Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100835
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanému: Predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu
a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UNMS/02962/2024-211-006894/2024 zo dňa 13.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 12.04.2024 bola Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
(ďalej len „úrad“) doručená žiadosť žalobcu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)
o poskytnutie Slovenskej technickej normy STN 73 6056 - Odstavné a parkovacie plochy cestných
vozidiel (ďalej len „STN 73 6056“), na ktorú odkazuje § 8 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 532/2002
Z. z.“).

2. Úrad rozhodnutím č. UNMS/02770/2024-110 - 005883/2024 zo dňa 18.04.2024 (ďalej aj
„prvostupňovérozhodnutie“)podľa§18ods.2zákonaoslobodeinformáciíodmietolposkytnúťžalobcovi

požadovanú STN 73 6056 podľa § 3 ods. 13 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii (ďalej len
„zákon o technickej normalizácii“), keďže táto STN je uvedená iba v poznámke pod čiarou, a nie priamo
v texte vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., čím nebola splnená podmienka na uplatnenie výnimky podľa
§ 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii.

3. Žalovaný rozhodnutím č. UNMS/02962/2024-211-006894/2024 zo dňa 13.05.2024 podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol rozklad žalobcu

a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdil.

II.
Žaloba4. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.05.2024, doručenou správnemu súdu dňa 28.05.2024, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.

c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a neporozumel
účelu ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii, ktoré slúži na to, aby bolo žiadateľom
preplatené poskytnutie tých technických noriem, ktorých dodržanie vyžaduje právny predpis, v tomto
prípade § 8 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Žalobca sa v tejto súvislosti odvolal na dôvodovú

správu k zákonu o technickej normalizácií a považoval za formalistický a účelový výklad, keď na jednej
strane stavebné úrady požadujú od stavebníkov dodržanie STN, a na druhej strane úrad tvrdí, že v texte
právneho predpisu sa žiadna STN neuvádza. Názor, že poznámka pod čiarou nie je súčasťou textu
právneho predpisu je podľa žalobcu nesprávny. Skutočnosť, že poznámka pod čiarou nie je súčasťou
ustanovenia podľa žalobcu neznamená, že nejde o text právneho predpisu. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 485/98.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.08.2024 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,

že ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii predstavuje výnimku z obmedzenia prístupu
k informáciám ustanoveného v § 3 ods. 13 zákona o technickej normalizácii, ktorú možno uplatniť len
v prípade konkrétnej STN, ktorá je uvedená priamo v texte všeobecne záväzného právneho predpisu.
Za priamo citovanú STN, ktorej sa týka ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii,
považuje žalovaný takú STN, ktorú je možné priamo z textu všeobecne záväzného právneho predpisu

jednoznačne identifikovať prostredníctvom jej označenia, čísla, názvu a triediaceho znaku. V tejto
súvislosti poukázal žalovaný na Legislatívne pravidlá Vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívne
pravidlá“), ktoré upravujú spôsob odkazovania na technické normy v právnych predpisoch, a podľa
ktorých nie sú poznámky pod čiarou k príslušným odkazom súčasťou právneho predpisu a majú
informatívnu hodnotu. Keďže žalovaný nemal informáciu o všeobecne záväznom právnom predpise, v

ktorého texte by sa STN 73 6056 uvádzala, postupoval pri vybavení žiadosti žalobcu o sprístupnenie
informácie v súlade so zákonom o slobode informácií a zákonom o technickej normalizácii.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

6. Žalobca v replike zo dňa 17.09.2024 zopakoval dôvody žaloby a uviedol, že žalovaný nesprávne
vykladá ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii na základe legislatívnych pravidiel.
Teda zákonnú normu vykladá pomocou podzákonnej normy, ktorá nemôže rušiť alebo obmedzovať
použitie zákonnej normy.

7. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

8. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu, ako aj priebeh administratívneho konania,

predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26.02.2026, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania

vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16.01.2026 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VI.Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 3 ods. 11 zákona o technickej normalizácií dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo

technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

11. Podľa § 3 ods. 13 zákona o technickej normalizácii slovenská technická norma a technická
normalizačná informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu okrem slovenskej technickej
normy podľa § 12 ods. 2.

12. Podľa § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii výdavky na spracovanie slovenskej technickej
normy v štátnom jazyku, ktorá sa uvádza priamo v texte všeobecne záväzného právneho predpisu a
výdavky na každé poskytnutie slovenskej technickej normy, ktorá sa uvádza priamo v texte všeobecne
záväzného právneho predpisu, uhrádza orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedným predkladateľom
návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom priamo v texte uviedol slovenskú technickú

normu.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o technickej normalizácií slovenská technická norma, technická
normalizačná informácia, iná technická norma a jej zmena a vestník sa poskytuje za úhradu, ak odsek
4 neustanovuje inak.

14. Podľa § 15 ods. 3 zákona o technickej normalizácií slovenský národný normalizačný orgán poskytne
bezodplatne slovenskú technickú normu podľa § 12 ods. 2 prostredníctvom portálu tomu, kto požiada o
jej poskytnutie, týmto nie je dotknutá povinnosť orgánu štátnej správy podľa § 12 ods. 2.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) bod 2. zákona č. 55/2016 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom
predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru (ďalej len „zákon č. 55/2016 Z. z.“) zodpovedný
orgán doručuje úradu v elektronickej podobe na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie slovenskú
technickú normu, ak má byť uvedená priamo v technickom predpise, a odôvodnenie potreby jeho prijatia.

16. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. odstavná a parkovacia plocha pre osobný
automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia
vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej
technickej norme.8)
V poznámke pod čiarou k odkazu 8) je uvedené: STN 73 6056.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o tvorbe právnych
predpisov“) právny predpis sa spravidla člení na a) úvodné ustanovenia alebo základné ustanovenia,
ktoré obsahujú predmet úpravy a podľa potreby aj vymedzenie základných pojmov, b) ustanovenia

upravujúce príslušné spoločenské vzťahy, c) spoločné ustanovenia, d) splnomocňovacie ustanovenia,
e) prechodné ustanovenia, f) záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú najmä zrušovacie ustanovenia a
ustanovenie o účinnosti.

18. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci

len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým úrad odmietol žalobcovi bezodplatne poskytnúť STN 73
6056 podľa § 3 ods. 13 zákona o technickej normalizácii.

20. Podstatným v prejednávanej veci bolo posúdiť, či uvedenie STN 73 6056 v poznámke pod čiarou k

odkazu 8) k ustanoveniu § 8 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., predstavuje splnenie podmienky
na uplatnenie výnimky podľa § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácii na bezodplatné poskytnutie
dotknutej STN v zmysle § 15 ods. 3 zákona o technickej normalizácií.21. Postup poskytovania slovenských technických noriem upravuje zákon o technickej normalizácií.
Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 13 zákona o technickej normalizácií sa slovenská technická
norma nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií, ale poskytuje sa za úhradu (§ 15 ods.

1 zákona o technickej normalizácií). Výnimku predstavuje slovenská technická norma podľa § 12
ods. 2 zákona o technickej normalizácií, ktorá sa uvádza priamo v texte všeobecne záväzného
právneho predpisu. Takúto slovenskú technickú normu poskytne slovenský národný normalizačný orgán
bezodplatne prostredníctvom portálu tomu, kto požiada o jej poskytnutie (§ 15 ods. 3 zákona o technickej
normalizácií). Výdavky na každé poskytnutie slovenskej technickej normy, ktorá sa uvádza priamo v

texte všeobecne záväzného právneho predpisu, uhrádza orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedným
predkladateľom návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom priamo v texte uviedol
slovenskú technickú normu (§ 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácií).

22. Zo znenia § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácií vyplýva, že zákonodarca mal na mysli
slovenskú technickú normu, ktorá sa uvádza priamo v texte všeobecne záväzného právneho predpisu.

V citovanom ustanovení zákona sa neuvádza, že postačuje odkaz na slovenskú technickú normu
v poznámke pod čiarou.
23. V dôvodovej správe k návrhu zákona o technickej normalizácií (ďalej len „dôvodová správa“) je
uvedené, že:
„Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu

vyplýva z členstva úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu v európskych
normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI). Spravovanie sústavy slovenských technických
noriem slovenským národným normalizačným orgánom zároveň zabezpečuje ochranu používateľov
technických noriem, a tým aj ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem,
ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochranu práv tvorcov technických noriem, ktorými sú

medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány. Poskytovanie technických noriem nemôže
byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za
úhradu.“
„Návrh zákona naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v
nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo

v texte právneho predpisu. Toto sa netýka odkazov na slovenské technické normy v právnych prepisoch
uvedené v poznámkach pod čiarou, ktoré majú podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky
informatívny charakter.“
„Ďalej je uvedené hradenie nákladov na spracovanie a poskytovanie slovenských technických noriem
v štátnom jazyku priamo citovaných v právnom predpise, tým orgánom štátnej správy, ktorý je

zodpovedným predkladateľom tohto právneho predpisu. Uvádzanie slovenskej technickej normy priamo
v texte právneho predpisu mení jej dobrovoľný, nezáväzný charakter a technická norma sa stane
záväznou...“

24. Z dôvodovej správy vyplýva, že účelom zákona o technickej normalizácií je aj ochrana technických

noriem, ich tvorcov, používateľov a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľov. Šírenie technických noriem je
koordinované ich poskytovaním za úhradu. Zároveň z dôvodovej správy vyplýva aj to, že úrad poskytne
slovenskú technickú normu bezodplatne, ak je priamo citovaná v texte právneho predpisu. To sa však
netýka prípadu, ak je odkaz na slovenskú technickú normu obsiahnutý v poznámke pod čiarou.

25. Systematiku členenia právneho predpisu upravuje zákon o tvorbe právnych predpisov v ustanovení
§ 5 ods. 1, podľa ktorého právny predpis sa spravidla člení na a) úvodné ustanovenia alebo základné
ustanovenia, ktoré obsahujú predmet úpravy a podľa potreby aj vymedzenie základných pojmov, b)
ustanovenia upravujúce príslušné spoločenské vzťahy, c) spoločné ustanovenia, d) splnomocňovacie
ustanovenia, e) prechodné ustanovenia, f) záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú najmä zrušovacie

ustanovenia a ustanovenie o účinnosti. Ani z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že
poznámka pod čiarou je súčasťou textu právneho predpisu.

26. Tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujú legislatívne pravidlá. Podľa bodu 23.1
prvá veta legislatívnych pravidiel „Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou

právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu.“ Podľa bodu 23.8 legislatívnych pravidiel „Ak je to
potrebné vzhľadom na technický charakter právneho predpisu alebo ak ide o právny predpis, ktorým sa
do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá právne záväzný akt Európskej únie, ktorý odkazuje
na technické normy, možno v poznámke pod čiarou odkazovať na technické normy. V poznámke podčiarou sa uvedie označenie, číslo a názov technickej normy a triediaci znak technickej normy v zátvorke
v súlade s platnou sústavou slovenských technických noriem s použitím nedatovaných odkazov na
technické normy.“

27. K charakteru poznámky pod čiarou zaujal právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, podľa
ktorého poznámka pod čiarou nie je súčasťou právneho predpisu, má len informatívnu hodnotu a slúži na
spresnenievýkladuustanoveniazákona(rozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžso
8/2009 zo dňa 24.02.2010 a sp. zn. 3Asan/15/2017 zo dňa 27.09.2018). Neobstojí argument žalobcu, že

keďže záver, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Asan/15/2017 zo dňa
27.09.2018, nebol ustálený veľkým senátom, je odklon od doterajšej judikatúry prípustný. Správny súd
uvádza, že odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu predstavuje jeden
z dôvodov na podanie kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. Zároveň v zmysle § 22 ods. 1
písm. a) SSP je senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky povinný predložiť vec veľkému
senátu vždy, ak pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho

názoru už vyjadreného v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
resp. v rozhodnutí iného senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

28. Ústavný súd Českej republiky v náleze č. 131/1994 zo dňa 24.05.1994 konštatoval, že poznámka
pod čiarou (vysvetlivka) nie je súčasťou právneho predpisu. K obdobným záverom dospel Ústavný súd

Českej republiky aj v náleze sp. zn. II. ÚS 485/98 zo dňa 30.11.1999, na ktorý poukazoval žalobca vo
svojej žalobe.

29. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že keďže odkaz na žalobcom požadovanú
STN 73 6056 je obsiahnutý v poznámke pod čiarou, ktorá nie je súčasťou textu právneho predpisu, a

teda dotknutá STN nie je citovaná priamo v texte právneho predpisu (vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.
z.) tak, ako to vyžaduje § 12 ods. 2 zákona o technickej normalizácií, nebol daný dôvod na postup podľa
§ 15 ods. 3 zákona o technickej normalizácii a na poskytnutie STN 73 6056 žalobcovi bezodplatne.
Správny súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na účel zákona o technickej normalizácií, ktorým je
ochrana technických noriem, ich tvorcov, používateľov a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľov, ako

aj na to, že technické normy sa primárne poskytujú za úhradu. Žalobcom požadovaná STN 73 6056 je
dostupná v listinnej verzii za 9,70 Eur a v elektronickej verzii od 8,73 Eur do 12,61 Eur (zdroj: https://
normy.normoff.gov.sk/norma/69247/). Správny súd nespochybňuje, že účelom ustanovenia § 12 ods.
2 v spojení s § 15 ods. 3 zákona o technickej normalizácii je bezodplatné poskytnutie technických
noriem fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich na vykonanie právneho predpisu potrebujú, avšak iba

za splnenia zákonnej podmienky, že ide o slovenskú technickú normu, ktorá sa uvádza priamo v texte
všeobecne záväzného právneho predpisu, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Správny súd preto
žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

30. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy,
ktorému žiadne trovy v konaní nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.