Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-11Cpr/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201805
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321201805.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v spore žalobcu: C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, I., zast.: hbr advokáti s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava,
IČO: 47 239 310, proti žalovanému: Grand Automotive Central Europe Kft., so sídlom 49-51 Csörsz
utca, 1135 Budapešť, Maďarsko, zast.: SKLEGAL s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973
161, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného
zo dňa 27.01.2021 je n e p l a t n é .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 01.04.2021 sa žalobca voči žalovanému
domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021 a
náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca začal v roku 2012 pracovať pre importéra automobilov
značky Nissan, a to na základe Pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom Nissan Sales Central
& Eastern Európe Kereskedelmi Korlátolt Felelôsségú Társaság, so sídlom v Maďarsku, 1117 Budapešť,

Infoparksétány 3/B, ID č.:

Cg.01-09-735739 dňa 27.08.2012, na pracovnej pozícii Aftersales Performance Manager Coordinator,
s miestom výkonu práce C. XX, XXX XX I.. Dňa 06.09.2013 uzavreli žalobca a právny predchodca
žalovaného dodatok k pracovnej zmluve, v súlade s ktorým začal žalobca vykonávať prácu na pozícii
Performance Manager - Coordinator a to od 01.10.2013. S účinnosťou od 01.09.2017 postúpil žalobca

na vyššiu pozíciu Sales and NetWork Manager of Slovakia. V októbri 2019, dovtedajší zamestnávateľ
žalobcu,NissanSalesCentral&EasternEurópeKereskedelmiKorlátoltFelelósségúTársaság,dohodou
o prevode podniku previedol svoj podnik na spoločnosť Grand Automotive Korlátolt Felelósségú
Társaság, na základe čoho, nadobúdateľ podniku prevzal sieť predajcov a servisov motorových vozidiel
značky Nissan. Prevod podniku mal tiež za následok prevod všetkých práv a povinností v zmysle
pracovného práva. Táto zmena bola žalobcovi oznámená Oznámením zamestnávateľa o plánovanom
prechode zamestnancov (práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov) v dôsledku plánovaného

prevodu časti podniku zo dňa 06.09.2019. Dňa 10.10.2019 žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so
žalovaným, ktorá sa vzťahuje k výkonu práce na pozícii Country Manager Slovakia. Dodatkom k
pracovnej zmluve zo dňa 23.01.2020 došlo k úprave hrubej mzdy žalobcu na sumu 5.900,- EUR, s
účinnosťou od 01.02.2020, pričom k ďalším zmenám výšky hrubej mzdy až do skončenia pracovnéhopomeru žalobcu už neprišlo. S účinnosťou od 01.09.2020 žalovaný zmenil názov pracovnej pozície, na
ktorej pôsobí žalobca, a to na „Obchodný manažér pre Slovensko”. Z toho dôvodu bol dňa 01.09.2020
uzavretý dodatok k pracovnej zmluve, ktorého predmetom bola úprava názvu pracovnej pozície. Dňa

15.01.2021 mal žalovaný prijať rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku čoho rozhodol, že
pracovný pomer žalobcu skončí výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože
je žalobca pre ďalšie plnenie úloh žalovaného nadbytočný. Dňa 28.01.2021 prostredníctvom kuriérskej
služby Slovak Parcel Service bola otcovi manželky žalobcu odovzdaná zásielka, ktorá obsahovala (i)
sprievodný list, (ii) poverenie pre zamestnanca P. L. na vykonávanie všetkých úkonov smerujúcich

k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu, (iii) výpoveď z pracovného pomeru pre žalobcu a (iv)
návrh dohody o skončení pracovného pomeru. V rámci e-mailovej komunikácie žalobcu s povereným
zamestnancomžalovaného,pánomP.L.zodňa01.02.2021boložalobcoviokreminéhoajoznámené,že
mu bola dňa 28.01.2021 doručená výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca dňa 02.02.2021 žalovanému
emailom oznámil, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú. Zásielku doručovanú
kuriérskou službou Slovak Parcel Service obsahujúcu, okrem iného, aj výpoveď z pracovného pomeru

si žalobca od otca svojej manželky prevzal neotvorenú dňa 08.02.2021. Keďže žalobca zastával názor,
že jeho pracovný pomer bol skončený neplatne, zaslal žalobca žalovanému dňa 31.03.2021 oznámenie
podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, a
to tak žalovanému, ako aj organizačnej zložke žalovaného, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky
(P. L., ktorý je žalovaným poverený konať vo veci skončenia pracovného pomeru žalobcu). Žalobca

uviedol, že podal žalobu v lehote 2 mesiacov, odkedy sa mal jeho pracovný pomer skončiť (uplynutím
výpovednej doby dňa 31.03.2021 na základe neplatnej výpovede), hoci, ako je uvedené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.10.2001, sp. zn. 21 Cdo 2426/2000, môže žalobca podať žalobu proti
svojmu zamestnávateľovi kedykoľvek potom, ako mu bola neplatne doručená výpoveď z pracovného
pomeru. Ďalej žalobca uviedol, že pracovný pomer

žalobcu nebol skončený platne, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný: a) nedoručil žalobcovi, ani iným
spôsobom mu neoznámil existenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu
o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť

efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, čo odôvodnene vyvoláva pochybnosti platnosti
a existencii tohto rozhodnutia; b) neprerokoval so žalobcom možnosť ďalej ho zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani mu neoznámil,
že nemá ďalej možnosť ho zamestnávať; c) nedodržal Zákonníkom práce stanovené podmienky
doručovania listín týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru. K bodu a) uvedenému vyššie žalobca

uviedol, že skutočnosť, či žalovaný takéto rozhodnutie skutočne prijal, žalobca nedokáže preukázať,
pretože mu rozhodnutie žalovaného nebolo doručené poštou, na pracovisku, a ani iným spôsobom s
ním nebol oboznámený. Keďže v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít preukázanie
existencie rozhodnutia o organizačných zmenách zaťažuje zamestnávateľa, žalobca navrhol, aby súd
preskúmal, či žalovaný rozhodnutie o organizačných zmenách skutočne dňa 15.01.2021 prijal, aký

bol cieľ tohto rozhodnutia a či toto rozhodnutie je v príčinnej súvislosti so skončením pracovného
pomeru žalobcu. K bodu b) uvedenému vyššie žalobca uviedol, že výpoveď žalovaného nespĺňa jeden
zo Zákonníkom práce ustanovených hmotnoprávnych predpokladov a spôsobuje tak jej neplatnosť,
pretože žalovaný nielenže neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu, ani so žalobcom neprerokoval
otázku možnosti jeho ďalšieho zamestnávania, a to ani osobne, ani v písomnej forme. Žalobca sa o

skutočnosti, že žalovaný ho nemá možnosť zamestnávať na inom pracovnom mieste dozvedel až z
obsahu samotnej výpovede. Povinnosť žalovaného v postavení zamestnávateľa ponúknuť žalobcovi
ako jeho zamestnancovi inú vhodnú prácu vyplýva i z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
poukázal pritom na rozsudok NS ČR zo dňa 29.11.2001, sp. zn. 21 Cdo 2738/2000: „teda zamestnávateľ
musí ponuku inej vhodnej práce zamestnancovi urobiť predtým, než mu dá výpoveď z pracovného

pomeru.“ K bodu c) uvedenému vyššie žalobca uviedol, že výpoveď pre žalobcu zaslal žalovaný
(spolu s dohodou o skončení pracovného pomeru - t.j. nechal žalobcu vybrať si, ktorá alternatíva mu
vyhovuje, hoci takýto postup zamestnávateľa nie je vylúčený a je v praxi bežný) komerčnou kuriérskou
službou bez toho, aby boli splnené podmienky podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce - doporučená
zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Komerčná kuriérska služba, ktorá doručila otcovi

manželky žalobcu výpoveď, je síce zapísaná v registri poštových podnikov vedených Úradom pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako poštový podnik, avšak nie je držiteľom
poštovej licencie, ale je iba zaregistrovaná pre poskytovanie „ostatných poštových služieb“ tak, ako to
predpokladá ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách. V zmysle ust. §3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách je však oprávnenie doručovať doporučené zásielky
len súčasťou poštovej licencie „univerzálna služba“, pričom držiteľom poštovej licencie „univerzálna
služba“ je na území Slovenskej republiky výlučne Slovenská pošta, a. s. Žalovaný výpoveď nedoručoval

žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako jediného subjektu oprávneného na doručovanie
takých zásielok, aké predpokladá ust § 38 ods. 2 Zákonníka práce. Zásielku obsahujúcu výpoveď a
dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdal doručujúci kuriér otcovi manželky žalobcu - prvej
osobe nachádzajúcej sa na doručovacej adrese ochotnej prevziať z rúk kuriéra zásielku a nie do
vlastných rúk žalobcu. V prípade, ak by zamestnávateľ na

základe e-mailovej komunikácie so žalobcom sám uznal neplatnosť výpovede z pracovného pomeru,
mohol postupovať podľa ust. § 61 ods. 4 Zákonníka práce a výpoveď odvolať. Vzhľadom na to, že
neplatne doručená výpoveď sa však už dostala do sféry poznania žalobcu, je nepochybné, že by
v súlade so všeobecnou úpravou právnych úkonov k odvolaniu výpovede potreboval žalovaný na

odvolanie výpovede súhlasné stanovisko žalobcu. Odo dňa 02.02.2021 do 31.03.2021 bol žalobca
uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu, ktorú si nespôsobil sám a nachádzal sa tak
v ochrannej dobe, počas ktorej zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď. Vzhľadom na
skutočnosť, že výpoveď z pracovného pomeru vôbec nevyvolala právne účinky, aké s jej doručením
spája Zákonník práce, pracovný pomer žalobcu podľa jeho názoru neskončil uplynutím výpovednej

doby. Žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu P. A. zo dňa 10.11.2015 sp. zn.: 6Cpr/2/2015,
podľa ktorého: „Nakoľko nepochybne výpoveď nebola navrhovateľke doručená zákonným spôsobom,
je táto neplatná. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel.“ V zmysle uznesenia NS SR zo dňa
25.11.2008 sp. zn.: 2 Cdo 278/2007: „Výpoveď musí spĺňať hmotnoprávne podmienky ku ktorým patrí:
prejav vôle účastníka smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou, ktorého náležitosťou

je predovšetkým uvedenie výpovedného dôvodu, musí mať písomnú formu, musí sa doručiť druhému
účastníkovi/ichnesplneniezákonspájasosankciouneplatnostitohtoprávnehoúkonu.“Žalobcaodkázal
aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.10.2001 sp. zn. 21 Cdo 2426/2000 a rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2005 sp. zn.: 21 Cdo 2638/2004. Uvedená súdna prax podľa názoru
žalobcu preukazuje, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi je neplatná, nevyvoláva zamýšľané právne

účinky, aké s ňou spája Zákonník práce a žalobca sa môže žalobou domáhať neplatného skončenia
svojho pracovného pomeru. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce a § 134
ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného zárobku žalobcu, za
účelom výpočtu náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, je obdobie január, február a marec
2021. Žalobca v rozhodujúcom období pre žalovaného pracoval nasledovne: január 2021 - odpracované

dni: 15, odpracované hodiny: 120, február 2021 - odpracované dni: 1, odpracované hodiny: 8, marec
2021 - odpracované dni: 0, odpracované hodiny: 0. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol odo dňa
02.02.2021 práceneschopný, neodpracoval v rozhodujúcom období pre žalovaného 21 dní, ani 168
hodín a preto sa namiesto priemerného zárobku pri výpočte náhrady mzdy, na ktorú má nárok, použije
pravdepodobný zárobok, a to zo mzdy, ktorú žalobca dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,

alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Keďže oba spôsoby zisťovania pravdepodobného zárobku sú
legislatívne rovnocenné, je možné použiť ktorýkoľvek z nich. Žalobca je odmeňovaný fixnou, mesačnou
mzdou, bez ohľadu na to, koľko hodín, prípadne pracovných dní v príslušnom mesiaci odpracuje. V
súčasnosti je dohodnutá hrubá mzda žalobcu vo výške 5.900,- EUR. Vzhľadom na uvedené žalobca
navrhol, aby súd rozhodol tak, že: (I) skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným

výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021 je neplatné; (II) žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi
náhradu mzdy v sume 5.900,- EUR mesačne od 31.03.2021 až do času, kedy mu žalovaný umožní
pokračovať v práci; (III) žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.06.2021, v ktorom uviedol, že
žalovaný v právnej pozícii zamestnávateľa doručil na adresu trvalého pobytu žalobcu v právnej pozícii
zamestnanca Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.01.2021. Vo výpovedi je presne, jasne a
nezameniteľné uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. dôvod
nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien prijatých rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných

zmenách zo dňa 15.01.2021 a v dôsledku nemožnosti ďalej zamestnávať žalobcu a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobcu podľa pracovnej zmluvy.
Zákonník práce v § 63 ods. 1 písm. b) stanovuje, že rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh,
technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť prácealebo o iných organizačných zmenách musí byť urobené v písomnej forme. Zákonník práce však
nevyžaduje predloženie rozhodnutia zamestnancovi ako podmienku platnosti výpovede z pracovného
pomeru. Zákonník práce vyžaduje, aby výpovedný dôvod bol vo výpovedi uvedený jednoznačne a bol

nezameniteľný. Tvrdenia žalobcu o tom, že nepredloženie rozhodnutia „vyvoláva pochybnosti platnosti
a existencii tohto rozhodnutia“ sú nepreukázané a zavádzajúce. Rovnako nepreukázané, nepravdivé a
zavádzajúce sú aj tvrdenia žalobcu, že žalovaný žalobcovi neoznámil nemožnosť ďalej ho zamestnávať
a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Vo výpovedi je
opäť jednoznačne uvedené, že „zamestnávateľ nemá možnosť Vás ďalej zamestnávať, a to ani na kratší

pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu Vašej práce pre zamestnávateľa“.
Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že žalovaný nemal povinnosť prerokovávať možnosti ďalšieho
zamestnávania žalobcu. K doručovaniu výpovede žalovaný uviedol, že žalovaný doručoval výpoveď
na adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalovanému uviedol ako adresu na doručovanie a ktorú má
žalobca uvedenú v občianskom preukaze. Na doručovacom hárku zo dňa 28.01.2021 o 13:09:50 je
uvedené, že zásielku, ktorou bola doručovaná výpoveď prevzal „D.“ „bez výhrad“ ako adresát uvedený

na zásielke a to pán C. D.. Tvrdenia uvádzané žalobcom o tom, že zásielku odovzdal doručujúci kuriér
otcovi žalobcovej manželky - a teda nie do vlastných rúk žalobcu, nie sú ničím preukázané a teda
vyvolávajú pochybnosti o ich pravdivosti a účelovosti. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že doručovanie
kuriérskou službou Slovak Parcel Services nebolo vykonané v súlade s § 38 ods. 2 Zákonníka práce,
nakoľko kuriérska služby Slovak Parcel Services nie je poštovým podnikom oprávneným doručovať.

Poštový podnik je v § 7 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poštových službách“) definovaný
ako „podnikateľ, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb alebo poštový platobný styk“.
Poštovou službou sú podľa § 2 Zákona o poštových službách služby poskytované na účely dodania
poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky, pričom dodaním poštovej zásielky je

odovzdanie poštovej zásielky adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi. Pre poštový podnik, ktorý
neposkytuje univerzálnu službu podľa § 3 Zákona o poštových službách (a ktorej poskytovanie je
podmienenézískanímpoštovejlicencie)jepostačujúce,abybolprevznikoprávneniavykonávaťpoštovú
službu registrovaný v Registri poštových podnikov podľa podmienok upravených v Zákone o poštových
službách. Nakoľko Slovak Parcel Services je poštových podnikom zapísaným v Registri poštových

podnikov, Slovak Parcel Services je poštovým podnikom oprávneným na doručovanie písomností podľa

§ 38 ods. 2 Zákonníka práce. Tvrdenie žalobcu, že Slovak Parcel Services nebolo oprávnené
doručovať výpoveď žalobcovi je nepravdivé. Napriek vyššie uvedenému žalovaný uviedol, že akceptuje
nedoručenie výpovede žalobcovi, t.j. považuje pracovný pomer žalobcu u žalovaného za neukončený

na základe výpovede doručovanej dňa 28.01.2021. Výpoveď doručovaná žalobcovi dňa 28.01.2021
uvádzala naviac nesprávny dátum skončenia pracovného pomeru a to deň 31.03.2021. Zamestnávateľ
vo výpovedi nezohľadnil správnu dĺžku trvania výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka
práce a to tri mesiace, nakoľko pracovný pomer žalobcu u žalovaného ku dňu doručenia výpovede
trval najmenej päť rokov. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval výpoveď doručovanú žalobcovi

za neplatnú, v dôsledku čoho pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trval bez zmien a to aj
po 31.03.2021. Žalobca nevykonával prácu v období od 02.02.2021 do 31.03.2021 a to vzhľadom na
dočasnú práceneschopnosť. O ukončení dočasnej práceneschopnosti informoval žalobca žalovaného
písomne zaslaním ukončenia dočasnej práceneschopnosti od 01.04.2021. Zásielka obsahujúca
oznámenie o ukončení práceneschopnosti bola odoslaná na doručovanie dňa 06.04.2021 a doručená

žalovanémudňa09.04.2021.Napriekukončeniudočasnejpráceneschopnostiod01.04.2021žalobcana
výkon práce u žalovaného ako zamestnávateľa nenastúpil hoci pracovný pomer žalobcu u žalovaného
naďalej trval a to okrem iného z dôvodu neuplynutia zákonnej výpovednej doby. Dňa 08.04.2021 doručil
žalobca žalovanému oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa ust. §
79 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle podmienok dohodnutých medzi žalobcom ako zamestnancom

a žalovaným ako zamestnávateľom podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v znení jej
dodatkov. Žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď na vyššie uvedené oznámenie
dňa 12.04.2021, kde žalovaný žalobcovi oznámil, že „súhlasí s trvaním pracovného pomeru pána
C. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalé bytom Č. XX, XXX XX I.W., Slovenská X., prechodne sa
zdržiavajúci na I. XX, XXX XX I. uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v znení

dohôd o zmene pracovných podmienok medzi Zamestnancom a Spoločnosťou“ a zároveň vyzval
žalobcu ako zamestnanca, aby „nastúpil po ukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa
pracovnej zmluvy a to v sídle Zamestnávateľa, najneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto
výzvy právnemu zástupcovi Zamestnanca.“ Žalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcuako zamestnanca, že „ak Zamestnanec nenastúpi na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce
považované za porušenie pracovnej disciplíny zo strany Zamestnanca.“ Napriek vyššie uvedenej výzve
žalobca na výkon práce podľa pracovnej zmluvy nenastúpil a to aj napriek upozorneniu, že odmietnutie

výkonu práce bude považované za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca doručil dňa 13.04.2021
odpoveď na výzvu na výkon práce zo dňa 12.04.2021, v ktorej sa dopytoval, na aké pracovné miesto
má žalobca nastúpiť a to napriek tomu, že vo výzve žalovaného bolo uvedené, aby žalobca nastúpil na
výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný v opätovnej výzve na výkon práce zo dňa 16.04.2021
opätovne uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko nebola medzi

žalobcom a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok. Žalovaný zároveň uviedol, že
si je vedomý nesprávneho doručovania zasielanej výpovede žalobcovi a teda považuje pracovný pomer
žalobcu u žalovaného za naďalej pretrvávajúci. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na osobnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.04.2021 v kancelárskych priestoroch žalovaného,
prezentoval svoju

požiadavku na vyplatenie odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou vo výške 24-násobku
mesačnej mzdy žalobcu. Zároveň právny zástupca na osobnom stretnutí uviedol, že bude odporúčať
svojmu klientovi, aby súdne konanie trvalo čo najdlhšie v snahe získať čo najvyšší nárok na náhradu
mzdy a nebude sa brániť ani spôsobovaniu prieťahov v konaní a to napriek skutočnosti, že žalovaný

ako zamestnávateľ s trvaním pracovného pomeru súhlasil a opakovane vyzýval žalobcu na výkon
práce. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nemá skutočný záujem na pokračovaní pracovného
pomeru u žalovaného. Úkony, ktoré vykonal, sú účelové iba v záujme získania neodôvodneného
majetkového prospechu napriek tomu, že žalobca žiadnu prácu pre žalovaného nevykonáva a výkon
práce napriek opakovaným výzvam zo strany žalovaného odmietol. Doterajšie konanie žalobcu a teda

vedenie tohto súdneho konania považoval žalovaný za konanie šikanózne a v rozpore s princípom
hospodárnosti vedenia súdneho konania uvedeného v s čl. 17 CSP. Medzi stranami neexistuje spor
o neplatnosti výpovede, obidve strany uznávajú jej neplatnosť. Preto je táto žaloba podľa názoru
žalovaného nedôvodná. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca nemá pochybnosti o výpovednom dôvode, keďže ten je jasne
vo výpovedi vymedzený a ani ho ako taký nenamietal. Žalovaný síce uviedol, že písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačných zmenách nemusí žalobcovi doručiť, avšak nepredložil ho ani súdu

spolu so svojim vyjadrením, a preto naďalej pretrvávajú pochybnosti o jeho platnosti a o jeho existencii.
Je povinnosťou žalovaného zamestnávateľa preukázať, že k organizačnej zmene skutočne prišlo, inak
jeho tvrdenia vykazujú znaky zneužitia práva vykonaním fiktívnej organizačnej zmeny s jediným cieľom
- ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Priložený dôkaz - kópia výpovede nepreukazuje existenciu
organizačnej zmeny (rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021). Ďalej

žalobca uviedol, že nepovažuje ponukovú povinnosť zo strany zamestnávateľa za splnenú. Žalovaný
zamestnávateľ síce uviedol vo výpovedi, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, ale táto
formulácia nie je postačujúcim splnením ponukovej povinnosti. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku
sp. zn. 6 Cdo 138/2012 zo dňa 30.09.2013 rozoberal podobnú situáciu, aká je v tomto konaní, kedy
žalovaný zamestnávateľ tvrdil, že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, pričom súd uviedol, že:

„Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho
ponukovejpovinnostiurčujúcezistenie,čivrozhodnomčasevmiestevýkonuprácebolipracovnémiesta
voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku
dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu

nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať)“. Z citovaného rozsudku tak vyplýva, že ani splnenie
ponukovej povinnosti pri skončení pracovného pomeru žalobcu žalovaný nepreukázal. Ďalej žalobca
uviedol, že žalovaný poukazuje na listinu - doručovací hárok k výpovedi, ale k svojmu vyjadreniu ho
nepripojil a tak nie je možné overiť pravdivosť tvrdenia žalovaného. Zo samotného tvrdenia žalovaného
však vyplýva, že doručujúci kuriér pravdepodobne iba mal na listine - hárku slúžiacemu na potvrdenie

prevzatia zásielky, resp. na prenosnom termináli preddefinovanémeno „D.“ a, ako je vo všeobecnosti zo skúseností s kuriérskymi službami známe, bez toho, aby
kuriér kontrolou občianskeho preukazu skúmal komu zásielku vydáva, odovzdal zásielku prvej osobe,
ktorá sa na adrese zdržiavala, ktorá sa k jeho vozidlu dostavila a ktorá podpisom na papieri, alebo

prejdením prstu po obrazovke prenosného terminálu potvrdila prevzatie zásielky. Takýto spôsob
doručenia je v rozpore so znením Zákonníka práce, ktoré vyžaduje doručenie zásielky s doručenkou a
poznámkou do vlastných rúk. Práve pri tomto spôsobe doručenia sa vyžaduje predloženie občianskeho
preukazu a podpísanie doručenky - verejnej listiny. Okrem toho žalobca poprel tvrdenie, že kuriérska
služba Slovak Parcel Services je poštovým podnikom oprávneným doručovať doporučené zásielky s

doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Ako žalobca uviedol už v žalobe, oprávnenie doručovať
doporučené zásielky je súčasťou poštovej licencie „univerzálna služba“, pričom držiteľom poštovej
licencie „univerzálna služba“ je na území Slovenskej republiky výlučne Slovenská pošta, a.s. Žalobca
poukázal tiež na skutočnosť, že na zásielke, ktorá obsahovala výpoveď z pracovného pomeru žalobcu
sa nenachádza podpis žalobcu. Podpis na doručenej zásielke nepatrí žalobcovi a ide s najväčšou
pravdepodobnosťou iba o napodobeninu jeho podpisu. Ďalšie tvrdenia žalovaného považoval žalobca

za nadbytočné, pretože sám žalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 28.01.2021 určil, že výpovedná doba
budetrvaťdvamesiaceapokiaľvýpoveďrazboladanáadruhémuúčastníkovidoručená,niejemožnéju
zmeniť. Žalobca je v zmysle Zákonníka práce oprávnený podať žalobu v lehote 2 mesiacov kedykoľvek
potom, čo sa mal jeho pracovný pomer skončiť a pokiaľ určil žalovaný, že sa pracovný pomer skončí
uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, žaloba bola na príslušnom súde podaná včas. Žalobca

uviedol, že je pravdou, že žalobca trval na ďalšom zamestnávaní u žalovaného zamestnávateľa, avšak,
tak ako uvádza i žalovaný, žalobca žiadal žalovaného o informáciu, na aké pracovné miesto sa má vrátiť,
keďže rozhodnutím o organizačných zmenách zo dňa 15.01.2021 bolo jeho pracovné miesto zrušené
a uplynutím výpovednej doby bol jeho pracovný pomer skončený. Žalovaný napriek dopytu neoznámil
žalobcovi, na aké pracovné miesto sa má vrátiť a ani sa inak s ním nedohodol na zmene pracovných

podmienok. Zrušené pracovné miesto neumožňuje žalobcovi pokračovať vo výkone práce a plniť ďalšie
povinnostipodľapracovnejzmluvy.Žalobcapopreltvrdeniažalovanéhooslovách,ktorémalnaosobnom
stretnutí dňa 21.04.2021 predniesť jeho právny zástupca a rovnako poprel i samotný list - opätovnú
výzvu na výkon práce zo dňa 23.04.2021, ktorý neobdržal. Z uvedeného je zrejmé, že nielen žalobca,
ale výslovne i žalovaný považuje výpoveď zo dňa 28.01.2021 za neplatnú a teda sporným zostáva už iba

nárok žalobcu na požadovanú náhradu mzdy. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalobca
navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. V doplnení repliky žalobca uviedol, že podľa jeho názoru v otázke skončenia pracovného pomeru
žalobcu, žalovaný nebol a nie je dobromyseľný. Dňa 14.05.2021 boli žalobcovi poštou, do vlastných

rúk doručené dve zásielky od žalovaného, pričom obsahom každej z nich bolo jedno vyhotovenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca preto okamžité skončenie pracovného pomeru
napadoldňa12.07.2021žalobou,oktorejjevedenénatunajšomsúdekonaniepodsp.zn.66Cpr/3/2021.
Podoručeníoznámeniažalobcu,žetrvánaďalšomzamestnávanížalovanému,žalovanýsíce„formálne“
umožnil žalobcovi, aby pokračoval vo

zacieľumožniťžalobcovipokračovaťvpráci.Žalovanýnemázáujem,abyžalobcaunehoďalejpracoval,
napriek tomu, že „formálne“ to v tomto konaní preukazuje. Rozhodnutím žalovaného o organizačných

zmenách zo dňa 15.01.2021 bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, pričom v rámci mimosúdnej
komunikácie žalobca požiadal žalovaného o informáciu, na aké pracovné miesto sa má vrátiť, keďže t.č.
už jeho pracovné miesto neexistovalo a neexistovalo u žalovaného ani iné pracovné miesto s rovnakou
náplňou práce. Žalovaný na žiadosť žalobcu nereagoval, neoznámil, na akom pracovnom mieste môže
žalobca pokračovať vo výkone práce a namiesto vytvorenia podmienok umožňujúcich výkon práce,

okamžite skončil pracovný pomer žalobcu, dôvodiac, že žalobca nepokračuje vo výkone práce. Tieto
kroky žalovaného nasvedčujú, že nekoná dobromyseľne a pravdepodobne iba hľadá zámienku, ktorou
by sa mohol „zbaviť“ žalobcu. Žalobca nepovažuje za správne, aby porušenie povinností žalovaného
(neumožnenie pokračovania v práci, resp. vytvorenie pracovných podmienok umožňujúcich výkon
práce)bolopričítanénaťarchužalobcuaspôsobovaloviacnásobnéskončeniejehopracovnéhopomeru.

V prípade, ak by žalovaný konal dobromyseľne, umožnil by žalobcovi, po uplynutí výpovednej doby,
skutočne prácu vykonávať a vyčkal by do vydania právoplatného rozhodnutia súdu v tomto konaní a v
závislosti od jeho výsledku by premyslel svoj ďalší postup. Tým, že žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer žalobcu počas trvania tohto súdneho konania je zrejmé, že chce túto situáciu, ktorú sám vyvolal(„zbavenie sa“ žalobcu), urýchliť a ukončiť všetky právne vzťahy a s tým súvisiace práva a povinnosti,
ktoré medzi žalobcom a žalovaným existujú. Ak by žalovaný bol dobromyseľný, žalobca nepochybuje,
že by skončil pracovný pomer žalobcu k obojstrannej spokojnosti, bez vedenia akýchkoľvek súdnych

konaní, či viacnásobného skončenia pracovného pomeru žalobcu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že opätovne zdôrazňuje, že na strane žalovaného nie je pochybnosť
tom, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného neskončil na základe výpovede doručenej žalobcovi
dňa 28.01.2021. Z toho dôvodu naďalej žalovaný považuje žalobu podanú žalobcom za nedôvodnú.

Nakoľko neexistuje medzi stranami spornosť o výpovednom dôvode, z uvedeného dôvodu považuje
žalovaný za irelevantné preukazovanie dôvodov, pre ktoré bola výpoveď žalobcovi zasielaná. Žalovaný
opakovane uvádzal, že si je vedomý pochybenia v doručovaní výpovede a tiež dátume uplynutia
výpovednej doby. Tvrdenia žalobcu o tom, že nepredloženie rozhodnutia „vyvoláva pochybnosti platnosti
a existencii tohto rozhodnutia“ sú nepreukázané a zavádzajúce. Naviac irelevantné, nakoľko žalovaný
nepreukazuje platnosť výpovede. V prípade, ak bude predloženie rozhodnutia (t.j. interného dokumentu,

ktoré zamestnancovi nie je potrebné predkladať spolu s výpoveďou) vyžadovať súd pre posúdenie
nespornosti neskončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, žalovaný uvedené rozhodnutie
súdu bezodkladne predloží. Žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil súdu ani doručovací hárok,
ktorým dôvodil vo svojom vyjadrení. Nepredloženie nebolo zámerné, pravdepodobne došlo k nenahratiu
elektronickej prílohy k podaniu. Z tohto dôvodu žalovaný predložil súdu doručovaní hárok zo dňa

28.01.2021, na ktorom je uvedené, že zásielku prevzal pán D. (nie pán U.. Ľ. L., ako tvrdí žalobca).
K oprávnenosti doručovania výpovede zo strany Slovak Parcel Services žalovaný trval na pôvodnom
vyjadrení. Avšak aj v tomto prípade žalovaný považoval preukazovanie oprávnenosti Slovak Parcel
Services za irelevantné, nakoľko žalovaný nepreukazuje doručenie výpovede

žalobcovi. Žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti nespochybňuje právo žalobcu ako zamestnanca
podať žalobu v zmysle Zákonníka práce. V prípade žaloby žalobcu podanej z dôvodu doručenia
výpovede žalobcovi dňa 28.01.2021 uviedol, že uvedená žaloba je nedôvodná, nakoľko neexistuje
spornosť o neskončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu výpovede

doručovanej dňa 28.01.2021. Žalobca uvádzal, že napriek jeho žiadosti žalovaný neoznámil žalobcovi,
na aké pracovné miesto sa má vrátiť, keďže rozhodnutím o organizačných zmenách zo dňa
15.01.2021 bolo jeho pracovné miesto zrušené a uplynutím výpovednej doby bol jeho pracovný
pomer skončený. Aj tieto tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a naviac taktiež irelevantné pre posúdenie
neexistencie spornosti o neskončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou

doručovanou dňa 28.01.2021. Žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď na vyššie
uvedené oznámenie dňa 12.04.2021, kde žalovaný žalobcovi oznámil, že súhlasí s trvaním pracovného
pomeru žalobcu uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v znení dohôd o zmene
pracovných podmienok a zároveň vyzval žalobcu ako zamestnanca, aby „nastúpil po ukončení svojej
práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a to v sídle Zamestnávateľa, najneskôr

v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvy právnemu zástupcovi Zamestnanca.“ Žalovaný
ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu ako zamestnanca, že „ak Zamestnanec nenastúpi
na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované za porušenie pracovnej disciplíny zo
strany Zamestnanca.“ Žalovaný v opätovnej výzve na výkon práce zo dňa 16.04.2021 opätovne
uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom

a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok. Žalovaný zároveň uviedol, že si je
vedomý nesprávneho doručovania zasielanej výpovede žalobcovi a teda považuje pracovný pomer
žalobcu u žalovaného za naďalej pretrvávajúci. Na osobnom stretnutí medzi právnym zástupcom
žalobcu,právnymzástupcomžalovanéhoazástupcomžalovaného,ktorésauskutočnilodňa21.04.2021
v priestoroch žalovaného, okrem iného žalovaný opakovane vyzval žalobcu prostredníctvom jeho

právneho zástupcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko žiadne zmeny výkonu práce
neboli medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodnuté. Bola to výzva na výkon práce tak, ako ju
požadoval vykonávať žalobca vo svojom oznámení zo dňa 08.04.2021. Žalovaný v opakovanej písomnej
výzve na výkon práce podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 23.04.2021 opakovane
žalobcovi potvrdil, že pracovné miesto žalobcu podľa pracovnej zmluvy je Obchodný manažér pre

Slovensko. Tvrdenie žalobcu, že výzva zo dňa 23.04.2021 mu nebola doručená je účelovo klamlivé.
Výzva zo dňa 23.04.2021 bola zasielaná právnemu zástupcovi na emailovú adresu, na ktorú mu boli
zasielané aj predchádzajúce výzvy a prostredníctvom ktorej bola vedená všetka komunikácia aj zo
strany právneho zástupcu žalobcu voči žalovanému. O doručení svedčí aj potvrdenie o doručení. Emailbol preposielaný aj pánovi P. L. pre zabezpečenie informácie o doručení výzvy právnemu zástupcovi
žalobcu. Email bol pánovi L. riadne doručený. Nie je žiadna pochybnosť o tom, že email s výzvou zo dňa
23.04.2021 bol právnemu zástupcovi riadne doručený. Tak ako boli riadne doručené aj predchádzajúce

emaily s výzvami, na ktoré právny zástupca žalobcu taktiež emailom odpovedal. Naďalej žalovaný trval
na skutočnosti, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na osobnom stretnutí, ktoré sa
uskutočnilo dňa 21.04.2021 v kancelárskych priestoroch žalovaného prezentoval svoju požiadavku na

vyplatenie odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou vo výške 24-násobku mesačnej
mzdy žalobcu. Zároveň právny zástupca na osobnom stretnutí uviedol, že bude odporúčať svojmu
klientovi, aby súdne konanie trvalo čo najdlhšie v snahe získať čo najvyšší nárok na náhradu mzdy
a nebude sa brániť ani spôsobovaniu prieťahov v konaní a to napriek skutočnosti, že žalovaný ako
zamestnávateľ s trvaním pracovného pomeru súhlasil a opakovane vyzýval žalobcu na výkon práce.
Tvrdenie žalobcu, že ak nie je sporné samotné neskočenie pracovného pomeru, sporným zostáva už

iba nárok žalobcu na požadovanú náhradu mzdy, je absolútne nelogické. Ak pracovný pomer neskončil,
žalobca i žalovaný sú naďalej viazaný povinnosťami podľa pracovnej zmluvy, t.j. základnou povinnosťou
žalobcu ako zamestnanca je prísť na pracovisko a vykonávať prácu a povinnosťou žalovaného
ako zamestnávateľa je vyplatiť zamestnancovi dohodnutú mzdy. V prípade , že žalovaný umožnil
žalobcovi výkon práce a uhradil mu riadne mzdu, nemá žalobca dôvod žiadať akúkoľvek inú náhradu.

Žalobca v doplnení vyjadrenia zo dňa 06.08.2021 uviedol, že žalobcovi bolo dňa 14.05.2021 doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru, čím sa žalobca domnieva, že preukazuje nedobromyseľnosť
žalovaného v otázke skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalobca uvádzal, že napriek výzvam
žalobcu, na akom pracovnom mieste má žalobca pokračovať vo výkone práce, žalovaný uvedenú
informáciu neposkytol a teda neumožnil žalobcovi výkon práce. Uvedené je neustále sa opakujúce

účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nemal záujem o reálne zamestnávanie
žalobcu. Opakovane žalovaný uviedol, že nebol to žalovaný, ktorý by neumožnil žalobcovi výkon
práce. Bol to však žalobca, ktorý reálny výkon práce odmietal a to: a) dočasnou práceneschopnosťou,
ktorá trvala v období od 02.02.2021 do 31.03.2021, t.j. od pracovného dňa nasledujúceho po
doručovaní výpovede na adresu trvalého bydliska žalobcu do chybného dňa skončenia pracovného

pomeru uvedeného vo výpovedi. Dočasná práceneschopnosť začínajúca ihneď po doručení výpovede
a trvajúca presne do dňa prípadného skončenia pracovného pomeru je veľmi nedôveryhodná a
vyvolávajúca odôvodnené obavy o prípadnej pravosti žalobcovej dočasnej práceneschopnosti. Naviac,
pri odovzdávaní pracovných pomôcok, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.02.2021 nevykazoval žalobca žiadne
znaky akejkoľvek nevoľnosti, indispozície prípadne bolesti; b) odmietaním nastúpiť na výkon práce

napriek opakovaným výzvam žalovaného, v ktorých bolo explicitne uvedené, že sa jedná o výkon
práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Nakoľko v pracovnej zmluve v platnom znení bolo jednoznačne
dohodnuté pracovné miesto: Obchodný manažér pre Slovensko, niet akýchkoľvek pochýb o tom, na
aké pracovné miesto mal žalobca nastúpiť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný konal nedobromyseľne, je
nepravdivé aj z toho dôvodu, že žalovaný napriek tomu, že žalobca odmietal nastúpiť na výkon práce

podľapracovnejzmluvy,žalovanýtým,žepovažovalpracovnýpomerzaneskončenýzvyššieuvedených
dôvodov, považoval za platné záväzky žalovaného ako zamestnávateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy.
Žalovaný teda riadne vyplácal žalobcovi mzdu na obdobie až do okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Skutočnosť, že žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcu nemožno považovať za nedobromyseľné konanie

žalovaného. Naopak, nedobromyseľným konaním žalovaného by bola skutočnosť, že žalovaný by
napriek existencii pochybenia pri výpovedi zo strany žalovaného, trval na platnosti skončenia a odmietal
by žalobcovi umožniť výkon práce a uhradiť zákonný nárok na mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve.
Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu

opakovanéhoodmietaniavýkonudohodnutejprácevšaknijakonemožnopovažovaťzanedobromyseľné
konanie žalovaného ako zamestnávateľa. Naviac, tvrdenie žalobcu uvedené vo vyjadrení, že „ak by
žalovaný konal dobromyseľne, umožnil by žalobcovi, po uplynutí výpovednej doby, skutočne prácu

vykonávať a vyčkal by do vydania právoplatného rozhodnutia súdu v tomto konaní a v závislosti od
jeho výsledku by premyslel svoj ďalší postup“ je nesprávne a to z nasledovných dôvodov: i) žalovaný
jednak súhlasil s výkonom práce tak, ako ho o to žiadal žalobca oznámením zo dňa 08.04.2021 o tom,
že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle podmienok dohodnutýchmedzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom podľa podmienok dohodnutých
v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov, a zároveň teda ii) žalovaný považoval pracovný pomer medzi
žalobcomažalovanýmzaneskončený,t.j.nepovažovalskončeniepracovnéhopomeruzanijakosporné.

Preto nemal dôvod nevyžadovať výkon práce žalobcu podľa pracovnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalobca nemá skutočný záujem na pokračovaní pracovného pomeru u žalovaného. Úkony,
ktoré vykonal sú účelové iba v záujme získania neodôvodneného majetkového prospechu napriek tomu,
že žalobca žiadnu prácu pre žalovaného nevykonáva a výkon práce napriek opakovaným výzvam
zo strany žalovaného odmietol. Naďalej žalovaný považoval konanie žalobcu a teda vedenie tohto

súdnehokonaniazakonaniešikanózneavrozporesprincípomhospodárnostivedeniasúdnehokonania
uvedeného v s čl. 17 CSP. Medzi stranami neexistuje spor o neplatnosti výpovede, obidve strany
uznávajújejneplatnosť.Pretojetátožalobanedôvodná.Nazákladevyššieuvedenéhožalovanýnavrhol,
aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: pracovná
zmluva zo dňa 27.08.2012 vrátane prílohy č. 1 - popisu práce, dodatok k pracovnej zmluve uzatvorenej
dňa 27.08.2012 zo dňa 06.09.2013, Job Description, oznámenie zamestnávateľa o plánovanom
prechode zamestnancov (práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov) v dôsledku plánovaného
prevodu časti podniku zo dňa 06.09.2019, Notification on the transfer of personál data, pracovná zmluva

zo dňa 10.10.2019 a k nej prislúchajúci dodatok zo dňa 01.09.2020, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa
23.01.2020, sprievodný list zo dňa 27.01.2021, poverenie pre zamestnanca P. L. zo dňa 27.01.2021,
výpoveď z pracovného pomeru, dohoda o skončení pracovného pomeru (nepodpísaná), vonkajší obal
zásielky, emailová komunikácia zo dňa 01.02.2021, 09:29 hod. až 13:47 hod., emailová komunikácia zo
dňa 02.02.2021, 17:13 hod., oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa

ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 31.03.2021 adresované žalovanému,
oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č.
311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 31.03.2021 adresované organizačnej zložke žalovaného, podací
hárok č. C., výplatný lístok za január 2021, výplatný lístok za február 2021, potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti, oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa ust. §

79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce - odpoveď a výzva na výkon práce zo dňa 12.04.2021,
plnomocenstvo žalobcu udelené právnemu zástupcovi dňa 19.03.2021, obálka zo dňa 06.04.2021,
odpoveď na výzvu na výkon práce zo dňa 12.04.2021 zo dňa 13.04.2021, opätovná výzva na výkon
práce zo dňa 16.04.2021, opätovná výzva na

výkon práce zo dňa 23.04.2021, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.04.2021, potvrdenie
o doručení emailu pánovi I. a pánovi S., potvrdenie o doručení emailu pánovi P. L., printscreen
emailu doručeného právnemu zástupcovi žalobcu, oznámenie o zadržaní finančných prostriedkov zo

dňa 07.05.2021, doručovací hárok zo dňa 28.01.2021 - 13:09:50, potvrdenie o odhlásení žalobcu zo
Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne ku dňu 14.05.2021, potvrdenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny o vedení žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.2021, emailová
komunikácia od 01.02.2021 do 08.04.2021, pracovná zmluva zo dňa 28.09.2023 vrátane prílohy č. 1
a 2 k pracovnej zmluve, dodatok č. XX/XXXX k pracovnej zmluve, pracovná ponuka zverejnená na

portáli Profesia.sk dňa 07.03.2020, poznámky svedka P. L. - časová os úkonov, lekárske vyšetrenie zo
dňa 02.02.2021, 09.01.2021, 16.02.2021 a 15.03.2021. Zároveň súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, výsluchom svedka P. L. (povereného zamestnanca žalovaného) a výsluchom svedka Ľ. L.
(svokra žalobcu).

7. V priebehu konania žalobca navrhol (č.l. 281), aby súd v súlade s ust. § 189 CSP uložil žalovanému,
aby predložil originál doručenky o prevzatí výpovede z 28.01.2021, a aby súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, a to za účelom určenia, či žalobca podpísal doručenku
o prevzatí výpovede z 28.01.2021 alebo ju podpísala iná osoba. Súd uvedené návrhy na vykonanie
dokazovania nevykonal, a to najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, pričom tieto návrhy

na vykonanie dokazovania súd považoval za nadbytočné, nakoľko sa týkajú skutočností vzťahujúcich sa
k doručovaniu výpovede, avšak v danom prípade (ako je uvedené nižšie) medzi stranami sporu nebolo
sporné, že výpoveď je neplatná. Navyše, aj zo strany žalobcu, aj zo strany svedka Ľ. L. (svokra žalobcu)
bolo potvrdené, že zásielka obsahujúca výpoveď bola prevzatá svedkom Ľ. L., pričom ani žalovanýuvedené nerozporoval. Súd tak považoval za nesporné, že výpoveď nebola prevzatá žalobcom, ale
svedkom Ľ. L.. Okrem uvedeného, vo vzťahu k návrhu, aby žalovaný predložil originál doručenky,
žalovaný uviedol, že nedisponuje originálom doručenky, a to z dôvodu, že kuriérska služba Slovak

Parcel Services má všetky doručenky k zásielkam umiestnené na svojej webovej stránke Slovak Parcel
Services odkiaľ si ich jednotliví odosielatelia môžu stiahnuť, t.j. kuriérska služba Slovak Parcel Sevices
nedoručuje a ani žalovanému nedoručila papierovú formu doručenky, a preto žalovaný predložil súdu
doručovací hárok zo dňa 28.01.2021 stiahnutý zo stránky kuriérskej služby Slovak Parcel Sevices ako
jediný originál, ktorým žalovaný disponuje.

8. Žalovaný podaním zo dňa 10.02.2025 súdu predložil list žalobcu adresovaný zástupcovi materskej
spoločnosti/investorovi žalovaného, doručený zástupcovi materskej spoločnosti/investorovi žalovaného
do emailovej schránky dňa 19.01.2025, pričom žalovaný sa s predmetným listom oboznámil až
po pojednávaní zo dňa 20.01.2025. Nakoľko žalovaný uvedený list súdu predložil až po vyhlásení
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, súd s poukazom na zákonnú koncentráciu konania podľa §

154 CSP na uvedený dôkaz neprihliadol. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, resp.
na nich netrvali.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: na základe pracovnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a zamestnávateľom Nissan Sales Central & Eastern Európe Kereskedelmi
Korlátolt Felelôsségú Társaság, so sídlom v Maďarsku, 1117 Budapešť, Infoparksétány 3/B, ID č.:
Cg.01-09-735739 (právny predchodca žalovaného) dňa 27.08.2012 pracoval žalobca na pracovnej
pozícii Aftersales Performance Manager Coordinator, s miestom výkonu práce C. XX, XXX XX I..

Dňa 06.09.2013 uzavreli žalobca a právny predchodca žalovaného dodatok k pracovnej zmluve, v
súlade s ktorým začal žalobca vykonávať prácu na pozícii Performance Manager - Coordinator a to
od 01.10.2013. S účinnosťou od 01.09.2017 postúpil žalobca na vyššiu pozíciu Sales and NetWork
Manager of Slovakia. V októbri 2019, dovtedajší zamestnávateľ žalobcu, Nissan Sales Central & Eastern
Európe Kereskedelmi Korlátolt Felelósségú Társaság, dohodou o prevode podniku previedol svoj podnik

na spoločnosť Grand Automotive Korlátolt Felelósségú Társaság, vrátane všetkých práv a povinností
v zmysle pracovného práva. Táto zmena bola žalobcovi oznámená Oznámením zamestnávateľa o
plánovanom prechode zamestnancov (práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov) v dôsledku
plánovaného prevodu časti podniku zo dňa 06.09.2019. Dňa 10.10.2019 žalobca uzavrel pracovnú
zmluvu so žalovaným, na základe ktorej žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii Country

Manager Slovakia. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 23.01.2020 došlo k úprave hrubej mzdy
žalobcu na sumu 5.900,- EUR, s účinnosťou od 01.02.2020. Na základe dodatku k pracovnej zmluve
zo dňa 01.09.2020 žalovaný zmenil názov pracovnej pozície, na ktorej pôsobí žalobca, a to na
„ObchodnýmanažérpreSlovensko”.Dňa28.01.2021žalovanýprostredníctvomkuriérskejslužbySlovak
Parcel Service doručoval žalobcovi zásielku, ktorá obsahovala (i) sprievodný list, (ii) poverenie pre

zamestnanca P. L. na vykonávanie všetkých úkonov smerujúcich k ukončeniu pracovného pomeru
žalobcu, (iii) výpoveď z pracovného pomeru pre žalobcu a (iv) návrh dohody o skončení pracovného
pomeru. V období od 02.02.2021 do 31.03.2021 bol žalobca dočasne práceneschopný. Listom zo dňa
31.03.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému oznámenie podľa
ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával v zmysle

podmienok dohodnutých medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov; zároveň žalovanému predložil
plnomocenstvo zo dňa 19.03.2021 na zastupovanie a všetky právne úkony vo veci skončenia
pracovného pomeru so žalovaným, ktorým okrem iného splnomocnil právneho zástupcu na prijímanie a
odosielanie korešpondencie v tejto veci s výnimkou prevzatia prípadnej opätovne doručovanej výpovede

z pracovného pomeru.

10. Listom zo dňa 12.04.2021 označeným ako „Oznámenie zamestnanca o to, že trvá na ďalšom
zamestnávaní podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práve - odpoveď a výzva na výkon
práce“ zasielaným emailom právnemu zástupcovi žalobcu žalovaný žalobcovi oznámil, že súhlasí s

trvaním pracovného pomeru žalobcu uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v
znení dohôd o zmene pracovných podmienok medzi žalobcom a žalovaným a zároveň vyzval žalobcu
ako zamestnanca, aby nastúpil po ukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej
zmluvy a to v sídle zamestnávateľa, najneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvyprávnemu zástupcovi žalobcu, pričom žalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu ako
zamestnanca, že ak

žalobca nenastúpi na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované za porušenie pracovnej
disciplíny zo strany žalobcu. Napriek vyššie uvedenej výzve žalobca na výkon práce k zamestnávateľovi
nenastúpil. Žalobca doručil dňa 13.04.2021 odpoveď na výzvu na výkon práce zo dňa 12.04.2021,

v ktorej sa dopytoval, na aké pracovné miesto má žalobca nastúpiť. Žalovaný v opätovnej výzve na
výkon práce zo dňa 16.04.2021 opätovne uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej
zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok.
Žalovaný zároveň uviedol, že si je vedomý nesprávneho doručovania zasielanej výpovede žalobcovi a
teda považuje pracovný pomer žalobcu u žalovaného za naďalej pretrvávajúci. Žalovaný v opätovnej
výzve na výkon práce zo dňa 23.04.2021 opätovne uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa

pracovnej zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných
podmienok. Z oznámenia o zadržaní finančných prostriedkov zo dňa 07.05.2021 vyplýva, že žalobca
obdŕžal na bankový účet dňa 03.05.2021 finančné prostriedky vo výške 2.688,56 EUR označené ako
mzda za mesiac apríl 2021. Z potvrdenia o odhlásení žalobcu zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej
poisťovne vyplýva, že žalobca odhlásil žalobcu ako zamestnanca ku dňu 14.05.2021.

11. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v pracovnoprávnych veciach (teda aj v tejto
právnej veci) z Okresného súdu Bratislava III na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej
mapy).

12. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“), písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

13. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ
zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou

a poznámkou „do vlastných rúk“.

14. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie

písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

15. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

16. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),
iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.17. Podľa § 77 ods. 1 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

18. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

19. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k

záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal jednak (I) neplatnosti skončenia
pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného zo dňa 27.01.2021, a jednak
(II) poskytnutia náhrady mzdy v sume 5.900,- EUR mesačne od 31.03.2021 až do času, kedy mu
žalovaný umožní pokračovať v práci (po zmene žaloby spolu s príslušnými úrokmi z omeškania za 36
mesiacov). Vo vzťahu k neplatnosti výpovede mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že

výpoveďžalovanéhozodňa27.01.2021danážalobcovizpracovnéhopomerusožalovanýmjeneplatná.
Uvedené v konaní pred súdom nerozporoval ani žalovaný. Žalovaný od začiatku konania uvádzal, že
si bol vedomý pochybenia ohľadom doručovania výpovede, a teda samotnej neplatnosti výpovede a
považoval pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako

zamestnávateľom za neukončený a aj po uplynutí výpovednej lehoty v zmysle zaslanej neplatnej
výpovede za stále trvajúci. Z výsluchu žalobcu, aj z výsluchu svedka Ľ. L. (svokra žalobcu) vyplynulo, že
zásielka obsahujúca výpoveď nebola doručená žalobcovi do vlastných rúk, ale bola prevzatá svedkom
Ľ. L., pričom ani žalovaný uvedené nerozporoval. Súd tak považoval za nesporné, že výpoveď nebola

riadne a zákonným spôsobom doručená žalobcovi. V danom prípade tak medzi stranami sporu nebolo
sporné, že výpoveď je neplatná, keďže obidve strany uznali jej neplatnosť. Vzhľadom na to, že výpoveď
nebola žalobcovi doručená zákonným spôsobom, je táto neplatná. Súd preto žalobe žalobcu v tejto časti
vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalovaného
zo dňa 27.01.2021 je neplatné.

21. Vo vzťahu k náhrade mzdy, túto si žalobca uplatnil podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce od 31.03.2021
až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak
súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že ak je skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva

a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi
súčasne poskytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy
trvá až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení
pracovného pomeru. Základným predpokladom nato, aby zamestnancovi nezanikol nárok na náhradu

mzdy, je splnenie oznamovacej povinnosti zamestnanca. Právo na náhradu mzdy vznikne najskôr
momentom oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 180/2009). Pre oznámenie zamestnanca,
že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, Zákonník práce nevyžaduje obsahovénáležitosti ani osobitnú (napr. písomnú) formu. Možno ho urobiť aj iným spôsobom, napríklad ústne,
výkonom prác a pod. Oznámenie môže zamestnanec urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej

pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi
účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom
skončení pracovného pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným
spôsobom). Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym
následkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával

(DRÁPAL, L. in BĚLINA, M. a kol. Zákoník práce. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 267 a 268.). Na
ten účel má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho
k tomu, aby nastúpil do práce. Zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne prideľovať prácu, má tak robiť podľa
pôvodnej pracovnej zmluvy, nevyžaduje sa

uzatváranie novej pracovnej zmluvy alebo dohody o zmene pracovných podmienok. V období od
začiatku prideľovania práce zamestnávateľom až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu (alebo do
času,keďsaskončípracovnýpomerinýmspôsobom)saobnovujeprávnyvzťahmedzizamestnancoma
zamestnávateľom, ako keby ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo (t.j. nemali by sa meniť pracovné
podmienky). Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci a zamestnanec odmietne

vykonávať prácu, porušuje pracovnú disciplínu a zamestnávateľ s ním môže v súlade so Zákonníkom
práce z tohto dôvodu skončiť pracovný pomer. Ak by teda zamestnanec nenastúpil na výkon práce k
zamestnávateľovi,porušilbypracovnúdisciplínu,čozasemôžezaložiťdôvodpreskončeniepracovného
pomeru s ním.

22. V prejednávanej veci žalobca listom zo dňa 31.03.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zaslal žalovanému oznámenie podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce o tom, že trvá na tom, aby ho
žalovaný ďalej zamestnával v zmysle podmienok dohodnutých medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v znení jej
dodatkov; zároveň žalovanému predložil plnomocenstvo zo dňa 19.03.2021 na zastupovanie a všetky

právne úkony vo veci skončenia pracovného pomeru so žalovaným, ktorým okrem iného splnomocnil
právneho zástupcu na prijímanie a odosielanie korešpondencie v tejto veci s výnimkou prevzatia
prípadnej opätovne doručovanej výpovede z pracovného pomeru. Následne žalovaný listom zo dňa
12.04.2021 označeným ako „Oznámenie zamestnanca o to, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa
ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práve - odpoveď a výzva na výkon práce“ zasielaným

emailom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil žalobcovi, že súhlasí s trvaním pracovného pomeru
žalobcu uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v znení dohôd o zmene pracovných
podmienok medzi žalobcom a žalovaným a zároveň vyzval žalobcu ako zamestnanca, aby nastúpil po
ukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a to v sídle zamestnávateľa,
najneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvy právnemu zástupcovi žalobcu, pričom

žalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu ako zamestnanca, že ak žalobca nenastúpi
na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované za porušenie pracovnej disciplíny zo
strany žalobcu. Žalovaný v opätovnej výzve na výkon práce zo dňa 16.04.2021 zasielanej emailom
právnemu zástupcovi žalobcu opätovne uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej
zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok.

Žalovaný zároveň uviedol, že si je vedomý nesprávneho doručovania zasielanej výpovede žalobcovi a
teda považuje pracovný pomer žalobcu u žalovaného za naďalej pretrvávajúci. Žalovaný v opätovnej
výzve na výkon práce zo dňa 23.04.2021 zasielanej emailom právnemu zástupcovi žalobcu opätovne
uviedol, že vyzýva žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko nebola medzi žalobcom a
žalovaným dohodnutá žiadna zmena pracovných podmienok.

23. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že po tom, čo žalovaný dal žalobcovi neplatnú výpoveď,
žalobca oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a teda jeho pracovný
pomer sa v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka neskončil a naďalej trval. V reakcii na to žalovaný žalobcu
opakovane vyzýval na výkon práce podľa

pracovnej zmluvy. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi boli zo strany žalovaného
vytvorené dostatočné podmienky na to, aby sa žalobca mohol po skončení práceneschopnosti opätovnevrátiť do práce na svoje pôvodné pracovné miesto podľa pracovnej zmluvy, a to tým, že v nadväznosti
na oznámenie žalobcu o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného zo dňa 31.03.2021,
žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. V predmetných výzvach bolo

žalobcovi uvedené, že žalovaný súhlasí s pokračovaním pracovného pomeru, že považuje výpoveď
za nedoručenú, a teda za neplatnú, a že z uvedeného dôvodu pracovný pomer žalobcu u žalovaného
naďalej trvá, pričom žalovaný umožňuje žalobcovi výkon práce podľa jeho pracovnej zmluvy. Súd má
za to, že žalobcovi boli zo strany žalovaného uvedené všetky potrebné údaje k opätovnému nástupu
do práce, a to konkrétne uvedenie pracovnej pozície, na ktorú sa mal žalobca vrátiť, miesta výkonu

práce, dátumu a času začiatku opätovného výkonu práce ako aj kontakt na povereného zamestnanca
žalovaného. Žalobca však napriek opakovaným výzvam zo strany žalovaného na výkon práce k
žalovanému nenastúpil.

24. Žalobca v priebehu konania namietal, že výzvy na výkon práce boli právnemu zástupcovi žalobcu
doručené iba emailom, teda v rozpore s ust. § 38 Zákonníka práce, prípadne, že výzva zo dňa

23.04.2021 nebola doručená vôbec a z tohto dôvodu nebolo žalobcovi zo strany žalovaného doposiaľ
umožnené pokračovať vo výkone práce. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil a
mal za to, že uvedené výzvy na výkon práce boli žalobcovi riadne doručené prostredníctvom jeho
právneho zástupcu, a to vzhľadom na udelenú plnú moc zo strany žalobcu na „zastupovanie a
všetky práve úkony vo veci skončenia pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom“ a

to „najmä na účasť na rokovaniach so zamestnávateľom, na zastupovanie pri uplatňovaní všetkých
nárokov, ktoré môžu vzniknúť splnomocniteľovi po skončení pracovného pomeru“ a „na prijímanie a
odosielanie korešpondencie v tejto veci s výnimkou prevzatia prípadnej opätovne doručovanej výpovede
z pracovného pomeru“ zo dňa 19.03.2021. Súd mal tak za preukázané, že žalobca splnomocnil svojho
právneho zástupcu na prijímanie korešpondencie v tejto veci. Čo sa týka samotnej formy doručovania

výziev na výkon práce, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že elektronická komunikácia je v praxi
medzi advokátmi bežná a sám právny zástupca žalobcu v nadväznosti na uvedené výzvy s právnym
zástupcom žalovaného takto písomne komunikoval a doručoval žalovanému písomnosti elektronicky
na emailovú adresu právneho zástupcu žalovaného. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalovaného,
že napriek tomu, že Zákonník práce neupravuje elektronické doručovanie písomností, to neznamená,

že právne úkony urobené elektronickými prostriedkami sú v pracovnoprávnych vzťahoch bez ďalšieho
neplatné. Zákonník práce neupravuje ani právne následky, ktoré nastanú v prípade, že písomnosť nie je
doručenáustanovenýmspôsobom.Výnimkoujelenvýpoveďaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,
ktorú musia byť doručené do vlastných rúk, inak sú neplatné (§ 61 ods. 1 a § 70 Zákonníka práce). Hoci
v pracovnoprávnych vzťahoch doručovaniu podlieha široký rozsah písomností, nie v každom prípade sa

porušeniepovinnostidoručiťpísomnosťspájasneplatnosťouprávnehoúkonu.Privýpovediaokamžitom
skončení pracovného pomeru je doručenie koncipované ako podmienka ich platnosti. Pri iných právnych
úkonoch (t.j. iné ako výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru), doručenie nie je podmienkou
ich platnosti. To znamená, že hoci pôjde o písomnosti podliehajúce

doručovaniu (§ 38 ods. 1 Zákonníka práce), z hľadiska ich platnosti (ani z hľadiska ich právnych účinkov)
nie je relevantné, či boli doručené predpísaným spôsobom (ako doporučená zásielka a pod.). Pri tých
úkonoch postačuje, že sa akýmkoľvek spôsobom dostanú do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Toto dôjdenie sa môže realizovať aj elektronicky. Preto aj prípadné porušenie

§ 38 Zákonníka práce nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu s výnimkou výpovede a okamžitého
skončenia pracovného pomeru. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný v zmysle
udelenejplnejmocizodňa19.03.2021boloprávnenýdoručiťvýzvynavýkonpráceprávnemuzástupcovi
žalobcu, a to aj formou emailu, ktorá je v praxi medzi advokátmi bežná a podľa § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka považovaná za písomnú formu, čím sa výzvy na výkon práce dostatočným spôsobom dostali

do dispozičnej sféry samotného žalobcu, a tým bolo žalobcovi dostatočným spôsobom umožnené
pokračovať v práci u žalovaného ako zamestnávateľa. Súd pritom poukazuje aj na to, že samotný
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu žalovaného na výkon práce reagoval,
dopytoval sa, na aké pracovné miesto má nastúpiť, a teda argumentáciu žalobcu, že mu výzvy na výkon
práce neboli doručené, považuje súd za nedôvodnú.

25. Rovnako mal súd za preukázané, že žalobca aj napriek viacerým výzvam zo strany žalovaného
na výkon práce podľa pracovnej zmluvy nenastúpil, čím podľa názoru súdu vyjadril svoj nezáujem
pokračovať vo výkone práce u žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že sa voči nemu žalovanýdopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu,
že napriek skutočnosti, že žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách dňa 15.01.2021, na
základe čoho k tomuto dňu podľa písomného odôvodnenia uvedeného v samotnej výpovedi zanikla

pracovná pozícia žalobcu a uplynutím výpovednej doby zaniklo podľa zamestnávateľa aj pracovné
miesto žalobcu, žalovaný výzvami z apríla 2021 vyzýval žalobcu na výkon práce bez toho, aby
mu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a pracovné miesto má v tejto situácii zastávať. V tejto
súvislosti však súd poukazuje na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene, rovnako ako aj prípadné
rozhodnutie o zrušení tejto organizačnej zmeny, je interným rozhodnutím žalovaného, ktoré žalovaný

ako zamestnávateľ nie je podľa Zákonníka práce povinný žalobcovi ako zamestnancovi preukazovať.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, „zamestnávateľ je povinný zamestnanca vyzvať k tomu, aby nastúpil do
práce a prideľovať mu prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú
zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných podmienok. V období od začiatku prideľovania práce
zamestnávateľom až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu (alebo do času, keď sa skončí pracovný

pomer iným spôsobom) sa obnovuje právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako keby
ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo“ (kolektív autorov, Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.,
Komentár zákona č. 311/2001 Z. z., k § 79). V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný
oznámilžalobcovi,žejehopožiadavkevyhovelavyzvalhoktomu,abynastúpildopráce,čímmuumožnil
pokračovať v práci, pričom zároveň uviedol, že ho vyzýva na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy,

nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. Z akých dôvodov nedošlo k zrušeniu pracovného
miesta žalobcu, resp. akým spôsobom si žalovaný

zariadi to, že pre žalobcu bude možný opätovný výkon práce podľa pracovnej zmluvy, je podľa názoru
súdu na rozhodnutí žalovaného ako zamestnávateľa, žalovaný však jednoznačne žalobcovi uviedol, že
ho vyzýva na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, a že mu bude prideľovať prácu podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. Podľa názoru súdu sa žalobca v
takom prípade mal dostaviť na výkon práce a v prípade, že ak by zamestnanec nenastúpil na výkon

práce k zamestnávateľovi, porušil by tým pracovnú disciplínu, čo zase môže založiť dôvod pre skončenie
pracovného pomeru s ním.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa voči nemu žalovaný
dopustil zneužitia práva, diskriminačného konania a konania v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s

výzvami na výkon práce bez toho, aby mu uviedol, akú konkrétnu pracovnú pozíciu a pracovné miesto
má v tejto situácii zastávať. Rovnako sa súd nestotožnil ani s názorom žalobcu, že by v prípade výziev na
výkon práce malo ísť zo strany žalovaného o zastretý právny úkon, resp. neplatný právny úkon z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, resp. o nezrozumiteľný alebo neurčitý prejav vôle. Ako už bolo uvedené
vyššie,podľanázorusúdužalovanývovýzvachnavýkonprácežalovanýjednoznačnežalobcoviuviedol,

že ho vyzýva na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, a že mu bude prideľovať prácu podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy, nakoľko nedošlo k zmene pracovných podmienok. Žalobca však namiesto toho, aby
k žalovanému na výkon práce nastúpil, začal nedôvodne so žalovaným polemizovať, spochybňovať
rozhodnutia a výzvy žalovaného a k žalovanému na výkon práce ani doposiaľ nastúpil, čím podľa názoru
súdu vyjadril svoj nezáujem pokračovať vo výkone práce u žalovaného.

28. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktorú si žalobca žalobou uplatnil od 31.03.2021 až
do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď
mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

V predmetnom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci, a
to na základe listu zo dňa 12.04.2021 označeným ako „Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na
ďalšom zamestnávaní podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práve - odpoveď a výzva
na výkon práce“ zasielaným emailom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil žalobcovi, že súhlasí s
trvaním pracovného pomeru žalobcu uzavretého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2012 v

znení dohôd o zmene pracovných podmienok medzi žalobcom a žalovaným a zároveň vyzval žalobcu
ako zamestnanca, aby nastúpil po ukončení svojej práceneschopnosti na výkon práce podľa pracovnej
zmluvy a to v sídle zamestnávateľa, najneskôr v pracovný deň nasledujúci po doručení tejto výzvy
právnemu zástupcovi žalobcu, pričom žalovaný ako zamestnávateľ zároveň upozornil žalobcu akozamestnanca, že ak žalobca nenastúpi na výkon práce, bude odmietnutie výkonu práce považované
za porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Ku dňu 13.04.2021 (nasledujúci deň po doručení
výzvy) tak žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a teda prípadný nárok na náhradu mzdy

podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce mohol žalobcovi vzniknúť iba do 12.04.2021. Zároveň mal súd za
preukázané (z oznámenia o zadržaní finančných prostriedkov zo dňa 07.05.2021), že za mesiac apríl
2021 už

žalovaný žalobcovi uhradil finančné prostriedky vo výške 2.688,56 EUR označené ako mzda za mesiac
apríl 2021. Ako vyplýva z potvrdenia o odhlásení žalobcu zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne,
žalobca odhlásil žalobcu ako zamestnanca až ku dňu 14.05.2021, teda do doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalovaný tak aj počas obdobia od 01.04.2021 do 14.05.2021
žalobcu evidoval ako svojho zamestnanca, pričom žalobcovi bola riadne vyplácaná mzda. Z uvedeného
vyplýva, že vzhľadom na riadne vyplatenie mzdy žalobcovi až do 14.05.2021, žalobcovi nevznikol žiadny

nárok na náhradu mzdy, a tým ani na úroky z omeškania, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil.
Napokon súd zdôrazňuje, že akékoľvek skutočnosti týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobcom dňa 14.05.2021 sú predmetom samostatného súdneho konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. B3-66Cpr/3/2021 o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a nie sú predmetom tohto konania.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne
dôvodnú. Súd žalobe vyhovel v časti o určenie neplatnosti výpovede a určil, že skončenie pracovného
pomerumedzižalobcomažalovanýmvýpoveďoužalovanéhozodňa27.01.2021jeneplatné.Vozvyšnej
časti (o nároku na náhradu mzdy) súd rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Ak strana sporu uplatní
niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre
priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. V danom prípade si žalobca uplatnil 2
samostatnénároky:(I)neplatnosťvýpovede;(II)náhradamzdy.VovzťahukboduI.bolžalobcaúspešný,

vo vzťahu k bodu II. bol úspešný žalovaný. Nakoľko v danom prípade bol pomer úspechu obidvoch strán
rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

B3-11Cpr/8/2021 23

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.