Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2320203105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. IČO:
47 918 101, so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, zast. advokátkou: JUDr. Emília Kosibová, IČO: 45
240 213, so sídlom Hraničná 13, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/
XX, D., zast.: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 672 832, so sídlom Šafárikova
1527/47, Galanta, o zaplatenie 12.115,70 eur a príslušenstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 31.10.2024, č. k. 26C/49/2024-705, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p

o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalovaného ( výrok I. a III. ) výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.115,70 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania od 12.9.2007 do
zaplatenia, výrokom II. v ostatnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny zaplatenej žalovanému za motorové
vozidlo, ktoré jej žalovaný predal, s tým, že následne bolo zistené, že vozidlo malo pozmenené
identifikačné znaky a bolo zaistené orgánmi Policajného zboru a vydané skutočnému vlastníkovi.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie najmä kúpnou zmluvou, dokladmi o zaplatení kúpnej ceny,
dokumentáciou Policajného zboru o zaistení vozidla, odbornými závermi Kriminalisticko-expertízneho
ústavu Policajného zboru. Na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru, že vozidlo

predané žalovaným žalobkyni bolo totožné s vozidlom následne zaisteným políciou a že toto vozidlo
malo pozmenené identifikačné znaky už v čase predaja.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil vec ako nárok vyplývajúci zo synalagmatického záväzku
vzniknutého z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca
zaplatil kúpnu cenu, no predmet kúpy musel vydať skutočnému vlastníkovi. Pri riešení otázky premlčania
vychádzal zo záveru dovolacieho súdu vysloveného v uznesení sp. zn. 7Cdo/245/2022, podľa ktorého

v prípade vzájomného plnenia zo zmluvy vzniká synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho
zákonníkaananámietkupremlčanianemožnoprihliadnuťjednostrannepodľa§107ods.3Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vrátenia
kúpnej ceny pričom o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie v rozsahu výroku I., ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.115,70 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania od 12.9.2007

do zaplatenia, a výroku III. o nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrok II.,
ktorým bola žaloba v ostatnej časti zamietnutá, odvolaním nenapadol. Odvolateľ odôvodnil odvolanie
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej aj ,, CSP “ ), teda tým, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie má vychádzať z nesprávneho právneho

posúdenia veci a že súd nesprávnym procesným postupom mal zasiahnuť do jeho práva na spravodlivý
proces. Namietal predovšetkým nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého
vozidlo zaistené orgánmi Policajného zboru dňa 20.5.2007 bolo totožné s vozidlom, ktoré predal
právnemu predchodcovi žalobkyne dňa 17.2.2007, a že už v čase predaja malo toto vozidlo pozmenené
identifikačné znaky. Podľa jeho názoru vykonané dôkazy takýto záver nepreukazujú, keďže vozidlo bolo
zaistené až po viac ako dvoch mesiacoch od jeho odpredaja, pričom počas tohto obdobia sa nachádzalo

mimo jeho dispozície a mohlo s ním byť zo strany ďalších osôb akokoľvek nakladané. Poukázal na to, že
identifikačné znaky vozidla boli pri kúpe kontrolované vyškoleným pracovníkom právneho predchodcu
žalobkyne a následne aj pri prepise na dopravnom inšpektoráte, pričom podľa jeho názoru nevykazovali
známky pozmeňovania. Za možný považuje aj variant, že skúmané vozidlo nebolo totožné s vozidlom
ním predaným, ale len jeho „ napodobeninou “, pri ktorej boli identifikačné znaky pozmenené podľa

predlohy pôvodného vozidla. V nadväznosti na skutkové námietky namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyvodil, že kúpna zmluva uzavretá
medzi ním a právnym predchodcom žalobkyne je absolútne neplatným právnym úkonom a že prijatá
kúpna cena na jeho strane predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať.
Podľa jeho názoru nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by nebol vlastníkom predaného

vozidla, že by uzavretá zmluva bola neplatná ani že by právna predchodkyňa žalobkyne mala dôvod
od kúpnej zmluvy odstúpiť, preto mala byť žaloba zamietnutá. Zároveň rozvíjal aj alternatívnu právnu
argumentáciuzaloženúnamožnejaplikáciiObchodnéhozákonníka,pretožezmluvnývzťahbolpôvodne
oboma stranami považovaný za vzťah uzavretý podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že pri svojom výsluchu uviedol, že v

období rokov 2005 až 2007 predal právnej predchodkyni žalobkyne 8 až 10 motorových vozidiel, preto
je na posúdení súdu, či vôbec mal postavenie spotrebiteľa. V prípade, ak by spotrebiteľom nebol, bolo
namieste aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, najmä § 446 a § 435 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, a aj keby nebol vlastníkom vozidla, právny predchodca žalobcu by pri splnení podmienok
§ 446 Obchodného zákonníka vlastnícke právo nadobudol. Zároveň namieta, že právny predchodca

žalobcu neoznámil uplatnenie právnej vady bez zbytočného odkladu v zmysle § 435 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keď žalovaného o právnej vade informoval až po uplynutí viac ako dvoch mesiacoch, hoci
žalovaný nesplnenie tejto povinnosti v konaní namietal. Podľa názoru odvolateľa preto, ak by sa mal
aplikovať Obchodný zákonník, súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť aj z tohto dôvodu. V procesnej
rovine namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky riadneho a presvedčivého odôvodnenia,

keďže sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadalo s jeho podstatnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami, najmä s otázkou totožnosti vozidla a s úvahou, prečo mal súd prvej inštancie za preukázané,
že identifikačné znaky boli pozmenené už v čase predaja vozidla žalovaným čím, podľa jeho názoru
súd prvej inštancie, nesprávnym procesným postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V nadväznosti na vecný nesúhlas s výrokom I. vo veci samej

namietal aj výrok o trovách konania, keďže podľa jeho názoru, ak mala byť žaloba zamietnutá, súd prvej
inštancie mal rovnako odlišne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu
trov konania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že identita vozidla bola jednoznačne preukázaná
znaleckým skúmaním Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru pričom žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Žalovaný v replike zotrval na svojich tvrdeniach a opätovne namietal nesprávne skutkové aj právne

závery.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 CSP ), oprávnenou osobou – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahom ( § 379 CSP ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 CSP ), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 CSP ), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
( § 383 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ),
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 CSP ).

9. Žalovaný v jadre odvolania namietal, že súd prvej inštancie bez dostatočnej skutkovej opory uzavrel,
že vozidlo zaistené dňa 20.5.2007 bolo totožné s vozidlom, ktoré predal právnej predchodkyni žalobkyne

dňa 17.2.2007, a zároveň že už v čase predaja malo toto vozidlo pozmenené identifikačné znaky. Túto
námietkuodvolacísúdnepovažujezadôvodnú.Súdprvejinštancienevychádzalzizolovanejdomnienky,
ale zo vzájomne previazaného reťazca dôkazov, ktorých ťažiskom boli listiny zachytávajúce nadobúdací
a následný prevodný reťazec vozidla, záznamy Policajného zboru o jeho zaistení, ako aj odborné závery
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, na ktoré žalobkyňa v konaní opakovane

poukazovala. Zo spisu zároveň vyplýva, že žalobkyňa dlhodobo zastávala stanovisko, že vozidlo bolo
znalecky stotožnené práve týmto ústavom a že žalovaný na spochybnenie týchto záverov nepredložil
žiadny relevantný protidôkaz. Odvolací súd nepovažuje za presvedčivú obranu žalovaného založenú
na čisto hypotetickej možnosti, že v medziobdobí po predaji mohlo dôjsť k zásahu tretej osoby do
identifikačných znakov vozidla, prípadne, že policajne skúmané vozidlo mohlo byť iba „ napodobeninou

“ pôvodne predaného vozidla. Takáto verzia skutkového deja zostala v rovine domnienky. Sama
osebe nepostačuje na spochybnenie skutkových záverov súdu prvej inštancie, ak nebola podopretá
konkrétnym dôkazom, ktorý by objektívne oslaboval alebo vyvracal výsledky odborného skúmania,
na ktorých súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil. V sporovom konaní nestačí ponúknuť len
alternatívnu, teoreticky mysliteľnú verziu skutkového deja; rozhodujúce je, či bola táto verzia procesne

unesenátvrdeniamiadôkazmi.Tosavpreskúmavanejvecinestalo.Zapresvedčivúnemožnopovažovať
ani úvahu žalovaného, že skoršia kontrola identifikačných znakov zamestnancom právnej predchodkyne
žalobkyne a následná evidencia na dopravnom inšpektoráte vylučujú, aby vozidlo malo v čase predaja
pozmenené znaky. Z toho, že pri predchádzajúcej kontrole nebola vada rozpoznaná, totiž logicky
nevyplýva, že vada neexistovala. Naopak, z povahy manipulácie s identifikačnými znakmi vozidiel je

zrejmé, že ich zistenie si spravidla vyžaduje odborné skúmanie, ktoré kvalitatívne presahuje bežnú
vizuálnu kontrolu pri výkupe alebo evidenčnom úkone. Samotná okolnosť, že podozrenie vzniklo až
pri neskoršej policajnej kontrole, preto nevylučuje existenciu právnej vady už v čase predaja. Odvolací
súd preto uzatvára, že skutkové závery súdu prvej inštancie majú racionálnu oporu vo vykonanom
dokazovaní a nevybočujú zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. f) CSP preto v tejto časti neobstojí.

10. Žalovaný ďalej namietal, že nebolo preukázané, že by nebol vlastníkom vozidla, že by uzatvorená
kúpna zmluva bola neplatná, ani že by právna predchodkyňa žalobkyne mala dôvod od zmluvy odstúpiť.
Ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení

sp. zn. 7Cdo/245/2022 už v tejto veci výslovne vychádzal z toho, že z obsahu skutkových okolností
tvrdených v žalobe ide o nárok na vrátenie kúpnej ceny po odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy,
doručenom žalovanému dňa 11.9.2007, a že záver odvolacieho súdu, podľa ktorého predmetom konania
bolo bezdôvodné obohatenie, je vecne správny. Zároveň dovolací súd poukázal na judikatúru veľkého
senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/3/2022, podľa ktorej z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si strany

vzájomne plnili, vzniká synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 Občianskeho zákonníka, a to
aj vtedy, ak kupujúci predmet kúpy vrátil nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Tento právny
názor dovolacieho súdu je pre súd prvej inštancie aj pre odvolací súd záväzný. Odvolací senát preto
nemôže znovu otvárať tú istú už vyriešenú právnu otázku tak, akoby išlo o vec bez predchádzajúceho
kasačného zásahu dovolacieho súdu. V štádiu po vrátení veci už nešlo o voľné posúdenie, či sa §

107 ods. 3 Občianskeho zákonníka použije alebo nie; naopak, bolo povinnosťou všeobecných súdov
vychádzať z toho, že v danej veci ide o synalagmatický vzťah podľa § 457 Občianskeho zákonníka a
že jednostrannej námietke premlčania nemožno priznať účinok, ktorý jej pripisovali skoršie rozhodnutia.
§ 457 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosť účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátiť sinavzájom všetko, čo podľa nej dostali a § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný režim
námietky premlčania pri právach na vrátenie plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Predmetom
ďalšieho konania preto nebolo znovuotvoriť už vyriešenú otázku účinkov § 107 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ale aplikovať ju na zistený skutkový stav.

11. Žalovaný v odvolaní taktiež nastolil alternatívnu právnu konštrukciu, podľa ktorej by sa na právny
vzťah mala vzťahovať dohoda strán o režime Obchodného zákonníka, prípadne by bolo potrebné znovu
skúmať, či vôbec mal postavenie spotrebiteľa, ak podľa vlastnej výpovede v rokoch 2005 až 2007 predal

právnej predchodkyni žalobkyne 8 až 10 vozidiel. Na tomto podklade odkázal na § 262, § 446 a § 435
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý skutočne upravuje možnosť voľby obchodnoprávneho režimu,
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka za splnenia zákonných predpokladov a povinnosť
kupujúceho oznámiť uplatnenie právnej vady bez zbytočného odkladu. Odvolací súd však túto líniu
obrany nepovažuje za spôsobilú privodiť zmenu napadnutého rozsudku z dvoch dôvodov, po prvé,
ťažiskoodôvodnenianapadnutéhorozsudkunespočívanaaplikáciiobchodnoprávnehorežimuprávnych

vád podľa § 435 Obchodného zákonníka, ale na reštitučnom usporiadaní následkov vzájomného plnenia
po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, resp. po právnom posúdení veci ako bezdôvodného obohatenia
v synalagmatickom režime podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Samotný dovolací súd v uznesení
7Cdo/245/2022 nepostavil svoje rozhodnutie na otázke spotrebiteľského statusu žalovaného ani na
aplikácii § 446 alebo § 435 Obchodného zákonníka, ale na § 457 a § 107 ods. 3 OZ a po druhé, aj

keby odvolací senát pripustil, že v minulosti skutkový podklad mohol vyvolávať pochybnosti o tom, či
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, nejde už o otázku, od ktorej by závisel výsledok tohto odvolacieho
konania. Rozhodujúce je, že dovolací súd už záväzne vyriešil nosnú právnu otázku premlčania v
prospech aplikácie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a tým odstránil právny základ skorších
zamietavých rozhodnutí. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné ani prípustné meniť ťažisko sporu

späť na obchodnoprávnu reklamačnú obranu, ktorá nebola nosným základom právneho posúdenia po
kasačnom rozhodnutí dovolacieho súdu. To isté platí pre námietku, že oznámenie právnej vady nebolo
urobené bez zbytočného odkladu podľa § 435 ods. 1 Obchodného zákonníka. Táto obrana by mohla
byť rozhodujúca len vtedy, ak by právny vzťah bol právne posúdený v rámci režimu práv z právnych
vád podľa Obchodného zákonníka. Preskúmavané rozhodnutie však na takejto kvalifikácii nestojí. Nie

je preto dôvod budovať odvolacie rozhodnutie na právnom režime, ktorý nebol po kasačnom zásahu
dovolacieho súdu nosným základom veci.

12. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces tým, že rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, najmä pokiaľ ide o totožnosť vozidla

a záver, že pozmeňovanie identifikačných znakov existovalo už v čase predaja je potrebné uviesť, že
ani táto námietka nie je dôvodná. Právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo strany sporu na to,
aby sa súd stotožnil s jeho skutkovou alebo právnou argumentáciou. Zahŕňa však právo na to, aby
rozhodnutie bolo zrozumiteľné, preskúmateľné a aby z neho bolo zrejmé, z akých skutkových a právnych
dôvodov vychádzal. Napadnutý rozsudok týmto požiadavkám zodpovedá. Súd prvej inštancie v ňom

vyložil, z akého skutkového základu vychádza, ktoré dôkazy považuje za rozhodujúce a akým spôsobom
na zistený skutkový stav aplikoval záväzný právny názor dovolacieho súdu. To, že sa žalovaný s
týmito závermi nestotožňuje, ešte samo osebe nezakladá vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Ústavnoprávne nároky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajú z čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo však neznamená, že ak súd prvej inštancie neprijal stranou sporu

ponúkanú verziu skutkového deja, že porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, ale až vtedy,
ak by svoj postup založil na takých nedostatkoch, ktoré reálne znemožnili strane efektívne uplatniť jej
procesné práva. O taký prípad tu však nejde, pretože žalovaný mal počas konania plný priestor uplatniť
svoju skutkovú aj právnu obranu, čo napokon aj využil v širokom rozsahu.

13. Napadnutý výrok III. je žalovaným spochybnený výlučne ako dôsledok jeho nesúhlasu s výrokom I.
vo veci samej. Keďže odvolací súd vecné námietky žalovaného neuznal a dospel k záveru o správnosti
výroku I., neobstojí ani jeho námietka smerujúca proti výroku o trovách konania. Rozhodovanie o

náhrade trov konania sa v sporovom konaní spravuje zásadou úspechu vo veci podľa § 255 CSP a
pre odvolacie konanie podľa § 396 CSP. Ak bol žalobca v rozhodujúcej časti sporu úspešný, priznanie
nároku na náhradu trov konania v jeho prospech je vecne správne.14. Odvolací súd má za to, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne a plne zodpovedá
záväznému právnemu názoru dovolacieho súdu vyslovenému v tejto veci. Súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa zaplatila

žalovanému kúpnu cenu za motorové vozidlo, pričom následne došlo k zaisteniu vozidla orgánmi
Policajného zboru a jeho vydaniu skutočnému vlastníkovi. Za týchto okolností žalobca nedosiahol
zamýšľaný účel zmluvy, keďže nenadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy. Za tohto skutkového
stavu je správny právny záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami vznikol vzťah, ktorý je potrebné
posudzovať v režime vzájomnej reštitúcie plnení podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

„ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. “ Uvedené ustanovenie dopadá aj na situácie, keď kupujúci síce nadobudne držbu
veci, avšak následne ju musí vydať skutočnému vlastníkovi, čím sa reálne nenaplní účel zmluvy a
plnenia účastníkov nemôžu zostať zachované. Uvedený právny záver nevyplýva len z úvahy súdu prvej
inštancie, ale je priamo determinovaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v uznesení sp.
zn.7Cdo/245/2022,ktorýjepresúdynižšíchstupňovzáväzný.Dovolacísúdvtomtorozhodnutívýslovne

poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutia veľkého senátu),
podľaktorejakzmluvnéstranyplnilizneplatnejalebozrušenejzmluvy,vznikámedzinimisynalagmatický
záväzok zo zákona podľa § 457 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či kupujúci vrátil vec
priamo predávajúcemu alebo tretej osobe – skutočnému vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že právna
kvalifikácia nároku žalobkyne ako nároku vyplývajúceho zo synalagmatického záväzku je správna.

15. Žalovaný v konaní opakovane uplatnil námietku premlčania, pričom poukazoval na trojročnú
premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že otázka premlčania bola v tejto
veciužzáväznevyriešenádovolacímsúdom,ktorývýslovnekonštatoval,ževprípadesynalagmatického
záväzku podľa § 457 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ Ak ide o právo na vrátenie plnenia z neplatnej alebo zrušenej
zmluvy, nemožno prihliadnuť na námietku premlčania jednej strany, ak druhá strana nemôže namietať
premlčanie. “ Zmyslom tohto ustanovenia je zabezpečiť rovnováhu medzi stranami synalagmatického
záväzku a zabrániť tomu, aby jedna strana mohla úspešne uplatniť námietku premlčania, zatiaľ čo
druhá strana by bola stále povinná plniť. V prejednávanej veci žalobkyňa zaplatila žalovanému kúpnu

cenu, pričom žalovaný prijaté plnenie nevrátil. Súčasne žalobkyňa nemohol uplatniť voči žalovanému
klasickú vzájomnú restitúciu veci, keďže túto bol povinný vydať skutočnému vlastníkovi. Za tejto situácie
je potrebné vychádzať z toho, že ide o synalagmatický vzťah, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava
premlčania podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu na námietku premlčania
uplatnenú žalovaným nemožno prihliadnuť, a to bez ohľadu na plynutie všeobecnej premlčacej doby.

Odvolací súd zdôrazňuje, že tento právny záver je priamo odvodený zo záväzného právneho názoru
dovolacieho súdu a nie je možné sa od neho odchýliť.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. je vecne správny, keďže súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu veci, jeho skutkové závery
majú logickú, vecnú a presvedčivú oporu vo vykonaných dôkazoch, tieto závery nevybočujú zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov. Na takto správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval aj správne právne normy, vychádzal z toho, že medzi stranami vznikol právny vzťah, ktorý
je potrebné posudzovať v režime vzájomnej reštitúcie plnení podľa § 457 Občianskeho zákonníka,

keďže žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu za plnenie, ktoré nenadobudla v právne bezvadnej podobe a
ktoré bola následne povinná vydať skutočnému vlastníkovi. Súd prvej inštancie zároveň správne posúdil
aj otázku premlčania, keď rešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený v uznesení
sp. zn. 7Cdo/245/2022, podľa ktorého v prípade synalagmatického záväzku podľa § 457 Občianskeho
zákonníkanemožnojednostranneprihliadaťnanámietkupremlčaniavzmysle§107ods.3Občianskeho

zákonníka. Tento právny záver je pre odvolací súd záväzný a vylučuje úspešnosť obrany žalovaného
založenej na premlčaní nároku.

17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odvolacie námietky žalovaného smerujúce proti skutkovým
zisteniam zostali v rovine hypotetických úvah a neboli podložené relevantnými dôkazmi, ktoré by boli

spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Rovnako právna argumentácia žalovaného založená
na možnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka nie je spôsobilá ovplyvniť výsledok sporu, keďže
právna kvalifikácia nároku bola záväzne vyriešená dovolacím súdom. Za tejto situácie odvolací súd
uzatvára, že napadnutý rozsudok vo výroku I. je nielen formálne, ale aj materiálne správny, keďževychádza zo správne zisteného skutkového stavu, správneho právneho posúdenia veci a rešpektuje
záväzný právny názor dovolacieho súdu, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj vo výroku III. o náhrade trov konania a dospel k
záveru, že tento výrok je vecne správny, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
správne vychádzal zo zásady úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorej je rozhodujúci
konečný výsledok konania, a nie jeho priebežné výsledky v jednotlivých štádiách. Hoci v skoršom štádiu

konania bola žaloba zamietnutá a žalovaný bol procesne úspešný, tieto rozhodnutia boli následne
zrušené dovolacím súdom uznesením sp. zn. 7Cdo/245/2022, čím stratili právne účinky vrátane výrokov
o trovách konania. Za tejto procesnej situácie sa uplatní § 453 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania aj o trovách dovolacieho konania, čo znamená, že súd prvej inštancie bol povinný
rozhodnúť o trovách konania nanovo a v celom rozsahu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,

keď vychádzal z konečného výsledku sporu, v ktorom žalobkyňa dosiahla plný úspech, pričom skoršie
rozhodnutia o trovách konania nemajú po kasačnom zásahu dovolacieho súdu právny význam. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku III. ako vecne správny.

19. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP. Žalovaný v tomto odvolacom konaní nebol úspešný, naopak žalobkyňa bola úspešná v
celom rozsahu, bolo preto rozhodnuté, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).