Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201412
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5722201412.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:

35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 1.472,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.04.2022, na ústredný portál dňa 31.03.2022, sa žalobca

domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.472,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.385,46 € od 10.11.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že pohľadávku
nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 uzatvorenej medzi obch. spol.
C. E., F., IČO: 00 686 930, so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3 (ďalej len „právny predchodca
žalobcu“) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Právny predchodca žalobcu so žalovanou
uzatvoril dňa 27.08.2013 Zmluvu č. 00-0001997360, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné
prostriedky. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Podaním zo dňa 18.03.2022

právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu
postúpenia vo výške 1.472,20 € a pozostávala z istiny vo výške 1.385,46 €, z riadneho úroku vo výške
81,64 € a z úroku z omeškania vo výške 5,10 €. Po postúpení žalovaná nevykonala žiadnu úhradu.
Žalobcasiuplatnilajúrokzomeškaniapočnúcdňom10.11.2021,t.j.dňomnasledujúcimpodniúčinnosti
postúpenia pohľadávky.

2. Podaním doručeným súdu dňa 19.05.2022 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Vzniesla námietku

premlčania. V uvedenom prípade podľa ust. § 101 Obč. zákonníka platí premlčacia doba, ktorá je tri
roky a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda kedy prvýkrát mohol veriteľ podať
žalobu a nebolo tak vykonané. Od posledného dňa splatnosti uplynuli už viac ako 3 roky.

3. Podaním zo dňa 09.06.2022 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Uviedol, že pri dohode o
plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa
stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z

nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky
zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní
niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok).
Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniťlen do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo
veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ

toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v
prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo preukázané,
že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18.03.2019) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 15.01.2019). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť

v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.01.2019. Oprávnenie
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka dňa 15.02.2019, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné
uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by
porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru ku dňu 18.03.2019 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.03.2019 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky

splatnej dňa 15.03.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.03.2019 tak začala v súlade
s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 15.03.2019) a uplynula
by najskôr dňa 15.03.2022.

4. Podaním doručeným súdu dňa 07.07.2022 sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. Zotrvala na
svojom predchádzajúcom vyjadrení. Od 15.01.2019 do 18.03.2019 nie je viac ako tri mesiace. Toto si
navzájom odporuje a je nezrozumiteľné. Podľa dokumentov dodaných súdu žalobcom posledná splátka
úveru bola vykonaná 15.11.2018, ďalšia nasledujúca splátka, ktorá nebola uhradená bola 15.12.2018.
V tomto prípade je premlčacia doba naplnená aj s prihliadnutím na pozastavenie lehôt.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 27.08.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0001997360, na základe ktorej jej

poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej výške 5.100 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
v pravidelných 72 mesačných anuitných splátkach vo výške 113,84 € so splatnosťou 15. dňa v mesiaci.
Konečná splatnosť bola dojednaná do 6 rokov od splatnosti prvej splátky. Úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 16,90 % ročne a RPMN vo výške 19,50 %. Priemerná RPMN predstavuje 18,84
%. Celková čiastka spojená s úverom je 8.298,48 €. Bolo dojednané aj poistenie úveru s mesačným

poplatkom 1,25 €. Zároveň bola dojednaná aj výška jednotlivých poplatkov.

7. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.03.2019 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že nastal prípad porušenia zmluvných podmienok a banka vyhlásila splatnosť
úveru, ktorá nastane dňom doručenia. Celková výška dlhu predstavuje sumu 1.466,71 €. Zásielka bola

odovzdaná na poštovú prepravu dňa 18.03.2019.

8. Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že žalovaná uhrádzala splátky od 09/2013 do 11/2018. Prvá splátka
bola splatná dňa 15.09.2013.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2021 právny predchodca žalobcu oznámil
postúpenie pohľadávky na žalobcu.

10. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 27.09.2022, č.k. 6Csp/21/2022-68, žalobu zamietol
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dospel k záveru, že nárok žalobcu

je premlčaný. Pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť listom zo dňa 18.03.2019
a splatnosť splátok bola dojednaná k 15. dňu v mesiaci, potom za splnenia ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení
s ust. § 565 OZ k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo pre splátku splatnú dňa 15.12.2018. Keďžežaloba bola podaná až dňa 31.03.2022, nárok žalobcu je premlčaný, a to aj po zohľadnení doby (76
dní), počas ktorej premlčacia doba spočívala.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci okresným
súdom, podľa ktorého, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, potom v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky
splátky úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá tri mesiace predchádzala vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca zdôraznil, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ

od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo
splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú plynie trojročná premlčacia doba podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľ môže žiadať
o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky; v opačnom prípade dotknuté oprávnenie zaniká. Poukazoval na to, že žalovaná bola v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním z 18. 3. 2019) v omeškaní s plnením splátok po dobu

dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bola veriteľom upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné
uplatnenie jeho práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo. Keďže však právo veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, mimoriadna
splatnosťúverunemohlabyťvposudzovanomprípadevyhlásenáprenesplnenieinejsplátkynežsplátky,
ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. splátky splatnej dňa 15. 3.

2019.

12. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 13.06.2024, č.k. 10CoCsp/44/2023-142, rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že otázka počiatku plynutia
premlčacej doby v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia v prípade spotrebiteľských zmlúv pri

uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka – aj vzhľadom na (zásadnú) rozdielnosť prístupu
jednotlivých súdov – bola predmetom zjednocujúcej činnosti Najvyššieho súdu SR. Ten v rozhodnutí
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2023 konštatoval:
„Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate

výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh“. K uvedenému záveru
dospelnajmänazákladetoho,ževprípadeakceptácievýslovnéhoznenia§103Občianskehozákonníka
a pri plnení povinnosti veriteľom/dodávateľom postupovať podľa § 53 ods. 9 tohto predpisu (by)

dochádzalo k ukracovaniu veriteľov o časť premlčacej doby. Dotknuté určujúce východisko a záver
najvyššej súdnej autority sa vzťahuje aj na výklad/prístup zvolený okresným súdom v súdenej veci,
ktorým (v zmysle neskôr ustálenej rozhodovacej praxe) nenáležite skrátil veriteľovi dobu na uplatnenie
jeho práva. Aj pri akceptovaní záveru okresného súdu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo
pre splátku splatnú dňa 15. 12. 2018, dlh žalovanej/uplatňovaný nárok (by) nemohol byť premlčaný.

Premlčacia doba by začala plynúť až po uplynutí troch mesiacov; teda v priebehu mesiaca marec
2019, pričom k nej – bezprostredne podľa záverov okresného súdu – bolo nutné pripočítať obdobie jej
spočívaniavrozsahu76dní(§1a§8zákonač.62/2020Z.z.).Keďžežalobavsúdenejvecibolapodaná
dňa 31. 3. 2022, ani na základe dotknutých východísk okresného súdu zjavne nemôže ísť o premlčaný
nárok. Predmetné nepresné právne posúdenie (hoci podmienené zmenou, resp. ustálením judikatúry,

ktoré–vzhľadomnato,ženejdeozmenuprávnejnormy,ale„len“ojejvýklad–majúispätnúpôsobnosť)
viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
okresného súdu bude opätovne prejednať uplatnený nárok, a to v medziach skutkového zadefinovania
formulovaného v podanej žalobe (s poukazom na § 294 CSP zmena žaloby je neprípustná). Súčasťou
ďalšieho postupu okresného súdu bude posúdenie, či v danom prípade veriteľ dodržal všetky podmienky

pre postup podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vrátane určitosti súvisiacich
úkonov; okrem iného zahŕňajúcich i označenie splátky, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. S uvedeným súvisí následne tiež skúmanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách.

13. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 132 ods. 1 CSP V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.
Podľa § 140 ods. 2 CSP Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

15. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol v celom rozsahu. Súd mal nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovanou dňa 27.08.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
č. BSU-00-0001997360, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej výške

5.100 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 72 mesačných anuitných splátkach vo výške
113,84 € so splatnosťou 15. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť bola dojednaná do 6 rokov od splatnosti
prvejsplátky,t.j.do15.08.2019.Keďžežalovanáporušilasvojupovinnosťsplácaťposkytnutýúverriadne
a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za splatný. Súd dospel k záveru, že pre vyhláseniepredčasnej splatnosti úveru neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady. Je nepochybné, že sa
jedná o spotrebiteľský spor. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení
povinností spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne sleduje aj zamedziť tejto

možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce
dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na
zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15
dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže
uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je,

či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zameškané splátky pohľadávky
skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné.
Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pre tým, ako dodávateľ využije
svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 musí byť
jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac

ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu
celej pohľadávky. V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu
ust. § 54a OZ. Právny predchodca žalobcu však takúto výzvu neučinil, resp. je vykonanie nebolo súdu
preukázané. Preto predčasné zosplatnenie úveru oznámením zo dňa 18.03.2019 je nutné považovať
za neplatné. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal využitie práva svojho právneho predchodcu

na predčasné zosplatnenie úveru.

16. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo, keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie
omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 OZ

asohľadomnaurčenie,kedysastávazročnýcelýdlhnaraz.Právezdôvodu,žesajednáoprávoveriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej
splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 OZ), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka
bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru.
(Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.03.2022, sp. zn. 7CoCsp/1/2022) Žalovaný tak nemal

možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemal
vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné
zosplatnenie úveru. Nie je možné určiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní. Banka využila
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré však súd posúdil ako neplatné pre nedodržanie
zákonom stanovených podmienok.

17. Banka tak postúpila žalobcovi pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť
pred termínom konečnej splatnosti. Pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 09.11.2021, pričom
termín konečnej splatnosti nastal dňa 15.08.2019. Podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu
mohol pohľadávku zo zmluvy postúpiť na žalobcu, keďže k postúpeniu došlo po konečnej splatnosti

úveru, avšak tento sa môže domáhať len zaplatenia jednotlivých splatných splátok. Žalobca sa domáha
zaplatenia istiny na základe iného skutkového stavu, a to nadobudnutie predčasnej splatnosti úveru.
Pokiaľ nebola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by
bol predmetný úver predčasne splatný. Súd mohol žalobcovi priznať splatné splátky, muselo by však
dôjsť z jeho strany k zmene žaloby, ktorú žalobca neučinil a v zmysle ust. § 294 CSP je v tomto konaní

aj tak neprípustná. Zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a to vrátane rozhodujúcich
skutočností. Žalobca vymedzil v žalobe svoj nárok aj opisom skutkového deja, ktorý z jeho pohľadu
založil opodstatnenosť jeho žalobnej požiadavky. Zo žaloby vymedzenej jej náležitosťami podľa § 127
a § 132 CSP musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a to vrátane rozhodujúcich skutočností. Nie
je pritom potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Žaloba tak predstavuje

neprekročiteľný program civilného sporu (§ 216 ods. 1 CSP). To zároveň súvisí aj s otázkou riešenia
zásady„niedvakrátvtejistejveci“,keďvymedzeniesporujehozákladnýmiznakmi–okruhomsporových
strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci
začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Pokiaľ by malo dôjsť k podstatnej zmene
opísaného skutkového deja, muselo by ísť o zmenu žaloby, o ktorej môže rozhodnúť súd na základe

procesného návrhu žalobcu (§ 140 ods. 2 CSP). Z uvedeného potom vyplýva, že súd v civilnom spore
nemôže bez procesnej iniciatívy žalobu meniť či dotvárať skutkový základ žaloby v jej podstatných
rysoch. (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.10.2023, č.k. 9CoCsp/21/2023-143).
Ďalší postup v podobe kreovania si vlastného skutkového stavu predstavuje neprípustnú modifikáciuskutkového základu žaloby, v dôsledku čoho došlo by došlo k prekročeniu žalobného návrhu a k
rozhodnutiu bez procesného podkladu – žaloby. Preto súd žalobu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.