Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200468
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200468.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX D., 3/ H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 4/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX D., všetci právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká
18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so
sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy
a výstavby Slovenskej republiky číslo 10109/2021/OL/4836-M, č. 16/2021 zo dňa 21.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného ministra dopravy a výstavby
Slovenskej republiky číslo 10109/2021/OL/4836-M, č. 16/2021 zo dňa 21.01.2021 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1/ až 4/ rade voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Právny zástupca žalobcov žiadosťou zo dňa 02.11.2020 opätovne v mene žalobcov požiadal
žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(zákonoslobodeinformácií)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonoslobode
informácií) o sprístupnenie kompletného dokumentu – návrhu protihlukových opatrení, ku ktorej bola
spoločnosť Granvia, a.s., Europeum Business Cener – blok A, Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO:
36 862 631 (teraz Via Pribina, a.s. – pozn. súdu) (ďalej len „Granvia“) zaviazaná zo strany žalovaného.
Žalobcovia žiadali o tieto informácie opätovne z dôvodu, že na žiadosť zo dňa 28.09.2020 žalovaný

doručil žalobcom iba zhrnutie protihlukových opatrení, ktoré má Granvia vykonať. Žalobcovia taktiež
žiadali o zaslanie všetkých výsledkov meraní hluku a emisií odo dňa povolenia užívania predmetnej
rýchlostnej cesty (R1 Nitra, západ – Selenec v úseku pri mestských častiach Nitry – Čermáň, Staré
mesto a Horné Krškany – pozn. súdu).

2. Žalovaný rozhodnutím odboru komunikácie č. 29834/2020/OK/88583 zo dňa 13.11.2020 (ďalej
len prvostupňové rozhodnutie) sčasti nevyhovel žiadosti žalobcov a žalobcom sprístupnil iba

informácie týkajúce sa výsledkov meraní hluku. V časti týkajúcej sa výsledkov meraní emisií
postúpil žiadosť žalobcov na priame vybavenie Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ako dôvod nesprístupnenia požadovaného
dokumentu s názvom „Technicko–akustická diagnostika protihlukových opatrení, opatrenia na zlepšenievlastností protihlukových opatrení“ uviedol, že tento dokument spĺňa všetky charakteristiky a atribúty
obchodného tajomstva podľa § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), a preto s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona o slobode

informácií a § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií žiadosti nevyhovel. Žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom
namietali, že na základe sťažnosti žalobcov bola Granvia zaviazaná vypracovať požadovaný dokument
v lehote do 31.10.2021. Žalobcovia ako sťažovatelia majú právo oboznámiť sa s týmto dokumentom,
aby mohli vyhodnotiť, či vyhovenie ich sťažnosti nebolo čisto formálne. Ide o verejnú komunikáciu a bolo

preukázané, že žalobcovia sú nadmieru zaťažovaní hlukom spôsobeným prevádzkou rýchlostnej cesty,
čím je porušovaný zákon. Uvedené informácie preto nemôžu tvoriť obchodné tajomstvo. Žalobcovia
žiadali sprístupniť iba tú časť, ktorú sa Granvia zaviazala uskutočniť do 31.10.2021. Žalovaný na prvú
žiadosť žalobcov poskytol dňa 14.10.2020 v zjednodušenej forme iba informáciu, aké protihlukové
opatrenia budú v danej lokalite uskutočnené. Žalobcovia žiadajú sprístupnenie dokumentu v tejto časti
za účelom možného odborného posúdenia, či dané opatrenia budú dostatočné. Keďže je zrejmé, aké

opatrenia má Granvia v danom termíne uskutočniť a je zrejmé, že ich uskutoční na verejnej komunikácií,
tieto opatrenia nemôžu byť logicky predmetom obchodného tajomstva.

3. O podanom rozklade rozhodol minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len
minister) rozhodnutím číslo 10109/2021/OL/4836-M, č. 16/2021 zo dňa 21.01.2021 (ďalej len napadnuté

rozhodnutie), tak že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia po zhrnutí skutkového stavu minister uviedol, že nezistil dôvody na zmenu
alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ktorého odôvodnenie považuje za logické, koherentné
a presvedčivé.

4. K námietkam žalobcov uviedol, že aby žiadaná informácia skutočne tvorila obchodné tajomstvo, musí
spĺňať pojmové znaky podľa ust. § 17 Obchodného zákonníka, teda existencia obchodného tajomstva
sa neodvodzuje iba od vôle zmluvnej strany utajiť určité skutočnosti, ale musia byť naplnené všetky
pojmové znaky obchodného tajomstva. Žalovaný má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa odbor
komunikácie dostatočne vysporiadal s otázkou, či požadované informácie tvoria obchodná tajomstvo

a uvedené aj náležite vysvetlil. Žiadaný dokument je predpokladom na samotné zhotovenie diela -
projektovej dokumentácie, ktorá podlieha administratívnym konaniam aj s účastníkmi konania, ktorých
práva môžu byť dotknuté. Granvia je koncesionárom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP)
rýchlostnej cesty R1 PR1BINA (51,6 km), ale nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 ani ods. 3 zákona
o slobode informácií a nie je teda povinná poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií,

pričom listom zo dňa 06.11.2020 oblastnej hygieničke Zvolen oznámila, že so sprístupnením tohto
dokumentu nesúhlasí. Dokument nebol získaný za verejné prostriedky a bol žalovanému odovzdaný
subjektom, ktorý nie je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, a ten neposkytol súhlas
s jeho zverejnením.

II. Žaloba

5.ŽaloboudoručenouKrajskémusúduvBratislavedňa09.04.2021sažalobcoviadomáhali,abysprávny
súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcov v žalobe zhrnul skutkový stav,
ktorý predchádzal podaniu samotnej žiadosti o informácie, a s poukazom na genézu celého prípadu

uviedol, že žalobcovia sú ako obyvatelia príslušných mestských častí nadmerne zaťažovaní hlukom
z predmetnej rýchlostnej cesty. Bolo preukázané, že ich sťažnosť na nadmerný hluk bola opodstatnená
a žalovaný zaviazal Granviu na vypracovanie požadovaného dokumentu. Žalobcovia ako sťažovatelia
a účastníci administratívneho konania majú právo mať tento dokument k dispozícií, aby mohli posúdiť,
ako bolo vyhovené ich sťažnosti. Žalobcovia sú toho názoru, že keďže ide o verejnú komunikáciu a

sťažnosťou bolo preukázané, že žalobcovia sú nadmieru zaťažovaní hlukom, čím je prevádzkou tejto
rýchlostnej cesty porušovaný zákon, uvedené opatrenia nemôžu podliehať obchodnému tajomstvu.
Uvedené opatrenia má Granvia prijať, aby prevádzkovanie rýchlostnej cesty neporušovalo zákon, teda
nemôžu byť predmetom obchodného tajomstva. Ak by sme pristúpili na argumentáciu žalovaného, nikdy
žiadny stavebný projekt by nemusel byť zverejňovaný a nebola by žiadna verejná kontrola. Žalobcovia

taktiež nerozumejú zdôvodneniu, že dokument obsahuje viacero variant riešenia úpravy projektu
rýchlostnej cesty, keďže žalobcovia požadovali iba opatrenia, ktoré sa Granvia zaviazala vykonať do
31.10.2021 na základe rozhodnutia a sťažnosti žalobcov. Žalobcovia požadujú iba sprístupnenie týchto
opatrení, ktoré majú byť vykonané na verejnej komunikácií. Tieto nemôžu logicky byť obchodnýmtajomstvom, keďže ich vyhotovenie bude na verejne prístupnej komunikácií. V prípade, ak by určité
údaje mohli byť obchodným tajomstvom, nič nebráni žalovanému, aby tieto údaje začiernil a nezverejnil.

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul priebeh správneho konania a uviedol ustanovenia zákona
o slobode informácií (§ 1, § 3, § 10, § 11, § 12, § 18, § 19, § 21b, § 22), § 17 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 46, § 47, § 59 a §
61). Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a záverom zhrnul, že
napadnuté rozhodnutie obsahuje správne konštatovanie, že v danom prípade požadované informácie
tvoria obchodné tajomstvo a boli žalovanému odovzdané subjektom, ktorý nie je povinnou osobou.
Z tohto dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadrili.

IV. Pojednávanie

8. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/65/2021 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/65/2021.

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.

b) zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 25.03.2026 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov a žalobcu 4/ a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie
pojednávania. PZ žalobcov na pojednávaní upresnil žalobný petit a požadoval napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V. Relevantná právna úprava

10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

11. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

12. Podľa § 10 ods. 1 o slobode informácií informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba

nesprístupní.

13. Podľa § 10 ods. 2 o slobode informácií informácie porušením alebo ohrozením obchodného
tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné

prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
b) o znečisťovaní životného prostredia,20)
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s
majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie,

d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2.

Poznámka pod čiarou č. 20 odkazuje na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí, podľa ktorého znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemickýchalebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou
podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon
neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí.
Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do
siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba

vo výzve upozornená.

15. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

VI. Právne posúdenie veci

16. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorým žalobcom nebolo vyhovené v ich žiadosti v časti o sprístupnenie dokumentu

„Technicko–akustická diagnostika protihlukových opatrení, opatrenia na zlepšenie vlastností
protihlukových opatrení“, ktorý dala vypracovať Granvia ako prevádzkovateľ dotknutého úseku
rýchlostnej cesty R1. V danom prípade zostalo medzi účastníkmi sporné posúdenie, či uvedený
dokument je ako celok obchodným tajomstvom.

17. Z napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správne orgány
považovali uvedený dokument za obchodné tajomstvo podnikateľa - Granvie z dôvodu, že je obchodným
majetkom spoločnosti, ktorá si ho objednala za účelom zhodnotenia technických parametrov cesty
v súvislosti s produkciou hluku, zároveň má tento dokument skutočnú vyčísliteľnú hodnotu, spočívajúcu
v nákladoch na jej vypracovanie a optimalizácií nákladov spoločnosti, spoločnosť si tento dokument

dala vypracovať sama pre seba, informácie v ňom nie sú bežne dostupné a spoločnosť nesúhlasila
s jeho sprístupnením. Tento dokument nebol ani vypracovaný z verejných prostriedkov a žalovanému
ako povinnej osobe bol odovzdaný len za účelom splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím oblastnej
hygieničky.

18. Správne súdy opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Sžo/103/2008, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 21. 9. 2021, sp. zn. 11S/231/2019),
potvrdili názor, že vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z pojmových znakov
obchodného tajomstva. Na „označenie“ informácie za obchodné tajomstvo podľa § 10 ods. 1 zákona
o slobode informácií nestačí iba samotný prejav vôle utajiť informáciu. Opačný výklad zákona by

dával možnosť, aby ktokoľvek, mohol utajiť všetky informácie ako obchodné tajomstvo (stačil by iba
jednoduchý prejav vôle), a to bez ohľadu na to, či tieto informácie skutočne spĺňajú znaky obchodného
tajomstva. Dôsledky takého výkladu by boli zjavne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným
právom na informácie, a preto je takýto výklad ustanovenia neprípustný. Aby mohla byť informácia
označená za obchodné tajomstvo, musí súčasne spĺňať všetky znaky obchodného tajomstva, inak bola

za obchodné tajomstvo označená neoprávnene, a takéto svojvoľné označenie nemôže byť dôvodom
na nesprístupnenie informácie. Povinné osoby sú pri každej žiadosti o informácie povinné skúmať,
či informácia naozaj spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva a svoje rozhodnutie o nesprístupnení
informácie zároveň riadne zdôvodniť. Nestačí len automaticky prebrať názor podnikateľa, že všetky ním
označené informácie sú obchodným tajomstvom.

19. Napriek tomu, že sa žalovaný pokúsil opísať splnenie znakov obchodného tajomstva v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia, takéto posúdenie podľa názoru správneho súdu vykonal formalisticky,
pričomsaopomenulvysporiadaťsovšetkýmiaspektamiobmedzeniaprístupukinformáciámoznačeným
podnikateľom (v tomto prípade Granvia) ako obchodným tajomstvom. Okrem podmienky označenia

obchodného tajomstva podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií je potrebné, aby sa
povinná osoba pri posúdení, či skutočne je daný dôvod obmedzenia práva na prístup k informáciám,
vysporiadala aj s negatívnymi podmienkami ustanovenými v ods. 2 tohto zákonného ustanovenia. Za
predpokladu, keď boli informácie vyžadované v súvislosti s nadmerným hlukom (vplyvom na zdravieľudí a znečisťovaním životného prostredia) je podľa názoru správneho súdu nevyhnutné vysporiadať
sa aj ust. § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona o slobode informácií. Skutočnosť, že pre sprístupnenie
požadovaných informácií je relevantné práve vysporiadanie sa s výnimkami z obchodného tajomstva (§

10 ods. 2 zákona o slobode informácií), je podľa názoru správneho súdu zrejmé aj s poukazom na ust.
§ 27 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý ukladá prevádzkovateľom zdroja hluku povinnosť zabezpečiť, aby expozícia
obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc
ustanovené vykonávacím predpisom. V tomto smere z prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého

rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha, z ktorej by bolo možné posúdiť aj tieto negatívne podmienky
nesprístupnenia informácií.

20. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotné posúdenie splnenia podmienok
obchodného tajomstva v prvostupňovom rozhodnutí obsahuje chybný úsudok, pokiaľ v ňom žalovaný
vychádzal zo skutočnosti, že Granvia si uvedený dokument dala vypracovať sama pre seba na

optimalizáciu nákladov spoločnosti. Sám žalovaný na inom mieste v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia uvádza, že dokument bol predložený žalovanému v dôsledku plnenia povinnosti uloženej
Granvia rozhodnutím oblastnej hygieničky. Ide teda o dokument, ktorý bola Granvia povinná predložiť
za účelom splnenia povinnosti uloženej jej rozhodnutím správneho orgánu. S uvedeným súvisí aj
nesprávne posúdenie žalovaného, ktorý sa odvoláva na skutočnosť, že dokument bol žalovanému

odovzdaný subjektom, ktorý nie je povinnou osobou a teda nemá povinnosť ho zverejniť. Vzhľadom na
to, že uvedený dokument mal byť predložený v rámci administratívneho konania na základe uloženej
povinnosti orgánu verejnej správy, potom ide o informáciu získanú v rámci úradnej činnosti realizovanej
v súlade s kompetenciami povinnej osoby, ktoré nespadajú pod ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o slobode informácií (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 21S/75/2011). Vzhľadom na to, že

žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu vlastnú argumentáciu v tomto smere
a iba konštatoval stotožnenie sa so závermi prvostupňového rozhodnutia, správny súd vychádzal
predovšetkým z argumentácie a záverov obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí.

21. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcov, že informácie, ktoré majú byť obsahom

žiadaného dokumentu, sú opatrenia realizované na verejne prístupnej komunikácií. Nie je teda ani
zrejmé, akým spôsobom má byť zabezpečené utajenie týchto informácií podnikateľom, čo je jednou
z podmienok ochrany obchodného tajomstva.

22. Správny súd zároveň dodáva, že administratívny spis žalovaného neobsahoval prvú žiadosť

žalobcov o sprístupnenie informácie s plnomocenstvom právneho zástupcu, ako ani listiny týkajúce sa
administratívneho konania o sťažnosti žalobcov na nadmerný hluk. Skutkové okolnosti vypracovania
požadovaného dokumentu (existenciu administratívneho konania o sťažnosti žalobcov), preto správny
súd posudzoval zo zhodných tvrdení účastníkov súdneho konania, keďže žalobcovia poukazovali na
povinnosť vypracovať požadovaný dokument v rámci konania o sťažnosti, a žalovaný túto skutočnosť

v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia potvrdil.

23. Čo sa týka námietky žalobcov, že ako účastníci administratívneho konania o ich sťažnosti majú
právo na požadovaný dokument, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v danom prípade
žalobcovia žiadali o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií a povinná osoba ju aj

v intenciách tohto zákona posudzuje. V rámci procesného postupu vybavovania žiadosti o informácie
podľa zákona o slobode informácií si povinné osoby neoverujú identitu žiadateľa a v režime zákona
o slobode informácií ho vnímajú ako verejnosť, pričom údaje poskytujú (okrem iného) aj spôsobmi
komunikácie nezabezpečujúcimi ochranu osobných údajov (napr. emailom), teda vo všeobecnosti
žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona o slobode informácií nie je

v procesnom postavení účastníka konania (pozri rozhodnutie NS SR zo dňa 28.01.2015, sp. zn.
3Sži/40/2014). Z tohto dôvodu správny súd námietku žalobcov v tomto smere neuznal.

24. Vzhľadom na absenciu riadneho skúmania a odôvodnenia splnenia podmienok nesprístupnenia
požadovaných informácií podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií (z dôvodu ochrany obchodného

tajomstva) v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí, však považoval námietku žalobcov ohľadom
nesplnenia podmienok pre uplatnenie ochrany obchodného tajomstva na požadovaný dokument za
dôvodnú, a preto žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP.25. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky obmedzenia
prístupu k informáciám z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, teda či požadovaný dokument ako
celok naozaj spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva, a to aj s ohľadom na výnimky ustanovené v § 10

ods. 2 zákona o slobode informácií. Pokiaľ žalovaný opäť dospeje k záveru, že požadovaný dokument,
prípadne jeho časť, spĺňa všetky podmienky na uplatnenie ochrany obchodného tajomstva, svoju úvahu
je povinný náležite zdôvodniť a zároveň sa vysporiadať aj s uplatnením pravidla selekcie v zmysle ust.
§ 12 zákona o slobode informácií. V ostatnom rozsahu je povinný požadované informácie žalobcom
sprístupniť.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému. Výšku náhrady trov konania určí správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP).

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).