Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125211563
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Makovníková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125211563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Makovníkovou v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C. - D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom kancelárie Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473
522 proti žalovanému: E. F., neznámy vlastník, zastúpený správcom Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č.
XXXX vedenom G. H. F. A. I., katastrálnym odborom, pre obec G., katastrálne územie G., okres F. A. I.,

parcela registra E KN č. 3370/437 – orná pôda o výmere 2.198 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú
nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 2.198 eur na účet
Slovenského pozemkového fondu, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 142025
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2025 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sporových strán k pozemku registra „E“ parc. číslo 3370/437, druh
pozemku orná pôda, pozemok o výmere 2.198 m2 umiestnený mimo zastavaného územia obce,
zapísaný na liste vlastníctva XXXX evidovanom G. H. F. A. I., katastrálny odbor, obec G., katastrálne
územie G..

2. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi k vyššie

špecifikovanému pozemku. V prípade žalovaného ide o neznámeho resp. nezisteného vlastníka,
ktorého takto žalobkyňa v žalobe označila a ktorého v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Žalobkyňa pred podaním žaloby vykonala všetky ňou dostupné úkony na zistenie bližšej identifikácie
žalovaného. Vzhľadom na rozdelenie pozemku, tento nie je možné dobre využívať a jedná sa o pozemok
v extraviláne obce, takže pozemok nie je podľa žalobkyne ani možné rozdeliť. Keďže nedošlo k dohode
s neznámym vlastníkom, žalobkyňa sa so svojím nárokom obrátila na súd a žiada, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k špecifikovanému pozemku a tento prikázal do jej výlučného vlastníctva.

Súčasne navrhla, aby bola súdom zaviazaná vyplatiť primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky
podiel žalovanému vypočítaný podľa výšky spoluvlastníckeho podielu so sumy 0,34 eur za m2 pozemku.
Cena takejto primeranej náhrady bola stanovená na základe vypracovaného znaleckého posudkuznalkyňou K. K. L., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu poľnohospodárskej pôdy vo výške 0,34 eur za
m2 .

3. Žalovaný vyjadril súhlas s návrhom žalobkyne v časti návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemku. Navrhol, aby bola priemerná náhrada za ustupujúci spoluvlastnícky podiel
stanovená podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaného vypočítaného zo sumy 2,- eur za m2.
Z uvedeným návrhom vyjadrila žalobkyňa súhlas.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

5. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

6. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

7. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

9. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise,5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne
postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých

vlastník nie je známy.

10. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne

postupuje správca.

11. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond nakladá s pozemkami uvedenými v
odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 17 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov
uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre
náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu

nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania
žiadosti.13. Podľa § 21 ods. 1 zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia

obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

14. Podľa § 23 ods. 1 zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o

dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný
pozemok.

15. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán
k vyššie špecifikovanému pozemku.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi k uvedenému pozemku. Rovnako
sa počas konania stala nespornou skutočnosť, že sporové strany už nemali záujem na zotrvaní
v spoluvlastníckom vzťahu, to znamená, medzi stranami nebolo sporné, že súhlasia so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nespornou sa stala aj výška primeranej náhrady za

ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného, kedy sa sporové strany dohodli na sume 2,- eur za m2
pozemku.

17. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku. V konaní bolo nesporné, že v danom

prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok orná pôda nachádzajúca sa v
extraviláne obce. Zákonným zástupcom žalovaného je Slovenský pozemkový fond. Obaja spoluvlastníci
vyjadrili súhlas so zrušením spoluvlastníctva a prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne.

18. Súd z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav
nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní
pozemku. V prejednávanom prípade sa jedná o pozemok v extraviláne obce, s malou výmerou, na ktorý
sa vzťahuje zákaz drobenia ornej pôdy.

19. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenie alebo výnimočne obmedzenie plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo

veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

20. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje.

21. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť

so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

22. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadaniazrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas sporových strán a teda všetkých
spoluvlastníkov k pozemku s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím
rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

23. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho

rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia
prikázanímvecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzaprimeranúnáhradu.Pozemoksanachádza
v extraviláne obec. Súd nemal preukázanú výnimku zo zákazu drobenia pozemkov. Na vec tak bolo
potrebné aplikovať práve zákaz drobenia pozemkov, kedy by v prípade reálneho rozdelenia vznikol
pozemok, ktorého rozloha by bola v rozpore s týmto zákazom obsiahnutým v zákone o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Rozdelenie pozemku ako veci tak nebolo v

danomprípademožné,súdposudzovalďalšíspôsobzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctva,ktorýmje
prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, aby boli pozemky prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá ustupujúcemu
spoluvlastníkovi uhradí primeranú náhradu vypočítanú podľa ceny 2,- eur za m2 rozlohy podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu.

24. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k pozemku a prikázal tento do výlučného vlastníctva žalobkyne.

25. Čo sa týka primeranej náhrady, súd vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia, ktoré sa počas

konania medzi sporovými stranami ustálilo a teda vychádzal zo sumy primeranej náhrady 2,- eur/m2.

26. Primeraná náhrada pre žalovaného predstavuje sumu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti, ktorý je o veľkosti 1 k celku. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania
sa skutočnosť ohľadom primeranej náhrady stala nespornou, súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie

primeranej náhrady pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnosti tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (1/2 z rozlohy pozemku 2.198 m2 je 1.099 m2 *2 eur/m2 =
2.198 eur).

27. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, trovy

konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalobkyňa si v konaní trovy konania voči žalovanému neuplatňovala a nežiadala ich priznať. Súd

tak vzhľadom na neuplatňovanie si nároku na náhradu trov konania žalobkyňou rozhodol tak, že žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.