Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/998/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125273521
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125273521.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika v zast. Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 00 165 182, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., práv.
zast. JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom kancelárie Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541,
o vymoženie príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského

úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 359 EX 5976/25, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.04.2025 v spojení s opravou
návrhu zo dňa 18.04.2025 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/50/2022 zo dňa

12.01.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.12.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 12Co/43/2023 zo dňa 26.10.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.12.2023
(ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 24.04.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Dušan
Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, ktorého zástupcom je JUDr. Jozef

Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn.
359 EX 5976/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo do jeho elektronickej schránky dňa 04.07.2025 doručené podanie
povinného označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinný uviedol, že sú
okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, z ktorého dôvodu podáva návrh na zastavenie

exekúcie a má za to, že tento návrh je dôvodný. Po vzniku exekučného titulu povinný plnil čiastočne
svoju povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (dňa 11.03.2025 úhrada vo výške 2 500,00 Eur; dňa
21.03.2025 úhrada vo výške 4 000,00 Eur; dňa 16.06.2025 úhrada vo výške 3 500,00 Eur). Celkovo
tak povinný zaplatil oprávnenému sumu 10 000,00 Eur. Dňa 09.04.2025 bol Okresnému súdu Banská
Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažného nároku – 0,1
% zmluvná pokuta denne a 5 % úrok z omeškania ročne. Návrh na vykonanie exekúcie považuje

povinný za nedôvodný, poukazuje na to, že zmluvná pokuta vo výške 0,01 % denne za každý deň
omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa v ročnom vyjadrení jedná o 36,5 % ročne,čo je evidentne nezákonná výške zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi. Bez ohľadu na to,
že takáto výške zmluvnej pokuty bola priznaná právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, exekučný súd
musí u fyzickej osoby – spotrebiteľa (povinného) skúmať platnosť alebo neplatnosť tejto spotrebiteľskej

podmienky a vyhodnotiť ju ako nezákonnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa návrhu na
vykonanie exekúcie predstavuje zmluvná pokuta vyššiu čiastku ako samotná istina 10 000,00 Eur, čo
je neprípustné, nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi. Povinná namieta aj výšku zmluvnej pokuty
a úroku z omeškania z dôvodu, že podľa emailu od oprávneného zo dňa 12.03.2025 predstavuje úrok
z omeškania od 01.06.2022 do 14.03.2025 sumu 1 393,15 Eur a penále za obdobie od 01.06.2022 do

14.03.2025 sumu 28,58 Eur, čo je v rozpore s návrhom na vykonanie exekúcie ako aj predbežnými
trovami exekútora. S poukazom na uvedené, najmä na to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, a to je neplatnosť zmluvnej pokuty, povinný navrhuje, aby exekučný
súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie povinnému v rozsahu 100 %.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 23.07.2025 súdu na

rozhodnutie.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2025 uviedol,
že nasledujúce skutočnosti: „Povinná poukazuje v obsahu svojho návrhu na to, že uplatnená zmluvná
pokuta v rozsahu 0,1 % denne (36,50 % ročne) je nezákonná a v rozpore s inštitútom dobrých

mravov bez ohľadu na to, že takáto výška bola priznaná právoplatnými rozhodnutiami súdov prvej a
druhej inštancie, pretože exekučný súd musí u fyzickej osoby (spotrebiteľa) prihliadať na potencialitu
výskytu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený úvodom svojho
vyjadrenia poukazuje na to, že zmluva o poskytnutí dotácie je právnym vzťahom, ktorý sa riadi osobitným
právnym režimom (zákonom č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov so zohľadnením subsidiárnej aplikácie § 51 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), a preto nie je možné ju považovať za
spotrebiteľský právny vzťah ani podľa právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, ani
podľa právnej úpravy účinnej v súčasnosti. Oprávnený pri poskytovaní dotácie povinnej nevystupoval
v postavení dodávateľa alebo obchodníka, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo

inej obdobnej činnosti, ale v postavení subjektu verejnej správy, ktorý poskytuje verejné prostriedky zo
štátneho rozpočtu na účel vymedzený osobitným zákonom v súlade s podmienkami výzvy, na ktorú
povinná - žiadateľka o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky - reagovala za účelom získania dotácie. Nie je zrejmé, ako povinná dospela
k tomu, že uzatvorený zmluvný vzťah by mal byť posudzovaný podľa ustanovení právnych predpisov,

ktoré upravujú náležitosti a podmienky spotrebiteľských zmlúv; pojem „neprijateľné zmluvné podmienky“
označuje výlučne skupinu právnych faktorov, ktoré sa vzťahujú na zmluvný vzťah uzatvorený medzi
subjektom, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej, prípadne inej obdobnej činnosti, a spotrebiteľom -
fyzickou osobou, ktorej sa poskytujú finančné prostriedky na súkromné účely. Povinná v ďalšom obsahu
svojho vyjadrenia poukazuje na to, že údaje o výške zmluvnej pokuty a zákonného úroku z omeškania,

ktoré boli číselne vyjadrené v e-maile oprávneného z 12. marca 2025, sú v rozpore s obsahom návrhu
na vykonanie exekúcie, ako aj predbežnými trovami súdneho exekútora; svoje vyjadrenia podporuje
tiež tým, že výška zmluvnej pokuty podstatným spôsobom prevyšuje sumu poskytnutej dotácie, ktorú v
celom rozsahu vrátila oprávnenému. Oprávnený si v predmetnej súvislosti dovoľuje poukázať na to, že
vyjadrenie povinnej neobsahuje žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplynulo, v akom konkrétnom rozsahu

mal byť petit návrhu na začatie exekučného konania/vykonanie exekúcie vo svojom obsahu nesprávny.
Oprávnený v petite podaného návrhu jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom vymedzil časové
obdobia, ktoré sa vzťahujú na uplatnené nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty a zákonného úroku z
omeškania a zohľadňujú čiastkové úhrady istiny realizované povinnou, pričom o ich výške rozhodol
súdom poverený exekútor spôsobom súladným s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. Skutočnosť, že oprávnený v e-mailovej komunikácii uviedol pri prepočte výšky
zmluvnej pokuty ku stanovenému dátumu nižšiu sumu, predstavuje chybu v písaní, ktorá bola následne
konvalidovaná návrhom na začatie exekučného konania/vykonanie exekúcie a prepočtom súdneho
exekútora po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom je tiež nutné vziať na zreteľ, že povinná

po predmetnej e-mailovej komunikácii pristúpila k realizácii poslednej čiastkovej úhrady istiny, ktorá
tiež významným spôsobom prispela ku zmene v oblasti výšky vymáhaného nároku - príslušenstva
istiny, ktorá bola povinnou uhradená. Oprávnený záverom podotýka, že povinná v tejto súvislosti takisto
nerozlišuje medzi výškou príslušenstva, na úhradu ktorého má oprávnený nárok podľa právoplatného avykonateľného exekučného titulu, a výškou odmeny, ktorá prináleží súdnemu exekútorovi podľa zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na ust. 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov oprávnený žiada exekučný súd, aby návrhu povinnej na zastavenie exekúcie
nevyhovel.“

6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok..

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému
a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia § 111

ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa nepoužijú.

11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

12. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené dňa 02.06.2025. Povinný mal podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na
to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie tak mohol povinný podať
najneskôr dňa 17.06.2025, avšak návrh na zastavenie exekúcie povinný podal až dňa 04.07.2025. Teda
návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, t. j.

oneskorene.

13. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti ktoré nastali po uplynutí 15
dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda v tomto prípade po 17.06.2025.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd bližšie
neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta
rozhodnutia).

15. Súd však nad rámec uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie
skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie
je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažujevýlučnepovinného,ktorýnávrhnazastavenieexekúciepodal.Súdmôžeprihliadaťlennatieskutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,

avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného

poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

16. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho

existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu
podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je tento exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, ktorou exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku). Nakoľko daný exekučný titul bol opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, na podklade ktorého sa začala

exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto
v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neprijateľné zmluvné podmienky predstavujúce výšku

zmluvnej pokuty 0,1 % denne v rozpore s dobrými mravmi a ich neplatnosť, pričom uviedol, že
medzi ním a oprávneným ide o spotrebiteľský vzťah. K danej námietke povinného súd uvádza,
že z exekučného titulu vyplýva, že oprávnený poskytol na základe zmluvy o poskytnutí dotácie
povinnému dotáciu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na obnovu, ochranu, a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti

pamiatkového fondu. Tento zmluvný vzťah rozhodne nemožno v nijakom prípade považovať za
spotrebiteľský. Povinný teda nie je v tomto zmluvnom vzťahu v pozícií spotrebiteľa, nevzťahuje sa
preto na neho ani ochrana spotrebiteľa. Súd sa navyše charakterom zmluvného vzťahu zaoberal už
v štádiu konania, kedy posudzoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a skúmal, či nejde o vzťah
spotrebiteľský. K výške zmluvnej pokuty súd uvádza, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a

vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého
sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp.
neprípustnosť vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu
a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným.
Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného

práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým
by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie.

Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické tým,
že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť
predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných

titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v
základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z
nich priamo vychádzať

18.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov

exekučného konania a trovy štátu.19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

20. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

22.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo

bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle
§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak,

že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

25. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov
konania. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného

poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo
veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný
nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný
účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko povinný bol v tomto
konaní neúspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému voči

oprávnenému tak nevznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s konaním o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov
konania (III. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.