Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125220459.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore navrhovateľa BUILDING ELEMENTS, s.r.o., IČ: 288 03 094, so sídlom
nám. 1. května 1306/4, 664 34 Kuřim, Česká republika, právne zastúpeného LAW FIRM s.r.o., IČO:
36 867 209, so sídlom Špitálska 2209/10, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti odporcovi
FORBUILD, s.r.o., IČO: 50 651 277, so sídlom Kukučínova 1621/26, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

III. Odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepriznáva.

IV. Odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 27. novembra 2025, doručeným súdu dňa 27. novembra 2025, navrhovateľ žiadal, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými

v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre
okres Spišská Nová Ves, obec A., k. ú. A., na LV číslo XXX ako pozemok, parcela reg. C, číslo 2440/3,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 805 m2, a stavba, súpisné číslo XXX (rodinný dom), postavená
na pozemku, parcelné číslo 2440/3, všetky v podiele 1/1, a to najmä nehnuteľnosti predať, darovať,
zameniť, uskutočniť zabezpečovací prevod práva, prenajať, vypožičať, zaťažiť záložným právom,
vecným bremenom, či inou ťarchou; a pre prípad, že by dospel k záveru, že nie je daný dôvod, respektíve

nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne žiadal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech navrhovateľa na účely zabezpečenia peňažnej
pohľadávky vo výške 42 690,00 eur s príslušenstvom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným
v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre
okres Spišská Nová Ves, obec A., k. ú. A., na LV číslo XXX ako pozemok, parcela reg. C, číslo 2440/3,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 805 m2, a stavba, súpisné číslo XXX (rodinný dom), postavená

na pozemku, parcelné číslo 2440/3, všetky v podiele 1/1. Navrhovateľ si taktiež uplatnil náhradu trov
konania.

2. Na odôvodnenie podaného návrhu navrhovateľ uviedol, že ako dodávateľ – predávajúci dodal
odporcovi ako odberateľovi – kupujúcemu ním objednaný tovar, na základe čoho mu vystavil faktúru č.
250100562nasumu7876,00eur,splatnúdňa29.júla2025;č.250100595nasumu4443,00eur,splatnú

dňa 31. júla 2025; č. 250100830 na sumu 6 290,00 eur, splatnú dňa 21. augusta 2025; č. 250100978 na
sumu10652,00eur,splatnúdňa9.septembra2025;č.250101154nasumu8011,00eur,splatnúdňa25.septembra 2025; a č. 250101235 na sumu 5 418,00 eur, splatnú dňa 3. októbra 2025. Dodal, že v reakcii
na jeho výzvu na úhradu uvedených pohľadávok odporca navrhol splátkový kalendár, avšak k dohode
nedošlo a odporca mu ku dňu podania návrhu svoje záväzky neuhradil. Navrhovateľ priblížil, že odporca

mu navrhoval úhradu daných záväzkov formou splátok vo výške 3 000,00 eur mesačne. Vysvetlil, že na
uzatvorenie navrhovaného splátkového kalendára bol ochotný pristúpiť iba za predpokladu, že odporca
zabezpečí úhradu daných pohľadávok zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným v
katastrinehnuteľností,vedenomOkresnýmúradomSpišskáNováVes,katastrálnymodborom,preokres
Spišská Nová Ves, obec A., k. ú. A., na LV číslo XXX ako pozemok, parcela reg. C, číslo 2440/3,

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 805 m2, a stavba, súpisné číslo 568 (rodinný dom), postavená
na pozemku, parcelné číslo 2440/3 (ďalej spolu len "Nehnuteľnosti"), ktorých vlastníkom je odporca,
s čím odporca nesúhlasil. Uvedené odôvodnil poukazom na postoj odporcu, ktorý mu síce navrhoval
uzatvorenie splátkového kalendára, avšak dobrovoľne nepristúpil k ani len čiastočnej úhrade svojich
záväzkov. Navrhovateľ podotkol, že odporca uhrádzal svoje záväzky voči nemu včas až do zmeny
konateľa odporcu koncom mája 2025, od ktorého momentu mu odporca neuhradil už ani jednu faktúru,

hoci tovar mu bol riadne dodaný. Považoval preto za zjavné, že odporca po zmene konateľa selektuje
veriteľov, ktorým pohľadávky uhradí a ktorým nie, a tento postup odporcu vnímal ako rozporný s
požiadavkou poctivého obchodného styku. Vyjadril presvedčenie, že odporca má za cieľ vyhnúť sa
splneniu svojej povinnosti, keď mu po zmene konateľa už neuhradil žiadnu faktúru.

2.1. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vzhľadom na nesúhlas odporcu so zabezpečením jeho
pohľadávok záložným právom k Nehnuteľnostiam podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na
vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého Okresný súd Banská Bystrica dňa 3. novembra 2025
vydal platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/1415/2025, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu istinu
42 690,00 eur spolu s príslušenstvom a ktorý ku dňu podania návrhu nebol právoplatný.

2.2. Pozornosť ďalej upriamil na to, že v zmysle údajov z katastra nehnuteľností prebieha ohľadom
Nehnuteľností vkladové konanie, a to na základe návrhu na vklad doručený na príslušný okresný úrad
dňa 18. novembra 2025, teda po tom, čo sa strany nedohodli na uzatvorení splátkového kalendára,
a zároveň po tom, čo upomínací súd vydal platobný rozkaz. Z toho považoval navrhovateľ za zrejmé,

že odporca nakladá so svojím majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávok, čím
bude ich uspokojenie v budúcnosti podstatne sťažené, ak nie celkom znemožnené. Zároveň poukázal
na to, že z verejne dostupnej účtovnej závierky odporcu za rok 2024 (str. 4 riadok 9) zistil, že tento
na obstaranie tovaru za rok 2024 vynaložil cca 480 000,00 eur, z čoho podľa neho vyplýva, že výška
jeho pohľadávky dosahuje takmer 10 % ročných nákladov odporcu na obstaranie tovaru, a teda je jeho

významným, ak nie najvýznamnejším záväzkom. Navrhovateľ zhrnul, že z celkového správania odporcu
po tom, čo u neho došlo k zmene konateľa, a najmä po tom, čo sa s ním nedohodol na uzatvorení
splátkového kalendára, a po tom, čo bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, in concreto (i) zo
skutočnosti, že odporca nepristúpil k žiadnej (ani len čiastočnej) úhrade svojich záväzkov voči nemu, (ii)
zo skutočnosti, že odporca zjavne nakladá s Nehnuteľnosťami, i s poukazom na významnú výšku jeho

pohľadávok, existuje dôvodná obava, že exekúcia na ich vymoženie bude ohrozená, respektíve úplne
znemožnená. Súčasne zdôraznil, že iný nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky odporca
toho času nevlastní.

2.3. Navrhovateľ mal zároveň za to, že vzhľadom na správanie odporcu existuje obava, že v

prípade nariadenia neodkladného opatrenia súdom, ktoré by bolo časovo obmedzené (napríklad do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného
rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica a je vedené pod sp. zn. 25Up/1415/2025), by odporca opäť
mohol s Nehnuteľnosťami (momentom právoplatnosti rozhodnutia) nakladať a zmariť tak uspokojenie
jeho pohľadávok. Z tohto dôvodu sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nebude časovo

obmedzené.

3. Za účelom osvedčenia svojho nároku a tvrdených skutočností navrhovateľ označil a k návrhu
pripojil nasledovné dôkazy: výpis z obchodného registra navrhovateľa (na č. l. 8 spisu); úplný výpis z
obchodného registra odporcu (na č. l. 9 spisu); faktúru č. 250100562 z 31. marca 2025 s Dodacím listom

č. 25SV00650 z 27. marca 2025 (na č. l. 10 spisu); faktúru č. 250100595 z 2. apríla 2025 s Dodacím
listom č. 25SV00702 z 1. apríla 2025 a Medzinárodným nákladným listom č. 1304952 (na č. l. 11-12
spisu); faktúru č. 250100830 z 23. apríla 2025 s Dodacím listom č. 25SV00889 zo 17. apríla 2025
a Medzinárodným nákladným listom č. 1361486 (na č. l. 13-14 spisu); faktúru č. 250100978 z 12. mája2025sDodacímlistomč.25SV01037zo6.mája2025(nač.l.15spisu);objednávkuz29.apríla2025(na
č. l. 16 spisu); faktúru č. 250101154 z 28. mája 2025 s Dodacím listom č. 25SV01278 z 27. mája 2025 (na
č. l. 16 p. v. – 17 spisu); faktúru č. 250101235 z 5. júna 2025 s objednávkou z 22. mája 2025 a Dodacím

listom č. 25SV01250 z 3. júna 2025 (na č. l. 18-19 spisu); návrh na vydanie platobného rozkazu (na č. l.
20-23 spisu); Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania a jeho pridelení na rozhodnutie (na č. l. 24
spisu); platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 3. novembra 2025, sp. zn. 25Up/1415/2025
(na č. l. 25-26 spisu); e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov strán z obdobia od 12. septembra
2025 do 13. októbra 2025 (na č. l. 27-28 spisu); výpis z listu vlastníctva č. XXX z 26. novembra 2025 (na

č. l. 29 spisu); výsledok lustrácie stavu konania V-3301/2025 na Portáli elektronických služieb katastra
nehnuteľností (na č. l. 30 spisu) a riadnu účtovnú závierku odporcu zostavenú dňa 21. marca 2025 k 31.
decembru 2024 (na č. l. 31-33 spisu).

4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. V posudzovanej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane navrhovateľa vystupuje právnická
osoba zriadená podľa práva Českej republiky so sídlom v Českej republike, t. j. v inom štáte, ako je
Slovenská republika, a odporcom je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike. Primárne bolo
preto nevyhnutné posúdiť medzinárodnoprávne aspekty prejednávanej veci a v ich kontexte otázku

právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť a (za podmienky zistenia právomoci) otázku príslušnosti,
ako nevyhnutných podmienok konania podľa § 161 ods. 1 CSP.

6. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, účinného

od 9. januára 2013 (ďalej len "nariadenie Brusel Ia"), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

7. Podľa článku 35 nariadenia Brusel Ia na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie

predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto
členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

8. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

9. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.

10. Podľa § 22 písm. b) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Košice

pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

11. Na základe navrhovateľom vymedzených skutkových okolností vzniku jeho nárokov, súdnej ochrany
ktorých sa podaným návrhom domáhal, súd posúdil vzťah strán, z ktorého tieto nároky vznikli, ako
obchodnoprávny, založený medzi stranami uzatvorenými jednotlivými kúpnymi zmluvami, a preto,

vychádzajúc z citovaného článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel Ia, ustálil, že disponuje právomocou konať
a rozhodovať vo veci samej, keďže odporca je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej
republiky, následkom čoho je daná jeho právomoc aj na konanie a rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladného, alternatívne zabezpečovacieho opatrenia ako predbežných opatrení predvídaných
slovenským procesným právom, a súčasne je daná aj jeho príslušnosť v súlade s § 22 písm. b) CSP

v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP. Pre úplnosť súd dodáva, že uvedené znamená, že vydanie
predbežného opatrenia v danom prípade nespadá pod článok 35 nariadenia Brusel Ia, keďže konajúci
súd ako súd členského štátu s právomocou rozhodovať vo veci samej môže konať a rozhodnúť o
predbežných opatreniach, predvídaných príslušným (svojím) procesným právom.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej v rozhodnutí len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

21. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

25. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

26. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon")
práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú

alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").28. Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že z tohto je zrejmé, kto ho robí i ktorej veci sa
týka. Strany sú riadne označené a predmetný návrh obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností,
ako aj samotný petit.

29. Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa ním domáhal nariadenia (primárne) neodkladného
opatrenia, alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, dôvodiac tým, že existuje dôvodná obava, že
exekúcia na vymoženie jeho pohľadávok voči odporcovi bude ohrozená, respektíve úplne znemožnená.
Podaniu predmetného návrhu predchádzalo podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa

navrhovateľ ako žalobca v konaní pred upomínacím súdom domáha voči odporcovi ako žalovanému
titulom kúpnej ceny zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 42 690,00 eur s príslušenstvom.
Návrh na nariadenie (primárne) neodkladného opatrenia a alternatívne zabezpečovacieho opatrenia
tak bol podaný za účelom dosiahnutia dočasného zabezpečenia splnenia povinnosti odporcu uhradiť
navrhovateľovi kúpnu cenu odporcom objednaných a navrhovateľom dodaných tovarov, uplatnenú
v konaní vo veci samej vo výške 42 690,00 eur (s príslušenstvom).

30. Z faktúry č. 250100562 z 31. marca 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu
vo výške 7 876,00 eur za tovar, ktorý bol v zmysle Dodacieho listu č. 25SV00650 z 27. marca 2025
v uvedený deň dodaný odporcovi. Uvedená faktúra bola splatná 29. júla 2025 (č. l. 10 spisu).

31. Z faktúry č. 250100595 z 2. apríla 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu
vo výške 4 443,00 eur za tovar, ktorý bol v zmysle Dodacieho listu č. 25SV00702 z 1. apríla 2025
a pripojeného Medzinárodného nákladného listu č. 1304952 dňa 1. apríla 2025 dodaný odporcovi.
Uvedená faktúra bola splatná 31. júla 2025 (č. l. 11-12 spisu).

32. Z faktúry č. 250100830 z 23. apríla 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu
vo výške 6 290,00 eur za tovar, ktorý bol v zmysle Dodacieho listu č. 25SV00889 zo 17. apríla 2025
a pripojeného Medzinárodného nákladného listu č. 1361486 dňa 23. apríla 2025 dodaný odporcovi.
Uvedená faktúra bola splatná dňa 21. augusta 2025 (č. l. 13-14 spisu).

33. Z faktúry č. 250100978 z 12. mája 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu
vo výške 10 652,00 eur za tovar, ktorý bol v zmysle Dodacieho listu č. 25SV01037 zo 6. mája 2025
v uvedený deň dodaný odporcovi. Uvedená faktúra bola splatná dňa 9. septembra 2025 (č. l. 15 spisu).

34. Z faktúry č. 250101154 z 28. mája 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu vo

výške 8 011,00 eur za tovar, ktorý bol v zmysle Dodacieho listu č. 25SV01278 z 27. mája 2025 dňa
26. mája 2025 dodaný odporcovi. Uvedená faktúra bola splatná dňa 25. septembra 2025 (č. l. 16 p. v.
– 17 spisu).

35. Z faktúry č. 250101235 z 5. júna 2025 vyplýva, že navrhovateľ ňou vyúčtoval odporcovi sumu vo

výške 5 418,00 eur za tovar, ktorý bol odporcom objednaný e-mailovou správou z 22. mája 2025 a
v zmysle Dodacieho listu č. 25SV01250 z 3. júna 2025 tomuto dodaný. Uvedená faktúra bola splatná
dňa 3. októbra 2025 (č. l. 18-19 spisu).

36. Z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán z obdobia od 12. septembra 2025 do 13.

októbra 2025 (na č. l. 27-28 spisu) vyplýva, že právna zástupkyňa odporcu v reakcii na predžalobnú
výzvu navrhovateľa navrhla úhradu dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2 000,00
eur vždy do 20-teho dňa daného kalendárneho mesiaca, počnúc septembrom 2025, na ktorý návrh
reagoval právny zástupca navrhovateľa protinávrhom, spočívajúcim v úhrade pohľadávok navrhovateľa
formou splátok vo výške 4 000,00 eur mesačne za súčasného uznania záväzkov odporcom vo forme

notárskej zápisnice, prípadne zabezpečením ich úhrady zriadením záložného práva k nehnuteľnosti.
Podľanasledujúciche-mailovýchsprávzostranyprávnejzástupkyneodporcutentosúhlasilsosplátkami
vo výške 3 000,00 eur i uznaním dlhu formou notárskej zápisnice, avšak nie so zriadením záložného
práva na nehnuteľnosť.

37. V zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, adresovaného Okresnému
súdu Banská Bystrica (na č. l. 20-23 spisu), sa ním navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny
vo výške 42 690,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 7 876,00 eur od
30. júla 2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 4 443,00 eur od1. augusta 2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 6 290,00 eur
od 22. augusta 2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10 652,00
eur od 10. septembra 2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy

8 011,00 eur od 26. septembra 2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne
zo sumy 5 418,00 eur od 4. októbra 2025 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a náhrady trov konania, a to z titulu neuhradených faktúr
vystavenýchnakúpnucenuodporcomobjednanéhoanímodporcovidodanéhotovaru.Predmetnýnávrh
bol v zmysle Potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania a jeho pridelení na rozhodnutie (na č. l. 24

spisu) doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14. októbra 2025. V zmysle uvedeného návrhu
Okresný súd Banská Bystrica dňa 3. novembra 2025 vydal platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/1415/2025
(na č. l. 25-26 spisu).

38. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Spišská Nová Ves, obec A., katastrálne územie A.,
vyhotovenéhodňa26.novembra2025(nač.l.29spisu),súdzistil,ževlastníkomNehnuteľnostíjeztitulu

kúpnej zmluvy B. XXX/XXXX zo 16. februára 2023 odporca so spoluvlastníckym podielom 1/1, pričom
vo vzťahu k nim je na liste vlastníctva vyznačená plomba, a to na základe V-3301/2025 (nepomenovaná
zmluva podľa § 51 OZ). Vo vzťahu k daným Nehnuteľnostiam nie sú na predmetnom liste vlastníctva
evidovaní správca, nájomca ani iná oprávnená osoba a dané Nehnuteľnosti sú zároveň bez tiarch.
Z výsledku lustrácie stavu konania V-3301/2025 na Portáli elektronických služieb katastra nehnuteľností

(na č. l. 30 spisu) vyplýva, že predmetné konanie sa začalo dňa 18. novembra 2025.

39. Z účtovnej závierky odporcu (ako mikro účtovnej jednotky), zostavenej dňa 21. marca 2025 k 31.
decembru 2024 ako riadnej (na č. l. 31-33 spisu), vyplýva, že k 31. decembru 2024 disponoval odporca
majetkom spolu v sume 382 176 eur, z toho neobežným majetkom, zodpovedajúcim dlhodobému

hmotnému majetku, vo výške 75 124 eur, pozostávajúcej v sume 26 745 eur z pozemkov a stavieb
a v sume 48 379 eur zo samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí, a obežným majetkom
vo výške 307 052 eur, pozostávajúcej v sume 130 394 eur zo zásob, v sume 116 004 eur z krátkodobých
pohľadávok a v sume 60 654 eur z finančného majetku (peniaze a účty v bankách). Zároveň mal
k uvedenému dňu záväzky v hodnote 129 284 eur, z toho dlhodobé záväzky vo výške 36 645 eur,

krátkodobé záväzky vo výške 52 194 eur, krátkodobé rezervy vo výške 2 120 eur a bežné bankové úvery
vo výške 38 325 eur. Vlastné imanie spoločnosti odporcu bolo kladné 252 892 eur, rovnako, kladný bol aj
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením (74 612 eur), ako aj po zdanení (57 164 eur).

40. Súdu je zároveň z vlastnej činnosti známe, že návrhom, doručeným Mestskému súdu Košice dňa

26. novembra 2025, sa navrhovateľ na podklade tých istých okolností a za účelom zabezpečenia svojich
rovnakých pohľadávok domáhal voči odporcovi vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov,
o ktorom návrhu Mestský súd Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 92Cb/103/2025 dňa 10. decembra
2025 rozhodol tak, že tomuto vyhovel.

41. Neodkladné opatrenie je jeho charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo
vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä
preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti

strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon, uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

42. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,

počas konania a tiež po jeho skončení. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich
skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
teda uvedenie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd posudzuje v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
účastníkmi (stranami sporu), b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnostialebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d)
navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e)
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

43. Z dikcie ustanovenia § 324 ods. 3 CSP jednoznačne vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, pričom uvedenú subsidiaritu je

všeobecný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinný vyhodnotiť. Za
predpokladu, že by súd dospel k tomu, že vzťahy môžu byť regulované zabezpečovacím opatrením,
je povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to aj v prípade, ak by inak boli
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je práve to, aby na majetok, na ktorý je možné zriadiť
záložné právo, v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo, namiesto toho, aby

sa dlžníkovi ako jeho vlastníkovi zakázalo s týmto majetkom nakladať, zriadené v prospech veriteľa
záložné právo. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Tento inštitút neobmedzuje dlžníka v nakladaní s majetkom ako
neodkladné opatrenie. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže dlžník majetok užívať, brať z

neho úžitky, dokonca ho môže aj scudziť, avšak so záložným právom. Navyše, v zmysle právneho
názoru, vysloveného Ústavným súdom Slovenskej republiky v bode 31. odôvodnenia jeho uznesenia
z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020, je subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení,
hoci výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, aplikovateľná aj vo vzťahu k iným
inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana.

44. Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľom sledovaným účelom požadovaného neodkladného
opatrenia bolo zabrániť odporcovi v nakladaní s jeho majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie
pohľadávok navrhovateľa, aby tak v dôsledku konania odporcu nedošlo k podstatnému sťaženiu,
prípadne až znemožneniu ich uspokojenia v budúcnosti. Inak povedané, navrhovateľ sa neodkladným

opatrením snažil zabezpečiť, aby v prípade jeho úspechu v spore o zaplatenie pohľadávky vo
výške 42 690,00 eur s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
25Up/1415/2025, táto mohla byť uspokojená z majetku odporcu. Uvedené chcel dosiahnuť odporcovi
uloženým zákazom nakladania s predmetnými Nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa vo vlastníctve
odporcu. Navrhovateľ však netvrdil ani neosvedčil, že by v tomto individuálnom prípade neboli splnené

konkrétne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, práve naopak,
jeho nariadenia sa (avšak iba alternatívne) sám domáhal.

45. S ohľadom na uvedené súd, vychádzajúc zo vzťahu subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia, dospel k záveru, že navrhovateľ sa mal prednostne domáhať nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia, pretože primárne tento inštitút zabezpečuje navrhovateľom sledovaný cieľ zabezpečenia jeho
pohľadávok pre obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Účel, ktorý navrhovateľ sledoval podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a preto vo veci
nebolo možné vydať neodkladné opatrenie tak, ako to požadoval navrhovateľ.

46. Navrhovateľ sa pre prípad, že by súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, alternatívne domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

47. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva

na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť
alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a) návrh na jeho nariadenie; b)
spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) že zriadenie záložného
práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d)

existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

48. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho (rovnako ako neodkladného) opatrenia spočíva povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smerujek osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť
do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho (prípadne
neodkladného) opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ

súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť
dočasne chránený, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie (respektíve v prípade
neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov). Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie
(rovnako ako ani neodkladné) opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti

nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,abezosvedčenianebezpečenstvabezprostredne
hroziacej ujmy. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd skúmal, či navrhovateľ v podanom návrhu
osvedčil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

49. Po preskúmaní návrhu (na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) a príloh k nemu súd považoval
nárok - jeho dôvodnosť a trvanie - za osvedčený do tej miery, do akej je to potrebné pre poskytnutie

ochrany vo forme zabezpečovacieho opatrenia. Súd konštatuje, že k návrhu pripojenými listinami
navrhovateľ osvedčil existenciu záväzkových vzťahov medzi ním a odporcom.

50. Druhou podmienkou, ktorú je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potrebné osvedčiť, je
obava z ohrozenia budúcej exekúcie, pričom medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že

výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom
je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998). Navrhovateľ odôvodňoval obavu

z ohrozenia exekúcie v zásade len tým, že odporca nakladá s Nehnuteľnosťami, že jeho pohľadávky
mu neuhradil včas a že má selektovať veriteľov, ktorých pohľadávky uhrádza. K tomu súd v prvom rade
poznamenáva, že (hoci uvedené tvrdenie navrhovateľa nie je samo osebe pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osobitne významné) zo žiadneho z tvrdení navrhovateľa ani zo
žiadnejznímpredloženýchlistínnevyplýva,atedanavrhovateľovisanepodariloosvedčiť,žebyodporca

akýmkoľvek spôsobom selektoval, ktorým veriteľom svoje záväzky uhradí a ktorým nie. Napokon,
v rozpore s týmto tvrdením navrhovateľa je aj obsah ním predloženej e-mailovej komunikácie právnych
zástupcov strán, z ktorej je zrejmá vôľa odporcu navrhovateľovi jeho pohľadávky uhradiť, akurát vo
forme splátok, ako aj vôľa odporcu pristúpiť v tejto súvislosti k využitiu zabezpečovacieho inštitútu –
uznania záväzkov formou notárskej zápisnice, ku ktorému však z dôvodov na strane navrhovateľa, hoci

uznanie záväzkov odporcom bolo pôvodne jednou z ním požadovaných alternatív zabezpečenia jeho
pohľadávok, nedošlo.

50.1. Navrhovateľovi sa však najmä, a to je v posudzovanej veci rozhodujúce, podľa názoru súdu
nepodarilo osvedčiť (ani), že odporca realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému

zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže osvedčil len, že ohľadom
Nehnuteľností vo vlastníctve odporcu prebieha (nejaké) vkladové konanie. Odhliadnuc od toho, že
odporca ani netvrdil a ani neosvedčil, čo, teda zápis akého práva k daným Nehnuteľnostiam, je
predmetom tohto vkladového konania, súd zastáva názor, že len na základe osvedčenia samotnej
skutočnosti, že vo vzťahu k Nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu prebieha vkladové konanie,

nemožno mať za osvedčené, že odporca sa zbavuje svojho majetku napríklad jeho predajom za
nízku cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty. Dokonca, z predloženého výpisu z listu
vlastníctva č. XXX nemožno mať za osvedčené ani to, že vo vzťahu k predmetným Nehnuteľnostiam
má v rámci vkladového konania V-3301/2025 dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, keďže predmetné
vkladové konanie sa vedie na podklade nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho

zákonníka. Zároveň, samotná skutočnosť, že navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom disponuje (nakladá)
so svojimi Nehnuteľnosťami, ešte bez ďalšieho neznamená, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom
ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, keďže prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je
zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy, a aj prípadné zaťaženie nehnuteľností vecným právom
môže byť v konkrétnom prípade kompenzované primeraným finančným protiplnením.

50.2. Navyše, predmetné Nehnuteľnosti nie sú podľa navrhovateľom predloženej poslednej riadnej
účtovnejzávierkyodporcujedinýmmajetkomodporcu,aletentodisponujeajhnuteľnýmmajetkomväčšej
hodnoty (neobežným majetkom v hodnote 48 379,00 eur a zásobami v hodnote 130 394,00 eur), ako ajpohľadávkami (vo výške 116 004,00 eur) a prostriedkami na účtoch v bankách (vo výške 60 654,00 eur).
Aj s ohľadom na to sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že nakladaním s Nehnuteľnosťami,
ktoré majú v zmysle poslednej riadnej účtovnej závierky odporcu hodnotu 26 745,00 eur, odporca sleduje

zmarenie prípadnej budúcej exekúcie či jej výrazné sťaženie. Za navrhovateľom takto osvedčenej
situácie nemožno zároveň za osvedčené považovať, že odporca uzatvorením nepomenovanej zmluvy
ohľadom Nehnuteľností, hoci zakladajúcej právo, ktoré je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností,
koná spôsobom nasvedčujúcim tomu, že by sa svojho majetku išiel akýmkoľvek spôsobom „zbaviť“ v
snahe zmariť prípadnú budúcu exekúciu.

50.3. Napokon, ani samotné konštatovanie a osvedčenie, že odporca pohľadávky navrhovateľa
neuhradil, respektíve neuhrádza včas, nie je na zriadenie sudcovského záložného práva postačujúce.
Súd nemôže ako podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prevziať obavu navrhovateľa
vychádzajúcu z možného konania, respektíve v danom prípade nekonania odporcu (spočívajúceho
vo včasnom neuhradení svojich záväzkov navrhovateľovi). Prijatie argumentácie navrhovateľa v tomto

smere by totiž v podstate znamenalo, že súdna ochrana vo forme zabezpečovacieho (respektíve aj
primárne požadovaného neodkladného) opatrenia by (bez ďalšieho) mohla byť poskytnutá v každom
spore, kde by odporca mal dlhy; čo ale nie je zmyslom a účelom tohto procesného inštitútu. Pokiaľ ide o
nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, toto musí byť reálne a musí bezprostredne
hroziť.Vymáhaniepeňažnýchzáväzkovještandardnoukauzouriadnychsúdnychkonaní,pričomvtomto

prípade súd nezistil, respektíve navrhovateľ neosvedčil dôvod na osobitný procesný postup.

50.4. K tomu súd len pre úplnosť poznamenáva, že obava z ohrozenia exekúcie by bola daná vtedy,
ak by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia bez vydania príslušného zabezpečovacieho
prostriedku ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne

hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že
musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie
vymáhania nároku, ktorého ochrana sa príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda
o akékoľvek konanie povinnej osoby alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu
ohrozenia exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase

podania návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho prostriedku, ako aj v čase rozhodovania
súdu o ňom. Pôjde napríklad o situácie, ak dlžník nemá dostatok likvidity, hrozia mu viaceré exekúcie,
má voči navrhovateľovi viacero dlhov, ktoré nespláca, alebo vo všeobecnosti sa rôznym úmyselným
konaním vyhýba plneniu svojich záväzkov, hrozí mu úpadok a pod. Bezprostrednosťou je v tomto
prípade potrebné rozumieť nie len zámerné konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je snaha vyhnúť sa

možnej exekúcii, ale aj priamosť, respektíve úzky súvis okolností, odôvodňujúcich potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, s možným ohrozením exekúcie. Súd má za to, že takéto konanie odporcu
ani okolnosti na jeho strane navrhovateľ neosvedčil.

51. Záverom, majúc na zreteli, že zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského

záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky
veriteľa, a teda že jeho zmyslom je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad
existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená, t. j. že jeho účelom je posilniť istotu veriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť (výkonom
záložného práva), súd prihliadol aj na to, že v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.

zn. 92Cb/103/2025 navrhovateľ na podklade tých istých okolností a za účelom zabezpečenia svojich
rovnakých pohľadávok (dňa 10. decembra 2025) dosiahol voči odporcovi vydanie európskeho príkazu
na zablokovanie účtov, ktorý je v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na
zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov neodkladným opatrením nariadeným

podľa osobitného predpisu (ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15.
mája2014ozavedeníkonaniatýkajúcehosaeurópskehopríkazunazablokovanieúčtovscieľomuľahčiť
cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach). Z uvedeného je zrejmé,
že k naplneniu cieľa sledovaného navrhovaným zabezpečovacím (ako aj neodkladným) opatrením,
teda k posilneniu istoty navrhovateľa, že v prípade úspechu v konaní vo veci samej si bude môcť

svoje pohľadávky voči dlžníkovi (odporcovi) uspokojiť, a to v danom prípade prikázaním pohľadávky
z účtu v banke, došlo práve vydaním predmetného európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Súd
má preto za to, že prípadné (za predpokladu osvedčenia splnenia zákonom predvídaných podmienok)
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v situácii, kedy si už navrhovateľ úspešne uplatnil iný právnyinštitút,prostredníctvomktoréhosújehooprávnenézáujmyadekvátneaúčinnechránené,nebolomožné
považovať za súladné s princípom proporcionality.

52. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil, že
prípadný výkon exekúcie môže byť ohrozený, a preto zamietol aj návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

53. Nad rámec uvedeného súd len marginálne poznamenáva, že navrhnutému zneniu petitu nebolo

možné vyhovieť ani z formálnych dôvodov. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia a pre prípad, že by súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, respektíve
nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne žiadal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie. Súd však musí konštatovať, že v tomto prípade nešlo o eventuálny petit,
podstatou ktorého je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku a pri ktorom jeden petit vylučuje druhý
petit tak, že navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude

možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať in eventum na iné plnenie; a nešlo ani o alternatívny
petit, t. j. petit prejavujúci vôľu žalobcu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné podľa voľby
žalovaného. V danom prípade sa nemôže jednať ani o jeden z týchto dvoch druhov petitov, pretože
obidva musia mať svoj pôvod v hmotnom práve, čo v tomto prípade nie je naplnené. Navrhovateľ teda
bez opory v hmotnom či procesnom práve sformuloval (podľa voľby slov) alternatívny, respektíve (podľa

toho, ako sa javí) eventuálny petit a následnú voľbu konkrétneho prostriedku ochrany ponechal na
súd, hoci v civilnom spore, ovládanom princípom prísnej procesnej zodpovednosti strany za výsledok
sporu, je úlohou toho, kto sa domáha ochrany, vedieť rozlíšiť, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a teda aj jednoznačne definovať, ktorého z nich sa
domáha.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak nie je ustanovené inak.

57. V prejednávanej veci rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda bolo jeho

povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne zabezpečovacieho opatrenia súd zamietol, úspech
v konaní o týchto návrhoch treba pripísať protistrane. Odporca má teda nárok na náhradu trov konania
o každom z týchto návrhov voči navrhovateľovi, avšak z dôvodu, že odporcovi doposiaľ žiadne trovy

konania nevznikli, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému
uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.