadava v jej celistvosti. Obžalovaný poukázal aj na časovú následnosť,
kde uviedol, že políciu v inkriminovanom období zavolal on, poškodená trestné oznámenie nepodala
a obvinenia vzniesla až po vlastnom zadržaní a trestnom stíhaní. V ďalšom texte sa obžalovaný
vyjadruje k nepravdivému obvineniu zo znásilnenia, ktoré však bolo po lekárskom vyšetrení popreté

samotnou poškodenou a jednoznačne lekárskym vyšetrením vyvrátené. Obžalovaný taktiež uviedol, že
argumentáciouprokurátorkyvýpoveďouobžalovanéhozinéhotrestnéhokonaniadošlokneprípustnému
zásahu do jeho práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, ako aj do rozporu so zásadou zákazu
sebaobviňovania. Ohľadom zbrane uviedol, že obžalovaný nebol jej držiteľom, tak túto ani nemohol
vydať do trestného konania, pričom táto zbraň bola zaistená pri zadržaní poškodenej a to v čase, keď bol

po bodnutí prepravovaný do nemocnice. Podľa názoru obžalovaného je napadnutý rozsudok zákonný,
presvedčivo odôvodnený a opretý o objektívne dôkazy a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie
prokurátorky okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné.

Dňa 10. 03. 2026 sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici konalo verejné zasadnutie. Prokurátorka

krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného
odôvodnenia odvolania a poukázala na dôvody, ktoré boli v tomto uvedené, ako aj prezentované na
dnešnom verejnom zasadnutí. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Naproti tomu obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k odvolaniu
prokurátora a navrhol, aby krajský súd podané odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania zistil, že toto
bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie

prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,
i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázanéskutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchaného
skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm.
a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

na ne odkazuje.

K podstatným odvolacím námietkam prokurátorky krajský súd uvádza, že s týmito sa prakticky v celosti
vysporiadal už okresný súd v napadnutom rozsudku – možnosť odchodu poškodenej z bytu, jej
snaha dostať sa späť do bytu, otázka ohľadom jej oblečenia pred bytom, či vyhrážok obžalovaného
de facto v neprítomnosti poškodenej (resp. tak, že to poškodená nemohla počuť). K zmenám vo

výpovedi obžalovaného sa okresný súd vyjadril, že týmto uveril, pričom podľa názoru prokurátorky
vo veci nebol k tejto skutočnosti (nátlaku rodiny a kamarátov poškodenej voči obžalovanému) nebo
produkovaný žiadny dôkaz. Krajský súd uzatvára, že sa nejedná o preukázanú skutočnosť, čo však
okresný súd uviedol už v napadnutom rozsudku práve výrokom o uverení dôvodu zmien vo výpovediach
obžalovaného. K námietke prokurátorky ohľadom zbrane súd uvádza, že v trestnom konaní je pre

uznanie viny nevyhnutné, aby bola preukázaná. Skutočnosť, že obžalovaný mal byť v danom období
držiteľom zbrane v žiadnom prípade sama osebe nepreukazuje to, že došlo k spáchaniu trestného činu
so zbraňou (vychádzajúc okrem iného aj z výpovede svedka I. a z tvrdení obžalovaného, že on držiteľom
zbrane ani nebol, nakoľko zbraň nevydával, bola zaistená pri zadržaní poškodenej).

Vo všeobecnosti k jednotlivým podstatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že sa splne
stotožňuje s argumentáciou okresného súdu aj v časti dokazovania a hodnotenia dôkazov. Okresný súd
podrobne uviedol, ktoré dôkazy vykonal a čo z daných dôkazov zistil, pričom z vyhodnotenia vykonaných
dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne nevyplynulo, že by sa obžalovaný
dopustil konania opísaného v skutkovej vete a preto pri existencii vážnych pochybení vzbudzujúcich

pochybnosti o jednoznačnej vine obžalovaného musel okresný súd tohto spod obžaloby oslobodiť.

Okresný súd tak nepovažoval za preukázané nad všetky rozumné pochybnosti, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný a teda, že by sa skutočne dopustil konania, ktoré sa mu v obžalobe kladie za
vinu,apretopriaplikáciizásadyindubioproreoobžalovanéhospodobžalobyvcelomrozsahuoslobodil.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho

stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej ustálenej
dôkaznej situácie, mal aj odvolací súd za to, že bolo v predmetnom prípade nevyhnutné aplikovať
zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne
a správne, keď obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil, nakoľko jednoznačne a
bez akýchkoľvek rozumných pochybností nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie prokurátora O. M. J., považujúc ho za

nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.