Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421203815
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6421203815.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: W. K.K., nar. XX. XX. XXXX, A. Š., Q.. E.. S. XXX/X,
zastúpeného: Advokát KRÁTKY, s. r. o., Banská Bystrica, Horná 16, IČO: 55 592 431, proti žalovanému:
PROFI centrum, s.r.o., Banská Štiavnica, A. T. Sytnianskeho 1179/6, IČO: 36 628 867, zastúpeného:
Mgr. Peter Mačaj, advokát, Banská Štiavnica, Dolná 7, o zriadenie vecného bremena, vedenom na
Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/41/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2024 sp. zn. 15Co/40/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2024 sp. zn. 15Co/40/2023 a uznesenia
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/41/2021-307 zo dňa 9. 5. 2024 a č. k. 19C/41/2021 - 339
zo dňa 19. 9. 2024 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozhodolrozsudkom

dňa 13. októbra 2022 č. k. 19C/41/2021-183 tak, že žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý výrok) a štátu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. (tretí výrok)
1.1. Okresný súd po vykonaní dokazovania mal preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
- kotolne, ktorá je umiestnená na parcele č. 1818/15 o výmere 417 m2, zastavaná plocha nádvorie,
ktorá je taktiež vo vlastníctve žalobcu. Bezprostredne pri kotolni sa nachádza pozemok registra CKN

parc. č. 1818/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 826 m2. Je to dvor, ktorý obklopuje kotolňu,
aj tento pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný je vlastníkom pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX, evidovaných Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor: parcela CKN č.
1820/2 o výmere 229 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela CKN č. 1821/1 o výmere 4080 m2,
zastavaná plocha a nádvorie. V priebehu konania sa žalovaný stal vlastníkom pozemku registra CKN
parc. č. 1818/16, ostatná plocha o výmere 856 m2, zapísanej na LV č. XX. Žalobca žiadal zriadiť na

uvedených pozemkoch vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech každodobého vlastníka
stavby - kotolne z dôvodu, že ide o historický prístup ku kotolni a iný prístup k tejto nehnuteľnosti nemá
zabezpečený podľa § 151o ods. 3 OZ.
1.2. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Okresný súd poukázal na
potrebu splnenia viacerých podmienok, a to, že 1. dotknutý subjekt je vlastníkom stavby; 2. vlastník
stavbynemáknejzabezpečenýprístup;3.prístupkstavbeniejemožnézabezpečiťinak.Povykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu o tom, že si nemôže zabezpečiť prístup ku kotolni
inak, nie sú pravdivé. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca je vlastníkom kotolne, ktorá je postavená
na parcele CKN č. 1818/5, ktorá je obklopená parcelou CKN č. 1818/2, obe parcely sú vo vlastníctve
žalobcu. Na základe vykonanej ohliadky na mieste samom mal preukázané, že žalobca má možnosť
prístupu ku kotolni: a/ zo spodnej strany tohto objektu cez parcelu 1818/2; b/ ako aj z hornej časti objektu
cez priemyselný areál, a to po parcelách CKN č. 1818/27, 1818/25, 1818/28, 1819/4. V prípade prístupu

z verejnej komunikácie zo spodnej časti objektu kotolne by žalobca musel prejsť cez priľahlé pozemky vo
vlastníctve žalovaného, čo aj žalobca požadoval v žalobe. Ohliadkou však súd zistil, že existuje aj hornýprístup ku kotolni, pretože nehnuteľnosť sa nachádza vo svahovitom teréne, a to cez pozemky, ktoré
obklopujú nehnuteľnosť z hornej strany a tento prístup vedie na poschodie kotolne cez parc. 1818/27,
1818/25, ktoré nadväzuje na parcely CKN č. 1818/24, 1818/28.

1.3. Okresný súd dospel k záveru, že hoci tento prístup vedie cez päť parciel vo vlastníctve iných
subjektov, ktorí sú odlišní od žalovaného, tieto pozemky sú súčasťou priemyselného areálu a svojím
určením slúžia ako prístupová cesta k objektom, ktoré sa tam nachádzajú. Tieto objekty sú vo vlastníctve
žalobcu, ako aj iných subjektov. Tiež bolo preukázané ohliadkou, že tento prístup nie je nikým rušený
a žalobca ani netvrdil, že by mu títo ostatní vlastníci prístup odopierali. Prístup bol zabezpečený aj v

čase ohliadky súdom. Takýmto spôsobom sa žalobca dostane k hornej časti kotolne, z bočnej strany
budovy kotolne je vybudované schodisko, ktorým sa žalobca bez problémov dostane k spodnej časti
nehnuteľnosti. Okresný súd aplikoval predovšetkým § 151n ods. 1 a § 151o ods. 1, 3 OZ.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom 15Co/40/2023 zo dňa 31. januára 2024

tak, že potvrdil rozsudok (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške. (druhý výrok)
2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daný spor bol vyvolaný historickými súvislosťami vo vzťahu
k priemyselným areálom a ich následnej privatizácii, kde došlo k výraznému posunu v chápaní

jednotlivých práv, vzťahov a navráteniu zmyslu osobného vlastníctva pred „tzv. kolektívnym, kde
všetko patrilo všetkým“, kde nebolo potrebné riešiť v rámci štátneho vlastníctva parciálne problémy
vo vzťahu k jednotlivým nehnuteľnostiam v rámci tzv. priemyselného areálu, kde, samozrejme, k
jednotlivým pozemkom a stavbám bol prístup bezproblémový. Po roku 1989 došlo k zmene v ponímaní
jednotlivých atribútov vlastníckeho práva, čo sa logicky prejavilo aj po privatizácii, kedy veľmi často v

rámci priemyselného areálu nadobudli vlastnícke právo k stavbám (skladom, výrobným halám), ale aj
pozemkom, noví rôzni vlastníci, ktorí na svoje vlastníctvo nahliadali iným spôsobom, ktorý reflektuje
skutočne ich práva vyplývajúce z ich vlastníckeho práva.
2.2. V rozhodovanom prípade bolo preukázané, že ide o priemyselný areál, v ktorom majú svoje
prevádzky rôzne podnikateľské subjekty a v podstate je daný prístup do tohto areálu tak, ako na to

poukázalokresnýsúd.Zdôraznil,,ženemožnoignorovaťprávožalobcunaprístupksvojejnehnuteľnosti,
avšak je potrebné, aby aj on vyvinul snahu a súčinnosť toto právo nadobudnúť tak, aby ani prípadní
obmedzení vlastníci neboli ukrátení na svojich právach“. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
súd definoval tri možné prístupy na nehnuteľnosť a zohľadňoval relevantné podmienky, ktoré sú
najvhodnejšie, pričom dospel k záveru, že navrhovaný variant žalobcom nemožno akceptovať, pretože

ho možno zabezpečiť inak. Medzi stranami sporu, resp. pôvodne žalovaným 1/ prebiehali určité
jednania ohľadom odkúpenia časti pozemku, po ktorom by bolo možné zriadiť prístup žalobcu k jeho
nehnuteľnosti. Tieto jednania zostali neúspešné. Z obsahu spisu bolo ale zrejmé, že žalobca síce podal
žalobu o zriadenie vecného bremena, kde toto právo prechodu definoval a zároveň priložil geometrický
plán, avšak zo žalobného návrhu, ale ani z prejavov žalobcu v konaní nevyplynulo, že by mal v úmysle

za zriadenie vecného bremena poskytnúť odplatu a v tomto zmysle ani svoj žalobný návrh neformuloval,
teda nežiadal, aby mu súd v prípade zriadenia vecného bremena uložil obmedzenému vlastníkovi, či
vlastníkom zaplatiť primeranú odmenu a v akej výške. V tomto zmysle ani neboli navrhnuté žiadne
dôkazy. Danú skutočnosť považoval odvolací súd za významnú. Práve žalovaný vo svojom vyjadrení
poukazoval na odplatnosť zriadenia vecného bremena. Nakoľko ale okresný súd zamietol žalobu,

nemusel sa touto otázkou následne zaoberať.
2.3. Odvolací súd vyslovil, že pre zriadenie vecného bremena treba zohľadniť nasledujúce podmienky,
a to primeranú náhradu; verejný záujem; nevyhnutný rozsah (miera) vecného bremena; zriadenie na
základe zákona. Súd zvažuje pri takomto rozhodnutí, či je prístup k stavbe možné zabezpečiť inak,
napríklad cez iné pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, alebo na základe obligačného práva, pričom

súd preferuje takú alternatívu práva cesty, ktorá obmedzí vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku,
prípadne pozemkov čo najmenej. Mal za to, že vyššie uvedenými podmienkami sa okresný súd riadil.
Vykonal ohliadku na mieste samom, teda pri rozhodovaní vychádzal z priamych poznatkov, na ktorých
založil svoje rozhodnutie.
2.4. Odvolací súd považoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že parcely č. 1818/27 a 1818/25,

ktoré nadväzujú na CKN parcely č. 1818/24, 1818/28 a 1819/4 predstavujú prístupovú cestu z verejnej
komunikácie do priemyselného areálu, v ktorom sa nachádza aj kotolňa, pričom cez tieto parcely bol aj
v minulosti zabezpečený prístup ku kotolni. Aj v súčasnosti sa tieto pozemky využívajú ako komunikácia
medzi jednotlivými stavbami, pričom parcela CKN č. 1818/16 takto využívaná nebola, ani nie je askutočne predstavuje nedôvodné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, ktorý tento pozemok
nadobudol kúpou a nikdy nebol používaný ako prístupová cesta. Pokiaľ ide o ďalšiu možnú prístupovú
cestu cez „obrubník“, okresný súd ju vyhodnotil ako možnú, pričom poukázal na to, že žalobca v konaní

nepredložil žiaden dôkaz, že by sa snažil preukázateľným spôsobom tento prístup zriadiť, predovšetkým
nepredložil dôkazy o tom, že z hľadiska dopravnej situácie zriadenie tohto prístupu nie je možné, napr.
z dôvodu bezpečnosti premávky. Ten prístup je taktiež alternatívou k žalobcom žiadanému prístupu,
ktorý by bol taktiež vhodnejší s prihliadnutím na rozsah obmedzenia vlastníckych práv žalovaného k ním
novonadobudnutej parcele. Odvolací súd prihliadol aj na argumentáciu žalobcu, ktorý sa ani nezmienil o

otázke odplatnosti za zriadenie vecného bremena a tiež bral do úvahy jeho postoj vo vzťahu k uzavretiu
možnej dohody s predchádzajúcim vlastníkom, ktorá by zabezpečila pre žalobcu prístup ku kotolni.
2.5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť
dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.
3.1.Podľanázorudovolateľadošloknesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýmodvolacísúdznemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýprocespoukazujúcna§387ods.3CSP.Odvolacísúdsapodľanázorudovolateľaadekvátne
nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v podanom odvolaní. V odvolaní namietal, že v rozsudku
okresného súdu navrhovaná cesta z hornej strany objektu nie je vlastníkmi riadne povolená, a ide
v podstate o dočasný súhlas vlastníkov, a to z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, v rámci

ktorého nie je možné spodný prístup riadne a nerušene využívať. V tejto súvislosti poukázal na tú
skutočnosť, že vlastník stavby domáhajúci sa zriadenia práva nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3
OZ nemá zabezpečený prístup k stavbe cez cudzí pozemok, ak vlastník pozemku prechádzanie len trpí
alebo mu udelí samotný súhlas, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný (tzv. výprosa), pričom vlastníci
dotknutých pozemkov deklarovali, že s takýmto zriadením prístupu nesúhlasia. Odvolací súd taktiež

nereflektoval na námietku týkajúcu sa možnej situácie, ktorá vyvoláva u žalobcu stav právnej neistoty.
Ak by sa rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby stalo právoplatným, pričom dôvodom daného
zamietnutia je existencia iného prístupu, v prípade, ak by žalobca požadoval zriadenie práva prechodu
z navrhovanej hornej strany cez priemyselný areál, pričom vlastníci tohto areálu by taktiež namietali, že
existuje prístup zo spodnej strany (prvotne zamietnutý návrh), zrejme by opäť došlo k zamietnutiu takejto

žaloby. V danom prípade, a s takýmto výkladom nemal žalobca absolútne žiadnu možnosť domáhať sa
zriadenia prístupu k svojej nehnuteľnosti. Odvolací súd okrem údajného historického hľadiska takmer
vôbec neuviedol, rovnako ako aj prvostupňový súd, prečo by malo byť vhodnejšie, resp. spravodlivejšie
obmedziť vlastnícke právo iných vlastníkov a vo väčšom rozsahu (prístup určený okresným súdom), než
vlastníka v rozsahu navrhovanom v podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR

z 28. 4. 2011 sp. zn. 22Cdo/2854/2010 argumentujúc, že vznik prístupu na základe ,,determinovania
historickým vývojom“ zrejme ako dôvod voči ostatným dotknutým vlastníkom nebude postačujúci.
3.2.Vsúvislostisprípustnosťoudovolaniavyvodzovanouzustanovenia421ods.1písm.c)CSPuviedol,
že napriek nesprávnym tvrdeniam odvolacieho súdu, žalobca v rámci dokazovania navrhol stanovenie
adekvátnej náhrady za požadované zriadenie vecného bremena. Poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo/257/2021, podľa ktorého ,,Vecné bremeno
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne
podmienenývzťah,čomusívyplývaťzvýrokusúdnehorozhodnutia,atoajvprípade,žesatakejnáhrady
nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení
s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súdmi Slovenskej republiky.“ Z vyššie uvedeného

rozhodnutia je zrejmé, že pri domáhaní sa zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka,niejestanovenieponúknutejnáhradyobligatórnounáležitosťousamotnéhonávrhu.Uvedené
podľa názoru dovolateľa má istú logiku, a to z toho pohľadu, že pokiaľ nie je presne ustálené, akým
spôsobom má byť navrhované vecné bremeno zriadené, nie je možné ponúkanú náhradu ustáliť.
Je síce pravdou, že žalobca prikladá k podanej žalobe geometrický plán, avšak súd sa nemusí s

takýmto navrhovaným riešením stotožniť. Taktiež v súvislosti s prípustnosťou dovolania vyvodzovanou z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP poukázal na rozhodnutie: ,,Súd nemôže bez ďalšieho zamietnuť
žalobu vlastníka stavby o zriadenie vecného bremena práva cesty po priľahlom pozemku k tejto stavbe
len preto, že navrhovaný rozsah bremena sa mu javí ako neprimeraný (Ro NS ČR zo 11. 7. 2007, sp. zn.22Cdo/1075/2006).“ Pokiaľ teda nie je aspoň čiastočne zrejmé, v akom rozsahu súd požadované vecné
bremeno zriadi, nie je možné ,,ponúkať“ akúkoľvek náhradu, pričom aj samotný odvolací súd uviedol,
že vecné bremeno môže byť odplatné, ale aj bezodplatné, pričom ak nie je odplata dohodnutá, platí

sa obvyklá cena za obdobné vecné bremeno v danej lokalite, čo však musí byť určené až znaleckým
posudkom. V zmysle argumentácie dovolateľa nemôže byť neuvedenie náhrady v podanej žalobe, ktorá
by bola aj tak len neadekvátne odhadovaná, akokoľvek na ujmu žalobcu. Odvolací súd uviedol, že
považuje za významu tú skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že má záujem na
tom, aby požadované vecné bremeno bolo odplatné, a to nie len v podanej žalobe, ale aj v rámci

dokazovania, čím do istej miery odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca však v rámci dokazovania navrhol
vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia primeranej náhrady, pričom v žalobe uvedenie
takejto náhrady nie je obligatórnou náležitosťou, preto mal za to, že súd danú vec nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd v bode 44 svojho rozhodnutia síce na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/257/2021zodňa28.februára2022poukázal,avšaklenvrozsahutoho,čojepotrebnénazriadenie
vecného bremena splniť. Odvolací súd však nesprávne opomenul to, že z uvedeného rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že o náhrade za zriadenie vecného bremena rozhodne súd aj v prípade, ak to
žiadna zo strán sporu nenavrhla (,,a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal“).
Žalobcovi bola ponúknutá tá časť pozemku, ktorá mu prístup k jeho nehnuteľnosti žiadnym spôsobom
neriešila. V danom prípade taktiež nebolo nijako ustálené, či uvedená ústna ponuka bola skutočne
záväzná, ako aj to, za akú cenu by bola predmetná parcela ponúknutá. Zo strany Rudných baní, štátny

podnik bol žalobca opakovane uisťovaný, že dôjde k zriadeniu vecného bremena a nakoniec bol tento
pozemok bez akéhokoľvek bremena, a to aj s vedomosťou o neexistencii prístupu žalobcu, odpredaný
vo verejnej súťaži. V takomto prípade je potom na mieste otázka, či uvedené ústne jednania o odpredaji
nevyhovujúcej polovice parcely č. 1818/16 boli zo strany Rudných baní aj reálne mienené. Závery
odvolacieho súdu sú podľa názoru dovolateľa v rozpore so skutočnosťou, ako aj s obsahom samotného

spisového materiálu. Z doložených fotografií, ako aj obhliadky na mieste je jednoznačne preukázané,
že parcela č. 1818/16 slúžila a aj má slúžiť ako prístup k stavbe žalobcu. Na začiatku parcely č. 1818/16
sa nachádza uzatvárateľná železná brána, už ktorej existencia by mala jasne preukazovať to, že daná
parcela slúžila ako cesta. Následne dal do pozornosti železné dvere na spodnej časti stavby žalobcu
(kotolne), a to nie len pre osoby, ale aj nákladné autá, čo taktiež preukazuje tú skutočnosť, že do danej

stavby sa prichádzalo zo spodnej časti nákladnými vozidlami po parcele č. 1818/16. Uvedené utvrdzuje
aj fakt, že pôvodne bola celá vykurovacia technológia na prízemí predmetnej kotolne, ku ktorej sa bolo
potrebné čo najjednoduchšie dostať, o čom svedčia pozostatky komínov, ktoré sú viditeľné z vonkajšie
strany stavby. Odvolací súd v značnej miere poukazoval na historický vývoj predmetného areálu, a to
aj napriek tomu, že v danom prípade došlo v priebehu času k výraznej zmene vlastníckych vzťahov. Ak

však odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného aj o historický vývoj, nebolo dovolateľovi
zrejmé, prečo vyššie uvedené jednoznačné dôkazy o prístupe cez parcelu č. 1818/16 opomenul. V
zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd podľa argumentácie dovolateľa rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia danej veci.
3.3. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na základe jeho názoru nie sú splnené podmienky pre podanie
dovolania, rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu považuje za vecne správny a žalobcom
podané dovolanie za nedôvodné. Preto navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie ako nedôvodné v

zmysle ustanovenia § 448 CSP zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež dôvodné.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §

420 a § 421 CSP. V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
c) CSP.8. V zmysle argumentácie dovolateľa nemôže byť neuvedenie náhrady v podanej žalobe, ktorá by bola
aj tak len neadekvátne odhadovaná, akokoľvek na ujmu žalobcu. Namietal, že odvolací súd považoval
za významnú tú skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že má záujem na tom, aby

požadované vecné bremeno bolo odplatné, a to nie len v podanej žalobe, ale aj v rámci dokazovania,
čím do istej miery odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca však namietal, že v rámci dokazovania navrhol
vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia primeranej náhrady, pričom v žalobe uvedenie
takejto náhrady nie je obligatórnou náležitosťou, preto mal za to, že súd danú vec nesprávne právne
posúdil.

9. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo/257/2022, v zmysle ktorého vecné bremeno
cesty môže zriadiť súd len za náhradu. Náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd aj bez návrhu.
Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí.
Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.

10. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s
námietkou týkajúcou sa tej skutočnosti, že navrhovaná cesta z hornej strany objektu nie je vlastníkmi
riadne povolená, a ide v podstate o dočasný súhlas vlastníkov, a to z dôvodu prebiehajúceho súdneho
konania, v rámci ktorého nie je možné spodný prístup riadne a nerušene využívať. V tejto súvislosti

poukázal na tú skutočnosť, že vlastník stavby domáhajúci sa zriadenia práva nevyhnutnej cesty podľa
§ 151o ods. 3 OZ nemá zabezpečený prístup k stavbe cez cudzí pozemok, ak vlastník pozemku
prechádzanielentrpíalebomuudelísamotnýsúhlas,ktorýmôžebyťkedykoľvekodvolaný(tzv.výprosa),
pričom vlastníci dotknutých pozemkov deklarovali, že s takýmto zriadením prístupu nesúhlasia. Ak
by sa rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby stalo právoplatným, pričom dôvodom daného

zamietnutia je existencia iného prístupu, v prípade, ak by žalobca požadoval zriadenie práva prechodu
z navrhovanej hornej strany cez priemyselný areál, pričom vlastníci tohto areálu by taktiež namietali,
že existuje prístup zo spodnej strany (prvotne zamietnutý návrh), zrejme by opäť došlo k zamietnutiu
takejto žaloby.

11. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť

vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

12. Dovolací súd uvádza, že jednou z podmienok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť
len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený
k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa
§ 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej

komunikácie. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude
síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla
budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že
ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup inak je
nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu (napr. nového vchodu do budovy) by nedovoľoval

všeobecne záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Podmienka, že prístup
vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má
slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo že mu zriadi
vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu (pozri R 32/2006). Všeobecne možno konštatovať, že
právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka

veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.

13. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že sa nevyporiadal dôsledne s dôvodmi, prektoré navrhovaný prístup je nevhodný, resp. prečo nemožno spravodlivo žiadať, aby zaťaženie
vecným bremenom znášal práve žalobca. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil vhodnosť
navrhovaného vecného bremena a prístupu cez parcely č. 1818/27 a 1818/25, ktoré nadväzujú na

CKN parcely č 1818/24, 1818/28 a 1819/4 a predstavujú prístupovú cestu z verejnej komunikácie do
priemyselného parku, v ktorom sa nachádza aj kotolňa, a to napríklad aj z hľadiska kvality cesty. Pokiaľ
ide o „prejazd cez obrubník“, táto prístupová cesta je fakticky možná iba určitému druhu motorových
vozidiel (ako napr. vozidlá s vyšším podvozkom), ale nie je ani právne možná vzhľadom na potrebný
súhlas orgánu štátnej správy. Dovolací súd zdôrazňuje, že súd musí vždy prihliadať na to, aby stavbu

bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo
najmenej. Takto je povinný súd postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty
mohla cez pozemok viesť. Dovolací súd zdôrazňuje, že zákon poskytuje ochranu vlastníkovi stavby
prostredníctvom zriadenia priameho prístupu k nej. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že
toto vecné bremeno musí byť zriadené podľa predstáv vlastníka stavby. Skutočnosť, že prístup zriadený
cez priľahlý pozemok na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, by bol pre vlastníka

stavby pohodlnejším, resp. výhodnejším, ale by nevyžadoval stavebné úpravy, nie je významné.

14. Na základe uvedeného, dovolanie žalobcu je za takejto situácie dôvodné, pretože v ňom
opodstatnene namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Z dôvodu, že konanie
bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP, je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449

ods. 1 CSP) a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Dovolací súd zrušil aj uznesenia okresného
súdu týkajúce sa vyčíslenia náhrady trov konania ako súvisiace rozhodnutia.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací

súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.