Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202799
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825202799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v 2. rade: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v 3. rade: A. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovaným: v 1. rade: neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom F. G., v 2. rade: neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom A. C., v 3. rade: neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemnoknižného vlastníka menom H. C., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO:
17 335 345, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, vo 4. rade: I. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,
právne zastúpený JUDr. Antonom Svitkom, advokátom so sídlom Cigeľ 148, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1 až 3. rade a žalovaných v 1. až 4. rade k nehnuteľnosti v
katastrálnom území C., obec C., okres Prievidza zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcela registra ,,E“,

parcelné číslo 359, o výmere 849 m2, druh pozemku orná pôda s a z r u š u j e.
II. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1 až 3. rade a žalovaných v 1. až 4. rade k nehnuteľnosti v
katastrálnom území C., obec C., okres Prievidza zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcela registra ,,E“,
parcelné číslo 359, o výmere 849 m2, druh pozemku orná pôda sa vyporiadava tak, že:
tá časť pozemku, ktorá je podľa Geometrického plánu číslo 91/2023 zo dňa 20.4.2023, vyhotoveného

spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o., autorizačne overeného J. K. K. a úradne overeného Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX označená ako:
parcela registra „C“ KN, číslo 637/6 trvalý trávnatý porast o výmere 230 m2
a parcela registra „C“ KN, číslo 641/3 záhrada o výmere 108 m2
sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade A. B., rodeného B., narodeného XX.XX.XXXX,
tá časť pozemku, ktorá je podľa Geometrického plánu číslo XX/XXXX zo dňa 20.4.2023, vyhotoveného
spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o., autorizačne overeného J. K. K. a úradne overeného Okresným

úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX označená ako:
parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 13 m2
sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade D. E., rodenej C., narodenej XX.X.XXXX,
tá časť pozemku, ktorá je podľa Geometrického plánu číslo 91/2023 zo dňa 20.4.2023, vyhotoveného
spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o., autorizačne overeného J. K. K. a úradne overeného Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX označená ako:

parcela registra „C“ KN, číslo 637/3 trvalý trávnatý porast o výmere 29 m2
sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 3. rade A. C., rodeného C., narodeného XX.X.XXXX,
tá časť pozemku, ktorá je podľa Geometrického plánu číslo XX/XXXX zo dňa 20.4.2023, vyhotoveného
spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o., autorizačne overeného J. K. K. a úradne overeného Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX označená ako:
parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 137 m2
a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X záhrada o výmere 18 m2

sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného vo 4. rade I. B., rodeného B., narodeného X.X.XXXX,tá časť pozemku, ktorá je podľa Geometrického plánu číslo XX/XXXX zo dňa 20.4.2023, vyhotoveného
spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o., autorizačne overeného J. K. K. a úradne overeného Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX označená ako:

parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2
parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 218 m2
a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 11 m2
sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až 3. rade a žalovaného vo 4. rade, pričom
spoluvlastnícke podiely sú:

spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade A. B., rodeného B., narodeného XX.XX.XXXX vo veľkosti
71/192,
spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 2. rade D. E., L. C., narodenej XX.X.XXXX vo veľkosti 84/192,
spoluvlastnícky podiel žalobcu v 3. rade A. C., rodeného C., narodeného XX.X.XXXX vo veľkosti 25/192,
a spoluvlastnícky podiel žalovaného vo 4. rade I. B., rodeného B., narodeného X.X.XXXX vo veľkosti
12/192.

III. Geometrický plán číslo XX/XXXX zo dňa 20.4.2023, vyhotovený spoločnosťou GEOMAP Prievidza,
s.r.o., autorizačne overený J. K. K. a úradne overený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor
dňa 22.5.2023, pod číslom XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
IV. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel vo výške 26,29 EUR do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca v 1. je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke
podiely vo výške 451,67 EUR do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobca v
3. rade je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely
vo výške 76,30 EUR do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaný vo 4. rade
je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely vo

výške 414,53 EUR do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Slovenského
pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, číslo účtu M. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX, pričom žalovanému v 1. rade pripadne náhrada vo
výške 99,20 EUR, žalovanému v 2. rade pripadne náhrada vo výške vo výške 793,68 EUR a žalovanému
v 3. rade pripadne náhrada vo výške vo výške 49,62 EUR.

VI. Žalovaný vo 4. rade je povinný nahradiť žalobcom trovy konania vo výške jednej štvrtiny nákladov,
vynaložených žalobcami v súvislosti s obstaraním Geometrického plánu číslo XX/XXXX zo dňa
20.4.2023, vyhotoveného spoločnosťou GEOMAP Prievidza, s.r.o..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti, pozemku, nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území C., obec C., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo 359, orná pôda o výmere
849m2. Žalobcovia žiadali uvedený pozemok rozdeliť v súlade s Geometrickým plánom číslo 91/2023
a prikázať novovzniknuté pozemky do výlučného vlastníctva, resp. do podielového spoluvlastníctva

jednotlivýmstranámvsúladespetitomžalobyatotak,žežalobcav1.radesastanevýlučnýmvlastníkom
novovytvorených parciel registra „C“ č. 637/6 a 641/3 spolu vo výmere 338 m2, žalobkyňa v 2. rade
sa stane výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely registra „C“ č. 637/5 o výmere 13 m2, pričom
ostatný jej podiel v nehnuteľnosti (164 m2) prejde do podielového spoluvlastníctva v novovytvorených
parcelách registra „C“ č. 523/3, 637/2, 637/4, 637/7, 642/2, ktoré budú prístupovou cestou a žalobca v 3.

rade sa stane výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely registra „C“ č. 637/3 o výmere 29 m2, pričom
ostatný jeho podiel v nehnuteľnosti (24 m4) prejde do podielového spoluvlastníctva v novovytvorených
parcelách registra „C“ č. 523/3, 637/2, 637/4, 637/7, 642/2, ktoré budú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v 2. a 3. rade a žalovaných v 1 až 4. rade.

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobca v 1. rade približne v roku 2022 zistil, že nie je
výlučným vlastníkom pozemkov tvoriacich záhradu jeho rodinného domu so súpisným číslom XXX, keď
sa chcel pripojiť na obecnú kanalizáciu. Pozemky pod rodinným domom scelil a už ich má vo výlučnom
vlastníctve, priestor medzi domom a plotom však zostal nevysporiadaný aj po kúpe niektorých podielov
na pozemku parcela registra „E“ číslo 359. Pozemok dal žalobca v 1. rade zamerať geometrickým

plánom číslo XX/XXXX zo dňa 20.4.2023, úradne overeným dňa 22.5.2023 pod číslom 486/2023, čímsa zistilo, že uvedený pozemok zasahuje do záhrad rodinných domov susedov, pod obecnú cestu ako
aj pod jarok medzi cestou a plotmi rodinných domov. Žalobca v 1. rade oslovil susedov a žalobcovia
v 2. a 3. rade prejavili záujem mať vysporiadanú svoju záhradu. Žalovaný vo 4. rade sa vyjadril, že

do jeho pozemkov sa nemá nikto starať, teda zostal na strane žalovaných. Za účelom stotožnenia
osôb menom A. C., H. C. a F. G. bol kontaktovaný Štátny archív Trenčín, pracovisko Archív Bojnice so
žiadosťou o informáciu, či sa u nich nachádzajú tituly nadobudnutia ich podielov na Liste vlastníctva
číslo XXXX alebo dedičské rozhodnutia. V archíve sa však nachádzajú iba registre listín č.d. od roku
1924. V archíve sa nachádza dedičský spis po A. G.. Ako dedič je uvedený F. G.. V danom dedičskom

spise sa nachádza listina č.d. XXXX/XX. Uvedený F. G. nemá pri svojom mene a priezvisku žiadny ďalší
identifikátor, ktorý by potvrdzoval, že sa jedná o konkrétnu osobu. Dedičské spisy D 11/47 a D 378/47 sa
zachovali a je z nich možné vyčítať dátum narodenia (v každom spise iný a teda zmätočný) osoby H. C.,
ktorý však zomrel na neznámom mieste neznámeho dátumu, teda aj jeho právni nástupcovia (dedičia)
sú neznámi. Zachoval sa tiež dedičský výťah č.d. XXXX/XX pod sp.zn. D 1082/1925 zo zápisnice o
pozostalostnom pojednávaní po A. C. a N. C., L. I. s dvoma osobitnými zápisnicami, z ktorého je možné

vyčítať, že A. C. kúpil od svojich rodičov pozemok, preto nie je predmetom dedičstva. Z listín je tiež
zrejmé, že mal sestru L. M., L. C., no všetky osoby sú bez akýchkoľvek identifikátorov, čitateľné sú len
ich rodinné vzťahy. Nakoľko nie je možné bližšie identifikovať osoby menom A. C., H. C. a F. G., jedná sa
o nezistených vlastníkov. Uvedené osoby sú po smrti, preto na ich miesto nastupujú právni nástupcovia,
ktorí sú však neznámi. Skutočnosť, že A. C. a F. G. sú neznámi vlastníci, už bola judikovaná Okresným

súdom Prievidza aj v konaní sp.zn. 9C/22/2024.

3. Zástupca žalovaných v 1. až 3. rade, Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení k žalobe
uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, berúc
do úvahy zásadu, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.

Nesúhlasí však so spôsobom vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, ktorý navrhujú žalobcovia a to tzv.
čiastkovou reálnou deľbou. V danom prípade je reálna deľba síce dobre možná, ale otázna je účelnosť
budúceho užívania predmetnej nehnuteľnosti po navrhovanej reálnej deľbe. Žalobcami navrhované
riešeniejepriamovrozporesozákonnoupožiadavkounaúčelnévyporiadanienehnuteľnosti,nakoľkoby
taktožalobcoviaibazväčšiliplochysvojichdoterajšíchnehnuteľností,ktorémajúvovýlučnomvlastníctve

a naďalej ostali podielovými spoluvlastníkmi piatich novovytvorených parciel.

4. Žalovaný vo 4. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí so spôsobom vysporiadania
reálnym rozdelením veci, avšak nie takým spôsobom aby po vyporiadaní zotrvával na novovytvorenom
pozemku s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Takýto postup je nehospodárny, nakoľko by on sám

do budúcna musel iniciovať ďalšie konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého
cieľom by bolo dostať novovzniknuté pozemky parcely registra ,,C‘‘ parcelné čísla 637/7 a 642/2.
Uvedené pozemky má žalovaný vo 4. rade v dlhodobej dobromyseľnej a pravej držbe, nakoľko sú
tieto novovzniknuté parcely už viac ako 40 rokov ohraničené spoločným plotom, ktorý vybudoval
ešte právny predchodca vlastníka nehnuteľnosti so súpisným č. XXX, a žalovaný vo 4. rade žiada

o pričlenenie týchto pozemkov do výlučného vlastníctva. Žalovaný vo 4. rade súhlasí so spôsobom
vyporiadania takým spôsobom aby do jeho výlučného vlastníctva pripadol novovzniknuté pozemky
parcely registra ,,C‘‘ č. 637/7 a 642/2 bez povinnosti výplaty primeranej náhrady za spoluvlastnícke
podiely ostatných spoluvlastníkov a to z dôvodu, že nadobudol vlastnícke právo k novovzniknutým
pozemkom z titulu vydržania. Vo vzťahu k ostatným novovytvoreným pozemkom žalovaný vo 4. rade

súhlasil so vznikom navrhovaných vlastníckych vzťahov spôsobmi uvedenými v bodoch. II. Až IV.
žalobného návrhu, nesúhlasil so spôsobom vyporiadania navrhovaným vo výroku V.

5. Žalobcovia vo svojich písomných vyjadreniach k vyjadreniu zástupcu žalovaných v 1 až 3. rade
uviedli, že pozemky, ktoré sú navrhované do podielového spoluvlastníctva, sú zastavané verejnou

komunikáciou a verejným vodným žľabom. Ideálnym riešením by bolo ich prikázanie do výlučného
vlastníctva štátu alebo obce, ktorí však nie sú strany tohto sporu. Prístup po verejných komunikáciách
je zabezpečený každému, bez ohľadu na vlastníctvo pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod tou ktorou
verejnou komunikáciou.

6. Zástupca žalovaných v 1. až 3. rade, Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení k vyjadreniu
žalobcov uviedol, že vzhľadom na aktuálne využívanie nehnuteľnosti aj na vyjadrenie žalovaného vo 4.
rade, optimálnym vyporiadaním by bol kombinovaný spôsob, t.j. prikázanie spoluvlastníckeho podielu
žalovaných v 1. až 3. rade do vlastníctva žalobcov a žalovaného v 4. rade za primeranú náhradupomerne podľa ich doterajších podielov a následne reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti medzi
žalobcov a žalovaného vo 4. rade. Podľa identifikácie parcely z registra „E“ na záväzný stav registra
„C“ je predmetná nehnuteľnosť tvorená z troch druhov bonity pôdy – zastavaná plocha a nádvorie –

159 m2, trvalý trávny porast – 555 m2 a záhrada – 135 m2. Rozdiel vo výmere medzi stavom registra
„E“ a grafickou výmerou parciel registra „C“ je 71 m2, t.j. výmera prenesená z pozemnoknižnej vložky
na list vlastníctva s tou, ktorá zodpovedá dnešným meraniam je teda 849 m2 ku 920 m2. Táto výmera
je aktuálne rozdelená do všetkých druhov bonity pôdy v záväznom stave registra „C“. Pri určení výšky
primeranej náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaných v 1. až 3. rade navrhol ich zástupca

v súlade s ustálenou judikatúrou reflektovať na požiadavku všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti
a vychádzať z náhrady v jednotkovej sume 16,70 Eur/m2. Uvedená výška náhrady vychádza z
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva číslo 02428/2024, na základe ktorej bol
na záujemcu prevedený podiel nezistených/neznámych vlastníkov v rovnakom katastrálnom území a
porovnateľnej bonity.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili, boli prítomní ich
zástupcovia. Súd pojednával v neprítomnosti strán.

8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre
k.ú. C., kópia katastrálnej mapy č.l. 6, kópia z mapy určeného operátu č.l. 7, mailová komunikácia č.l.

8 a 9, listiny č.l. 10 – 13, Geometrický plán číslo XX/XXXX, pomocná tabuľka č.l. 19, kúpna zmluva č.l.
24, prehľad o vývoji inflácie č.l. 31, plánik č.l. 45, fotomapa č.l. 46, žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti
č.l. 57, Uznesenie zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce C., identifikácia parciel č.l. 66, dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č.l. 68, pokladničný doklad č. 0022, pokladničný
doklad č. 0024.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom Fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným

vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o
lesné pozemky.

12. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).

13. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.

14.Spoluvlastníctvojevýrazomvlastníckehovzťahukspoločnejvecistýmidôsledkami,žespoluvlastník
môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo
spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité

uvedené spôsoby vysporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v
nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi základnéhľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: veľkosť
spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

15. V prejednávanej veci išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
pozemku, ktorý v časti zasahuje do miestnej komunikácie, nachádza sa ňom aj jarok na odvod dažďovej
vody, ktorý je medzi cestou a plotmi rodinných domov a zároveň tento pozemok tvorí časť dvorov
žalobcov a žalovaného vo 4. rade, pričom táto časť je oplotená a žalobcovia a žalovaný vo 4. rade tieto
časti predmetného pozemku nachádzajúce sa na ich dvoroch riadne užívajú ako svoje.

16. Žalovaných v 1. až 3. rade označili žalobcovia ako neznámych (nezistených) právny nástupcov
ostatných pozemnoknižných vlastníkov. Súd preto zaoberal tým, či je daná pasívna vecná legitimácia
týchto žalovaných. V Liste vlastníctva číslo XXXX sú zapísané tri osoby: F. G., A. C. a H. C., ktorých
zapísané údaje sú nepostačujúce na ich jednoznačnú identifikáciu. Žalobcovia pred podaním žaloby
vykonali šetrenie a nepodarilo sa im zistiť, že by uvedené osoby ešte žili a nepodarilo sa nájsť ani

ich prípadných právnych nástupcov. Tunajší súd už v konaní sp.zn. 9C/22/2024 konal s neznámymi
(nezistenými) právnymi nástupcami F. G. a A. C., považoval teda za preukázanú skutočnosť, že
uvedení nezistení spoluvlastníci už nežijú a majú nezistených právnych nástupcov. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp.zn.
6Cdo/11/2016 z 24.2.2016: Mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť

mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania. Riešením,
ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť
zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp.
nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy

(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským
pozemkovým fondom, ...“.

17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je potrebné konať s neznámymi (nezistenými)
právnymi nástupcami pôvodných pozemkovoknižného vlastníkov ako so žalovanými v 1 až 3. rade. Tí sú

v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, v zmysle ustanovenia § 16 zákona č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

18. Čo sa týka spôsobu vyporiadania aký by prichádzal do úvahy, reálne rozdelenie veci podľa
spoluvlastníckych podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov neprichádzalo do úvahy. Nebolo účelné

rozdeliť predmetný pozemok podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a prikázať novovytvorené
pozemky stranám podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Takéhoto rozdelenia sa napokon
nedomáhala ani jedna zo strán sporu. Strany naopak navrhovali rôzne spôsoby tzv. kombinovaného
vyporiadania.

19. Zo skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany neužívajú predmetný
pozemok, resp. jeho časti v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.
Žalobcovia a žalovaný vo 4. rade užívajú predovšetkým tie časti, ktoré sa nachádzajú za ich plotmi
ako súčasti ich dvora. Každý z nich teda užíva tú časť, ktorá tvorí jeho dvor. Tie časti predmetného
pozemku, ktoré sa nachádzajú za plotmi dvorov strán sporu sú užívané najmä ako súčasť miestnej

komunikácie. Podľa názoru súdu, pri vyporiadaní bolo potrebné zohľadniť predovšetkým hospodárne
využívanie nehnuteľností, reálnu situáciu, skutočné užívacie pomery a praktickú stránku veci. Uvedené
aspekty podľa názoru súdu zahŕňajú to, čo Občiansky zákonník označuje pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva dôraz ako „účelné využitie veci“. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva je nežiadúcim
stavom a aj rozhodovacia činnosť súdov má prispievať k odstraňovaniu tejto rozdrobenosti. Súd

preto pri úvahách ako vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán zvolil tzv. kombinovaný spôsob
vyporiadania. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
dospel k záveru, že prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti

spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptáciinemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy
a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia
pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciam, a

účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu
pozemkov,ichtvaricelkovúplochu(Rc54/1973).Určujúcimhľadiskompremožnosťreálnehorozdelenia
pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený
prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku (rozhodnutie
5Cdo/93/2010z 29.11.2010 a podobne aj rozhodnutie 7Cdo/305/2019 z 28.1.2021).

20. Podľa názoru súdu, základným a rozhodujúcim hľadiskom pri vyporiadaní bola okolnosť, že časti
vyporiadavaného pozemku tvoria súčasť dvorov žalobcov a žalovaného vo 4. rade. Neexistuje žiaden
racionálny dôvod, prečo by časť pozemku, ktorá tvorí súčasť dvora niektorej zo strán sporu mala
byť či už vo vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve niekoho iného, než toho, komu patrí
zvyšná časť dvora a dom postavený na konkrétnom dvore. Spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať

predovšetkým tak, aby dôsledkom vyporiadania bol vznik jasných a nesporných užívacích vzťahov,
aby sa predišlo právnej neistote a prípadným budúcim súdnym sporom. Nie je žiadúcim taký stav, aby
pozemok v niekoho dvore bol spoluvlastníctvom suseda či nebodaj nezisteného vlastníka. Súd vzal do
úvahy aj tú okolnosť, že doterajší užívací stav, existujúci medzi žalobcami a žalovaným vo 4. rade
ako susedmi bol pokojný a neboli medzi nimi žiadne spory ohľadom rozsahu užívania jednotlivých

častí predmetného pozemku. Aktuálny stav v katastri vznikol v dôsledku vytvorenia Registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) v obci C.. Vôľa známych spoluvlastníkov zostáva stále taká, že každý
z nich chce aj naďalej užívať tie časti predmetného pozemku, ktoré sa nachádzajú v jeho dvore. Nikto
zo známych vlastníkov túto okolnosť nenamieta ani ju nerobí spornou.

21. Ďalej súd zohľadnil to, že časť vyporiadavaného pozemku, ktorá sa nachádza „za plotmi“ dvorov
žalobcov a žalovaného vo 4. rade tvorí časť verejnej komunikácie, resp. jarok na odvod dažďovej vody,
ktorý sa tiež nachádza na verejnom priestranstve. Uvedená časť zároveň tvorí prístupovú komunikáciu
k dvorom a domom žalobcov a žalovaného vo 4. rade z ulice, keďže s dvormi bezprostredne susedí.
Podľa názoru súdu bolo preto účelné aby uvedenú časť vyporiadavaného pozemku súd prikázal do

podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaného vo 4. rade, v záujme zabezpečiť im aj naďalej
nerušený prístup k ich domom.

22. Súd nepovažoval za účelné aby nezistení právni nástupcovia nezistených pôvodných
spoluvlastníkov zostávali aj naďalej v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcami a žalovaným vo 4. rade,

ktorí sú známymi spoluvlastníkmi a vyporiadavanú nehnuteľnosť aj aktívne užívajú. Nepochybne by
v budúcnosti musela nastať situácia, kedy by či už aktuálni známi spoluvlastníci alebo ich právni
nástupcovia museli pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva aj s nezistenými právnymi
nástupcami nezistených pôvodných spoluvlastníkov. Súd preto v snahe predísť načrtnutej možnej (a
nežiadúcej) situácii považoval za účelné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že žalovaní v 1.

až v 3. rade nezostanú naďalej podielovými spoluvlastníkmi ale súd ich podiely prikáže ostatným
spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

23. Súd pri zrušení a vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z Geometrického plánu
čísloXX/XXXXzodňa20.4.2023,vyhotovenéhospoločnosťouGEOMAPPrievidza,s.r.o.,ktorýpredložili

žalobcovia.Uvedenýmgeometrickýmplánombolpôvodnýpozemok–parcelaregistra„E“,parcelnéčíslo
359, o výmere 849 m2 rozdelená na deväť novovzniknutých pozemkov. Jedná sa o pozemky, parcely
registra „C“, parcelné číslo 532/3 o výmere 167m2, parcelné číslo 637/2 o výmere 218m2, parcelné
číslo 637/3 o výmere 29m2, parcelné číslo 637/4 o výmere 11m2, parcelné číslo 637/5 o výmere 13m2,
parcelné číslo 637/6 o výmere 230m2, parcelné číslo 637/7 o výmere 137m2, parcelné číslo 641/3

o výmere 108m2 a parcelné číslo 642/2 o výmere 18m2. Novým meraním bolo zároveň zistené, že
skutočná celková výmera vyporiadavaného pozemku a teda aj súčet výmer novovzniknutých pozemkov
je 931m2oproti pôvodne zapísanej výmere 849m2.

24. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalobcovi v 1. rade prikázal do

výlučného vlastníctva novovzniknuté pozemky parcelné číslo 641/3 o výmere 108m2 a parcelné číslo
637/6 o výmere 230m2. Ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú na dvore žalobcu v 1. rade. Do výlučného
vlastníctva žalobkyne v 2. rade prikázal novovzniknutý pozemok parcelné číslo 637/5 o výmere 13m2,
ktorý sa nachádza vo dvore žalobkyne v 2. rade. Do výlučného vlastníctva žalobcu v 3. rade prikázalnovovzniknutý pozemok parcelné číslo 637/3 o výmere 29m2, ktorý sa nachádza vo dvore žalobcu
v 3. rade. A napokon do výlučného vlastníctva žalovaného vo 4. rade prikázal novovzniknuté pozemky
parcelné číslo parcelné číslo 637/7 o výmere 137m2 a 642/2 o výmere 18m2, ktoré sa nachádzajú vo

dvore žalovaného vo 4. rade.

25. Zvyšné pozemky parcelné číslo 532/3 o výmere 167m2, parcelné číslo 637/2 o výmere 218m2 a
parcelné číslo 637/4 o výmere 11m2, ktoré tvoria verejnú komunikáciu a je na ich aj jarok na odvod
dažďovej vody, súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až. 3 rade a žalovaného vo

4. rade. Veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov na uvedených pozemkoch súd
určil tak, že podiely žalobcu v 1. rade a žalovaného vo 4. rade nezvýšil, keďže už získali do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti vo väčšej výmere ako zodpovedala ich pôvodným spoluvlastníckym podielom
a spoluvlastnícke podiely, ktoré predtým patrili žalovaným v 1. až 3. rade tak prirástli len žalobkyni v 2.
rade a žalobcovi v 3.rade a to pomerne podľa doterajšej veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Súd
tak určil, že na spoločných nehnuteľnostiach budú spoluvlastnícke podiely nasledovné: spoluvlastnícky

podielžalobcuv1.radevoveľkosti71/192,spoluvlastníckypodielžalobkynev2.radevoveľkosti84/192,
spoluvlastnícky podiel žalobcu v 3. rade vo veľkosti 25/192 a spoluvlastnícky podiel žalovaného vo 4.
rade vo veľkosti 12/192.

26. Súd musel ďalej určiť výšku primeranej náhrady, ktorú budú musieť žalobcovia v 1. a 3. rade

a žalovaný vo 4. rade zaplatiť žalovaným v 2. až 3. rade za ich spoluvlastnícke podiely, resp. žalobkyni
v 2. rade za časť jej spoluvlastníckeho podielu. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú
náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase
jej vyporiadania, a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou
cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu,

súd je preto povinný prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom
príslušný podiel všeobecnej ceny.

27. Výška primeranej náhrady bola medzi stranami sporná. Pri návrhu tejto výšky náhrady vychádzali
žalobcovia z dôkazu, ktorý predložili a to z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca v 1.rade ako

kupujúci s dvanástimi predávajúcimi, od ktorých odkupoval jednotlivé spoluvlastnícke podiely k pozemku
parcely registra ,,E“, parcelné číslo 359, t.j. pozemku, ktorého vyporiadanie je premetom tohto konania.
Predmetný pozemok mal pôvodne veľké množstvo ďalších drobných podielových spoluvlastníkov a
žalobca v 1. rade, v snahe o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tomuto pozemku uzatvoril dňa
25.7.2022 kúpnu zmluvu, na základe ktorej časť týchto spoluvlastníckych podielov odkúpil. Priemerná

kúpna cena na základe tejto zmluvy bola 2,56 EUR za 1m2. Žalobcovia navrhli pri určení ceny za
1m2 predmetnej nehnuteľnosti zohľadniť vývoj miery inflácie od roku 2022, s tým, že súčasná cena
predmetného pozemku je s ohľadom na túto skutočnosť 3,41 EUR za 1m2. Súd akceptoval túto cenu
ako základ pre výpočet primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zástupca
žalovaných v 1. až 3. rade navrhol vychádzať pri určení výšky náhrady zo sumy 16,70 EUR za 1m2.

Vychádzal pritom z Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva číslo 02428/2024. Išlo
tiež o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku v katastrálnom území C. medzi podielovou
spoluvlastníčkou a nezistenými spoluvlastníkmi. Nebolo však preukázané, že o aký presne pozemok
v tomto prípade išlo, či je možné ho prípadne využiť ako stavebný pozemok, resp. aké je jeho prípadné
iné hospodárske využitie. Súd poukazuje v prvom rade na to, že žalobcami navrhovaná suma 3,41

EUR za 1m2 vychádza z kúpnej zmluvy uzavretej na konkrétny aj v tomto konaní vyporiadavaný
pozemok.Pretomožnokonštatovať,žecenuvovzťahuktomutopozemkuužurčiltrhsnehnuteľnosťami.
Cena pozemku totiž bola určená dohodou predávajúcich a kupujúcich v podmienkach voľného trhu
s nehnuteľnosťami, t.j. bola dosiahnutá trhová cena. Súd preto túto cenu akceptoval aj pri určení
výšky primeraných náhrad za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd poukazuje aj na to, že

trhovú cenu predmetného pozemku určila predovšetkým skutočnosť, že vyporiadavaný pozemok, resp.
novovzniknuté pozemky majú hospodársky význam len pre vlastníkov priľahlých pozemkov, ku ktorým
ich možno pričleniť, t.j. pre žalobcov a žalovaného vo 4. rade. Na voľnom trhu sú v podstate nepredajné,
pretože by boli pre iné subjekty prakticky nevyužiteľné.

28. Súd na základe výsledkov vyporiadania dospel k záveru, že žalobkyni v 2. rade patrí náhrada 26,29
EUR, keďže jej spoluvlastnícky podiel bol znížený o 7,71 m2, žalovanému v 1. rade patrí náhrada 99,20
EUR za výmeru 29,09 m2, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, žalovanému v 2.
rade patrí náhrada 793,68 EUR za výmeru 232,75 m2, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckehopodielu a žalovanému v 3. rade patrí náhrada 49,62 EUR za výmeru 14,55 m2, ktorá zodpovedá veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu. Súd vypočítal výšku jednotlivých náhrad tak, že uvedené výmery v m2
násobil cenou 3,41 EUR za 1m2.

29. Povinnosť zaplatiť náhrady za vyporiadanie uložil súd žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému vo 4.
rade, ktorých spoluvlastnícke podiely sa v dôsledku vyporiadania zväčšili. Aj v ich prípade súd vypočítal
výšku jednotlivých náhrad tak, že nimi získané nové výmery v prepočte na m2 násobil výškou náhrady
3,41 EUR za 1m2. Žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému vo 4. rade následne uložil povinnosť zaplatiť

náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyni v 2. rade a tiež žalovaným v 1. až 3.
rade, na účet ich zástupcu Slovenského pozemkového fondu. Súd im určil lehotu na plnenie v dĺžke 1
mesiac odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Súd ešte na záver konštatuje, že žalovaný vo 4. rade žiadal aby mu súd priznal tú časť
pozemku parcely registra ,,E“, parcelné číslo 359, ktorá sa nachádza v jeho dvore titulom vydržania.

Vychádzal z presvedčenia, že uvedenú časť predmetného pozemku užíva dlhodobo a dobromyseľne.
Podľa názoru súdu však žalovaný vo 4. rade nepreukázal dostatočne splnenie všetkých štyroch
predpokladov vydržania (spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, dĺžka doby držby v trvaní 10
rokov a nepretržitosť držby). Žalovaný vo 4. rade uvádzal k vydržaniu len skutkové tvrdenia. Súd preto
nepovažoval splnenie predpoklady vydržania za dostatočne preukázané.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa§255ods.2CSPmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Na základe výsledkov dokazovania súd konštatuje, že v spore boli úspešní žalobcovia, keďže

výsledok sporu sa približuje takému vyporiadaniu, aké žalobcovia navrhovali. Mali by tak právo na
náhradu trov konania. Ako žalovaní v 1. a ž 3. rade však v spore vystupovali nezistení právni nástupcovia
nezistených vlastníkov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ich nebolo možné zaviazať na náhradu trov
konania. Rovnako nebolo možné zaviazať na náhradu trov konania žalobcom ani Slovenský pozemkový
fond. Táto inštitúcia nie je stranou sporu ale je len zástupcom strán, ktorý je určený zákonom. Slovenský

pozemkový fond nezodpovedá za prípadný procesný neúspech strany ktorú zo zákona zastupuje.

35. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní navrhli, aby sa na trovách konania
podieľal aj žalovaný vo 4. rade. Súd konštatuje, že vzhľadom na výsledok sporu považuje uvedenú
požiadavku za spravodlivú a preto uložil žalovanému vo 4. rade aby nahradil žalobcom trovy konania,

ktoré spočívajú vo výške 1 nákladov, vynaložených žalobcami v súvislosti s obstaraním geometrického
plánu, ktorý žalobcovia nechali vypracovať a ktorý bol podkladom pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.Uvedenýgeometrickýplánbolvypracovanývbezprostrednejsúvislostistýmtosúdnym
konaním a preto náklady žalobcov na jeho vypracovanie považoval súd za účelne vynaložené trovy
konania. Účtovné doklady o úhrade ceny za vyhotovenie geometrického plánu žalobcami sa nachádzajú

v spise na č.l. 86 a 87.

36. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.