Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Csp/167/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7624204105.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.. D. XXXX/X, B. D. E., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, o zaplatenie 1 523,55 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 23.08.2024 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 523,55 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1 018,57 Eur od 22.03.2024 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že
jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a žalovaný uzatvorili dňa 23.07.2021
Zmluvu č. 5181530731, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu. Na
základe tejto zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky ich
čerpania a splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Nárok uplatnený žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty.
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť zo Zmluvy, preto predchodca žalobcu
vypovedal Zmluvu ku dňu 21.02.2023. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024 medzi
postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. V čase postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 1 523,55 Eur, ktorá pozostávala
z istiny 1 019,57 Eur, riadneho úroku 383,- Eur, úroku z omeškania 76,98 Eur a poplatkov 45,- Eur. Po
postúpení pohľadávky nebola uhradená žalovaným žiadna suma.
2. Vo veci súd vydal dňa 01.10.2024 platobný rozkaz pod sp. zn. 9Csp/167/2024-56. Žalovanému
bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk dňa 07.10.2024. Proti platobnému rozkazu podal
žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo v zmysle § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku
k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný v podanom odpore poukázal na to, že Zmluva o kreditnej
karte je absolútne neplatný právny úkon. V návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte žiadal o
úrokovú sadzbu, bližšie popísanú v časti „Typ a výška úrokovej sadzby“, o minimálnu splátku, úrokovú
sadzbu pre úrok z omeškania 5 % p.a.. Právny predchodca žalobcu prijatím návrhu na uzatvorenie
zmluvy o kreditnej karte zo dňa 23.07.2021 akceptoval len schválený úverový rámec, RPMN vovýške 28,06 % p.a., celkovú čiastku, ktorú klient zaplatí pri uvedených predpokladoch a RPMN a
limity používania kreditnej karty, uvedených v návrhu na uzatvorenie zmluvy. Ostatné požadované
ustanovenia upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán neakceptoval. Takéto schválenie treba
považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, na ktorý nepristúpil. Samotné čerpanie
úveru nemôže znamenať konkludentné prijatie návrhu. Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné
vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu sú všetky
debetné transakcie, ktoré predstavujú reálne čerpanie úverového rámca realizované 2 roky spätne od
podania žalobného návrhu premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaný poukázal
ďalej na to, že predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou a
nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon. Poslednú výzvu pred zosplatnením aj
vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať za neplatné právne úkony aj pre neurčitosť,
keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru. Došlo tak k postúpeniu tzv. živého úveru, keďže neboli splnené podmienky
pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a nemá v konaní
aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. Je nutné
zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už
splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby, ktorou žalobca uplatnil svoj
nárok ako zosplatnený, v celosti.
3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.11.2024 žalobca uviedol, že Návrh na uzavretie zmluvy
o Kreditnej karte žalovaného právny predchodca žalobcu akceptoval listom s názvom Potvrdenie o
uzavretí zmluvy o Kreditnej karte v znení, v akom mu bol Návrh doručený. Podmienkou vzniku zmluvy je
zhoda vôle zmluvných strán, ktorá sa týka obsahu uzavieranej zmluvy. Odpoveď obláta, ktorá obsahuje
súhlas s návrhom, sa považuje za prijatie návrhu aj vtedy, ak obsahuje výslovné alebo dodatočné, alebo
odlišné podmienky, pokiaľ tieto nemenia závažne obsah návrhu. K uzatvoreniu zmluvy došlo platne
a v súlade so zákonom. Žalovaný vykonával po uzatvorení zmluvy kreditné operácie a poskytnutý
úverový rámec riadne využíval. Pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver veriteľ je povinný
brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkov
získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a
počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi, nakoľko poskytovateľ
úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ
overil dopytom do úverového registra dňa 22.07.2021, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ mal v čase
poskytnutia úveru záväzky vo výške 30,- Eur mesačne. Zároveň disponoval informáciami o ďalších
poskytnutých úveroch, ktoré neboli ešte zadokumentované v úverovom registri. Výška nevyplácaných
úverov predstavovala sumu 487,66 Eur. Mesačná splátka novoposkytnutého úveru predstavovala 75,-
Eur, preto veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 562,66 Eur. Spotrebiteľ bol
zamestnaný od 08/2018 s mesačným príjmom vo výške 1 090,- Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 218,06
Eur, nakoľko spotrebiteľ uviedol rodinný stav rozvedený a žiadne vyživované dieťa. Zároveň bral do
úvahy obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané
ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 30 %, teda 261,58
Eur. Ďalej uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že bol právnym
predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to znížením celkového
úverového rámca a výpoveďou Zmluvy o Kreditnej karty zo dňa 12.02.2023 a výzvou zo dňa 20.12.2023.
Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 20.12.2023 upozornený
na možnosť postúpenia pohľadávky.
4. V podaní zo dňa 09.12.2024 žalovaný uviedol, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k vzájomnému
konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré poukazuje
žalobca, sú napísané miniatúrnym písmom a nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko neboližalovanými podpísané a žalobca ho neoboznámil pred podpisom zmluvy s ich znením. Spotrebiteľovi
musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a
poskytovaný úver. Pokiaľ právny predchodca žalobcu mal tento návrh posúdiť a v prípade jeho prijatia
následne sám určiť podmienky poskytnutia úveru a tieto už len žalovanému oznámiť dodatočne, nešlo z
jeho strany o akceptáciu návrhu, ale o odmietnutie návrhu žalovaného a predloženie nového návrhu na
uzatvorenie zmluvy s už zmenenými (konkretizovanými) podmienkami, než boli žalovaným požadované.
Následne právny predchodca žalobcu nepreukázal, či žalovaný písomne akceptoval tento nový návrh a
prijal ho. Keďže zmluva je neplatná, zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Všetky debetné transakcie realizované 2 roky spätne od podania žalobného
návrhu sú premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Keďže zmluva o kreditnej karte je
neplatný právny úkon, neplatné sú aj listy zo dňa 12.02.2023 ako aj zo dňa 20.12.2023 a neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Došlo tak k postúpeniu tzv. živého úveru a
preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon a žalobca nemá v danom konaní
aktívnu vecnú legitimáciu.
5. Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9Csp/167/2027 dňa 28.01.2025 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tunajší súd konštatoval,
že nebola splnená podmienka postúpenia pohľadávky bankou z dôvodu nedodržania 90 dňovej lehoty
od výzvy na zaplatenie dlžnej sumy do postúpenia pohľadávky bankou. Z dôvodu neplatnosti postúpenia
pohľadávky preto žalobu poukazujúc na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11CoCsp/17/2025 zo dňa 26.11.2025 uvedený
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 22) odvolací súdu uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu
ako odvolateľa, že plynutie lehoty 90 dní je nezávislou na výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
pretože plynie od omeškania dlžníka, ktorý nastáva okamihom, keď dlžník prestal plniť svoj záväzok voči
banke. Podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách sú splnené, ak banka klienta vyzvala na splnenie jeho
peňažného záväzku a zároveň v čase postúpenia pohľadávky bol klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.1.2026 poukázal na to, že odvolací súd
považuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za danú z dôvodu splnenia podmienok podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Uviedol, že v prejednávanej veci ide o vyhlásenie splatnosti revolvingového
úveru, nie klasického splátkového úveru a je zjavné, že § 53 ods. 9 OZ sa tu neaplikuje. Podstatou
kreditnej karty je, že je to druh platobnej karty, z ktorej dlžník čerpá úver, ktorý neskôr spláca. Na
rozdiel od debetnej karty nie je kreditná karta viazaná na existenciu bežného účtu v banke. Revolvingový
úver je automaticky obnovovaný úver, ktorý možno čerpať opakovane, vždy do výšky disponibilných
prostriedkov na karte. Pri vydaní kreditnej karty banka na karte nastaví úverový limit do výšky ktorej si
dlžník môže peniaze požičiavať. Nakoľko v čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody
budedlžníkvykonávať,niejemožnéaniurčiťnapr.konkrétnuvýškumesačnejsplátky,resp.niejemožné
určiť ani iné náležitosti tohto úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch spotrebiteľských úverov –
avšak rovnako je v podstate nemožné určiť bonitu, keďže neexistuje rigidná výška splátky (môže aj
nečerpať). V takých prípadoch sa pracuje s tzv. minimálnou splátkou, ktorá ale nepredstavuje určenie
konkrétnej splátky. V Zmluve absentuje medzi postupcom a žalovaným dohoda o plnení v splátkach,
zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Postupca si sám stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu
žalovaným, a to podaním označeným ako Zníženie celkového úverového rámca a výpoveď Zmluvy o
kreditnej karte zo dňa 12.02.2023, ktorou vyzval žalovaného na splnenie dlhu v zmysle. Preto došlo
predmetnou výzvou k uplatneniu si svojho práva, keď od žalovaného bolo požadované splatenie dlhu,
nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou postupca
určil splatnosť predmetného záväzku dlžníka.
8. V podaní doručenom súdu dňa 22.01.2026 žalovaný uviedol, že Zníženie úverového rámca a
Výpoveď zmluvy zo dňa 12.02.2023 ako aj Výzva zo dňa 20.12.2023 neobsahuje presnú identifikáciu
mesačnejsplátky,prektorúbolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru,pretonebolisplnenépodmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a ide o neplatné právny úkony. Žalobca zároveň nevyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky a aj z uvedeného dôvodu neboli
splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Keďže v čase postúpenia pohľadávky
ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru a preto rovnako zmluvao postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon, žalobca teda v konečnom dôsledku nemá v danom
konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa 12.2.2023
nemožno považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na zamietnutie žaloby,
ktorý spočíva v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je potrebné žalobu zamietnuť
aj z dôvodu porušenia zásady ne ultra petitum. Žalobca si uplatnil nárok na základe mimoriadneho
zosplatnenia úveru, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, súd
by nemohol priznať žalobcovi ani neuhradené a zročné splátky ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej,
nakoľko by tým porušil zásadu ne ultra petitum, resp. priznal by žalobcovi nárok na inom skutkovom
základe, ako bol vymedzený v žalobnom návrhu.
9. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa opätovne s listinnými dôkazmi a to Návrhom na uzatvorenie
Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 23.07.2021, Prijatím návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte
zo dňa 23.07.2021, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. účinnými od
01.01.2015, Platobnou históriou úveru, Znížením Celkového úverového rámca na nulu a výpoveďou
Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 12.02.2023, Výzvou zo dňa 20.12.2023, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.03.2024 s prílohou, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.03.2024,
Pokusom o zmier zo dňa 11.07.2024, Sadzobníkom Slovenskej sporiteľne a.s., dopytom v registri
veriteľov, výpisom z účtu, Výpočtom primárnej návratnosti, výpismi z účtu a zistil nasledovne:
10. Dňa 23.07.2021 žalovaný podpísal Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte, ktorým navrhol
predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s., uzatvorenie Zmluvy so základnými podmienkami
uvedenými v bode I. návrhu. Podľa uvedeného návrhu žalovaný požiadal o spotrebiteľský revolvingový
úver s celkovým úverovým rámcom 1 500,- Eur, s výškou minimálnej splátky 75,- Eur, ročnou
percentuálnoumierounákladov28,06%,celkovoučiastkoupriuvedenýchpredpokladochRPMNvsume
1 704,50 Eur, premenlivou výškou úrokovej sadzby a úrokovou sadzbou pre úrok z omeškania 5 %
ročne.
11. V zmysle článku III. Záverečné ustanovenia bod 1 súčasťou zmluvy, ktorá vznikne na základe návrhu
sú Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené
prečerpania, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.
12. Predchodca žalobcu listinou Prijatie návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte zo dňa
23.07.2021 oznámil žalovanému, že prijíma jeho návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte so
schváleným úverovým rámcom 1 500,- Eur, ročnou percentuálnou mierou nákladov 28,06 %, celkovou
čiastkou pri uvedených predpokladoch RPMN v sume 1 704,50 Eur. Žalobca predložil aj listiny
preukazujúce, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy so žalovaným overoval schopnosť
žalovaného splácať úver dopytom do úverového registra, aj výpisom z osobného účtu žalovaného.
13. Z listiny „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať)“ týkajúcej sa
úveru č. 5181530731 bolo zistené, že pri uzatvorení zmluvy dlžník uviedol príjem 1 090,- Eur, ktorý bol
overený na základe interných informácií. Dlžník ďalej uviedol stav rozvedený, počet členov domácnosti
1, životné potreby 218,- Eur a nevyplácané záväzky v sume 487,66 Eur. Listina obsahuje výpočet
ukazovateľa schopnosti splácať úver s výsledkom 0,70. Veriteľ vychádzal tiež z výpisu z osobného účtu
dlžníka pokiaľ ide o jeho príjmy a to za obdobie od 01.07.2020 do 23.07.2021 a tiež vykonal dopyt do
úverového registra dňa 22.07.2021.
14. Žalobca predložil aj Platobnú históriu úveru, podľa ktorej debetné operácie t.j. výber kartou, platby
kartou, odchádzajúce platby z účtu a poplatky predstavujú sumu 2 878,50 Eur a kreditné operácie t.j.
úhrady predstavujú sumu 1 397,27 Eur.
15. Predchodca žalobcu podaním označeným ako Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a
výpoveďou Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 12.02.2023 oznámil žalovanému zníženie úverového rámca
na nulu z dôvodu, že je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky a zároveň vypovedal
Zmluvu o kreditnej karte s tým, že uvedené nadobúda účinnosť dňom 21.02.2023, ak najneskôr v deň
predchádzajúci dňu 21.02.2023 neuhradí splátku najmenej 88,25 Eur. Ak uvedenú splátku neuhradí, je
povinný banke uhradiť do 15 dní celkovú výšku pohľadávky v sume 1 460,23 Eur. Uvedené podanie bolo
žalovanému doručované na adresu A. XXX, A. a podľa výstupu z aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie
zásielok“ bola žalovanému doručená dňa 27.02.2023.16. Výzvou zo dňa 20.12.2023 bolo žalovanému predchodcom žalobcu oznámené, že výška splatnej
a nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy je vo výške 1 500,48 Eur a zároveň bol žalovaný upozornený, že
ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Výzva bola odoslaná
žalovanému na adresu C.. D. XXXX/X, B. D. E. dňa 21.12.2023 a podľa výstupu z aplikácie Slovenskej
pošty „Sledovanie zásielok“ bola žalovanému doručená dňa 27.12.2023.
17. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0231/2024/CE zo dňa 21.03.2024 Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila pohľadávku z kreditnej karty, číslo účtu 5181520731 voči žalovanému žalobcovi, a to vo
výške 1 523,55 Eur. Postúpenie pohľadávky na základe uvedenej zmluvy bolo žalovanému oznamované
podaním zo dňa 29.03.2024 adresovaným na adresu trvalého bydliska žalovaného.
18. Žalobca predložil spolu so žalobou aj Pokus o zmier zo dňa 11.07.2024, ktorým vyzval žalovaného
k úhrade dlžnej sumy 1 752,79 Eur vrátane nákladov právneho zastúpenia. Podľa podacieho hárku bol
pokus o zmier odoslaný žalovanému dňa 15.7.2024 na adresu C.. D. XXXX/X, B. D. E..
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
24. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a
úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
25. Podľa§7 ods.16zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
26. Podľa§7 ods.17zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
účinného v čase uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
27. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
28. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"
v príslušnom gramatickom tvare.
29. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
30. Podľa§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách,
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnenímčo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. ZNávrhunauzatvorenieZmluvyoKreditnejkartezodňa23.07.2021aPrijatianávrhunauzatvorenie
Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 23.07.2021 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili platne Zmluvu o kreditnej karte č. 5181530731. Predmetom zmluvy bol záväzok
banky poskytnúť žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s celkovým úverovým rámcom 1 500,-
Eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba premenlivá – závislá od výšky čerpania celkového
úverového rámca ku koncu účtovného obdobia, zníženého o sumy splátok klienta uhradených do
najbližšieho dňa splatnosti (uvedené v tabuľke), minimálna splátka pri úverovom rámci 1 500,- Eur vo
výške 75,- Eur, ročná percentuálna miera nákladov 28,06 %, celková čiastka, ktorú zaplatí klient pri
uvedených predpokladoch na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a ročnej percentuálnej miere
nákladov bola dohodnutá na 1 704,50 Eur, úroková sadzba pre úrok z omeškania bola 5,00 % najviac
do výšky stanovenej právnym predpisom. Základné podmienky úveru uvedené v Návrhu na uzatvorenie
Zmluvy o Kreditnej karte vrátane limitov používania Kreditnej karty boli prijaté veriteľom, čo je zrejme z
Prijatia návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte.
33. Zmluva o kreditnej karte zo dňa 23.07.2021 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú treba aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
34. Súd ďalej posudzoval, či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným
konal s odbornou starostlivosťou. Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa vyplýva z ustanovenia
§ 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého cieľom je zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Dôkazné bremeno pri overovaní toho, či si veriteľ splnil túto povinnosť
je na strane veriteľa.
35. Pojem odbornej starostlivosti zákon o spotrebiteľských úveroch nedefinuje. Uvedený pojem je
vymedzený v § 2 písm. k/ zákona č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (predtým § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.) tak, že odbornou starostlivosťou sa rozumie
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri konaní
vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá zodpovedá čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v oblasti činnosti obchodníka.
36. Pri získavaní informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza z informácií
dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho
povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť a vyhodnotiť. V danej veci je zrejme, že žalovaný
poskytol predchodcovi žalobcu údaje o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, aj údaj
o príjme. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje,
potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Táto povinnosť spotrebiteľa
nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenítoho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude
schopný úver splácať.
37. V danom prípade pri overovaní bonity žalovaného predchodca žalobcu vychádzal z informácií
od žalovaného o jeho rodinnom stave, príjme a výdavkoch. Predchodca žalobcu tiež vykonal dopyt
v úverovom registri, kde boli overované finančné záväzky žalovaného a tiež overoval príjem žalovaného
ako dlžníka výpisom z osobného účtu žalovaného. Žalobca tiež predložil výpočet bonity žalovaného
jeho právnym predchodcom. Poukazujúc na uvedené má súd za to, že veriteľ pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru posudzoval celkovú sociálno – ekonomickú situáciu žalovaného ako spotrebiteľa
a splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..
38. Pôvodný veriteľ žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému
žalobcovi v tomto konaní. Súd sa preto opätovne zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu,
teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a
žalobcom. Otázku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať „ex offo“. Ide
o zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Uvedené je zrejme napr. z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnúlegitimáciuskúmavždyajbeznávrhuaajvprípade,žejužiadenzúčastníkovkonanianenamieta“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 uvádza „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
39. V rozsudku zo dňa 28.01.2025 tunajší súd konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní z dôvodu, že od doručenia písomnej výzvy zo dňa 20.12.2023 žalovanému do
postúpenia pohľadávky žalobcovi neuplynula lehota 90 dní omeškania dlžníka podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách s tým, že súd Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa 12.02.2023 nepovažoval
za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
40. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025
publikovaný v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2025 pod č. 38 „Ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu
banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva
banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za
predčasne splatný"
41. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/139/2020 zo dňa 29.03.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol
„...ďalšímizozákonaobankáchvyplývajúcimizákonnýmipodmienkamiplatnéhopostúpeniapohľadávky
z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené
v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o
bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. ....Ustanovenie § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke právo postúpiť
inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je
splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo preto o postúpenie v rozpore
s uvedeným ustanovením, a o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka....“.
42. Tiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo 165/2022 zo dňa
27.09.2022, „..ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej
sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia
musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na
omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.“
43. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danej veci žalovaný bol s úhradou svojho
peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu v omeškaní viac ako 90 dní (body 22. a 23.)
a podanie označené ako Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy je možné posudzovať ako výzvu,
ktorou bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním svojho peňažného záväzku v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách. Právnym názorom odvolacieho súdu je tunajší súd podľa § 391 ods. 2
Civilného sporového poriadku viazaný.
44. Poukazujúc na rozhodnutie odvolacieho súdu sa súd ďalej zaoberal námietkou žalovaného, že
Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa 12.02.2023 ako aj Výzva zo dňa 20.12.2023
neobsahujepresnúidentifikáciumesačnejsplátky,prektorúbolamimoriadnasplatnosťúveruvyhlásená.
45. Kzosplatneniuúveruvdanomprípademalodôjsťdo01.11.2024,pretosúdtotoposudzovalvsúlade
s ustanovením § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení platnom do 31.10.2024.
46. Predchodca žalobcu písomnou výzvou Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa
12.02.2023 upozornil žalovaného, že je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banke, preto
banka znižuje Celkový úverový rámec na nulu s účinnosťou ku 21.02.2023. Zároveň banka vyzvala
žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky vo výške 88,25 Eur v lehote do 21.02.2023 a upozornila
dlžníka, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, je povinný uhradiť banke celú pohľadávku,
ktorá k 12.02.2023 je 1 460,23 Eur. Uvedená výzva bola podľa Podacieho hárku č. EPH314992193
doručovaná žalovanému na adresu A. XXX, A. dňa 23.02.2023. Z Návrhu na uzatvorenie Zmluvy
o kreditnej karte, ako aj ďalších listín týkajúcich sa predmetného úveru nevyplýva, aby žalovaný oznámil
veriteľovi inú adresu na doručovanie zásielok, než je adresa jeho trvalého pobytu. Zníženie úverového
rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa 12.02.2023 bola žalovanému doručená dňa 27.02.2023 bod 27.
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
47. Výzvou zo dňa 20.12.2023 predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka zo zmluvy je
splatnou v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Výška splatnej pohľadávky
predstavuje ku dňu 20.12.2023 sumu 1 500,48 Eur. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak dlžnú sumu
neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Výzva bola doručovaná žalovanému
na adresu jeho trvalého pobytu a doručená dňa 27.12.2023
48. V súvislosti s doručením vyššie uvedených zásielok žalovanému súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 36/2020 zo dňa 15.12.2020, podľa ktorého
je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov
dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa
adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie.
49. Zo žalobcom predložených výpisov „Stav zásielky“ zo stránky Slovenskej pošty boli uvádzané listiny
žalovanému riadne doručené resp. dostali sa do jeho dispozičnej sféry.
50. Vo výzve právneho predchodcu žalobcu Zníženie úverového rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa
12.02.2023 a vo Výzve zo dňa 20.12.2023 nie je uvedená a teda presne špecifikovaná splátka, s
ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní a kvôli omeškaniu ktorej splátky predchodca žalobcu pristúpil
k zosplatneniu úveru.
51. V súdnej praxi je už ustálený názor, že v prípade zosplatnenia dlhu, musí právny úkon, ktorý
zosplatnenie má vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. V opačnom prípade ide o nejasný, a teda neurčitý právny
úkon, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, s ktorými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, teda
pre omeškanie ktorých môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený. Aj keď Občiansky zákonník
presne nedefinuje obsah výzvy (výslovne požaduje sumu dlžných splátok, upozornenie na možnosť
zosplatnenia a poskytnutie aspoň 15 dňovej lehoty), tento obsah možno vydedukovať z podmienok,
ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak má ísť o
riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru, nestačíspotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením splátok (uvedením len výšky
sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie konkrétnych splátok, pre ktoré
veriteľ upozorňuje dlžníka, že ich nezaplatením využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie a
zaplatením ktorých konkrétnych splátok vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru
52. Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je teda
rozhodujúce, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok 3
mesiaceauplynulalehota15dnínauplatnenietohtopráva.Akvšakspotrebiteľzaplatíomeškanésplátky
pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení omeškanej pohľadávky je
neúčinné. Účelom výzvy je totiž dať spotrebiteľovi ešte možnosť splatenia dlhu predtým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
53. Súd v súvislosti s určením splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo poukazuje na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v zmysle ktorého „v
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí teda dospel k
záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný je nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.
54. TiežzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.06.2024
vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.
55. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025
publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 „Bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
56. Súd v súvislosti s určením splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo poukazuje aj na odlišné stanovisko
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 31.01.2024 podľa
ktorého „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“
57. V tomto smere súd uvádza, že právny názor vyjadrený v uvedenom rozhodnutí je ojedinelý,
nekorešpondujúci s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho
ďalších rozhodnutiach a to aj predchádzajúcich tomuto rozhodnutiu. Okrem toho v uvedenom rozhodnutí
sp. zn. 1Cdo/123/2022 súd posudzoval v prvom rade otázku začiatku plynutia premlčacej doby a iba
okrajovo sa vyjadril k otázke náležitosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
58. Súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/157/2025,
podľa ktorého „Nemožno dospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí (sp. zn. 1Cdo/123/2022)
najvyšší súd popri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok plynutia premlčacej lehoty predčasne
zosplatneného spotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku, či pod sankciou neplatnosti musíbyť v oznámení o zosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka. Najvyšší súd právny názor o
nadbytočnosti konkretizácie omeškanej splátky vo výzve, či oznámení o zosplatnení, aplikácie ktorého
sa sťažovateľka dožaduje, vyslovil len ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii
dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na okraj
a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení
rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom,
bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.“
59. Na základe uvedených rozhodnutí výzva prezumovaná v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v
znení platnom do 31.10.2024) je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí
obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom
je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou
splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
60. V predmetnej veci za takúto výzvu, ktorá by spĺňala náležitosti špecifikácie splátky a s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní a ktorá predchádzala zosplatneniu, nemožno považovať Zníženie úverového
rámca a Výpoveď zmluvy zo dňa 12.02.2023, ani Výzvu zo dňa 20.12.2023. V uvedených výzvach nie
je uvedené, pre ktorú splátku sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá vyvolala mimoriadnu splatnosť
úveru. Bez uvedenia splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru, výzva nie je dostatočne určitá,
preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.
61. Žalobcaargumentovaltým,ževprejednávanejveciideovyhláseniesplatnostirevolvingovéhoúveru
nie klasického splátkového úveru, a podľa jeho názoru sa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka na revolvingový úver nevzťahujú. Uviedol, že revolvingový úver je automaticky obnovovaný
úver, ktorý možno čerpať opakovane.
62. Je pravdou, že revolvingový úver má určité špecifiká oproti klasickému úveru, a je charakteristický
tým, že sa vopred dohodne, resp. schváli len tzv. úverový rámec a závisí od vôle a konania dlžníka,
či čerpanie finančných prostriedkov v rámci schváleného úverového rámca využije alebo nie. Akonáhle
všakhociajlenčasťprostriedkovzúverovéhorámcavyčerpá,nietrozdieluvzáväzkuoproti„klasickému“
úveru túto čerpanú časť (plus príslušný dojednaný úrok, či poplatok) vrátiť (v splátkach). V danej veci
bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 1 500,-, ale zároveň podľa Platobnej histórie predloženej
žalobcom, žalovaný čerpal celý úverový rámec t.j. 1 500,- Eur dňa 23.07.2021. Zároveň bolo medzi
veriteľom a dlžníkom dohodnuté splácanie poskytnutého úveru v pevne určených mesačných splátkach
po 75,- Eur vždy 20. deň v mesiaci, do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov
a úrokov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný poskytnutý úver vyčerpaný vo výške úverového
rámca splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné, aby pri
zosplatnení úveru právnym predchodcom žalobcu, boli dodržané ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.
63. Zosplatnenie úveru má následky pre obe strany úverového vzťahu; veriteľ môže voči dlžníkovi
uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane príslušenstva a pre
dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok.
64. V danej veci vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru, nie je možné priznať plnenie na základe
iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať
sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené
v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané.
65. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12.02.2024, v ktorom konštatoval: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací
súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku
žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal z iného skutkového základu,
než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania
plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená provoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej
stránke produkovala k svojím tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že
k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné.Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené
odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom),
v ktorom nemohol prekročil návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol
žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“.
66. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/528/2024
zo dňa 02.10.2024, podľa ktorého „Nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f) CSP,
ktorým došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, bude potrebné odstrániť postupom súladným s
ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, podľa ktorej všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“. Zároveň v bode 23. a 24. uvedeného
rozhodnutia sa uvádza, že „žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a
právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda
pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako
ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne
pri právnom posúdení vychádza. Legislatívne ukotvená nemožnosť zmeny žaloby v spotrebiteľskej
agende totiž nevylučovala možnosť sťažovateľky v záujme vyhnúť sa neúspechu v spore pri existujúcom
vedomí o pochybnostiach preukázania zosplatnenia úveru, aby vo veci podala žalobu o zaplatenie
nezaplatených dlžných splátok.“
67. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje existencia splatnej pohľadávky. V prípade
nesplnenia zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že právny predchodca žalobcu
nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“ (nesplatnú pohľadávku) zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy
a pokiaľ tak urobil, konal v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
68. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.
69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca nebol v konaní úspešný,
nemá preto nárok na náhradu trov konania a preto náhrada trov konania bola priznaná úspešnému
žalovanému.Ovýšketrovbuderozhodnutésamostatnýmrozhodnutímpoprávoplatnostitohtorozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.