Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203613
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203613.1

Uznesenie

2 47C/67/2025

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: WENS DOOR s.r.o., so sídlom Vápenická 12, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 792 942, právne zastúpeného Mgr. Miroslav Páser, advokát s. r. o., so sídlom Sedliacka 1176/42,
979 01 Rimavská Sobota, IČO: 51 814 099, proti žalovanej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale

bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. D., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

8 47C/67/2025

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

6 47C/67/2025

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2025 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil

zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve
žalovanej zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor, okres G., obec E. F. D., katastrálne územie E. F. D., a to k pozemku parcele registra „C“, parc.
č. XXXX/XXX, druh pozemku Ostatná plocha o výmere 356 m2, pozemku parcele registra „C“, parc. č.
XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, pozemku parcele registra
„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Ostatná plocha o výmere 380 m2, pozemku parcele registra

„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, stavbe so
súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parcele registra „C“, parc. č.
XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 a stavbe so súpisným číslom
XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,
druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 (ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“),
a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 21.120,00

€ s príslušenstvom a peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 55.704,68 €
s príslušenstvom. Žalobca zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca bol na prelome
jesene/zimy 2019 oslovený žalovanou za účelom vypracovania cenovej ponuky na dodávku a montáž

interiérového nábytku, a to podľa špecifikácie a zadania žalovanej, ktorá bola účtovníčkou spoločnosti
PROXENTA Cuban Investments, a. s., so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava - mestská časť StaréMesto, IČO: 50 734 326 (ďalej aj ako „Spoločnosť PCI“). Žalovaná informovala žalobcu, že dielo
objednáva ako zástupkyňa Spoločnosti PCI a požiadala ho, aby boli všetky účtovné dokumenty
vystavené na Spoločnosť PCI. Na základe uvedeného vypracoval žalobca pre Spoločnosť PCI cenovú

ponuku č. H. a dňa 05.11.2019 vystavil Spoločnosti PCI proforma faktúru č. H.-X na sumu 42.230,00 €
splatnú dňa 12.11.2019. Suma vo výške 42.230,00 € bola žalobcovi uhradená z účtu Spoločnosti PCI
v lehote splatnosti a žalobca túto sumu zúčtoval tzv. zálohovou faktúrou a následne začal s realizáciou
diela. Dielo vyhotovil a dodal na určené miesto, ktorým bol rodinný dom žalovanej. V súvislosti
s predmetným dielom žalobca vystavil ďalšiu proforma faktúru č. H.-XX na sumu 21.120,00 € splatnú

dňa 01.04.2020, ktorá faktúra bola žalobcovi uhradená z účtu spoločnosti PXC Fund 1 a. s., so sídlom
Mýtna 50, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 244 539 (ďalej aj ako Spoločnosť PXC
Fund 1 a. s.“). Po vykonaní a montáži diela vystavil žalobca dňa 21.10.2020 aj tzv. zúčtovaciu faktúru č.
I. na sumu 95.142,18 € vrátane DPH splatnú dňa 28.10.2020, v rámci ktorej zohľadnil predchádzajúce
dve úhrady, a tak zostatok sumy vyúčtovanej touto faktúrou predstavoval sumu vo výške 31.792,18
€ a bol uhradený dňa 05.11.2020 z účtu spoločnosti Vysoká s. r. o., so sídlom Mýtna 50, 811 07

Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 013 651 (ďalej aj ako „Spoločnosť Vysoká s. r. o.“).
Takmerporokuoddodaniadielaauhradeniavporadítretejfaktúrybolažalobcovidoručenápredžalobná
výzva od Spoločnosti PCI na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.230,00 €. Žalobca
predmetnú sumu Spoločnosti PCI neuhradil, nakoľko mal za to, že sa na úkor nikoho bezdôvodne
neobohatil. Zo strany Spoločnosti PCI bola následne podaná žaloba na Okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. 11Cb/12/2021, v ktorej Spoločnosť PCI uviedla, že dotknutú faktúru nikdy neschválila
a nemala o nej vedomosť. Žalovaná nemala oprávnenie konať v mene Spoločnosti PCI . Žalovaná mala
dispozičné oprávnenie k bankovému účtu Spoločnosti PCI aj k bankovým účtom ostatných spoločností
patriacich do skupiny Proxenta. V tomto spore bol predložený znalecký posudok, z ktorého vyplynulo,
že malo dôjsť zo strany žalovanej k sfalšovaniu podpisu konateľa Spoločnosti PCI na faktúrach, ktorých

úhradu mal odsúhlasiť. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 11Cb/12/2021-574 zo dňa 17.04.2023
rozhodol, že žalobca je povinný vydať Spoločnosti PCI bezdôvodné obohatenie vo výške 42.230,00
€. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 42Cob/32/2023-754 zo dňa 21.05.2024 dňa 19.06.2024. Žalobca podal proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie, o ktorom nebolo do dňa podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté a žalobca uhradil Spoločnosti PCI sumu celkovo vo výške
52.507,53 €. Súdy tak v spore o prvej faktúre dospeli k záveru, že žalovaná nebola oprávnená konať
v mene Spoločnosti PCI a konala ako neoprávnený zástupca, že medzi žalobcom a Spoločnosťou PCI
nebola uzatvorená zmluva o dielo a že žalobca sa má svojich nárokov domáhať voči žalovanej. Na
rovnakom skutkovom základe ako v prípade Spoločnosti PCI boli voči žalobcovi iniciované ďalšie dva

súdne spory. V konaní na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/14/2024 bola Spoločnosťou PXC
Fund 1 a. s. podaná žaloba voči žalobcovi o zaplatenie 21.120,00 € s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že predmetná suma bola žalobcovi uhradená na základe vyššie popísaného konania žalovanej,
a tak je bezdôvodným obohatením žalobcu. Predmetný spor nebol do podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia právoplatne rozhodnutý a toto konanie bolo prerušené do rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní v spore sp. zn. 11Cb/12/2021.
Uznesenie o prerušení konania sp. zn. 15C/14/2024 nebolo v čase podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia právoplatné. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.
zn. 14Cb/10/2022 podala Spoločnosť Vysoká s. r. o. voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 55.704,68 €
s príslušenstvom, a to na základe toho, že táto spoločnosť uhradila žalobcovi predmetnú sumu na

základe vyššie popísaného konania žalovanej. Zvyšná suma vo výške 23.912,50 €, ktorú si Spoločnosť
Vysoká s. r. o. uplatňuje v súdnom spore voči žalobcovi predstavuje cenu za vykonanie ďalších dvoch
zákaziek (H. XXXX/XXXX a H.), ktoré boli u žalobcu objednané tiež žalovanou podľa jej tvrdenia
v mene Spoločnosti Vysoká s. r. o. Predmetné konanie nebolo do podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia skončené a bolo prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky o žalobcom podanom dovolaní v spore sp. zn. 11Cb/12/2021. Na dokreslenie celej situácie
žalobca uviedol, že skupina Proxenta podala na žalovanú trestné oznámenie za tvrdenú spreneveru a
v predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba a trestná vec je vedená na Mestskom súde Bratislava
I pod sp. zn. 42T/41/2024. Podľa informácií žalobcu získaných ako verejnosť na pojednávaní dňa
22.10.2025 žalovaná ako obžalovaná mienila na nasledujúcom pojednávaní vykonať vyhlásenie o jej

vine zo spáchaného trestného skutku. Žalobca si uplatnil následne príslušný nárok vo výške 52.507,53
€, ktorý zodpovedá sume, ktorú uhradil Spoločnosti PCI, voči žalovanej v upomínacom konaní, v ktorom
Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 36Up/1777/2024 zo dňa 08.01.2025, voči
ktorému žalovaná nepodala odpor, avšak pohľadávku žalobcu neuhradila. Na základe uvedeného bolona list vlastníctva č. XXXX vedený pre k. ú. E. F. D. zapísané exekučné záložné právo v prospech
žalobcu. Svoje ďalšie nároky voči žalovanej hodlá žalobca uplatniť voči žalovanej v konaní, ktoré
bude nasledovať po zabezpečovacom opatrení, nariadenia ktorého sa domáha predmetným návrhom.

Žalobca sa tak bude domáhať súm, ktoré sú voči jeho osobe uplatňované subjektami zo skupiny
Proxenta, a to primárne z titulu náhrady škody, ktorej vznik súvisí práve s konaním žalovanej. Podľa
žalobcu z rozsudkov Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cb/12/2021-574 zo dňa 17.04.2023 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42Cob/32/2023-754 zo dňa 21.05.2024 ako
aj z podaní z trestného konania vyplýva charakteristika a spôsob konania žalovanej, ktoré smeruje

k obohateniu jej osoby na úkor tretích osôb. Žalobca uviedol, že má z uvedeného dôvodu obavu o možnú
vymožiteľnosť nároku, ktorý si má záujem uplatniť v konaní vo veci samej. Jeho obava pritom vyplýva aj
ztejskutočnosti,ževjehoprospechjeužvydanýplatobnýrozkazvočižalovanej,ktorýneboluspokojený.
Jediným žalobcovi známym majetkom žalovanej je ten, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom pre k. ú. E. F. D., na ktorom už sú okrem exekučného záložného práva zapísaného v prospech
žalobcu zapísané aj záložné práva v prospech tretích osôb, pričom v dvoch prípadoch ide o exekučné

záložné práva. S ohľadom na uvedené považoval žalobca navrhované zabezpečovacie opatrenie za
primerané aj so zreteľom na pomerne značnú výšku istiny, ktorú má žalobca záujem voči žalovanej
uplatniť v celkovej výške 76.824,68 €. Podľa žalobcu je možné dôvodne predpokladať, že v priebehu
konania vo veci samej dôjde k výkonu niektorého zo záložných práv už uvedených na liste vlastníctva č.
XXXX vedeného pre k. ú. E. F. D., a tým aj k vyplateniu zostávajúcej sumy výťažku v prospech žalovanej.

V takom prípade by s pravdepodobnosťou hraničiacou istote, ak by zabezpečovacie opatrenie nebolo
nariadené, už žalobca nikdy neuspokojil svoj nárok uplatnený voči žalovanej vo veci samej. Jedine
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by podľa žalobcu vytvorilo pre žalobcu šancu na uspokojenie
jeho pohľadávky voči žalovanej. Žalobca záverom uviedol, že jeho konanie nie je na ujmu žalovanej,
nakoľko po nariadení zabezpečovacieho opatrenia má záujem nielen podať žalobu vo veci samej ale

spolu s ňou aj návrh na prerušenie daného konania do času právoplatného skončenia konaní vedených
na Okresnom súde Prievidza, v ktorých si Spoločnosť PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosť Vysoká s. r.
o. uplatňujú voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal možnosť namiesto
podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a následného podania žaloby vo veci samej
a návrhu na prerušenie konania, požiadať priamo upomínací súd o vydanie platobného rozkazu voči

žalovanej a následne iniciovať exekučné konanie a zápis exekučného záložného práva na list vlastníctva
č. XXXX vedený pre k. ú. E. F. D., pričom okamžité vedenie exekúcie by malo pre žalovanú potenciálne
negatívnejšie dôsledky ako len nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S ohľadom na uvedené mal
žalobca za to, že jeho konanie smerujúce k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia je krokom, ktorý nie
jeneprimeranáresp.nespravodliváujmanaprávachžalovanej.Nariadeniuzabezpečovaciehoopatrenia

nemôže podľa žalobcu brániť zápis zaistenia majetku podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava
II, vyplývajúci z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. E. F. D., nakoľko daný zápis obmedzuje
výlučne samotného vlastníka zaisteného majetku a nie napríklad osoby vykonávajúce záložné práva.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“)

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu, že je tu obava z ohrozenia jej exekúcie. Samotný výkon

záložného práva však môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd tak môže na návrh zriadiť záložné právo,

ktoré má povahu riadneho záložného práva a prostredníctvom jeho nariadenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa spolu s oprávnením pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie
môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych
právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná

pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.
Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, naopak, nie je
možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do

majetkových práv povinného subjektu, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku
žalobcu nie je minimálne osvedčený. Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená,
pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Súd vždy
zvažuje, či zásah do práva dlžníka je primeraný k prípadnému porušeniu práva veriteľa na zaplatenie

peňažnej pohľadávky a či takýmto zriadením záložného práva nedôjde k ohrozeniu samotnej úhrady
peňažnej pohľadávky veriteľa alebo k spôsobeniu neprimeranej ujmy dlžníkovi alebo tretím osobám. To
znamená, že pokiaľ ide o hodnotu predmetu záložného práva, teda hodnotu majetku dlžníka a hodnotu
peňažnej pohľadávky veriteľa, nesmie medzi nimi vzniknúť zjavný nepomer.

15. Na to, aby súd mohol rozhodnúť o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, musia byť splnené
nasledovné zákonom vyžadované základné predpoklady, ktoré musia byť spnené kumulatívne, a to: a/
zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, ktorý musí spĺňať tak všeobecné (§ 127 CSP) ako aj
osobitné náležitosti takéhoto podania (§ 326 CSP), b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu
byťveci,právaainémajetkovéhodnotypatriacedlžníkovi,c/zriadeniezáložnéhoprávaprostredníctvom

zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku veriteľa, d/ existencia obavy, že
exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená.16. Po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, a teda že neboli splnené zákonné podmienky
na to, aby súd nariadil vo veci zabezpečovacie opatrenie.

17. V danom konkrétnom prípade žalobca súdu neosvedčil, že má v čase podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanej peňažnú pohľadávku. Žalobca popísal síce skutkový dej,
v priebehu ktorého si žalovaná mala u neho objednať dielo, pričom cenu diela čiastočne uhradili
Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosť Vysoká s. r. o., ktoré sa v súčasnosti domáhajú od

žalobcu vrátenia nimi uhradených súd s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, avšak súdu
nesovedčil, žeby k vráteniu týchto súm uvedeným spoločnostiam došlo, a teda žeby vznikol jeho nárok
na náhradu škody od žalovanej. V čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neboli konania vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/14/2024 a sp. zn. 14Cb/10/2022
právoplatne skončené a tieto boli prerušené do skončenia konania vedeného na Najvyššom súde
Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. 11Cb/12/2021. Z uvedeného vyplýva, že ani sám žalobca neuznáva nároky uplatnené
voči nemu Spoločnosťou PCI, Spoločnosťou PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosťou Vysoká s. r. o. titulom
bezdôvodného obohatenia, nakoľko z jeho strany neprišlo k dobrovoľnému vráteniu súm, ktoré boli
na jeho účet týmito spoločnosťami uhradené ako cena za ním vykonané dielo. Za daného skutkového
stavu, kým žalobca disponuje na svojom účte finančnými prostriedkami poukázanými Spoločnoťou PXC

Fund 1 a. s. a Spoločnosťou Vysoká s. r. o. a tieto finančné prostriedky predmetným spoločnostiam
nevydal, nemohol mu vzniknúť vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu škody, a teda v čase podania
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je veriteľom peňažnej pohľadávky voči žalovanej,
ktorú by bolo možné zriadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečiť. V danom prípade bol návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu podaný predčasne v čase, kedy ešte

jeho peňažná pohľadávka voči žalovanej nevznikla. Jeho prípadný nárok na náhradu škody proti
žalovanej vznikne až v okamihu, kedy na jeho strane príde k zmenšeniu jeho majetku v dôsledku
protiprávneho konania žalovanej, k čomu v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nedošlo, nakoľko majetok žalobcu sa v danom čase ešte nezmenšil, keďže stále disponuje
peňažnými prostriedkami od Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosti Vysoká s. r. o. Bez osvedčenia

dôvodnostiatrvaniapeňažnéhonároku,ktorémusamáposkytnúťochranaavovzťahukuktorémumôže
byť ohrozená exekúcia, nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z toho
dôvodu súd návrh žalobcu zamietol, nakoľko nie je možné zasiahnuť do majetkových práv žalovanej,
hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je osvedčený.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca súdu neosvedčil, že má voči žalovanej v čase
podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia peňažnú pohľadávku, súd sa už posúdením
toho, či boli splnené ďalšie podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezaoberal.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca
bol v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešný a žalovanej žiadne trovy konania
nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

2 47C/67/2025

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.