Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126202698
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126202698.1

Uznesenie

A. B. C. v právnej veci žalobkyne: A. C. B., D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX C., t. č. D.
X, XXX XX C. proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, A., t. č. G. H., v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému z á k a z približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 100 m, a to
na dobu 2 rokov od vykonateľnosti tohto uznesenia, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní

na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov tento zákaz nevzťahuje.

II. U k l a d á žalovanému úplný z á k a z kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to na dobu 2 rokov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

III. Súd nariaďuje k o n t r o l u dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností podľa
výroku I. tohto uznesenia vo vzťahu k žalovanému ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a
toosobnýmidentifikačnýmzariadenímkontrolovanejosoby,zariadenímnakontrolupolohykontrolovanej
osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb.

IV. U k l a d á žalovanému ako kontrolovanej osobe podrobiť sa a strpieť inštaláciu technických
prostriedkov podľa výroku III. tohto uznesenia a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na A. B. C. k
probačnému a mediačnému úradníkovi, a to na základe jeho výzvy.

V. U k l a d á žalobkyni ako chránenej osobe dostaviť na A. B. I. C. k probačnému a mediačnému

úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

VI. U k l a d á žalobkyni ako chránenej osobe mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého
trvania kontroly technickými prostriedkami.

VII. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

VIII. P o u č u j e žalovaného, že v procesnej pozícii žalobcu môže proti žalobkyni v procesnej pozícii
žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Právnym následkom podania žaloby je začatie civilného sporového konania vo veci samej.

IX. Žalobkyni priznáva voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 13.2.2026
domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu, v ktorom sa zdržiava, do bytu v ktorommá trvalý pobyt a ide o byt jej rodičov, ako aj do bytu jej sestry, zároveň, aby žalovanému zakázal
približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 100m, aby žalovanému uložil úplný zákaz kontaktovať
žalobkyňu a aby nariadil kontrolu dodržiavania povinností technickými prostriedkami, a to osobným

identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby
a zariadením varovania blízkosti, pričom si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh
odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalým partnerom, s ktorým žila v partnerskom vzťahu od mája 2021
do apríla 2022, pričom počas tohto obdobia sa k nej správal násilne, bol právoplatne odsúdený za prečin
ublíženia na zdraví voči jej osobe ako poškodenej, za prečin nebezpečného vyhrážania a zločin týrania

blízkej a zverene osoby, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov. Uviedla, že
v rámci raného trestného konania boli stanovené aj znalkyne z odboru psychológia, a to D. J. a D. F. C.,
ktoré vyhodnotili osobnosť žalovaného a jeho správanie ako nebezpečné a labilné, s manipulatívnymi
a agresívnymi prejavmi v správaní s tým, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, že v budúcnosti sa
žalovaný bude opäť dopúšťať trestnej činnosti vzhľadom na rizikové osobnostné faktory, zároveň uviedli,
že žalovaný má dlhoročný abúzus psychoaktívnych látok – A., K., D., L., M.. Uviedla, že jej bol znalkyňou

potvrdený syndróm týranej osoby, mala masívny, až fatálny strach, odmietala kontakt so žalovaným, či
už priamy alebo nepriamy, prežila traumu, ktorá je veľmi intenzívna, bola jej diagnostikovaná D. B. D. D.
A. C., pričom potom, ako sa dozvedela, že žalovanému prepustia na slobodu, bol jej diagnostikovaný
relaps ochorenia a obnovenie D. B.. Uviedla, že v čase, keď bola žalovaný vo väzbe a následne vo
výkone trestu odňatia slobody, opakovane ju kontaktoval, či už listami, alebo správami cez sociálne

siete cez tretie osoby, tieto sú pre ňu zastrašujúce a vysoko manipulatívne, vzbudzujú v nej strach
a obavu, že po prepustení z výkonu trestu ju vyhľadá, bude sa ju snažiť nájsť a bude v násilnom správaní
pokračovať, resp. naplní svoje vyhrážky a fyzicky jej ublíži, resp. ju aj zabije, bojí sa, že sa jej bude
chcieť pomstiť za to, že ho udala polícii a že musel sedieť v base. Ešte v čase, kedy spolu žili, tak ju
neustále prenasledoval, kontaktoval, nemal problém ju fyzicky napadnúť aj na verejnosti, chodil za ňou

na pracovisko, kontaktoval jej susedov, známych, vyhrážal sa im aj jej, keď zmenila pobyt, tak si ho zistil
a vyhľadal ju, pričom susedia museli 2x volať policajnú hliadku, lebo sa správal agresívne. Uviedla, že
aktuálne býva v byte na D. X, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, často sa zdržiava u rodičov, kde má
hlásený trvalý pobyt, byt na ulici E. XX a často navštevuje aj svoju sestru s rodinou na adrese D. X,
pričom uviedla, že žalovaný nemá k uvedeným nehnuteľnostiam žiaden právny vzťah. Bola telefonicky

kontaktovanázG.H.,žežalovanéhomajúnajehožiadosťdňa17.2.2026eskortovaťdoG.C.anásledne
dňa 19.2.2026 ho majú z výkonu trestu prepustiť. Keďže sa jej žalovaný v minulosti opakovane vyhrážal,
má strach, že ju bude hľadať na miestach, na ktorých sa zdržiava.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila ako dôkaz rozsudok E. B. C. H., sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa

10.1.2023, výňatky zo znaleckého posudku, uznesenie o pribratí znalkyne D. J., odpis z registra
trestov žalovaného, obžalobu prokurátora, lekársku správu od A. C., D., listiny žalovaného adresované
žalobkyni, screenshoty zo sociálnych sietí, výpis z LV č. XX XXX, kat. úz. B., výpis z LV č. XX XXX, kat.
úz. N., výpis z LV č. XX XXX, kat. úz. B., výňatok z trestného spisu.

3. Z predložených listín mal súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

4. Z rozsudku bývalého E. B. C. H., sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 10.1.2023 súd zistil, že žalovaný
bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, prečinu nebezpečného vyhrážania
a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 44

mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.1.2023.

5. Z výňatku z psychologického posudku vypracovaného pre účely trestného konania súd zistil, že
diagnostický záver o osobnosti žalovaného je – H. D. B. O. – B. P. a v dok. D. D. P. B. O. Q. I. D. M. –
B. O. (D., A.), ide u neho E. K. I. E. B. R. S. P. B. D. B., H. E. E. F., O. K. Q. B. D., B. D. F. M., B. D.

B. P., B. P., K. S., K., B. A. P. P. D. I. B.. Z hľadiska psychiatrického pobyt žalovaného na slobode nie
je nebezpečný, nemožno však jednoznačne vylúčiť, že sa v budúcnosti nebude opäť dopúšťať trestnej
činnosti vzhľadom na rizikové osobnostné faktory.

6. Z odpisu z registra trestov žalovaného súd zistil, že žalovaný bol opakovane právoplatne odsúdený

za páchanú trestnú činnosť.

7. Z vyjadrenie A. A. C., D. zo dňa 22.1.2026 súd zistil, že lekár potvrdzuje, že žalobkyňa je v liečbe od
10/2022 s diagnózou D. B. D., kedy spúšťačom poruchy bolo opakované fyzické napadnutie jej osobyzo strany bývalého partnera, absolvovala D. D., dlhodobo je nastavená na D. M., v poslednej dobe je
jej stav zhoršený v dôsledku opakovaných listov zo strany bývalého partnera a z informácie, že má byť
prepustený na slobodu. U žalobkyne malo dôjsť k relapsu ochorenia a obnoveniu D. B..

8. Z listinnej korešpondencie žalovaného adresovanej a doručovanej žalobkyni súd zistil, že žalovaný
opakovane kontaktoval žalobkyňu v rokoch XXXX – XXXX.

9. Zo screenshotov zo sociálnej siete súd zistil, že žalovaný opakovane žalobkyňu kontaktoval správami

cez sociálnu sieť v rokoch XXXX – XXXX.

10. Z čiastočného výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. B. z 12.2.2026 súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí vo vchode č. X bytového domu D. X,X
v podiele 1/1.

11. Z čiastočného výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. N. z 12.2.2026 súd zistil, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. XX obytného domu E. XX, XX,
XX sú H. A. B. a C. B., S. N., v podiele 1/1.

12. Z čiastočného výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. B. z 12.2.2026 súd zistil, že bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu D. X sú
H. R. T. a D. U. T., S. B. v podiele 1/1.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

14. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR platí, že obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva.

15. Podľa čl. 20 Ústavy SR platí, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.

21. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa

na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

22. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

26.Podľa§2ods.1písm.a)zákonač.78/2015Z.z.okontrolevýkonuniektorýchrozhodnutítechnickými
prostriedkami, na účely tohto zákona sa rozumie kontrolou technickými prostriedkami činnosť, ktorou
sa zisťuje dodržiavanie zákazov, povinností alebo obmedzení uložených rozhodnutím prostredníctvom
technických prostriedkov a centrálneho monitorovacieho systému.

27. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, technickými prostriedkami sú: a) osobné identifikačné zariadenie,
b) zariadenie na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia (ďalej len "zariadenie na kontrolu
prítomnosti"), c) zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, d) zariadenie varovania blízkosti, e)
zariadenie kontroly požitia alkoholu, f) zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby,
g) zariadenie probačného a mediačného úradníka.

28. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, osobné identifikačné zariadenie umožňuje jednoznačnú identifikáciu
kontrolovanej osoby.

29. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby umožňuje kontrolu

pohybu a pobytu kontrolovanej osoby na základe určenia jej aktuálnej geografickej polohy.

30. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, zariadenie varovania blízkosti umožňuje detekciu priblíženia sa
kontrolovanej osoby k chránenej osobe a okamžité varovanie chránenej osoby.

31. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, chránená osoba musí mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas
celého trvania kontroly technickými prostriedkami.

32. Podľa § 12 ods. 1 a 2 cit. zákona, kontrolu technickými prostriedkami možno vykonať, ak sú technické
prostriedky k dispozícii a ak sú splnené materiálno-technické podmienky ich použitia. Materiálno-

technické podmienky použitia technických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.

33. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, zákon však
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností
súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý
je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a nasledujúcich CSP.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.
3 CSP).

35. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov.36. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne
pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti,

samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav,
keďže potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

37. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa
§ 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

38. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú
argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné
skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ
opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pred nariadením neodkladného
opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie, postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

39. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte predložených
dôkazov a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je v časti dôvodný a v časti nedôvodný.

40. Súd posúdením obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou

a aplikujúc ustanovenia § 325 CSP dospel k záveru, že z okolností popísaných v podanom návrhu
a osvedčených predloženými listinami, v spojení s rozsahom výroku navrhovaného neodkladného
opatrenia sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f),
g) a h) CSP.

41. Súd v prvom rade v predmetnej veci zisťoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným existuje vzťah,
ktorý je možné kvalifikovať ako vzťah právny a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným
takýto vzťah existuje, pričom zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa
domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia zo strany žalovaného, ide teda konkrétne
o vzťah vyplývajúci z práva žalobkyne na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej osobnosti, do

jeho súkromia.

42. Z citovaného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 11 OZ vyplýva právo každej osoby na
nedotknuteľnosť osoby a ochranu súkromia, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS
10/2014-78 z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno

zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne
o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné.43. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej
republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú
chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho

prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva brať na zreteľ.

44. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho
duševného a fyzického zdravia, ktoré ako základné a prioritné právo má v ochrane prednosť pred inými
základnými právami.

45. Ďalej súd pre účely posúdenia odôvodnenosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia skúmal, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

46. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol v roku XXXX/XXXX N. B.

a právoplatne odsúdený v trestnom konaní pre trestné činy spáchané na žalobkyni ako poškodenej,
zahŕňajúce násilné správanie voči jej osobe, fyzické a psychické útoky. Zo správania a konania
žalovaného, osvedčeného žalobkyňou predloženým právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní, ako
aj výňatkom z psychologického posudku psychologičky posudzujúcej osobnostné črty a správanie
žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa pred nástupom do väzby a následne výkonu trestu odňatia slobody

dopúšťal konania, ktorým nie len ohrozoval, ale aj zasiahol do telesnej aj duševnej integrity žalobkyne.

47. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že konanie žalovaného sa po
kvalitatívnej stránke vyznačovalo D., O., I. P. D. K. I. P. R. Q. K. O. P. N. V. ako blízkej a zverenej osoby
(za čo bol žalovaný právoplatne odsúdený). V spojení s pretrvávajúcou snahou žalovaného o kontakt

so žalobkyňou, osvedčenou zo strany žalobkyne listinnými aj elektronickými správami za celé obdobie
trvania výkonu trestu odňatia slobody žalovaného, v spojení s následkami správania žalovaného (okrem
telesnej stránky) aj na jej duševnom zdraví (diagnostikovaná D. B. D.) podľa názoru súdu žalobkyňa
dostatočne osvedčila jej objektívne obavy a strach o svoj život a zdravie.

48. Dôkazmi osvedčená snaha žalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody listinne
a elektronicky kontaktovať žalobkyňu značí, že žalovaný pretrvávajúco oplýva emóciami voči žalobkyni,
v dôsledku ktorých aj deklaruje snahu o osobný kontakt so žalobkyňou, čím môže dôjsť k vplyvu na
integritu žalobkyne, ku neželanému kontaktu, vyhľadávaniu jej prítomnosti, pričom s prihliadnutím na
odborníkmi z oblasti psychológie deklarované osobnostné črty žalovaného nie je možné vylúčiť, že sa

žalovaný atakov voči žalobkyni môže opätovne dopustiť.

49. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa predloženými dôkazmi osvedčila, že
žalovaný skutočne svojim konaním opakovane, dlhodobo a nehľadiac na svoje odsúdenie za ublíženie
na zdraví žalobkyni a jej týraniu vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa konania, ktoré po kvalitatívnej aj

kvantitatívnej stránke zasahuje do psychickej pohody žalobkyne a pokoja jej každodenného osobného
a rodinného života, čím zasahuje do jeho duševnej integrity, s presahom až do vyvolávania ohrozenia
bezpečnosti žalobkyne a zásahov do jej telesnej integrity.

50. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa

aj s prihliadnutím na túto podmienku jeho nariadenia – bezodkladnosť úpravy pomerov – javí ako plne
opodstatnený.

51. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa dôvodne obáva o svoj život a zdravie po prepustení žalovaného
na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, a má preto naliehavý záujem na súdnej ochrane v podobe

neodkladného opatrenia, keďže snaha žalovaného o kontakt so žalobkyňou, ktorý je s ohľadom na
osvedčené okolnosti potrebné eliminovať, nie je vylúčená.

52. V ďalšom súd skúmal princíp efektivity žalobkyňou navrhovaných neodkladných opatrení.

53. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálnaintegrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v

odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osoby konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO
smeruje(Števček,M.akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.1098-1099).

54. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu. V prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide o opatrenie, ktorého
účelomjeeliminovaťkontaktmedziurčitýmiosobamizdôvoduochranyjednotlivejosoby,resp.viacerých
osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

55. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že neodkladné opatrenia zákazu priblíženia a zákazu
kontaktovania, ktorých nariadenia sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáha, sú efektívnym
prostriedkom na zabezpečenia jej ochrany v právnom vzťahu so žalovaným.

56. Čo sa však týka zákazu vstupovania do bytu V., jej S. a jej B., tu súd s prihliadnutím na zistený
skutkový stav, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa na uvedených adresách nezdieľa, ani nezdieľala
spoločný život (bydlisko, obydlie) so žalovaným, že žalovaný je ostatné 3 roky vo výkone trestu odňatia
slobody, žalovaný nemá k predmetným bytom žiadny právny vzťah, v spojení s predloženými dôkazmi

– výpismi z listov vlastníctva zhodnotil, že návrhu v tejto časti nie je možné vyhovieť, a to vzhľadom
na to, že už samotné výlučné, resp. bezpodielové spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností žalobkyňou
a tretími osobami, status týchto nehnuteľností ako obydlie, či bydlisko týchto osôb, bez akéhokoľvek
vzťahu žalovanému k nim v sebe zahŕňajú nemožnosť vstupu žalovaného do nich, daný primárne
ústavným právom na nedotknuteľnosť obydlia, právom na ochranu vlastníckeho práva a následne na to

nadväzujúcimi inštitútmi právnych predpisov.

57. Konajúci súd teda konštatuje, že zákaz vstupu žalovaného do navrhovaných bytov (W. V., W. U. S.
P. W. U. B.) vzhľadom na to, že tieto nehnuteľnosti nikdy neboli, ani nie sú obydlím žalovaného, ako aj
vzhľadomnaabsenciuakéhokoľvekprávnehovzťahužalovanéhoktýmtonehnuteľnostiamaoprávnenia

na vstup do týchto bytov vyplýva z predpisov verejného, ako aj súkromného práva, teda priamo z Ústavy
SR a nadväzujúcich zákonov.

58. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval aj proporcionálnosť
nariaďovaných neodkladných opatrení, a teda, či uložením navrhovaných obmedzení, teda zákazu

priblíženia a zákazu kontaktovania nedochádza k zásahu do základných práv žalovaného nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

59. Ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa žalobkyňa domáha ochrany svojho chráneného
záujmu, svojho súkromia, a to uložením zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania.

60. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha čiastočného zákazu priblíženia a úplného zákazu
kontaktovania zo strany žalovaného.61. Zmyslom právnej úpravy zákazu (či už priblíženia alebo kontaktu) je postihovať jednotlivé excesy
v konaní jednotlivcov a nie stanovovať absolútne zákazy, z uvedeného dôvodu zákonné znenie § 325
ods. 2 písm. g) a h) CSP ukladá súd možnosť zvážiť úplný alebo čiastočný, obmedzený zákaz priblíženia

a kontaktu, a to tak, aby bol rešpektovaný práve uvádzaný princíp proporcionality.

62. Čo sa týka zákazu priblíženia, žalobkyňa sa podaným návrhom domáha zákazu priblíženia na
vzdialenosť menšiu ako 100m. Súd sa vzhľadom na právoplatné odsúdenie žalovaného za trestný
čin ublíženia na zdraví žalobkyne a týrania žalobkyne ako blízkej a zverenej osoby, s rozsahom

a proporcionalitou navrhovaného zákazu s návrhom žalobkyne stotožnil. Keďže medzi stranami
neexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by odôvodňoval potrebu osobného kontaktu, uloženie tohto
zákazu nemôže žalovanému spôsobiť neprimeraný zásah do jeho práv, nemôže ho nijako významne
obmedziť v porovnaní s ochranou, ktorá sa tým dosiahne vo vzťahu k žalobkyni, ktorá v konaní osvedčila
nebezpečenstvo ujmy na jej živote a zdraví v dôsledku konania žalovaného.

63. Súd však bol povinný tento absolútny zákaz zjemniť v súlade so zákonnou povinnosťou robiť
tento zákaz plne súladným s princípom proporcionality, a to tak, že stanovil výnimku zo zákazu
priblíženia odôvodnenú potrebou účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch súdu, alebo
iných procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci
v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov.

64. Čo sa týka zákazu kontaktovania, žalobkyňa sa domáha absolútneho zákazu kontaktovania.
Súd dospel k záveru, že skutočnosti osvedčené žalobkyňou predloženými dôkazmi odôvodňujú
zákaz kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného, a tento absolútny zákaz sa súdu nejaví ako
neproporcionálny. Tak ako to súd uviedol vyššie vo vzťahu k proporcionalite zákazu priblíženia, medzi

stranami v danom prípade nebola osvedčená existencia takého právneho vzťahu, ktorý by si vyžadoval
priamy a bezprostredný kontakt medzi stranami, naopak, boli osvedčené skutočnosti, ktoré vyvolávajú
potrebu tento kontakt vylúčiť.

65. S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že absolútny zákaz kontaktovania žalobkyne zo strany

žalovaného nebude na ujmu žiadnych práv žalovaného a zároveň zabezpečí žalobkyni ochranu jej
osobného a rodinného života, jej súkromia, jej duševného zdravia, ktoré je osvedčeným konaním
žalovaného narúšané.

66. Vzhľadom na to, že účelom zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania má byť eliminácia kontaktu

medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá je vyústením predchádzajúcich vzťahov strán sporu, ublíženia
na zdraví žalobkyne a jej týrania zo strany žalovaného a doposiaľ trvajúcich emócií a snahy o kontakt
žalovaného so žalobkyňou, ktorá neochladla ani výkonom trestu odňatia slobody uloženého súdom
v trvaní viac ako 3 roka, súd síce zvážil, že je v súlade so zásadou proporcionality uložiť zákaz priblíženia
žalovaného k žalobkyni, aj zákaz kontaktovať ju, ich trvanie v zmysle zákona práve pre zachovanie

proporcionality, sledovania legitímneho cieľa v podobe ochrany integrity žalobkyne nemá ambíciu byť
časovo neobmedzené, trvalé.

67. Nakoľko okrem právneho vzťahu z titulu ochrany osobnosti medzi stranami sporu neexistuje právny
vzťah, ktorý by mal byť riešený vo veci samej, súd aplikujúc § 330 ods. 1 CSP vymedzil proporcionálnosť

nariadeného neodkladného opatrenia tým, že obmedzil jeho trvanie na dobu 2 rokov (ktorá lehota
plynie od vykonateľnosti tohto uznesenia), ktorú lehotu považuje súd za primeranú na dosiahnutie cieľa
– elimináciu takého správania žalovaného voči žalobkyni, ktoré ohrozuje jej duševnú a telesnú integritu.

68. Súd zároveň konštatuje, že ak by po uplynutí tejto lehoty naďalej pretrvávalo také konanie

žalovaného, ktoré je možné hodnotiť ako konanie ohrozujúce telesnú a duševnú integritu žalobkyne,
žalobkyni nič nebráni domáhať sa opätovne súdnej ochrany rovnakým spôsobom.

69. Prejednávajúci súd zároveň nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených
zákazov podľa tohto uznesenia vo vzťahu k žalovanému ako kontrolovanej osobe technickými

prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu
polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb, t.j. presne v súlade
s návrhom žalobkyne.70. Súd uložil žalovanému ako kontrolovanej osobe podrobiť sa a strpieť inštaláciu technických
prostriedkov a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na A. B. C. k probačnému a mediačnému
úradníkovi, a to na základe výzvy súdu. Súd neuložil žalovanému povinnosť dostaviť sa v lehote

najneskôr najbližší pracovný deň po doručení tohto uznesenia, ale až na výzvu súdu, pretože výkon
inštalácie predmetných kontrolných zariadení je vykonávaný probačným a mediačným úradníkom až
po preukázaní predpokladov uvádzaných v § 12 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z., kedy deň inštalácie
zariadení môže byť stanovený len pri časovej koordinácii a riadnom oznámení konkrétneho dátumu
súčinnému subjektu a povinnej osobe.

71. I keď sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti jej vlastnej osobe, súd vyhovel aj týmto výrokom
v záujme zabezpečenia účelu a zámeru využitia technických prostriedkov nariadenej kontroly.

72. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.

73. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné
bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci

vylúčené, pričom pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné
plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch
podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci
samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana.

74. Nakoľko nárokom vo veci samej, ktorého by sa žalobkyňa vychádzajúc z obsahu ňou podaného
návrhu vo veci samej domáhala je nárok na ochranu osobnosti (súkromia žalobkyne), priorita
zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade z povahy veci vylúčená a podmienka prípustnosti
neodkladného opatrenia v danom prípade splnená.

75. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami,
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (požiadavku opodstatnenosti), vhodnosť zvoleného
druhu neodkladných opatrení (požiadavku efektívnosti), ako aj nemožnosť aplikácie princípu priority
zabezpečovacieho opatrenia, a preto rozhodol tak, že žalovanému uložil zákaz priblíženia k žalobkyni,

ako aj zákaz kontaktovania žalobkyne, stanoviac ho v časovo obmedzenom trvaní 2 rokov, aby bola
plne zabezpečená aj požiadavka proporcionálnosti nariadených zákazov.

76. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

77. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

78. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

79. Súd môže pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie aj bez toho, aby súčasne
navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, najmä v prípadoch,
keď samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na
zabezpečenie úpravy pomerov medzi stranami, bez potreby rozhodovania vo veci samej.

80. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených
záujmov žalovaného ako osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337
ods. 1 CSP povinný v prípade, ak žalobkyni neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, poskytnúť
kvalifikované poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s týmspojených žalovanému, pričom následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných,
reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.

81. Súd vyhodnotiac stav popísaný a osvedčený žalobkyňou v podanom návrhu dospel k záveru, že pre
poskytnutie plnohodnotnej a účinnej súdnej ochrany je nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalovanému zakáže pokračovať v konaní, ktorým je ohrozená fyzická a duševná integrita
žalobkyne, čím sa docieli úprava pomerov medzi stranami bez potreby ďalšieho konania, preto rozhodol

tak, že vyhovel návrhu žalobkyne a súčasne jej povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej
neuložil.

82. S ohľadom na uvedené súd povinne hľadiac aj na oprávnené záujmy žalovaného poskytol
žalovanému poučenie o jeho právnych možnostiach podania žaloby vo veci samej voči žalobkyni,
spočívajúce v nárokoch, ktoré súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho

výkonom.

83. Konajúci súd záverom uvádza, že na žalobkyňou uvádzané skutočnosti neaplikoval ust. § 325 ods.
2 písm. e) CSP, nakoľko žalobkyňou v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo
tvrdené ani osvedčované v súčasnosti existujúce domáce násilie voči jej osobe zo strany žalovaného,

ktorému by bolo potrebné zabrániť neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ale
táto v konaní prezentovala obavy o ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity v dôsledku strachu
vyplývajúceho z v minulosti vykonaných trestných činov žalovaného na nej ako poškodenej a neustálej
snahy žalovaného o kontaktovanie jej osoby.

84. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

85. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

86. Vzhľadom na to, že predmetná uznesenie má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, bol súd
povinný rozhodnúť o aj o nároku na náhradu trov konania.

87. Žalobkyňa sa v konaní domáhala uloženia troch zákazov žalovanému, a to zákazu vstupu do bytov,

zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania. Súd jej návrhu vyhovel v časti zákazu priblíženia a zákazu
kontaktovania, pričom v časti zákazu vstupu do bytov jej návrh zamietol.

88. V matematickom vyjadrení je možné ustáliť, že žalobkyňa bola úspešná v 2/3 uplatneného nároku
(zákaz priblíženia a zákaz kontaktovania), v 1/3 bola neúspešná (zákaz vstupu do bytov), preto v súlade

so zásadou úspechu uvedenou v ust. § 255 ods. 1 CSP jej súd priznal ako úspešnejšej strane sporu
náhradu trov konania v rozsahu 1/3 (100% - neúspech žalobkyne – úspech žalovaného).

89. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia podľa ust. § 332 ods. 1 CSP.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť

sa na Centrum právnej pomoci.