Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010636
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323010636.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17T/28/2023-388 zo dňa 10.04.2025, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 31.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17T/28/2023-388 zo dňa 10.04.2025 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., uznaný vinným zo spáchania prečinu krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe,

že

obžalovaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Želiezovce, Veľký Dvor č. 12, 937
01 Želiezovce, v nezistenom čase dňa 05.10.2021 napísal list adresovaný Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky a v nezistenom čase dňa 25.01.2022 napísal list adresovaný prezidentovi
Policajného zboru, v ktorých krivo obvinil z trestného činu s úmyslom privodiť trestné stíhanie osobám
por. D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovisko OO PZ Šaľa, SNP 32, služobne zaradeného vo funkcii
starší referent - práca v komunitách Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa a F. D. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, pracovisko OO PZ Šaľa, SNP 32, služobne zaradeného vo funkcii starší referent - práca
v komunitách Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa, tým spôsobom, že o menovaných uviedol

vo svojich listoch skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, kde v liste zo dňa 05.10.2021 uviedol,
že od roku 2019, keď si kúpil vozidlo BMW x5, bol nimi neustále prenasledovaný, vydieraný a nútený k
predaju drog, ďalej mali obžalovaného pripraviť celkovo o 31.500,- EUR, obvinený mal dať poškodeným
na kávu najprv po 100,-EUR každému, po čase si pýtali viac, a to 200,-EUR, 500,-EUR za to, že môže
jazdiť bez vodičského oprávnenia, pričom ho žiadne hliadky nebudú kontrolovať, ďalej v nezistený deň
mali menovaní policajti zastaviť obžalovaného ako išiel domov z Tesca a odviezť ho na Váh, kde im

povedal, že všetko nahlási na NAKU, pričom policajti mu mali odpovedať, že čo ak ho nájdu zastreleného
ležať s nožom v ruke s tým, že ich napadol, ďalej mali menovaní policajti obžalovanému uviesť, aby
išiel robiť alebo aby predával drogy ak nemá peniaze, pričom ho mali zastaviť a odviezť na policajnú
stanicu a k jeho kľúčom dať striekačku, o sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval sa mali vyjadriť, že to je ich
človek, ďalej mali nútiť obžalovaného, aby podpísal papiere, že auto, ktoré bolo naháňané policajnou
hliadkou šoféroval on, aj keď tam vôbec nebol a v liste zo dňa 25.01.2022 obžalovaný uviedol, že

príslušníci Policajného zboru D. E. a G. H. celú vec voči jeho osobe vykonštruovali v deň, keď bol
nimi zadržaný na osobnom motorovom vozidle BMW pre prečin marenia, pretože ho nezadržali zato, že nedal smerovku, ale za to, že im nedal peniaze, pričom čakali na neho za účelom odovzdania
ďalších finančných prostriedkov pre nich, pričom uvedené skutočnosti sa nezakladali na pravde, tieto
si obžalovaný o poškodených por. D. D. E. a F. D. G. H. účelovo vymyslel s cieľom, aby bolo voči

menovaným poškodeným začaté trestné stíhanie,

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím
na § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok. Na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 388-394.

Protitomutorozsudkupodalodvolanievcelomrozsahuobžalovaný,ktorépísomneodôvodnilnač.l.394.

Obžalovaný v odvolaní namietal voči napadnutému rozsudku, uviedol, že pilierom celého trestného
konania je vyšetrovateľ D. E., ktorý si v súčasnosti odpykáva právoplatne uložený trest vo výmere
8 rokov. Obžalovaný vypovedal v trestnej veci vyšetrovateľa D. E., na základe čoho bol vzatý do
väzby. Obvinenia voči obžalovanému sú vykonštruované vyšetrovateľom D. E., ktorý ich odovzdal
svojmu kolegovi, nakoľko bol uväznený. Tieto skutočnosti boli spúšťačom obvinenia obžalovaného.

Ďalej namieta, že okresný súd sa nezaoberal dôkazmi preukazujúcimi nevinu obžalovaného. Pokiaľ ide
o výpovede príslušníkov PZ D. E. a D. H., ktorí uviedli, že obžalovaného riešili približne sedemkrát,
obžalovaný popiera tieto tvrdenia, o prejednávaní obžalovaného by mali existovať úradné záznamy.
Ďalej sa obžalovaný nezrozumiteľným spôsobom vyjadril k postupu prenasledovania páchateľa
príslušníkmi PZ. Namietal tiež voči tvrdeniu príslušníka D. E., o tom, že po zastavení obžalovaný

dobrovoľne vydal drogy, ktoré mal mať pri sebe. Nerozumie, prečo bol potom odsúdený za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia a nie aj za držbu omamných látok a rovno po zadržaní
obžalovaného nevzali na testy na zistenie prítomnosti omamných látok v tele. Namieta tiež voči
zápisnici o vydaní omamných látok, ktoré nebola podpísaná jeho osobou a v jeho prítomnosti. Zápisnicu
mu priniesol do ústavu na výkon trestu vyšetrovateľ D. E., kde ho bil, pretože obžalovaný odmietol

zápisnicu podpísať, o čom existuje aj spísaný úradný záznam. Namieta voči postupu okresného súdu,
ktorý na návrh obžalovaného odmietol predvolať a vypočuť priateľku obžalovaného. Nesúhlasí s tým,
že svedkyňa nie je a nebola schopná vo veci vypovedať, ona sama vypovedať chce. Okresný súd
nepovažoval výsluch priateľky obžalovaného za podstatný, pričom jej výpoveď môže preukázať jeho
nevinu. Ďalej namieta, že súd naopak vypočul svedka B. I., hoci to nebolo predmetom trestnej veci.

Okresný súd urobil všetko, aby obžalovaného odsúdil bez toho, aby skúmal obžalovaným navrhnuté
dôkazy svedčiace v jeho prospech a na záver súd zvolil nehumánny trest, keď obžalovanému ukladal
rovno nepodmienečný trest odňatia slobody. V celej veci sa cíti byť nevinný, okresný súd ani len
neuvažoval nad uložením podmienečného trestu, ale rovno obžalovanému ukladal nepodmienečný trest
odňatiaslobody.Navrhol,abybolapredvolanájehopriateľkaJ.K.L.abolavypočutáaabybolavykonaná

konfrontácia medzi priateľkou obžalovaného a príslušníkmi PZ. Ďalej navrhol, aby boli zabezpečené
zápisnice o prejednaní priestupkov obžalovaného, o ktorých sa zmienili príslušníci PZ. Navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený pre nesprávnosť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 31.03.2026 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní, dôvody
odvolania nežiadal zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom,
odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného a príslušnými lustráciami na
osobu obžalovaného. Strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca

obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania a odkázal na ne. Namietal nesprávne
posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu, nakoľko nebolo možné bez
pochybností vyvodiť, že obžalovaný konal v úmysle krivo obviniť príslušníkov policajného zboru. Cieľom
obžalovaného bolo dosiahnuť preskúmanie zákonnosti postupu policajtov v jeho trestnej veci. Zároveň
namieta neúplnosť dokazovania, keď okresný súd nevykonal všetky dôkazy významné pre riadne

zistenie skutkového stavu. Za takéhoto stavu nebolo možné bez dôvodných pochybností uzavrieť
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie. Obžalovaný navrhol vypočuť jeho priateľku,
namietal voči výsluchu svedka I., ktorý nemal s trestnom vecou nič spoločné. Vyjadril ľútosť nadsituáciou, vyšetrovateľ naňho vykonštruoval trestný čin lúpeže, na súde preukázal, že svedok klamal.
Vyšetrovateľ bol za vykonštruované obvinenie odsúdený na 4,5 roka. Príslušníci v tejto trestnej veci
sú jeho kolegovia, takto sa to obžalovanému snažili vrátiť späť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vypočul ním navrhnutých svedkov.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie

v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami

ustanovenými v § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd dôkladne a obsiahlo v dostačujúcom
rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného,
a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v

podrobnostiach na tieto, ako na správne a v podstate aj úplné, poukazuje.

Okresný súd k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Odvolaním obžalovaného je rozhodnutiu okresného súdu vytýkané hodnotenie vykonaných dôkazov
v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by jednotlivo alebo vo svojom súhrne v
prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným skutkovým zisteniam okresného súdu
dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia a uvažovania.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne
a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok
zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V širších súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil okresný. Hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Vzhľadom na to, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými
podstatnými otázkami a skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie, odvolací súd len v stručnosti, a na
podporu správnosti dodáva, že súhrn vykonaného dokazovania predstavoval nielen dostatočný podklad
pre rozhodnutie, ale najmä dostatočný a úplný podklad pre vyslovenie toho, že skutok, pre ktorý je
obžalovaný trestne stíhaný sa stal a ten spáchal obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ.

V danom prípade sa vedie konanie pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane riadnej činnosti štátnych
orgánovatiežochranaobčanovpredlživýmiútokminaichpráva,česťaslobodu.Zkonštrukcieskutkovej
podstaty trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že
lživo obviniť znamená vedome, nepravdivo informovať o skutkových okolnostiach, teda kedy, kde a ako

mal byť trestný čin spáchaný a kto je jeho páchateľom. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
zavinenie spolu s pohnútkou privodiť trestné stíhanie iného. Súd v prípade uznania viny, musí zároveň
preukázať, že si obžalovaný z trestného činu krivého obvinenia bol vedomý toho, že obviňuje inú osobu
nepravdivo.

Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,
pričom už len v stručnosti všeobecne k ustáleniu viny poukazuje na to, že základe vykonaného
dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, a to
skutkovými tvrdeniami uvedenými v podaní doručenom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

dňa 07.10.2021 a v podaní doručenom Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky dňa 28.01.2022.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svojimi podaniami, uviedol nepravdivé údaje
o nezákonnom konaní poškodených por. D. D. E. a F. D. G. H. v súvislosti s výkonom funkcie príslušníkov
Policajného zboru Slovenskej republiky. Teda obžalovaný lživo obvinil inú osobu (poškodených) z
viacerých trestných činov v úmysle privodiť ich trestné stíhanie, pričom forma takéhoto oznámenia nie

je v tomto prípade rozhodujúca, pričom bolo preukázané, že dané obvinenia zo strany obžalovaného
sú lživé, nie sú pravdivé a zakladajú sa na vymyslených skutkových okolnostiach, pričom na vyvodenie
trestnej zodpovednosti obžalovaného stačí ak iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho
trestné stíhanie, čo mal okresný ako aj odvolací súd na základe citovaných listinných dôkazov za riadne
preukázané.

Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je bezvýznamné, či lživo obvinenej
osobe bolo vznesené obvinenie, resp. či došlo k jej odsúdeniu, prípadne, že príslušný orgán prípravného
konania vec odložil, nakoľko krivému obvineniu neuveril, ako to bolo po preskúmaní príslušnými
orgánmi v tejto veci. Obžalovaný vo svojich podania adresovaných Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky ako aj Prezídiu Policajného zboru uviedol okolnosti, a to, že poškodení obžalovaného účelovo
vyhľadávali,žiadaliodnehofinančnúhotovosťvsumáchod100,-Euraždo500,-Eur,celkovoobžalovaný
odovzdal poškodeným viac ako 30.000,-Eur pod prísľubom, že ho nebudú kontrolovať, poškodení mali
obžalovaného od r. 2019 vydierať, poškodení mali v nezistený deň odviezť obžalovaného k Váhu,
kde sa mu mali vyhrážať, ďalej ho mali poškodení donucovať k predaju omamných látok, mali mu

k osobným veciam podsunúť striekačku s omamnými látkami, mali ho nútiť k nepravdivej výpovedi
o vedení motorového vozidla, podpisu zápisnice pod hrozbou, vykonštruovať obvinenie voči jeho osobe.

Obvinenia obžalovaného voči poškodeným boli predmetom operatívneho preverovania v trestnej veci
podozrenia pre spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona a iných trestných činov,

ako aj predmetom disciplinárneho konania. Úrad inšpekčnej služby následne upovedomil Krajskú
prokuratúru v Trnave o tom, že v rámci vyšetrovania neboli zistené žiadne dôkazy o páchaní trestnej
činnosti menovanými príslušníkmi, na čo bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin krivého
obvinenia.O nepravdivosti obvinení svedčia výpovede poškodených ako aj zabezpečené listinné dôkazy,
z ktorých vyplynulo, že poškodení riešili obžalovaného len na základe oznámení a podnetov od

iných osôb, či v rámci hliadkovej činnosti, ak spozorovali porušenia zákona, a teda obžalovaného
úmyselne nevyhľadávali. Poškodení popreli akékoľvek prijatie finančnej hotovosti, popreli zavlečenie
obžalovaného k Váhu, kde sa mu mali vyhrážať. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že skutok v inej
trestnej veci sa udial tak, že obžalovaný mal pred hliadkou dobrovoľne unikať k Váhu, kde z vozidla
vystúpil a dal sa na útek. Spolujazdec B. I. potvrdil výpoveď poškodených v tom, že motorové vozidlo

šoféroval obžalovaný, a tým zároveň vyvrátil krivé obvinenie obžalovaného. V tomto prípade bol
obžalovaný sledovaný hliadkou pre porušenie dopravných predpisov, nie účelovo prenasledovaním, ako
uviedol vo svojich podaniach. Obaja poškodení popreli, že by obžalovaného nútili k podpisu zápisnice,
obžalovaný odmietol podpísať listiny, čo následne uviedli do zápisnice. Pokiaľ ide o držbu omamných
látok, poškodení popreli, že by obžalovanému takpovediac podsunuli omamné látky. Obžalovaný podľa
výpovede poškodených na výzvu po zastavení vozidla sám dobrovoľne vydal omamné látky. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že omamné látky
obžalovanýnevydalažnapolicajnejstanici,vtomčaseužbolodovzdanýnariešeniepredrogovútrestnú
činnosť a tiež prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia iným osobám, nie poškodeným.

Spáchanie skutku je tak obžalovanému dostatočne preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale najmä

výpoveďami poškodených, obaja poškodení vypovedali zhodne. Odvolací súd rovnako uveril tvrdeniam
poškodených, ktorí okrem absolútnej zhody vo svojich výpovediach boli konzistentní a vypovedali
v súlade s inými dôkazmi. Ich výpoveď bola podporená aj výpoveďou B. I., ktorý mal podľa vyjadrenia
obžalovaného údajne vypovedať práve v jeho prospech. Obžalovaný sa dokonca počas výsluchu
mal priznať, že z miesta, kde vozidlo zastavilo ušiel a vedel opísať aké osoby sa mali zdržiavať

na mieste. Poškodení boli podľa záznamu Inšpekčnej služby PZ vyhodnotení ako najspoľahlivejší
a najdôveryhodnejší pracovníci OO PZ SA, do obvinenia obžalovaným neboli zaznamenané žiadne
indície o protiprávnom konaní poškodených, títo aktívne vykonávajú svoje služobné povinnosti, aktívne
prispievajú k zisťovaniu trestnej činnosti, pričom pokiaľ ide o závadové osoby (osoby v kruhoch polície
známe ako osoby, ktoré páchajú trestnú činnosť), tak tieto majú s istotou motiváciu poškodeným uškodiť.

Pokiaľ ide o námietku o absencii úmyslu obžalovaného privodiť poškodeným trestné stíhanie, ani
v tomto rozsahu nebola obrana obžalovaného úspešná. V tomto rozsahu je nutné poukázať na kontext
a okolnosti, ktoré predchádzali a aj sprevádzali celé trestné konanie. Obžalovaný mal viacnásobnú
skúsenosť s poškodenými, ktorí ho opakovane z titulu plnenia svojich služobných povinností riešili

v dôsledku podnetov či oznámení na jeho osobu, a tiež náhodne pri hliadkovej činnosti. Boli to práve
poškodení, pred ktorými obžalovaný unikal, keď viedol motorové vozidlo v čase uloženého zákazu,
rovnako poškodení, ktorí ho predvádzali do výkonu trestu v inej trestnej veci, a tiež poškodení vykonávali
služobný zákrok, počas ktorého boli u obžalovaného zaistené omamné látky. Obžalovaný zvolil obranu
spôsobomobviňovaniapoškodenýchzasvojeprotiprávnekonanie,poškodení(spolusďalšímiosobami)

mali mať údajne záujem na jeho odsúdení, pričom poškodení si len plnili svoje služobné povinnosti.
Poškodený D. E. už vo svojej výpovedi dňa 19.05.2021 uviedol, že sám obžalovaný sa počas vykonanie
eskorty do cely predbežného zaistenia vyjadril, že si na poškodených povymýšľa veci, naklame na
súde, že ho bili, že príslušníci predávajú drogy, a iné. Uvedené len korešponduje s tým, že úmyslom
obžalovaného nebolo, a ani nemohlo byť nič iné, ako účelovo motivované krivé obvinenie a následne

privodenie trestného stíhania zo spáchania závažnej trestnej činnosti ako odplatu za trestné stíhania
voči jeho osobe. Ak by malo byť cieľom či motiváciou obžalovaného ním prezentovaná snaha o nápravu
či odstránenie nezákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, obžalovaný mal
práve na tento cieľ možnosť v rámci každého jedného trestného konania, v ktorom bol stíhaný, využiť
opravné prostriedky, ktoré mu na tento účel ponúka Trestný poriadok. Na naplnenie skutkovej podstaty,

a úmyslu obžalovaného, je irelevantné aký spôsob krivého obvinenia realizoval, a síce, či išlo o podanie
trestného oznámenia s uvedením krivého obvinenia, alebo zastrašovanie sa poškodeným počas
vykonávania služobného zákroku, alebo adresovania písomností Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky a Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky. Podstatné je, aké skutočnosti osoba krivo
obviňujúca poskytla a najmä či sú obvinenia a tvrdenia založené na skutočnosti. V tomto prípade

ide o tzv. špeciálny úmysel (dolus directus specilis). Nešlo tu o objektívnu nepravdivosť (tá sama
o sebe nepostačuje na vyvodenie trestnej zodpovednosti) ale o situáciu, kedy obžalovaný vedel, že jeho
tvrdenia nie sú pravdivé. Práve vedomosť o nepravdivosti je kľúčovým bodom pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/21/2013) Zároveň išloo oznámenie o skutkoch, ktoré mali znaky trestných činov, ktoré sa rovnako vyžaduje na vyvodenie
trestnej zodpovednosti. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/44/2026)

S poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie, a najmä na obsah oboch podaní zo dňa 07.10.2021
a 25.01.2021, je celkom zrejmé, že podania obsahujú také skutočnosti, ktoré boli spôsobilé privodiť
obom poškodeným trestné stíhanie za skutky vyššej typovej závažnosti (trestný čin vydierania spáchaný
v pozícií verejného činiteľa, a iné). Obžalovaný uviedol (skrátene), že poškodení ho prenasledovali,
vydierali, požadovali od neho finančnú hotovosť pod prísľubom výhod, nútili k predaju omamných látok,

nútili k podpisu zápisníc o procesných úkonoch, nahovárali inú osobu na podanie trestného oznámenia
na obžalovaného, a iné. Obžalovaný vo svojich podaniach nezmienil žiaden nesprávny či nezákonný
procesný postup či rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní a súdu, išlo jednoducho povedané
o kvalifikované uvedenie skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu. Námietku o absencií
úmyslu v tomto prípade odvolací súd vyhodnotil ako krajne nedôvodnú.

S prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy možno bezpečne a jednoznačne ustáliť, že skutkové
okolnosti, o ktorých sa obžalovaný vo svojich podaniach zmienil možno kvalifikovať ako krivé obvinenie.
V podstate opis okolností obžalovaným nemožno zameniť s tým, že by obžalovaný jednotlivé situácie
subjektívne vnímal inak, resp. mohol sa mýliť, či išlo o chybu v úsudku, vyjadrenie podozrenia, mylné
konanie v dobrej viere. V tomto prípade mal obžalovaný absolútnu vedomosť o tom, že okolnosti,

ktoré uvádza sú vedomým klamstvom, resp. vedomou nepravdou. Obžalovaný jasne opísal konanie,
ktoré by mohlo byť trestným činom, identifikoval osoby obžalovaných, to všetko s cieľom privodiť im
trestné stíhanie, k čomu sa odvolací súd vyjadrí v odôvodnení nižšie vo vzťahu k odvolacej námietke
o absencii úmyslu. Obžalovaný chcel uviesť nepravdivé informácie, bol uzrozumený s tým, že môže
a chce poškodeným privodiť trestné stíhanie.

Okresný súd sa správne spoľahol na všetky zabezpečené a vykonané dôkazy, z ktorých vyplynul
nepochybný záver, že skutočnosti ktoré uvádzal obžalovaný vo svojich podaniach sa nezakladali na
pravde. Obžalovaný v rámci svojej obhajoby tak pred okresným súdom ani pred odvolacím súdom
nevedel uviesť žiadne argumenty na preukázanie toho, že skutočnosti uvedené v podaniach Generálnej

prokuratúre SR a Prezídiu Policajného zboru SR sa skutočne stali. Práve naopak, všetky zabezpečené
dôkazy nasvedčovali tomu, že obžalovaný o skutočnostiach vypovedá klamlivo.

Odvolacísúdsineosvojilodvolaciuargumentáciuobžalovanéhootom,ževprípadestíhanéhoskutkuide
ovykonštruovanéobvinenievyšetrovateľomD.E.,ktorýmávykonávaťtrestodňatiaslobodyprávevďaka

výpovedi obžalovaného, a tak malo prostredníctvom poškodených dôjsť k akejsi odplate. Obžalovaný
na preukázanie tohto tvrdenie neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, neoznačil dôkazy, ktorými by bolo
možné jeho tvrdenia overiť. S verziou o vykonštruovaní obvinenia vyšetrovateľom D. E. obžalovaný
prišiel až v rámci odvolacieho konania, v prípravnom konaní ani v konaní pred okresným súdom sa
o žiadnej takejto účelovej aktivite voči jeho osobe zo strany vyšetrovateľa nezmienil. V konaní na

okresnom súde poukazoval na snahu obohatiť sa na úkon obžalovaného poškodenými, aktuálne svoju
rétoriku (po neakceptovaní prvostupňovým súdom) zmenil tak, že obviňuje inú osobu, o ktorej sa
doposiaľ nezmieňoval. Odvolací súd vyhodnotil túto časť odvolania ako nedôvodné, ničím nepodložené,
korešpondujúce z obranou obžalovaného, ktorú zvolil počas konania, a to obviňovanie orgánov činných
v trestnom konaní, súdov, prokuratúry z páchania jeho vlastnej protiprávnej činnosti.

Vyššie uvedená, už len ad hoc argumentácia odvolacieho súdu vyvracia odvolaciu obhajobu
obžalovaného v celom rozsahu. Na závere o tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona
nič nemení ani to, že okresný súd odmietol vykonať výsluch priateľky obžalovaného J. K. L. a výsluch

B. I.. Odvolací súd sa stotožňuje a považuje za správny postup okresného súdu, keďže priateľka
obžalovaného J. K. L. sa na predvolanie na hlavné pojednávanie opakovane nedostavila pre nepriaznivý
zdravotnýstav,predvedenietejtoosobyboloneúspešné,pričomdodatočnesamadoručilasúdulekársku
správu, podľa ktorej svedkyňa sama nie je schopná vypovedať. V lekárskej správe je síce uvedené,
že výsluch môže byť opatrne realizovaný za prítomnosti psychológa, avšak vzhľadom na dôkaznú

situáciu výsluch tejto osoby nebol potrebný. Skutočnosti, ktoré mal súd zistiť pre ustálenie skutkového
stavu boli zistené aj bez výsluchu priateľky obžalovaného, ktorá navyše v prípravnom konaní odmietla
vypovedať pre príbuzenský vzťah k obžalovanému. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že obžalovaný vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho priateľka o odovzdávaní finančnej hotovostipoškodeným nevedela, a až následne svoju verziu prispôsobil a uviedol, že pod tlakom finančnej tiesne,
kedy chcela kúpiť byt, sám obžalovaný sa priznal, že (jej) finančné prostriedky nemá, minul ich tak, že
ich odovzdával poškodeným.

PokiaľideoosobuB.I.,odvolaciaargumentáciaobžalovanéhojeznačnechaotická,keďnajednejstrane
namieta výsluch tejto osoby s odôvodnením, že B. I. nemá nič spoločné s trestným stíhaním v tejto
veci, na druhej strane aj v odvolacom konaní navrhol predvolať túto osobu, nakoľko by mohla a mala
vypovedať v jeho prospech. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie pred

okresným súdom, kedy B. I. nebol svedkom v tejto trestnej veci, vo veci nevypovedal. Súd prečítal časť
jeho výpovede z 23.07.2021 v inej trestnej veci, v ktorej uviedol, že obžalovaný mu nikdy nedal šoférovať
jehovozidlo,potvrdil,ževdeň,kedyichnaháňalapolicajnáhliadkasedelnamiestespolujazdcaavozidlo
šoféroval práve obžalovaný. B. I. tak potvrdil verziu skutkov opísaných poškodenými, pričom priamo
vyvrátil tvrdenie obžalovaného o tom, že by jeho vozidlo viedol B. I.. Ani v tomto prípade nebol dôvod
predvolať osobu B. I., nakoľko na preukázanie krivého obvinenia poškodených bol dostačujúci dôkaz,

a síce, jeho výpoveď z 23.07.2021, ktorou potvrdil výpoveď krivo obvinených poškodených.

Odvolací súd do tretice nevzhliadol dôvod ani na zabezpečenie úradných záznamov o prejednávaných
priestupkoch obžalovaného, o ktorých sa zmieňovali poškodení. Úradné záznamy o prejednávaní
priestupkov nie sú relevantné pre vyvodenie trestnej zodpovednosti pre prečin krivého obvinenia, pričom

záznamy o spáchaných priestupkoch, a teda aj dôkaz o ich prejednaní, je zachytený v Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov, ktorú mal tak okresný súd ako aj odvolací súd k dispozícií.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, ktorými obžalovaný poukazoval na „podsunutie“ omamných látok
v čase jeho zadržania; donútenie k podpisu zápisnice (bližšie nešpecifikovanej) v inom trestnom konaní;

trestné stíhanie len pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia aj napriek zaisteniu omamnej
látky, v tomto rozsahu odvolací súd na námietky obžalovaného vzhľadom na to, že sa netýkajú skutku
v tejto trestnej veci, nebude reagovať. Ide o námietky, ktoré mal obžalovaný možnosť uplatňovať v rámci
svojej obhajoby v trestnom konaní, v ktorom bol stíhaný práve pre skutky, s ktorými vyššie špecifikované
námietky súviseli. V predmetnej trestnej veci niet rozumného a najmä zákonného dôvodu preskúmavať

postup súdu v inom trestnom konaní.

Nad rámec uvedeného je potrebné podotknúť, že okresný neodignoroval námietky obžalovaného a ani
dôkazy, ktoré svedčali v jeho prospech, ako to obžalovaný v podanom odvolaní namieta, keď okresný
súd v potrebnom rozsahu vysvetlili v čom vidí naplnenie uvedenej právnej kvalifikácie.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom okresného
súdu, ktorým obžalovanému uložil za spáchaný trestný čin trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so
zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný
bol v posledných desiatich rokoch (nie raz) vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Odôvodnené bolo tiež priznanie jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
s poukazom na odpis registra trestov obžalovaného, bez zistenia poľahčujúcich okolností.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý
zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na
základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za
spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa

trestného činu, v čom sa odráža zásada individualizácie trestu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorého sa prejavuje prvok
represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a
jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie.

Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosť
jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahya závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu, občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a
vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tento s poukazom na jeho odpis registra trestov na slobode
zjavne nie je schopný viesť riadny život. Trestnej činnosti sa dopúšťa opakovane, obžalovaný bol
doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, ďalšie trestné konanie prebieha na Okresnom súde Galana pod
sp. zn. 11T/82/2022 (odvolací súd k nemu neprihliadal). Obžalovanému boli v minulosti ukladané aj
podmienečné tresty odňatia slobody, pričom v jednom prípade bol nariadený výkon uloženého trestu.

Obžalovaný pácha závažnú trestnú činnosť, v pomerne krátkom časovom období. Skutok v tejto trestnej
veci možno označiť vyššou závažnosťou, nakoľko sa svojim nedôvodným, zjavne osobnou pomstou
motivovaný konaním, snažil privodiť trestné stíhanie dvom osobám zo závažnej trestnej činnosti.
Odvolací súd považuje za potrebné vyzdvihnúť aj postoj obžalovaného sprevádzajúci celé trestné
konanie, z ktorého nie je možné badať náznak kritického postoja, a to aj napriek tomu, že dôkazná

situácia celkom jednoznačne preukázala jeho vinu. Obžalovaný sa snažil opakovane a konzistentne
počas celého konania obviňovať a dávať zodpovednosť za svoje obvinenie nielen v tejto trestnej veci, ale
aj v už právoplatne skončených trestných veciach, iným osobám. Namietal zaujatosť súdov, prokuratúry,
vyšetrovateľov,namietalvýkonobhajoby,ktorýpodľajehoslovsmerovalprotijehoprávam,poškodených
označil ako osoby, prostredníctvom ktorým sa mala voči nemu realizovať krivda a nezákonnosť, skutok

v tejto trestnej veci označil ako akúsi odplatu vyšetrovateľa D. E., všetky zúčastnené osoby v trestných
konaniach konali zaujato, neobjektívne. Takýto postoj nasvedčuje tomu, že predchádzajúce odsúdenia
nemali na obžalovaného želaný efekt, a síce, neuvedomil si protiprávnosť svojho konania, nezamyslel
sa nad zmenou životného štýlu a predchádzajúce odsúdenia neviedli k žiadnej náprave, nepôsobili
preventívne.

Práve u tohto obžalovaného bolo na mieste ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, a to nielen
s poukazom na bohatú kriminálnu minulosť, neschopnosť vedenia riadneho života, nepreukázanie
nápravy po vykonaní tak podmienečných ako aj nepodmienečných trestov odňatia slobody ukladaných
obžalovanému v minulosti. Takto uložený trest, ktorý je mimochodom na samej spodnej hranici trestnej

sadzby za spáchaný prečin, odvolací súd nepovažuje za neprimerane prísny a už vôbec nie nehumánny,
vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, osobu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, a najmä
vzhľadom na motiváciu jeho konania, kedy zodpovednosť za vlastné protiprávne konanie sa snažil
preniesť na poškodených cestou krivého obvinenia z pomerne závažnej trestnej činnosti spáchanej
v postavení príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.

Uložený trest považuje odvolací súd za konformný so zásadami pre ukladania trestu v zmysle § 34
a nasl. Trestného zákona, reagujúci na charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a potrebu jeho
prevýchovy izoláciou od vonkajšieho prostredia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.