Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202559
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202559.1

Uznesenie

9 5C/20/2025

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému:
A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., t. č. Psychiatrická nemocnica Hronovce, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

9 5C/20/2025

I.Súd u k l a d á žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný

boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné
procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní prípadne v priestupkovom konaní alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov ako aj na nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje.

II. Súd u k l a d á žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť, aby dočasne nevstupoval do bytu

G. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX H. H. G. XX I. C. D. H. E.
vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu s. č. 2995, nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres E..

III. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalovaný môže podať aj návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení voči žalovanému v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :8 5C/20/2025

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.08.2025
domáhala,abysúdzakázalžalovanémuvstupdobytuč.XX,ktorýsanachádzanaX.poschodíbytového
domu s. č. XXXX H. H. G. XX I. C. D. H. E. vrátane spoločných priestorov bytového domu s. č. XXXX,
ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres E., vo vlastníctve žalobkyne

v podiele 1/1 (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“ alebo „byt“). Zároveň sa žalobkyňa návrhom domáhala, aby
súd uložil žalovanému zákaz priblíženia k jej osobe a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov okrem
úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.

2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že so žalovaným ako partnerom žila v byte na C. D. H. E., ktorý
byt je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný mal v predmetnom byte trvalé bydlisko, ktoré mu

dňa 07.08.2025 zrušila. Žalobkyňa v návrhu tiež uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 1983,
pričom ten bol už v tom čase rozvedený a mal 3 deti s jeho prvou manželkou J. F.. So žalovaným žili
spočiatkunaubytovnivK.,dňa17.12.1986saimnarodilidvojčatá-dcéry,I.L.,M.B.aA.H.,M.B..Poich
narodení sa všetci presťahovali k rodičom žalobkyne s tým, že žalovaný v tom čase pracoval ako šofér,
avšak, to mu nebránilo v tom, aby si vypil. Keď bol opitý, bol agresívny, ale v tom čase však žalobkyňa

tomu neprikladala takú váhu, pretože to nebolo tak často. Postupne sa však jeho agresivita stupňovala
a všetko vyvrcholilo v deň, keď žalovaný zaútočil na žalobkyňu a jej rodičov. Bolo to v čase, keď ich deti
boli ešte malé. Tento incident viedol k tomu, že ich vzťah sa skončil, pretože sa s ním rozišla. Žalovaný
sa po odchode z domácnosti rodičov žalobkyne vrátil k svojim rodičom, tí ho však u nich nechceli, a preto
sa nakoniec vrátil k svojej prvej manželke J. F.. Žalobkyňa nevedela presne uviesť, čo sa v rokoch, keď

boli odlúčení, v jeho živote dialo. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej vedomosti žalovaný skončil vo
výkone trestu odňatia slobody na 2,5 roka za ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti jeho bývalej
manželky J. F.. Postupne po odlúčení sa však žalovaný znovu začal dostávať do jej života zhruba v
čase, keď ich dcéry končili stredné školy, pretože dcéry ho chceli spoznať. Ona trvala na tom, že keď
sa s ním chcú stretávať aby sa stretávali napríklad v cukrárni, pretože žalobkyňa ho nechcela mať vo

svojom byte a ani vo svojej blízkosti. Postupom času mu aj žalobkyňa uverila, že jeho záujem je úprimný
a že sa zmenil. Dcéry odišli na vysoké školy, našli si partnerov a žalobkyňa so žalovaným mali k sebe
čoraz bližšie. Žalovaný pracoval v zahraničí a domov chodil raz za 4 až 6 týždňov s tým, že on býval
vo svojom byte a ona v tom svojom. Nežili spolu, len sa navštevovali, pričom sa do žalovaného znova
zaľúbila. Na začiatku žalovaný pred žalobkyňou nepil alkohol, dával si pozor, ale postupne začal piť aj

pri žalobkyni. Opäť začal byť agresívny a keď bol opitý, často jej vyčítal, že sa nevzali. Kričal, že to rodičia
žalobkyne ich rozdelili, vulgárne na nich nadával a popritom nadával aj žalobkyni. Začal sa jej vyhrážať,
že ju rozkope či zabije a v amoku rozbíjal veci, napríklad sklenenú výplň v interiérových dverách a pod.
Žalobkyňu udieral dlaňami do tváre, búchal ju po hlave, sácal, kopal a udieral aj päsťami. Vždy, keď sa
takto správal, žalobkyňa ušla do svojho bytu, pričom keď vytriezvel tak sa jej ospravedlňoval a sľuboval,

že to už nespraví. Preto sa k nemu vždy vrátila.

3. Žalobkyňa ďalej v návrhu poukázala aj na skutočnosť, že približne pred 10 rokmi mal žalovaný
pracovný úraz, a preto prestal pracovať v zahraničí a zostal na Slovensku. Zamestnal sa ako kamionista
s tým, že jazdil len v rámci okresu E.. Následne žalovaný usúdil, že bude najlepšie, keď predá svoju

garsónku a nasťahuje sa k žalobkyni do trojizbového bytu. Žalobkyni sa to veľmi nepáčilo, ale nakoniec
mu ustúpila. Od tohto okamihu sa všetko ešte zhoršilo, pričom mala šťastie v tom, že jej matka býva v
tom istom bytovom dome ako ona, pretože byt má o poschodie nižšie ako sa nachádza byt žalobkyne.
Vždy,keďbolžalovanýopitýaagresívny,žalobkyňaušlaksvojejmatke,ktorájejdovolilaunejprespávať
a prečkať najhoršie. Postupne k žalobkyni prestali chodiť jej kamarátky, rodina, dcéry a aj vnuci, pretože

nedokázali strpieť žalovaného správanie sa a báli sa ho. Dcéry aj vnuci chodili len k matke žalobkyne,
kde sa stretávali so žalobkyňou.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že žalovaný je cca 4 roky na starobnom
dôchodkuaodvtedyzačalpiťešteviac.Častopilalkoholužránoapokračovalcelýdeň.Veľakrátnaneho

susedia zavolali políciu, keď bol na žalobkyňu agresívny. Nič však nepomohlo a žalobkyňa sa ho bála
stále viac. Bála sa, že ju raz zabije. Kvôli agresívnemu správaniu žalovaného nechcel ani jeden vnuk
žalobkyne a žalovaného prísť k žalobkyni na prázdniny, pretože sa žalovaného boja. V minulosti boli
svedkom jeho agresívneho správania sa, a tak sa u nej necítia bezpečne. Od 30.07.2025 bol ich vnukmal. M. L., syn dcéry I., na prázdninách u matky žalobkyne. Žalovanému sa nepáčilo, že mal. M. je na
prázdninách u matky žalobkyne, a nie u nich, a preto sa dožadoval kontaktu s M.. Ten ho však nechcel
vidieť. Dňa 06.08.2025 bol žalovaný od rána opitý, pričom ona bola v obchode a on jej volal, aby mu

kúpila alkohol, čo odmietla a domov sa vrátila bez alkoholu. Žalovaného to ešte viac nahnevalo a zrazu
začal kričať, že chce vidieť vnuka. Rozbehol sa do bytu matky žalobkyne, ktorá ho vpustila dnu, pretože
nepostrehla, že je opitý. Žalovaný prišiel za M. do kuchyne, ktorý sa s ním nechcel rozprávať a žalovaný
mu chcel od zlosti rozbiť notebook, na ktorom sa v tom čase hral. Matka žalobkyne chcela ochrániť M. a
tak vošla medzi nich. Žalovaný ju chytil za ruku, vykrútil jej ju a odsotil do kuchynskej skrinky v kuchyni.

Žalobkyňa utekala za nimi a snažila sa chrániť aj vnuka ako aj svoju matku, ktorá už má vysoký vek 84
rokov. Žalovaný odsotil aj žalobkyňu, pričom vnuk sa ho neskutočne bál. Nakoniec našťastie žalovaný
odišiel naspäť do bytu žalobkyne a keďže nevedela čo robiť, ani čo má od žalovaného čakať zavolala
políciu. Žalovaný bol následne vykázaný zo spoločnej domácnosti s tým, že konanie sa vedie na OO
PZ E. pod č. p.:ORPZ-LV-OPP3-318/2025-P.

5. Žalobkyňa tiež uviedla, že dňa 07.08.2025 našla jej matka ležať žalovaného pred zadnými dverami
ich bytového domu, pretože sa nemohol sa dostať do vnútra, keďže polícia mu vzala kľúče a opitý
zaspal pri zadnom vchode. Žalobkyňa preto musela opäť volať políciu, ktorá zavolala sanitku a odviezli
ho do nemocnice. Podľa informácií žalobkyne je žalovaný momentálne na protialkoholickom liečení v
Hronovciach.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila ďalej tým, že pokiaľ súd vyhovie
jej návrhu, úplne sa tým vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. V prípade, že
nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinku
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nie je potrebné, aby ako navrhovateľka podala

v určenej lehote návrh na vec samu. Z uvedeného dôvodu ani nenavrhla súdu, aby jej ako navrhovateľke
tútopovinnosťuložil.Záveromžalobkyňaskonštatovala,žesažalovanéhobojí,mástrach,žejužalovaný
zabije alebo jej ublíži na zdraví, pričom jeho agresivita voči jej osobe aj jej blízkym je už neúnosná.
Žalovaný sa vôbec nekontroluje a sama sa mu neviem ubrániť. Mnohokrát ho žalobkyňa prosila, aby
prestal piť, ale alkohol je mu prednejší ako ona.

7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila okrem iného aj aj potvrdenie
polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia podľa ktorého dňa 06.08.2025 bol žalovaný
vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. Z úradného záznamu zo dňa 06.08.2025 spísaným
službukonajúcim príslušníkom PZ prítomným pri vykázaní žalovaného tiež vyplýva, že žalovaný bol

vykázaný zo spoločného obydlia. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. je žalobkyňa výlučným
vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom na X poschodí, D. C. XX, bytový dom súp. G. XXXX. Ohlasovňa
pobytu E. dňa 08.08.2025 zrušila žalovanému trvalý pobyt s tým, že miestom jeho nového trvalého
pobytu je Mesto Levice. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že žalobkyňa
nemá žiadny záznam priestupkov a žalovaný má dva záznamy priestupkov a to z roku 2023 a 2025 /§

47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. – neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho
právomoci/. Zároveň súd zistil, že žalovaný bol v minulosti viackrát právoplatne odsúdený a to aj za
násilnú trestnú činnosť /napr. ublíženie na zdraví s následkom smrti/. Z úradného záznamu vyššej súdnej
úradníčky zo dňa 13.08.2025 tiež vyplýva, že žalobkyňa nepodávala na žalovaného trestné oznámenie
s tým, že nemá lekárske správy, ktoré by preukazovali násilné konanie žalovaného, pričom v súvislosti

s útokom žalovaného zo dňa 06.08.2025 nebola žalobkyňa a ani jej matka na vyšetrení u lekára.
Z lekárskej správy Psychiatrickej nemocnice Hronovce zo dňa 14.08.2025 doručenej okresnému súdu
emailom dňa 14.08.2025 bolo zistené, že žalovaný je hospitalizovaný na akútnom mužskom oddelení
a to od 07.08.2025 s tým, že jeho hospitalizácia t. č. trvá. Žalovaný bol privezený do psychiatrickej
nemocnici posádkou RZP za asistencie polície pre agresívne správanie v domácom prostredí pod

vplyvom alkoholu. Aktuálne je žalovaný pokojný a bez porúch správania.

8. Podľa § 324 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladnýmoparením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva
osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Neodkladným oparením možno strane uložiť
najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14.Podľa§332ods.1,ods.2CSP,neodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,akosobitnýpredpis

neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bol vyhotovené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho
prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného
na nariadenie neodkladného opatrenia a to či sú v danej veci splnené podmienky podľa § 325 ods.
1 CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť a ktorými sú potreba bezodkladnosti úpravy

pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo
zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu
a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav.
Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP
nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti
s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného
opatrenia,musíbyťaspoňosvedčené,žesútuprávnevzťahymedzistranamisporuvyžadujúcedočasnú
úpravu, potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

17. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP môže súd zakázať určenej osobe
vstupovať do obydlia v prípade, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život alebo
zdravie osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá je podozrivá z násilného správania. Z
tohto dôvodu zákon ukladá súdu (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP), aby v prípade bezprostrednej hrozby

násilia zakročil a rozhodol v lehote 24 hodín. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia
nevykonáva dokazovanie ani nezisťuje názor povinnej strany, vychádza iba zo skutočností tvrdených
v návrhu, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Skutočnosti tvrdené v
návrhu však musia byť osvedčené. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazujepredovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je to, že súd
musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.
Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V súvislosti s domácim násilím je preto
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v
domácom prostredí obete. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily
alebo moci, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená

najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.

Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pokiaľ ide o pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako
celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej

alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilím je tak každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo
nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí

obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu
mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu
a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia.

18.Súdpooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáluzistil, bytč.XXsosúp.č.XXXXnachádzajúci
sa na X. poschodí bytového domu je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom tento byt užívala spolu
so žalovaným až do dňa 06.08.2025, kedy bol ten vykázaný z bytu policajnou hliadkou.

19. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že medzi žalobkyňou

a žalovaným existuje resp. existoval vzťah druha a družky, ktorí majú spoločné deti, pričom až do
vykázania žalovaného spoločne žili v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zároveň
z potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska ako aj z úradného záznamu zo dňa 06.08.2025
vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktorého
sa dopustil žalovaný a ku ktorému incidentu musela byť privolaná policajná hliadka. Z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný nedokáže kontrolovať svoj pozitívny vzťah
k alkoholu, pričom po jeho požití sa správa agresívne, vulgárne, násilne, najmä k členom domácnosti.
O nepriaznivom vplyve alkoholu na správanie žalovaného svedčí aj skutočnosť, že po tom, ako bol
žalovaný vykázaný z bytu žalobkyne, bol dňa 07.08.2025 rýchlou zdravotnou pomocou v doprovode
policajnej hliadky privezený do Psychiatrickej nemocnice Hronovce (ďalej len „PN Hronovce“), kde

bol pre agresívne správanie v domácom prostredí pod vplyvom alkoholu, hospitalizovaný na akútnom
mužskom oddelení, pričom jeho hospitalizácia aj naďalej trvá. Podľa názoru súdu tak zo zistených
skutkových okolností možno osvedčiť záver, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu
k žalobkyni, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj
psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.

20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dôvodný, pretože žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia, nakoľko žalovaný svojím násilným
správaním reálne vyvoláva u žalobkyne pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čímohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia v
rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia za dôvodné a primerané, pretože tvrdenia žalobkyne
o agresívnom násilnom správaní sa žalovaného mal súd osvedčené z predložených listinných dôkazov

a to aj s prihliadnutím na osobu žalovaného, ktorá bola v minulosti právoplatne odsúdená za násilné
trestné činy. Z takýchto skutočností tak možno vyvodiť ďalšiu hrozbu agresívneho správanie sa
žalovaného voči žalobkyni. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo
preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné, ale postačuje osvedčenie

dôvodného podozrenia z násilného správania sa žalovaného resp. neoprávnených zásahov do integrity
žalobkyne. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a žalovanému uložil dočasný zákaz vstupovať do bytu
a spoločných priestorov bytu, v ktorom býva žalobkyňa, nakoľko mal za preukázané, že tej je potrebné
poskytnúť takúto zvýšenú ochranu z obáv o možné opakovanie fyzických útokov zo strany žalovaného.

21. Súd tiež vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa

domáha uloženia zákazu žalovaného priblížiť sa k nej, ale len na vzdialenosť nie menšiu ako 20
metrov. Takýmto zákazom je podľa názoru súdu možné predísť takému konaniu žalovaného, ktorým
by mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu žalobkyne a to s prihliadnutím na vyššie uvedené násilné
správanie žalovaného. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že môže prebiehať iné súdne alebo
iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“

zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že
sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych príčin
tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto
súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná
prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade účasti na procesných úkonoch

bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto
úkonovbudúzabezpečovaťpríslušnéúradnéosoby(napr.orgányčinnévtrestnomkonaní,justičnástráž
apod.).Súdpretonazákladedoposiaľzistenýchskutočnostívyhodnotilobavužalobkynezpokračovania
násilného konania žalovaného voči nej za reálnu a dôvodnú, a preto upravil pomery tak, že žalovanému
uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, ktorá je uvedená vo výroku tohto

rozhodnutia.

22. Súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, pretože je potrebné, aby
sa zabránilo ohrozeniu zdravia ako aj telesnej resp. duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného
a to najmä, aby jej fyzickými resp. verbálnymi útokmi neubližoval. Nariadené neodkladné opatrenie

spočíva jednak v dočasnom vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľností uvedených vo výroku tohto
rozhodnutia ako aj v zákaze žalovaného priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

23. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa priblíženia k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako

50 m, nakoľko vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť
k útoku na osobu žalobkyne.

24. Podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku č. I, II tohto uznesenia
možnodosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranamisporu.Keďžesúdpredzačatímkonanianariadil

neodkladné opatrenie, a zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať v určenej
lehote žalobu vo veci samej, tak poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa uložila neodkladným
opatrením povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň žalovaný má v zmysle § 334
CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa mala v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia úspech v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 5C/20/2025Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných
vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362
ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Výrok II. tohto uznesenia je vykonateľný jeho vyhotovením (§ 332 ods. 2 CSP).
Neodkladné opatrenie v ostatných výrokoch je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).