Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24C/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201321
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725201321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného: Mgr. Ľubica Dendisová, advokátka, so sídlom
Holubyho 51/9, 036 01 Martin, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Nám. S. F. G. X, XXX XX E.,
IČO: 00 316 792, o zaplatenie sumy vo výške 7 050,00 € takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2025 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/XX

zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym úradom, pre
okres Martin, obec E., katastrálne územie E., na časti ktorej sa nachádza chodník vo vlastníctve
žalovaného, ktorý slúži na podnikateľské účely, keďže ho prenajal tretiemu subjektu zodpovednému za
výber parkovného. Žalovaný prostredníctvom mestskej polície udeľuje a vyberá pokuty za zastavenie
na tomto chodníku. Žalobca ako vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu podľa zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov len do vykonania
pozemkových úprav, ktoré boli vykonané rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie

pozemkov zo dňa 24.07.2014. Domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného
pozemku v období od 05.05.2023 do 05.05.2025.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že na predmetnej časti označenej parcely sa nachádza verejný
chodník zaradený do jeho technickej evidencie miestnych a účelových ciest. Nadobudnutím účinnosti
zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu spočívajúce v práve držby a užívania pozemku pod touto stavbou. Náhrada za takéto
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku je jednorazová a patrí vlastníkovi pozemku v čase vzniku

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právo na túto náhradu sa premlčuje a v danom prípade
premlčané je. Predmetný chodník pritom neumožnil užívať žiadnemu subjektu na výber parkovného,
keďže nie je určený na parkovanie. K pozemkovým úpravám v zmysle zákona o majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov nedošlo.
4. Súd na prejednanie veci vykonal pojednávanie dňa 15.01.2026.
5. Na uskutočnenom pojednávaní žalobca uviedol, že nespochybňuje právo žalovaného užívať
predmetný pozemok, avšak ako jeho vlastníkovi mu patrí primeraná náhrada. Prokuratúra potvrdila, že

žalovaný na pozemku vyberá pokuty neoprávnene. Má náklady spojené s pozemkom, avšak zisk z neho
má žalovaný.
6. Žalovaný na uskutočnenom pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.7. Súd vykonal dokazovanie fotodokumentáciou predloženou žalovaným, z ktorej vyplýva, že na
predmetnom pozemku nie sú vyznačené parkovacie miesta, že na ňom alebo v jeho blízkosti nie je
žiadna dopravná značka, ktorá by na ňom parkovanie umožňovala, a že ani inak nevyplýva, že by mal

byť na parkovanie (v súlade s predpismi o premávke na pozemných komunikáciách) určený.
8. Ďalšie dokazovanie navrhnuté v žalobe súd nevykonal, nakoľko ním mali byť preukazované
nesporné skutočnosti alebo nebolo pre rozhodnutie vo veci dôležité. Žalovaný nepoprel, že žalobca
je vlastníkom predmetného pozemku, a nepoprel ani priebeh predsúdnej komunikácie medzi stranami
sporu.Predloženýznaleckýposudokbolvyhotovenýnaúčelurčenianájomnéhozapredmetnýpozemok.

Žalobcom navrhnuté dokazovanie na pojednávaní súd nevykonal z dôvodu, že návrh naň nebol
uplatnený včas, keďže žalobca ho mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Uznesením zo dňa 12.06.2025, sp. zn. 24C/40/2025-58, súd žalobcu
vyzval, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, a poučil ho o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Zároveň dospel
k záveru, že ani toto dokazovanie nie je pre rozhodnutie vo veci dôležité. Schválenie registra obnovenej

evidencie pozemkov, vyberanie pokút mestskou políciou žalovaného za parkovanie na predmetnom
pozemku ani spôsob jeho užívania z dôvodov uvedených nižšie nemajú vplyv na nedôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca po uvedení predbežného právneho
posúdenia veci zo strany súdu zároveň uviedol, že žalovaný nepredložil dôkaz preukazujúci vlastníctvo
predmetného chodníka. Odhliadnuc od skutočnosti, že takéto vyjadrenie nemožno považovať za návrh

na vykonanie dokazovania, súd ani toto dokazovanie nevykonal aj z dôvodu, že existencia a vlastníctvo
chodníka na predmetnom pozemku nebola medzi stranami sporu sporná.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov) tento

zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou).
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ak nemá vlastník stavby

ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo
verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný

celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom predmetnej parcely, na časti
ktorej sa nachádza chodník, ktorý prešiel z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného. V zmysle
ust. § 4 ods. 1 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov potom vo verejnom záujme

vzniklo k časti tejto parcely ako pozemku pod stavbou chodníka dňom účinnosti tohto zákona v
prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom
je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Vznikom vecného bremena dochádza k obmedzeniu
vlastníckeho práva vlastníka pozemku, preto mu zaň patrí náhrada. Táto náhrada je však jednorazová
a právo na ňu vzniklo nadobudnutím účinnosti zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov.

K záveru, že ide o jednorazovú náhradu, dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej
ustálenej rozhodovacej praxi (v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019, 1Cdo/99/2019,
7Cdo/292/2021, 2Cdo/151/2020, 5Cdo/175/2019, 2Cdo/177/2022).
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu za vznik vecného bremena
podľa zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, súd skúmal, či toto právo žalobcu je

premlčané, a dospel k záveru, že je. Ako už bolo uvedené vecné bremeno vzniklo nadobudnutím
účinnosti zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, teda dňa 01.07.2009. V tento deň vzniklo
a mohlo sa vykonať aj právo na náhradu za jeho vznik. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníkapotom premlčacia doba uplynula 01.07.2012. Keďže žaloba bola podaná dňa 12.05.2025, súd žalobcovi
právo na náhradu za vznik vecného bremena priznať nemôže a žalobu zamietol.
15. Súd pritom za nedôvodné považoval námietky žalobcu, že žalovaný predmetný pozemok využíva

na podnikateľské účely a že boli vykonané pozemkové úpravy, po vykonaní ktorých viac nie je povinný
strpieť výkon práva žalovaného zodpovedajúceho vecnému bremenu.
16. Podľa § 1 ods. 3 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov tento zákon sa nevzťahuje na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
17. Žalobca tvrdil, že žalovaný predmetný pozemok prenajíma tretiemu subjektu v rámci svojej

parkovacej politiky, ktorý za parkovanie na tomto pozemku vyberá parkovné. Tieto svoje tvrdenia však
žiadnymspôsobomnepreukázalažalovanýichpoprel.Zvykonanéhodokazovaniapritomvyplýva,žena
predmetnom pozemku nie je zriadené žiadne parkovisko. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu
tiež vyplýva, že na pozemku sa nachádza chodník, na ktorom parkovanie nie je možné, ak tak dopravné
značenie neumožňuje. Žiadne takéto dopravné značenie vo vzťahu k pozemku však neexistuje. Ak aj
na pozemku autá parkujú a mestská polícia ich držiteľom za to udeľuje pokuty, ako to tvrdí žalobca,

tiež to len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný pozemok nevyužíva na podnikateľské účely. Udeľovanie
pokút mestskou políciou (pravdepodobne) za neoprávnené státie na chodníku nemožno považovať za
podnikateľskú činnosť. Je pritom nepodstatné, či mestská polícia pokuty udeľuje oprávnene. Prípadný
nezákonný postup mestskej polície nemá vplyv na konanie v tejto veci a je vecou príslušných subjektov
správneho konania. Podnikateľským účelom ani účelom nezlučiteľným s bežným užívaním obdobného

priestranstva (aj vzhľadom na jeho veľkosť a tvar vyplývajúce z vykonaného dokazovania) nie je ani
tvrdené „skladovanie“ snehu pri jeho údržbe. Nie je zrejmé, čo mal na mysli žalobca, keď tvrdil, že
žalovaný na pozemku skladuje odpad, a takúto skutočnosť nepreukázal.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov obec alebo vyšší územný
celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez

majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len vlastník stavby), môže poskytnúť
zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.
Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac
katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ak sa neuplatní postup
podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o
pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav

v príslušnom katastrálnom území.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách (ďalej len zákon o pozemkových úpravách) obsahom pozemkových úprav je racionálne
priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného

poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade
s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej
stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách pozemkové úpravy zahŕňajú

a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných
práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy
pozemkov),
b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním
právnych pomerov.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len register).

24. Z uvedených ustanovení zákona o pozemkových úpravách a zákona o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vyplýva, že pozemkové úpravy nie je možné stotožňovať
s konaním o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Tvrdenie žalobcu
o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v príslušnom katastrálnom území je potom bezprávneho významu vo vzťahu k zisteniu, či došlo k pozemkovým úpravám, ktoré by mali za následok
zánik povinnosti žalobcu strpieť výkon práva žalovaného zodpovedajúceho vecnému bremenu. Účelom
pozemkových úprav je nové usporiadanie vlastníckych pomerov, napríklad aj za účelom usporiadania

vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce.
Naopak, účelom konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim je len zistenie
existujúcich vlastníckych pomerov a ich nová evidencia.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Vo veci mal žalovaný plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v celom
rozsahu.
27. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresnom súde Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).